Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203349
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814203349.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. z predsedníčky senátu a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpený
Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Z. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. Z. XXX, o zaplatenie 724,19 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 7C/239/2014-48 zo dňa 4.12.2015 takto
r o z h o d o l :
Pripúšťa späťvzatie žaloby o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje rozsudok a
konanie zastavuje.
V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.
Žalovanej priznáva náhradu trov konania v zastavenej časti voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zaplatenie 724,19 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
724,19 Eur od 4.6.2011 do zaplatenia, ďalej 6 % úroku zo zmenkovej sumy 724,19 Eur od 21.7.2011
do zaplatenia, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. v sume 2,41 Eur
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca indosatár je
nadobúdateľom všetkým práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 2.12.2010 na zmenkovú sumu
724,19 Eur, pričom sa zaviazala uhradiť zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 4.6.2011. Záväzok
žalovanej, že zaplatí túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka
je podľa žalobcu vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Žalovaná ako vystaviteľ zmenky do podania žaloby nezaplatila žiadnu čiastku na zmenkovú
sumu ani na úroky. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
uvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Súdpoukázalnavýsledkyvykonanéhodokazovania,zistený
skutkový stav, najmä na obsah pripojených listinných dôkazov, a to zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenú medzi žalovanou ako dlžníkom a veriteľom spoločnosťou S., s.r.o., C., P.: XX XXX XXX
dňa 2.12.2010, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 288,- Eur, t. j. celkom 588,- Eur, a to v 12 mesačných
splátkach splatných po 49,- Eur, počnúc dňom 20.12.2010. Dňa 4.6.2011 žalovaná vystavila v prospech
spoločnosti S., s.r.o., C. zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad S., s.r.o., S. XX, C., P.: XX XXX XXX sumu 724,19 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denneod 4.6.2011. Predmetná zmenka bola vystavená ako vistazmenka opatrená doložkami „bez protestu“,
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom
na žalobcu. Súd poukázal na splnenie podmienok pre aplikáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ES č. 861/2007 Z. z. z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, najmä čl. 2, 3 ods. 1, čl. 5 ods.. 1, 2. Ďalej citoval ust. čl. I. § 75, § 11 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, ďalej ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3,, 5, § 54 ods. 1, 2, §
39 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2, § 46 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
poslednom znení a uviedol, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah,
ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou S., s.r.o., C. ako
veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako občan - fyzická osoba. Bola uzatváraná na formulári
veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter
nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a
spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj
počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa
zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o
úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody.
Taktiež sa strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že žalovaná
v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že
princíp „vigilantibus iura skripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, sp. zn. 5
Cdo61/2012.Účelomspotrebiteľskéhoprávajeposkytnúťspotrebiteľoviochranuvprípadoch,keďmôže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. V takých prípadoch je povinnosťou ex offo súdu skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú
ochranu spotrebiteľa. Ďalej súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011
zo 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi, v ktorom samotný Európsky
súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa.
2. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v danom období od 2.4.2010
do 10.6.2013 a uviedol, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Je totiž potrebné aplikovať článok 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc preto z tohto princípu pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviedol, že nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, j/,
k/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda
spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca
umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto
zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jej neplatnosť s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda
vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť.
Nepochybnetátopodmienkanebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve v rozpore so zákonom s prihliadnutím
na neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy.
Uvedená zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, je neplatná aj samotná zmenka. Tento
záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa
6.5.2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti
podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu sa priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivéhoobchodného styku. Ďalej súd poukázal na ust. zákona č. 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.1. 2008, ktorý
výrazne obmedzuje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v ust. § 4 ods. 6, neskôr
aj zákonom č. 129/2010 Z. z., v § 17 ods. 3 dokonca zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou.
Aj táto právna úprava svedčí o tom, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského
práva. Ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere, je neplatná v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o platnosti právnych úkonov. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo.
K vystaveniu zmenky došlo v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyhodnotil zmenku ako absolútne neplatnú
pre rozpor so zákonom. Zdôraznil, že dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, a tým aj samotnú
zmenku je možné považovať za neplatnú aj v dôsledku obchádzania zákona s poukazom na ust. §
39 Občianskeho zákonníka. Vystavením zmenky mal právny predchodca žalobcu snahu vyhnúť sa
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho
by sa veriteľovi mala vrátiť len suma poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu, čo
vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca si uplatnil právo výslovne zo
zmenky,ktorú súdpovažovalzaneplatnú,apretožalobuzamietol.Otrováchkonaniasúdprvejinštancie
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej ako úspešnej náhradu
trov konania nepriznal.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti
konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie
konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES ) č.861/2007 z
11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom
k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a príslušný
exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, ako
aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako
dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe
ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi
zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 22.12.2015 (v spise na č. l. 84) po rozhodnutí vo veci samej
vzal žalobu sčasti späť o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne, v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na nepriaznivé sociálne a majetkové pomery. K
späťvzatiu žaloby sčasti sa žalovaná písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s
nariadenýmtermínomverejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,ako
aj internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
položilinýprávnypredpis,nežktorýmalpoužiťaleboakpoužilsprávnyprávnypredpis,alelennesprávne
vyložil.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
KaždéustanovenietohtozákonajepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
6. Z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd pripustil
späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil
napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vychádzal z dispozičného úkonu žalobcu, ktorý po rozhodnutí
vo veci samej vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.
7. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to,
že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového
poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný
sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany
a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§470 ods.2 veta
druhá Civilného sporového poriadku).
8. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho
posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
9. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19
Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za
porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci
samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu
o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom
porušil ust. na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti
ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto
priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo
žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.