Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216202780
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3216202780.1

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobcu: BT Transport s.r.o., IČO: 36331171, so
sídlom Piaristická 6, Trenčín, proti žalovanému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX, N., o obnovu
konania takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod
spisovou značkou 13Ro/190/2014 o d m i e t a.

Návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014 z a mi e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa žalobou podanou dňa 24.08.2016 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 13Ro/193/2014 a zároveň,

aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 13Ro/193/2014.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
13Ro/193/2014-51 zo dňa 28.08.2014 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 248,13 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 248,13 eur a nahradiť mu trovy konania vo
výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu
charakteru výkonu pracovnej činnosti ako vodič kamiónu, neprevzal platobný rozkaz pri doručovaní

poštou, prevzal ho až dodatočne na súde v rámci úkonov iného konania. Hoci bol žalovaný presvedčený,
že nárok žalobcu - zamestnávateľa nebol dôvodný, nakoľko pri žalovaným podávaných vyúčtovaniach
záloh na pracovné cesty mu nevyplývala povinnosť vrátenia uvádzanej sumy, nevedel, ako preukázať
neoprávnenosť nároku zamestnávateľa. Navyše v lehote na podanie odvolania bol mimo SR a na
advokáta nemal finančné prostriedky. Až pred nedávnom sa stretol s inými vodičmi, ktorí pracovali u
rovnakého zamestnávateľa a od ktorých sa dozvedel, že aj voči nim zamestnávateľ postupoval obdobne.

V júli 2016 záležitosť konzultoval s právnikom, ktorý mu po prezretí dokladov podal informácie, že zo
strany bývalého zamestnávateľa boli zrejme porušené zákonné povinnosti pri poskytovaní, účtovaní
záloh na pracovné cesty, vyúčtovaní cestovných náhrad a stravného, vyúčtovaní mzdy a evidenčných
účtovných povinností, ako aj súvisiace daňové povinnosti. Žalovaný je presvedčený, že ho bývalý
zamestnávateľvedomepoškodil.Nedoloženieoprávnenostiavýškyúdajnýchnevrátenýchposkytnutých
záloh v celkovej výške 248,13 eur, ktoré zamestnávateľ uplatnil v platobnom rozkaze - zamestnávateľ

doložil súdu oprávnenosť a výšku vrátených záloh iba vyúčtovaniami pracovnej cesty, ktoré si sám
spracovalabolipodpísanéibazjehostrany,čojeprepreukázanienárokunepostačujúce.Pripracovných
cestách a vyúčtovaní náhrad žalovaný postupoval podľa pokynov žalobcu, jediné tlačivo, ktoré mu
zamestnávateľ poskytol pre účtovanie cestovných náhrad bolo tlačivo „Vyúčtovanie zálohy na pracovnú
cestu“, na ktorom žalovaný potvrdzoval výšku hotovosti poskytnutú zamestnávateľom - toto tlačivo
podpisoval žalobca aj žalovaný. Išlo o peniaze v hotovosti, ktoré neboli poskytované na úhradu stravy a

ostatných cestovných náhrad, ale pre prípad hotovostných platieb - parkovné, príp. pokuty, pri návrate z
cesty sa zostatok hotovosti väčšinou nevracal do pokladne, ale sa iba zapísal do ďalšieho „Vyúčtovaniazálohy na pracovnú cestu ako peniaze na začiatku cesty“. Bolo ešte jedno tlačivo, kde sa vypisovali
náklady spojené s prevádzkou vozidla. Žalobca neviedol evidenciu záloh, stravného a vyúčtovaní
zákonným spôsobom - vyúčtované stravné a ostatné cestovné náhrady neuvádzal vo vyúčtovaní mzdy,

vyúčtovania cestovných náhrad robil sám, určoval a vypočítaval aj výšku stravného, ním vypočítanú
výšku stravného poukazoval na účet žalovaného osobitne, niektoré úhrady boli vyplácané v hotovosti.
To umožňovalo žalobcovi manipuláciu. Žalovaný vyúčtovania cestovných náhrad nepodpisoval, nemal
možnosť kontroly správnosti. Žalovaný má za to, že zo strany zamestnávateľa došlo k nezákonným
úpravám vo vyúčtovaní, žalobca pri podaní návrhu na platobný rozkaz doložil vyúčtovania pracovných

ciest, ktoré žalovaný nepodpisoval a ani nevyhotovil. Žiada preto súd, aby vykonal dokazovanie
vyžiadaním žalovaným podpísaných vyúčtovaní pracovných ciest a stravného za obdobie, ktoré si
uplatnilžalobcaavprípadenedoloženiažiadasúd,abyakodôkazneakceptovalvyúčtovaniapracovných
ciest, ktoré si žalobca vystavoval, a ktoré žalovaný nepodpísal. Zároveň navrhol, aby súd vykonal dôkaz
výsluchom druhého vodiča ako svedka, pričom sa dá predpokladať, že navrhované dôkazy preukážu
neopodstatnenosť a neoprávnenosť nároku bývalého zamestnávateľa. Žalovaný má za to, že sú dané

dôvody obnovy konania preto, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný pripojil k žalobe na obnovu konania nasledovné prílohy:
kópiu trestného oznámenia zo dňa 07.07.2016, vyúčtovania zálohy na pracovnú cestu 03.-05.12.2013

a 05.-09.12.2013 a výplatnú pásku za december 2013.

2. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na
obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

3. Podľa § 398 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti

právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol
právoplatnosť.

4. Podľa § 403 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote

troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch
rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Podľa § 404 Civilného sporového poriadku za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch

od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na
podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov
zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

6.Podľa§405Civilnéhosporovéhoporiadkuodpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovu
konania nie je prípustné.7. Podľa § 406 Civilného sporového poriadku v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy,
ktorýmisamádôvodnosťžalobypreukázať,akoajto,čohosadomáhaten,ktoobnovukonanianavrhuje.

8. Podľa § 409 Civilného sporového poriadku na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Podľa § 410 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci
rozhodoval v prvej inštancii.

10. Podľa § 412 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd uznesením odmietne žalobu na obnovu
konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

12. Podľa § 413 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu

konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
13. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v § 398 a
nasl. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu, ktoré môže strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, napadnúť žalobou na obnovu konania, náležitosti žaloby na obnovu konania ako i
taxatívny výpočet dôvodov v ktorých je obnova konania prípustná, subjektívnu trojmesačnú a objektívnu
trojročnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne
vyplýva, že predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok (výnimočne aj uznesenie
schvaľujúce zmier a právoplatný platobný rozkaz). Dôvody obnovy konania ustanovuje procesný predpis

v § 397 ods. 1 ich taxatívnym výpočtom.

14. Okresný súd Bánovce nad Bebravou platobným rozkazom č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa
28.08.2014 rozhodol o návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 248,13 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 248,13 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, trov

konania vo výške 6,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur. Proti platobnému rozkazu
nepodal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 30.10.2014. Žalovaný sa podanou žalobou domáha obnovy tohto skráteného
konania, u ktorého je, pokiaľ ide o formu rozhodnutia, v zásade obnova konania prípustná. Žalovaný síce
vo svojom podaní označil konanie sp. zn. 13Ro/193/2014 a platobný rozkaz č. k. 13Ro/193/2014-51,

no zároveň uviedol, že ide o konanie a o platobný rozkaz voči nemu zo strany žalobcu o zaplatenie
vyššie uvedenej sumy a takým konaním je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou iba konanie
13Ro/190/2014 a v ňom vydaný platobný rozkaz. Napriek zjavnej pisárskej chybe v čísle konania a v
spisovej značke je zo žaloby na obnovu konania zrejmé označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba na
obnovu konania smeruje, a preto nebolo potrebné v dôsledku tejto chyby v písaní vyzývať žalovaného na

odstránenie tohto nedostatku. Súd však v danom prípade dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania
bola podaná oneskorene, pretože nebola podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa žalovaný mohol
dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Súd má za to, že žalovaný mohol
skutočnosti ním uvádzané v žalobe o obnovu konania namietať už podaním odporu voči platobnému
rozkazu vydanému v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13 Ro/190/2014, avšak lehotu na

podanie odporu proti platobnému rozkazu nechal márne uplynúť. Žalovaný žalobu na obnovu konania
odôvodňuje tým, ako mal on a žalobca postupovať v súvislosti s pracovnými cestami, ich vyúčtovaním,
podpisovaním dokladov, evidenciou záloh a podobne, čo sú však všetko okolnosti, ktoré existovali už
pred vydaním uvedeného platobného rozkazu a v čase vydania platobného rozkazu žalovaný o nichjednoznačne vedieť mohol. Platobný rozkaz mu bol doručený dňa 14.10.2014 a najneskôr od tohto
dňa mohol žalovaný uplatniť uvedené dôvody, a to už podaním odporu proti platobnému rozkazu.
Žalovaný však lehotu na podanie odporu zo subjektívnych dôvodov nestihol a táto márne uplynula. V

takom prípade však nemožno márne uplynutie lehoty na podanie odporu nahrádzať žalobou na obnovu
právoplatne skončeného konania, keď všetky prípadne možné relevantné dôvody uvádzané v žalobe
na obnovu konania mohol žalovaný uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu. To, že až nedávno,
možnoaninietrimesiacespätneodpodaniažalobynaobnovukonania,sažalovanýmoholdozvedieťod
iných jeho bývalých kolegov, že aj voči ním postupoval žalobca obdobne, nie je dôvodom zakladajúcim

dôvodnosť žaloby na obnovu konania a okolnosť majúca ten následok, že žaloba na obnovu konania je
podaná včas. Týmito nie sú ani trestné oznámenie podané žalovaným ani nie pred dvomi mesiacmi a
už vôbec nie tá skutočnosť, že až v júli 2016 konzultoval túto vec s právnikom. Ako postupoval žalobca
vo vzťahu k inému zamestnancovi, nie je relevantné vo vzťahu žalobcu a žalovaného v ich spore a
nezakladá to dôvod obnovy konania a nepreukazuje to včasnosť podania žaloby o obnovu konania
u žalovaného. Rozhodujúce je, kedy sa žalovaný mohol o dôvodoch obnovy dozvedieť, resp. kedy

ich mohol uplatniť, pričom tie dôvody, ktoré žalovaný popísal, mohol zjavne uplatniť už v odpore proti
platobnému rozkazu, a ak by vôbec prichádzala do úvahy obnova konania, tak na tento účel by ich
mohol uplatniť najneskôr do troch mesiacov po tom, čo mu bol platobný rozkaz doručený. Konzultácia
s právnikom a podanie trestného oznámenia žalobcom nie sú dôvodmi na obnovu konania, pretože
tieto vychádzajú len zo skutočného zdôvodnenia ako žalobca a žalovaný postupovali v súvislosti s

pracovnými cestami, o čom žalovaný vedel už v čase vydania platobného rozkazu, keďže tieto okolnosti
mu museli predchádzať vzhľadom na to, že práve návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca
uplatnil zaplatenie peňažnej sumy z titulu nevyúčtovaných preddavkov na cestovné náhrady v súvislosti
s pracovnými cestami, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonával. Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel súd k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, a preto ju súd odmietol,

pričom v súlade s CSP ju žalobcovi ani nedoručoval. Vzhľadom na to, že žaloba nebola podaná v
subjektívnej trojmesačnej lehote, je irelevantné, že bola podaná v objektívnej trojročnej lehote. Už to,
že žalovanému uplynula trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, je bez ďalšieho dôvodom
na jej odmietnutie.

15. Žalovaný sa žalobou o obnovu konania domáhal aj odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014. Vzhľadom na
skutočnosť, že súd žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú odmietol, neexistujú ani dôvody
hodnéosobitnéhozreteľanaodkladvykonateľnostiplatobnéhorozkazu,apretotakýtonávrhžalovaného
súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.Akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.