Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3212200966.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného J., právne zastúpený E. proti povinnej
U., o vymoženie 4.101,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 6Er/120/2012-85 zo dňa 02. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 Exekučného
poriadku. V odôvodnení uviedol, že pôvodne oprávnený (J.) sa návrhom na vykonanie
exekúcie,doručenýmexekútorskémuúradudňa20.02.2012,domáhalprotipovinnejvykonaniaexekúcie
pre vymoženie sumy 4.101,67 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový

platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V., č.k. 3Zm 47/2011-14 zo dňa 05.08.2011,
ktorý (voči povinnej) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.08.2011. Súd
poveril dňa 05.03.2012 vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Uznesením, č.k. 6Er/120/2012-44 zo
dňa 23.06.2014, právoplatným dňa 05.08.2014, súd prvej inštancie pripustil, aby z exekúcie vystúpil
oprávnený J., a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: J.. Oprávnený súdu doručil dňa 20.01.2016
podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v nadväznosti na zákon č. 438/2015

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a
niektoré zákony“ zo dňa 18.01.2016, v ktorom uviedol, že právny predchodca oprávneného - J. (ďalej
len „banka“) na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému
peňažné prostriedky na stavebný účel uvedený v č. l. I ods. 2 zmluvy. Na zabezpečenie úveru uzavreli
zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky (ďalej len „dohoda“), pričom po podpise
tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinnou. V zmysle Dohody mala banka právo

vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinná nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky
vyplatenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinná nedodržala podmienky
zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody.
Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnej a vyzvala ju na úhradu zmenkovej sumy v Oznámení
o vyplnení zmenky. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s
príslušenstvom (poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II zmluvy o úvere a

sankciovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI zmluvy o úvere). Oprávnený k doplnenému návrhu na
vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.11.2008 a
Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX. Súd sa oboznámil s
doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným spisom Okresného súdu
Bratislava V., sp. zn. 3Zm/47/2011 a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť. J., ako veriteľ a dlžníci
(fyzické osoby - nepodnikatelia) U. C. a E. C., (zomrel dňa XX.XX.XXXX) uzatvorili dňa 18.11.2008

Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričompo pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len
„Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X

XX vo výške cca 60.000,- Sk (1.991,64 eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a
nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Súd dospel k
právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania, založený Zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a

hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Súdu je známe, že J.
uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, a teda, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie

exekúcie bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V., č.k. 3Zm 47/2011-14 zo dňa
05.08.2011, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd preskúmal zmluvné
podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.11.2008.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C/41/2014, či rozsudok
Okresného súdu Skalica, sp. zn. 3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku uvedeného rozsudku

určil, že „zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere z 05.06.2006 uzavretá medzi dodávateľom J. a odporcom v 1. rade a odporcom
v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z
mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a
poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje

dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,- Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500,- Sk a podľa ktorej
za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka
poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360,- Sk je splatný podľa platného
Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť
od zmluvy iba navrhovateľovi- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou.“ Z judikatúry súdov

je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s
ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy
nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.
Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa je
aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si

pri medziúvere 5 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V
tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa
ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Z doplnenia návrhu oprávneným je zrejmé,

že došlo zo strany veriteľa (J.) k odstúpeniu od zmluvy, pričom na tento právny úkon treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 48). Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka
(okreminéhoajaplikáciouvšeobecnýchustanoveníObchodnéhozákonníkaoobchodnýchzáväzkových
vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka všeobecne platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu

nedôjde v prípade, ak je právnym predpisom ustanovené inak, alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak.
Odstúpenímodzmluvyzostranyveriteľajevšakzmluvaodzačiatkuzrušená,pretodlžníci(povinná)mali
mať len povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľovi (oprávnenému) to, čo na základe
zmluvy dostali. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným

titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
V., sp. zn. 3Zm/47/2011 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade
tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na
podklade originálu predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu(spotrebiteľská zmluva sa v zmenkovom spise vôbec nenachádzala) plnenie, z ktorej bolo zabezpečené
predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na

rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za
preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Aby exekučný súd mohol exekúciu zastaviť,
bol povinný v prvom kroku posúdiť to, či nárok oprávneného podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm.
m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie spĺňa (teda, či obsahuje/
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom). Až následne, po riadnom vysporiadaní sa s

prvou otázkou (t. j. náležitom posúdení veci), ak by súd dospel k záveru, že nárok obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom, mohol exekučný súd pristúpiť k druhému kroku, a to posúdeniu toho, či bolo alebo
nebolo na tieto podmienky prihliadnuté v konaní pred súdom prvej inštancie. V treťom kroku, ak by
exekučný súd dospel k záveru, že na tieto podmienky nebolo prihliadnuté, mohol pristúpiť k zastaveniu

exekúcie. V rámci záveru, že exekúciu treba zastaviť, bol súd povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú
časť, ktorá bola vedená v rozpore so zákonom a zastaviť len túto časť exekúcie. V čase konania o nároku
oprávneného na súde prvej inštancie nemal totiž súd povinnosť (a ani objektívne možnosť) prihliadať
na okolnosti, ktoré boli zavedené až novelou zákonom č. 438/2015 Z. z. Ak by sme pripustili správnosť
záverov exekučného súdu prezentovaného v uznesení v tejto veci, potom by exekučné súdy boli povinné

bez ďalšieho zastaviť všetky exekúcie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu, keďže
žiadny zmenkový platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia a výklad toho, či sa sú zaoberal
s určitými skutočnosťami a k akému záveru dospel. Ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok (v časti
úrokov a poplatkov) vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, a teda, že existujú
predpoklady na aplikáciu § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, tak mal zastaviť exekúciu len v

časti,ktorábolaneprijateľná.Exekučnýsúdnemôžepriposudzovanípodmienoknazastavenieexekúcie
ignorovať princíp delenej neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve. Podľa § 57 ods.
3 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v časti, ak sa dôvod zastavenia exekúcie týka len
časti vymáhaného nároku. Nie je a v zmysle právnej úpravy ani nemôže byť v tomto prípade daný
dôvod na zastavenie exekúcie vedenej proti povinnej. Na strane exekučného súdu nie je

žiadna pochybnosť o tom, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnej finančné prostriedky
predstavujúce úver, avšak povinná tieto finančné prostriedky oprávnenému nevrátila. Teda pohľadávka
oprávneného naozaj aj bez pochyby existuje. Exekučný súd výslovne uviedol, že
keďže bolo zo strany oprávneného odstúpené od zmluvy, mala povinná oprávnenému vrátiť to, čo na
základe zmluvy dostali (teda sumu poskytnutého úveru). Nie je preto pochopiteľné, prečo súd v tejto veci

zastavil exekúciu v celom rozsahu, a to navyše s odkazom na rozhodnutie, z ktorého vyplýva opačný
právny záver. Zastavenie exekúcie v celkovej vymáhanej sume, teda aj v časti, ktorá podľa záverov
samotného exekučného súdu nebola nedovolená, znamenalo prekročenie rámca oprávnenia súdu, a
teda exekučný súd vydal rozhodnutie zjavne v rozpore s právnym predpisom. Uznesenie o zastavení
exekúcie spôsobilo oprávnenému odňatie práva na súdnu ochranu proti povinnej, ktorá si nesplnila svoju

povinnosť splniť dlh riadne a včas. Novela č. 438/2015 Z. z. zaviedla nástroj kontroly zákonnosti
prebiehajúcichexekúciítam,kdesavymáhazáväzok,ktorýnemážiadenmateriálnyzáklad.Poukázalna
to,žeoprávnenieexekučnýchsúdovzavedenýchnovelounemábyťnástrojomnazastavovanievšetkých
exekúcií vedených na podklade zmeniek, ale nástrojom na zabezpečenie kontroly zákonnosti exekúcie.
V čase vstupu novely do platnosti, ale i počas 30-dňovej lehoty na doplnenie prebiehajúcich exekučných

konaní, nemala súdna ani právnická obec a už vôbec nie laická verejnosť jasnú predstavu o tom, ako
sa budú doplnenia návrhov na exekúciu posudzovať zo strany súdov a v akom rozsahu
treba doplnenie vykonať. O to viac je povinnosťou každého súdu pristupovať k posudzovaniu otázky
zastavenia exekúcií mimoriadne dôležito a v súčinnosti s exekútormi a stranami
sporu, tak aby sa oprávneným neodňali práva na súdnu ochranu proti povinnej, a aby sa neodôvodnene

neprelamovala zásada právoplatnej a rozhodnutej veci, a tiež zásada právnej
istoty oprávneného, keď oprávneného súd pozbavuje práva domáhať sa právoplatne priznaného práva.
Oprávnený navrhol, aby súd zmenil uznesenie tak, že sa v exekúcii pokračuje. Zároveň žiadal, aby súd
zaviazal povinnú na náhradu trov konania oprávneného vo výške 206,84 Eur.3. Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2012, doručeným dňa 20.02.2012

súdnemu exekútorovi E.. E. H., so sídlom Exekútorského úradu v J., domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej pre vymoženie 4.101,67 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V., č.k. 3Zm/47/2011-14 zo dňa
05.08.2011, ktorý voči povinnej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.08.2011. Poverenie
bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 05.03.2012. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku

oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie
vychádzalzprezumpciedôvodunazastavenieexekúcie(§243fods.6Exekučnéhoporiadku)aexekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

8. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu, sp. zn.
3Zm/47/2011-14 vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej
inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podanínávrhunavykonanieexekúcienáležitostipodľa§39ods.4povinnosť,podľaktorejmáoprávnený
povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

9. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6
Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným
súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavila povinná v prospech oprávneného
v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o mimoriadnommedziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.11.2008. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným
nemá za následok pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.

10. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať,čijedanýdôvodnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1 písm.m/.Tútopovinnosťsúd
prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 3Zm/47/2011 a na základe
dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v
súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok

zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto
správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

12. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť

v dôsledku vyššie uvedeného, veriteľ mal možnosť do 30.06.2016 podať návrh na obnovu konania
vedeného Okresným súdom Bratislava V., sp. zn. 3Zm/47/2011, a to na základe osobitného zákonného
dôvodu upraveného v § 228 ods. 1 písm. g/ O.s.p. a v súčasnosti aj podľa § 3 zákona č. 125/2016 Z. z.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).