Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013201527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. V., nar. X. P. XXXX, bytom
XXX XX C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiaodporkynezodňa22.júla2013č.XXXXXXXXXXX,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/141/2013-32 zo dňa 14. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/141/2013-32
zo dňa 14. januára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla

2013 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2013, ktorým odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. a § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečenízamietlažiadosťnavrhovateľaopriznaniestarobnéhodôchodkuod1.mája2010zdôvodu,
že z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65305002264706 - VÚSZ/

DO 2 zo dňa 25. októbra 1996 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júna 1996 priznaný starobný
dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
a tento dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný sa za výsluhový dôchodok iba považuje,
naďalej je však starobným dôchodkom.

Súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou z 1. mája 2013 požiadal
odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1. mája 2010, pričom už Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia v Bratislave rozhodnutím č.: 65305002264706 zo dňa 25. októbra 1996 podľa § 132
ods.1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. priznal navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. júna 1996 vo výške
5 650,- Sk mesačne. Navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa názoru súdu starobný dôchodok sa iba považuje za výsluhový dôchodok, ale zostáva naďalej
starobným dôchodkom s tým, že s poukazom na názor najvyššieho súdu vyplývajúci z rozsudku sp. zn.

9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008 vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zák.
č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a preto v zmysle § 67 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. má navrhovateľ
možnosť požiadať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o zvýšenie už priznaného dôchodku zaobdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

Na základe toho súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a jej rozhodnutie preto potvrdil.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že s názorom krajského súdu,
že starobný dôchodok, ktorý bol priznaný navrhovateľovi podľa zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný

Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia sa len považuje za výsluhový dôchodok, naďalej je však
starobným dôchodkom pre jeho nesprávnosť nie je možné súhlasiť.

Podľa jeho názoru súd na predmetný právny vzťah nesprávne aplikoval ustanovenie § 125 ods. 1 zákona
č.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko toto ustanovenia sa týka starobných dôchodkov

policajtov, avšak navrhovateľ nikdy nebol policajtom, ale vojakom povolania. Rovnako zákon č. 114/1998
Z. z. upravoval sociálne zabezpečenie vojakov a nie policajtov. Keďže navrhovateľ bol vojakom, ktorého
priznaný starobný dôchodok bol transformovaný podľa ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998
Z. z. na výsluhový dôchodok krajský súd mal na vec aplikovať ustanovenie § 125 ods. 13 zákona č.
328/2002 Z. z., z obsahu ktorého vyplýva, že tento zákon uznáva za výsluhové dôchodky aj výsluhové

dôchodky priznané vojakom podľa zákona č. 114/1998 Z. z. Nerešpektovaním tohto zákonného stavu
by došlo k neoprávnenému a nezákonnému zásahu do práv navrhovateľa a jeho diskriminácii voči
iným poberateľom dávok výsluhového zabezpečenia, ktorým bol napr. priznaný výsluhový dôchodok
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. resp. zákona č. 328/2002 Z. z. a z dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme súbežne poberajú starobný dôchodok.

Podľa názoru navrhovateľa, krajský súd na vec nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 261 ods. 3 a § 2931
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s možnosťou navrhovateľa požiadať o zvýšenie starobného
dôchodku už priznaného za obdobie dôchodkového poistenia ískané po 31.12.2003, keďže sa tento
nárok na navrhovateľa nevzťahuje.

Podľa jeho názoru krajský súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu
Banskej Bystrici zrušil, ako aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2013 a vec

jej vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
odvolacieho konania.

V prípade potvrdenia rozsudku krajského súdu navrhol, aby vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku
súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené navrhovateľom
v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Pripomenula, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia v Bratislave č. 65305002264706 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 25. októbra 1996 bol navrhovateľovi

od 1. júna 1996 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a tento dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný, preto všetky
prípadné nároky na zvýšenie starobného dôchodku patria do kompetencie práve osobitného orgánu
sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však
starobným dôchodkom podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom vznik ďalšieho

nároku na starobný dôchodok právne predpisy neumožňujú.

Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP),

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. augusta 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnenýna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je od 1. júna 1996 poberateľom starobného
dôchodku, priznaného mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č.
65305002264706-VÚSZ/DO2zodňa25.októbra1996podľa§132zákonač.100/1988Zb.osociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľovi tento dôchodok naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. mu priznaný nebol,
ani mu naň nevznikol nárok. Keďže navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred
1. januárom 2005 a starobný dôchodok mu aj bol od 1. júna 1996 priznaný, ustanovenie § 273 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z. sa na neho nevzťahuje.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto
záver vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, napríklad aj z rozhodnutia vydaného v obdobnej
veci sp. zn. 9So/129/2010 z dňa 24.11.2011 a od ktorého nemá odvolací súd dôvod sa odkloniť. Z jeho
obsahu vyplýva aj to, že žiadosť o starobný dôchodok podľa § 65 zákona bolo možné posúdiť iba ako

žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, k čomu nie je daná právomoc odporkyne, ktorá nerozhodovala
o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, preto na rozhodnutie
o žiadosti navrhovateľa je daná právomoc vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej

časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu 1. júna
1996. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie ďalšieho starobného
dôchodku od 1. mája 2010 a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 1. mája 2013.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu (totožným s vyjadrením
odporkyne k odvolaniu navrhovateľa) o nedostatku právomoci odporkyne o tejto žiadosti rozhodnúť a o
tom, že táto správne patrí príslušnému orgánu s poukazom na ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie

dávky.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaustanoveniaprávnychpredpisovodporkyňaniejeoprávnená
(a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť. Táto kompetencia, vrátane
posúdenia nároku na následné zvýšenie starobného dôchodku za dobu zamestnania po dovŕšení

dôchodkového poistenia patrí príslušnému Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Keďže zákon
č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v prípade, ak nie je kompetentná na rozhodnutie, v takom
prípade mala odporkyňa postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č.
71/1967 Zb. Správny poriadok).

S odkazom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a
preto § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok
krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd neprihliadol na námietku navrhovateľa vytýkajúcu nesprávnu aplikáciu ust. § 125 ods. 1

zákona č. 328/2002 Z.z., keďže je zrejmé, že išlo o omyl v odkaze na príslušné ustanovenie zákona
a súd mal na mysli ods. 4 citovaného ustanovenia týkajúce sa profesionálnych vojakov a obdobne
nezohľadnil ani námietku vytýkajúcu nesprávnu aplikáciu ust. § 261 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z.z., ktoré vyplývajú z odkazu samotného súdom citovaného zákonného ust. § 67 ods.4 tohto zákona. Vzhľadom na to, že relevantná právna úprava postupu súdu v správnom súdnictve
inštitút dovolania nepozná - dovolanie nie je v zmysle ust. 250s O.s.p. prípustné, aj s poukazom na
výrok rozsudku odvolacieho súdu, návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na vyslovenie prípustnosti

dovolania v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, nebolo možné vyhovieť.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Z
dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na rozhodnutie Vojenskému úradu

sociálneho zabezpečenia.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
(keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov)
a odporkyňa nebola v konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.