Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/931/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708203277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľky: X. Q., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. I., S. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Kadurom, so sídlom Ul.
Republiky 16, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. júla 2015, č. k. 18C/130/2008 - 385, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím v poradí druhým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým uplatnila
proti odporcovi nárok na náhradu škody vo výške 5.767 965 Sk, čo po prepočítaní na euro
predstavuje 191.461 eur. Navrhovateľka odôvodnila skutkovo svoj návrh tak, že v konaní vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreli s bývalým manželom A. Q. na pojednávaní pred
Okresným súdom v Považskej Bystrici dňa 02.05.1995 zmier, ktorý okresný súd schválil uznesením
zo dňa 02.05.1995, č. k. 5C/671/94-232, jeho písomné vyhotovenie bolo chybné a odlišné od jeho
podoby, ako bolo vyhlásené na pojednávaní, pričom ho súd neopravil. V roku 1998 vydal opravné
uznesenie, ale toto bolo opäť chybné. V nasledujúcich rozhodnutiach súdy odmietli opraviť chybné
uznesenie s poukazom na prekážku litispendencie, resp. res iudicatae. Až po 11 rokoch Najvyšší súd

SR potvrdil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.11.2005, č. k. 5Co/319/05-238, ktorým
opravil výrok uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.05.1995, č. k. 5C/671/94-232, v
časti, týkajúcej sa nehnuteľností, tak, že uviedol aj parcely č. 1104, 1105, 1106, k. ú. S. ako výlučné
vlastníctvo navrhovateľky. Okresný súd Považská Bystrica 11 rokov nevykonal jednoduchý úkon -
opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností, na ktorý bol povinný aj bez návrhu. Skutočnosť,
že v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebola uvedená parcela č. 1105, na ktorej je postavený rodinný
dom, jej znemožnil ich predaj, najmä rodinného domu a následne vyplatiť bývalého manžela. Rátala s

výťažkom z nehnuteľností, ktoré jej pripadli podľa súdom schváleného zmieru, pretože nedisponovala
žiadnymi finančnými prostriedkami. To malo za následok, že sa začali proti nej viesť tri exekučné
konania. Napokon s pomocou svojich detí a exekúciou z dôchodku uhradila sumu 1.922 655 Sk.
Konanie, resp. nekonanie Okresného súdu Považská Bystrica považuje za nesprávny úradný postup
v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. Z., ktorým jej bola spôsobená škoda, a to priama škoda vo výške
1.922 655 Sk, ako reálne zaplatené plnenie na základe súdnych a exekučných konaní a nemajetková

ujma, za ktorú žiada finančnú náhradu vo výške dvojnásobku priamej škody, pretože, ako uviedla,
ocitla sa na hranici „možnosti existencie života“, keď po zrážkach je ostal dôchodok 2.600 Sk.Odporca žiadal v konaní návrh zamietnuť. Skutočnosti, ktoré namieta navrhovateľka, nespadajú
pod právny režim zákona č. 514/2003 Z. z. V prípade posudzovania predmetnej veci podľa zákona
č. 58/1969 Zb., tento zákon prieťahy nechápal ako nesprávny úradný postup, ani neriešil otázku

nemajetkovej ujmy. Podľa jeho názoru, nejde o škodu, ktorá by bola spôsobená namietaným postupom
Okresného súdu Považská Bystrica, resp. ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s postupom súdu.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 18.03.2003, č. k. 16C/81/01-69, ktorým súd
uložil navrhovateľke zaplatiť A. Q. úroky z omeškania 17,6% zo sumy 648.982 Sk od 11.10.1997
do zaplatenia, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol, že chyby v písaní pri vyhotovení súdneho

zmieru bolo možné napraviť postupom podľa § 164 O.s.p., nemôžu mať za následok zbavenie sa
zodpovednosti navrhovateľky zaplatiť A. Q. sumu 648.985 Sk. Rozsudok okresného súdu potvrdil
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 04.02.2004, sp. zn. 6Co/470/03. Okresný súd po doplnení
dokazovania, rešpektujúc právne závery a pokyny odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa
10.12.2013, č. k. 6Co/177/2013-326, dospel k skutkovému záveru, že navrhovateľka sa zúčastnila dňa
2.5.1995pojednávanianaOkresnomsúdePovažskáBystrica,naktoromdošlovo vecisp.zn.5C/671/94

ku schváleniu súdneho zmieru konkrétneho obsahu a dňa 2.5.1995 jej bolo doručené uznesenie č.k.
5C/671/94-232, v ktorom boli chyby v písaní (okrem zámeny účastníkov vo výroku) a vo výroku neboli
uvedené všetky parcely ( č. 1104, 1105 a 1106 v k.ú. S.) , ktoré mali byť prikázané do jej výlučného
vlastníctva. Z obsahu uznesenia jej však vyplývala povinnosť vyplatiť A. Q. sumu 648.985,-Sk do
30 dní od právoplatnosti zmieru, teda do 12.6.1995 a v tejto časti uznesenia žiadna chyba nebola.

Bolo povinnosťou navrhovateľky v tejto lehote na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
takúto sumu bývalému manželovi vyplatiť a navrhovateľka si bola vedomá toho, že peniaze v takejto
výške nemá a v čase schválenia súdneho zmieru nemala ani doklady, ktoré by svedčili o výlučnom
vlastníckom práve, k týmto nehnuteľnostiam v jej prospech. Spoliehala sa teda na to, že sa objaví
kupec, ktorý predmetné nehnuteľnosti kúpi a z výťažku predaja bude vyplatený A. Q., k čomu však

nedošlo. Navrhovateľka,narozdielodOkresnéhosúduvPovažskejBystrici,zistilachybuvpredmetnom
rozhodnutí hneď, ako jej bolo doručené a napriek tomu, že jej hrozila škoda v podobe exekúcie
zo začiatku len pre vymoženie istiny 648.985,-Sk, súd písomne neupozornila na jeho pochybenie a
nedomáhala sa riadne a včas opravy chybného rozhodnutia. Hoci si bola dlhodobo vedomá toho, že
má závažný právny problém, pre ktorý nemôže nehnuteľnosti predať (chýbajúce doklady, preukazujúce

jej vlastnícke právo), nevyhľadala žiadnu, dokonca ani bezplatnú právnu pomoc. Začala sa brániť sama,
so značným oneskorením a nesprávnym spôsobom ( žalobou o určenie vlastníckeho práva pred
OS Martin sp.zn. 8C 7/00). Po prvý raz sa domáhala opravy sporného uznesenia až dňa 12.9.2000,
teda 5 rokov po skončení veci sp.zn. 5C/671/94 a vo svojom podaní neuviedla, akým spôsobom má
súd opravu vykonať. Riadny návrh, ako má oprava sporného rozhodnutia vyzerať, bol na súd podaný

navrhovateľkou až dňa 5.4.2005 napriek neskoršej oprave súdneho rozhodnutia dňa 14.11.2005 a
predchádzajúcej ochote nového nadobúdateľa pozemkov tieto predať, ak sa predá dom, ani jedna
dražba v rámci exekúcie nebola úspešná pre nezáujem kupcov o kúpu. Dňa 13.6.2012 už boli sporné
nehnuteľnosti zaťažené exekučným záložným právom exekútorkou JUDr. Kučavíkovou, ktorá vydala
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností parc.č. 1107 o výmere 2668m2 a domu,

súp.č. 398 postaveného na parc.č. 1105 v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX a kupci už mohli nehnuteľnosti
kupovať len na dražbe. V konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by došlo k riadnemu behu
vecí a uznesenie č.k. 5C/671/94 zo dňa 2.5.1995 o zmieri by nevykazovalo žiadne chyby v písaní, a
bolo vydané v súlade so schváleným súdnym zmierom, nebolo by došlo k žiadnej ujme na majetku
navrhovateľky v dôsledku prebiehajúcich 2 exekučných konaní. V čase od doručenia uznesenia o

schválenísúdnehozmierudozriadeniaexekučnéhozáložnéhoprávadňa13.6.2012malanavrhovateľka
dostatok času a možností s predmetnými nehnuteľnosťami ( domom sp.č. 398 s pozemkom parc.č.
1107 ) disponovať a to nielen formou predaja domu so všetkými pozemkami tretej osobe. V konaní
nebolo preukázané, že by mala kupca ochotného zaplatiť kúpnu cenu v tomto konkrétnom čase a že
by sa jej v tomto období podarilo nehnuteľnosti aj speňažiť ( a v akej výške) a vyplatiť A. Q.. Preto

súd ani nebol schopný vyhovieť požiadavke odvolacieho súdu a ustáliť, ktoré výdavky navrhovateľky
vznikli výlučne z dôvodu existencie stavu, zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom
súdu a ktorým výdavkom nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti podľa § 417 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo sa nepodarilo preukázať, akú cenu za nehnuteľnosti boli kupci ochotní
zaplatiť, či s takouto cenou súhlasila navrhovateľka a dokedy by boli ochotní ju zaplatiť a kedy by

následne v teoretickej rovine mohlo dôjsť k vyplateniu A. Q. z takto získaných finančných prostriedkov.
Nepodarilo sa ani preukázať, že nezáujem kupcov bol spôsobený výlučne chýbajúcimi dokladmi. Z
doplňujúcej výpovede navrhovateľky a jej dcéry H.. A. Q. na pojednávaní dňa 22.6.2015 vyplývalo,
že záujem kupcov končil pri obhliadke nehnuteľností, takže chýbajúce doklady mohli byť len jednouz príčin, prečo k dohode nedošlo. Svedkyňa H.. A. Q. vypovedala, že navrhovateľka sa nesnažila
predať parc.č. 1107, lebo na nej pestovala úrodu. Okrem toho, navrhovateľka tvrdila, že boli kupci, čo
chceli kúpiť len dom. Súd okrem výpovede JUDr. Dušana Divka nemal možnosť zistiť, čo kupcov k ich

nezáujmu uzavrieť kúpnu zmluvu v skutočnosti viedlo, mohla to byť aj nevyhovujúca požadovaná cena.
Predaj nehnuteľností v celosti so všetkými pozemkami nebolo jediné možné riešenie uvedenej situácie.
Navrhovateľka si mohla na výplatu A. Q. z BSM napríklad vziať pôžičku od svojich detí alebo úver a
zaťažiť dom hypotékou, resp. previesť iba časť spoluvlastníckeho podielu na dome na niektoré z detí,
ktoré jej neskôr finančne pomohli ( keď sa o probléme dozvedeli) a celý jej zostávajúci dlh v exekúcii

zaplatili a tak sa mohla vyhnúť narastajúcim úrokom z omeškania z nesplatenej istiny a plateniu trov
exekúcie, resp. prejaviť dobrú vôľu a začať dlh splácať A. Q. postupne, aspoň formou nejakých splátok.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala žiadnu
príčinnú súvislosť medzi vymoženými pohľadávkami v exekučných konaniach a pochybením okresného
súdu pri vydaní uznesenia o schválení súdneho zmieru a celkovom postupe súdov pri následnej oprave
sporného uznesenia. Súd naopak dospel k záveru, že zanedbaním prevenčnej povinnosti navrhovateľky

predchádzať škode včasným upozornením súdu na konkrétnu chybu v uznesení sp.zn. 5C/971/94 z
2.5.1995 bez zbytočného odkladu potom, ako ju zistila, zavinila vznik exekučných konaní a ujmu
na svojom majetku. Ak by súd bola upozornila na konkrétnu chybu riadne a včas, bezprostredne po
doručení sporného rozhodnutia ( čo bolo v jej záujme, pokiaľ chcela nehnuteľnosti údajne urýchlene
predať a kupcov podľa jej vyjadrenia bolo dosť ) súd by chybu v písaní odstránil okamžite, pretože od

vydania rozhodnutia uplynulo veľmi krátke časové obdobie. Avšak navrhovateľka z nepochopiteľných
dôvodov čakala na podanie návrhu na opravu 5 rokov, keď jej lehota na plnenie A. Q. dávno uplynula.
Súd má teda dôvodné pochybnosti o tom, či mala skutočný záujem bez exekučného konania A. Q.
vyplatiť výťažkom z predaja týchto nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd návrh v časti náhrady škody
ako nedôvodný zamietol. Náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd navrhovateľke nepriznal. Aj v tomto

smere bolo dôkazné bremeno na strane navrhovateľky, ktorá však súdu nepreukázala, že by v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom utrpela nemajetkovú ujmu. Okrem dcéry A. Q. žiaden zo
svedkov nevypovedal o tom, že by navrhovateľka trpela výraznou ujmou práve v súvislosti s týmto
konaním. Naopak sama navrhovateľka uviedla, že jej vzťahy s príbuznými, s priateľmi, susedmi alebo
s okolím sa v súvislosti s postupom okresného súdu nezmenili, nikto o tomto jej probléme doposiaľ

nevie. Vie o tom len ona. Predmetný úradný postup teda nemal žiaden následok pre okolité prostredie,
v ktorom navrhovateľka žije a pracuje ani v spoločenskom uplatnení navrhovateľky. To potvrdila aj
výpoveď väčšiny jej detí, ktoré uviedli, že o predmetnom konaní nemali vedomosť, že sa o tom dozvedeli
až v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom otcovi, v čase keď hrozila dražba nehnuteľností.
Napokon o neexistencii tvrdenej ujmy svedčí aj skutočnosť, že si navrhovateľka bola v tomto období

schopná zakúpiť podiel na nehnuteľnostiach od svojej sestry A. D. v s celkovými nákladmi vo výške
30.000,- Sk. Navrhovateľke bola odpustená aj povinnosť na náhradu trov konania v základnom konaní,
v ktorom došlo k uloženiu povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd preto dospel k
záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením a že navrhovateľka
nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy. Preto jej nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy a návrh aj v tejto

časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania za preukázané cestovné spolu sumu 337,21eur.

Právne posúdenie veci vychádza zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a zo zákona č. 514/2003 Z.

z. Aplikáciu uvedených právnych predpisov okresný súd odôvodnil tak, že škoda tvoriaca predmet
sporu mala byť navrhovateľke spôsobená jednak nesprávnym písomným vyhotovením uznesenia zo
dňa 02.05.1995, ktorým bol schválený súdny zmier, a jednak nekonaním príslušného súdu, pokiaľ ide o
opravutohtopísomnéhovyhotovenia,pričomnápravuzjednalažKrajskýsúdvTrenčínedňa14.11.2005,
súd vec právne posúdil do obdobia účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. t.j. do 01.07.2004 podľa zákona

č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, účinného od 1.7.1969 do 30.6.2004 a za obdobie po 30.06.2004 do 14.11.2005
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala včas odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklarovala uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p., spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu.V odôvodnení svojho odvolania namietala záver okresného súdu, že neuniesla dôkazné bremeno v tom
smere, ženepreukázala,žesadostaladoomeškaniasozaplatením sumy639.400Sksvojmubývalému
manželovi výlučne v dôsledku pochybenia okresného súdu pri vyhotovení uznesenia o schválení

zmieru. Podľa názoru prvostupňového súdu pôvodný chyby okresného súdu nemali za následok
zbavenie sa zodpovednosti navrhovateľky zaplatiť A. Q. vyrovnávací podiel 639.400 Sk. Oprava
znenia rozsudku okresného súdu sa netýkala tejto povinnosti navrhovateľky a ona sa spoliehala
výlučne na zisk z predaja nehnuteľností, ktoré jej pripadli bez toho, aby mala iný plán. Nepreukázala,
kedy začala predmetné nehnuteľnosti ponúkať na predaj ani existenciu vážneho záujemcu o kúpu

nehnuteľností. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín je prekvapivý, nedostatočne a účelovo
odôvodnený a nerešpektuje záväzné závery, ku ktorým v rámci predchádzajúceho odvolacieho
konania dospel Krajský súd Trenčín vo svojom uznesení č. k. 6Co/177/2013 zo dňa 10.12.2013.
Odôvodnenie rozsudku je formalistické a dôkazné bremeno, ktoré vyžadoval okresný súd, je z jej
strany objektívne nemožné uniesť. Okresný súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 22.06.2015, na
ktorom ju vypočul. Z otázok, ktoré jej súd kládol, ako aj zo spôsobu, akým ich kládol je zrejmé, že

súd od nej očakával, ž si bude presne pamätať konkrétne fakty, ktoré sa udiali pred vyše 20 rokmi.
Jej výpoveď z pojednávania dňa 22.06.2015 nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože si pre svoj
vysoký vek udalosti jednoducho nepamätá. Navyše je zrejmé, že málokto si odkladá inzeráty na predaj
rodinného domu spred 20 rokov, aby ich mohol predložiť ako dôkaz pred súdom. Okresný súd celý
tento spor zvrátil tým, že ju urobil zodpovednú za všetky následky pôvodného nesprávneho úradného

postupu súdu. Bolo jej chybou, podľa názoru prvostupňového súdu, že nepodala žiadosť o opravu
nesprávneho výroku súdu včas (nemá právnické vzdelanie, avšak laicky postupovala tak, aby odvrátila
hroziacu škodu, hoci nesprávne). Takéto riešenie, keď nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
a ich predajom získa finančné prostriedky, aby vyplatila svojho bývalého manžela, navrhol samotný
okresný súd, konajúci vo veci vyporiadania BSM. Súhlasila s ním a oprávnene rátala s tým, že

všetky nehnuteľnosti riadne nadobudne a speňaží, aby si mohla splniť svoju povinnosť vyplatiť
vyrovnávací podiel. Z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti vzniku škody je potom podstatná tá
skutočnosť, že len v dôsledku nesprávneho výroku súdu o schválenom zmieri bolo takéto vyporiadanie
znemožnené. Argument, že súdny výrok o jej povinnosti zaplatiť sumu 639.400 Sk do 30 dní od
právoplatnosti netrpel vadou, a preto sa naň nevzťahuje zodpovednosť štátu za nesprávny úradný

postup je zavádzajúci a formalistický. Výrok o vyplatení bývalého manžela vecne aj právne úzko súvisí
s výrokom o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam. Plnenie oboch výrokov súdu bol od seba
závislé a nesprávnosťou jedného výroku sa znemožnil o plnenie druhého. Odvolací súd v svojom
zrušujúcom uznesení uložil prvostupňovému súdu, aby ustáli, ktoré výdavky vznikli výlučne z dôvodu
existencie stavu zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom súdu a ktorým výdavkom

nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa výkladu prvostupňového súdu bolo jej povinnosťou odvrátiť škodu, ktorú spôsobil súd svojim
nesprávnym úradným postupom. Prvostupňový súd teda preniesol celú zodpovednosť za vzniknutú
škodu na ňu. Ak bol však prvostupňový súd toho názoru, že tým, že sa včas nedomáhala opravy
chybného výroku súdu, prispela k vzniku škody, mohol aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Namiesto toho však okresný súd návrh v
celom rozsahu zamietol, ako by si výlučne sama spôsobila vzniknutú škodu a je teda v konečnom
dôsledku zodpovedá za následky chyby, ktorú urobil súd. Takáto úvaha prvostupňového súdu je
neprípustná.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a tento je potrebné potvrdiť

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolanie navrhovateľky prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu zodpovedá obsahu spisu a
skutkový a právny záver okresného súdu je správne a úplne odôvodnený v rozsudku podľa kritérií v ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p. S odôvodnením rozsudku okresného súdu sa identifikoval aj odvolací súd podľa §
219 ods. 2 O.s.p. a na akcentovanie jeho správnosti s poukazom na odvolacie dôvody navrhovateľky,
považuje za významné uviesť nasledovné:Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. taxatívne upravuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní deklarovala uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií v ust. § 132
O.s.p., čoho dôsledkom je nesprávny skutkový záver. Ustanovenie § 132 O.s.p. upravuje postup
súdu pri hodnotení dôkazov. V zmysle zákonnej dikcie, súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je teda činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Skutkový záver sudcu, vchádzajúci z vykonaných dôkazov
je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu.

V prejednávanej veci uplatňuje navrhovateľka nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla, podľa jej
skutkových tvrdení, neprávnym postupom Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý neopravil chybný
výrok v písomnom vyhotovení uznesenia o zmieri, ktorý bývalí manželia uzatvorili o vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka tvrdí, že v dôsledku nečinnosti Okresného

súdu Považská Bystrica, ktorý svoju chybu neopravil, nemohla splniť svoju povinnosť podľa súdneho
zmieru a vyplatiť podiel z BSM bývalému manželovi do 30 dní, keďže nemohla predať nehnuteľnosti pre
absenciu všetkých nehnuteľností v uznesení Okresného súdu Považská Bystrica, na základe ktorých
by bola zapísaná ako vlastníčka. V dôsledku tejto skutočnosti jej vznikla škoda, ktorú bližšie v konaní
špecifikovala.

Vovšeobecnosti prezodpovednosťzaškodu musiabyť kumulatívne splnené nasledovnépredpoklady:
a) išlo o protiprávny úkon
b) vznikla škoda
c) ako dôsledok protiprávneho úkonu (príčinná súvislosť).

a) V prejednávanej veci niet sporu o tom, že postup Okresného súdu Považská Bystrica v súvislosti s
odstraňovaním nesprávností v písomnom vyhotovení uznesenia o schválení zmieru možno považovať
za nesprávny úradný postup a je teda daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by týmto postupom
súdu vznikla.

b) Vznik škody je ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorú preukazuje poškodený a táto
škoda musí byť

c) v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom.

Platí, že vzťah medzi protiprávnym úkonom ako príčinou a medzi vznikom škody ako následkom,
nesmie byť sprostredkovaný . Rozhodujúca je teda vecná súvislosť príčiny a následku.

V prejednávanej veci nemožno hovoriť o priamej príčinnej súvislosti medzi postupom Okresného súdu

Považská Bystrica a tým, že navrhovateľka bola zaviazaná v dôsledku omeškania svojej povinnosti zo
zmieru, platiť aj úroky z omeškania a vznikli aj ďalšie náklady na súdne konania a exekučné konania.

Priamou príčinou vzniku ďalších záväzkov navrhovateľky bolo jej omeškanie s plnením povinnosti
podľa súdneho zmieru a nebol ním postup Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý v primeranej dobe

neodstránil svoju chybu v písomnom vyhotovení zmieru.

V tejto otázke je preto potrebné akceptovať názor odporcu, že nie je daná priama príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, preto nemôže byť ani daná zodpovednosť odporcu
za špecifikovanú škodu navrhovateľky. Odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov Slovenskej

republiky k otázke zodpovednosti za škodu a jej predpokladov.

Nesprávny úradný postup musí byť totiž priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou
škody, a to bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Nestačí, ak je ibasprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality,
keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
predchádza následok a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezprostredný,

konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 177/2008. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ale skutkovou otázkou, ktorú je potrebné riešiť v konkrétnych súvislostiach. V postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený
následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku je preto priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

V zmysle týchto úvah niet rozumného dôvodu odchýliť sa v prejednávanej veci od dlhoročnej súdnej
praxe pri posudzovaní všeobecných predpokladov na zodpovednosť za škodu.

Okresný súd rozhodol vo veci na základe vyššie uvedených právnych záverov, preto je jeho
rozhodnutie správne a zákonné.

Vzhľadom na uvedené, sú odvolacie námietky navrhovateľky spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
nesprávnom právnom závere prvostupňového súdu, uplatnené neoprávnene.

V odvolacom konaní úspešný odporca náhradu trov neuplatnil, ani nevyplynuli z obsahu spisu, preto

podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. mu odvolací súd túto náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.