Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115210554.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
žalobkyne: Y. O., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. J. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená Mgr. Michalom
Krákorníkom, advokátom, so sídlom Plavisko 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Y. T., B..
XX.XX.XXXX, X. J. D. XXX/X, XXX XX O. B. P., právne zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou,
advokátkou, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 30.1.2013, uzatvorená
medzi účastníkmi T. Č., G.. Č., B.. XX.X.XXXX, X. J. D. XXX/X, XXX XX O. B. P. ako predávajúcim a
oprávneným z vecného bremena a Y. T., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, X. J. D. XXX/X, XXX XX O. B. P.
ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena v časti prevodu spoluvlastníckych podielov o veľkosti
1 k nehnuteľnostiam a to k pozemku S. L.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2,
pozemku S. L.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, k rodinnému domu so U.. Č..
XXX, ktorý je postavený na pozemku S. L.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2,

zapísaných na I. Č.. XXXX L. C. H. W. Ú. O. B. P. je voči žalobkyni neúčinná.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo
výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 539,58 eur, k rukám právneho zástupcu
žalobkyne a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 domáhala súdneho výroku,

ktorým by súd určil, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 30.01.2013 uzavretá
medzi účastníkmi: T. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. J. D. XXX/X, XXX XX O. B. P., ako predávajúcim a
oprávneným z vecného bremena a Y. T., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, X. J. D. XXX/X, XXX XX O.W. B. P.,
ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena k časti prevodu spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2
k nehnuteľnostiam, a to k pozemku S. L. Č.. XXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, W. L. S. L. Č.. XXX - Z. L. H.
B. C. P. XX T.X, W. G. J. U. U. Č. XXX, ktorý je postavený na pozemku S. L. Č.. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 170 m2 zapísaných na I. Č.. XXXX L. C. H. W. Ú. O. B. P., je voči žalobkyni neúčinná.

2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
04.04.2012 jej vznikla vo vzťahu k dlžníkovi T. Č. pohľadávka vo výške 4.000,- eur s príslušenstvom.
Nakoľko bol dlžník v omeškaní s vrátením predmetného peňažného záväzku uzavrela žalobkyňa s
dlžníkom dňa 05.02.2013 dohodu o uznaní a splácaní dlhu, t. j. dlžník uznal svoj dlh čo do dôvodu a
výšky a zaviazal sa ho uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach v rozsahu a spôsobom uvedeným

v dohode o uznaní a splácaní dlhu. Z dôvodu, že dlžník neplnil svoju povinnosť uhrádzať ním uznaný
dlh v dohodnutých termínoch uplatnila si žalobkyňa svoje oprávnené nároky prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin, ktorý vydal dňa 25.04.2014rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal dlžníka na úhradu istiny vo výške 5.149,68 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 317,68 eur odo dňa 28.02.2013 až do zaplatenia,
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4.832,- eur odo dňa 21.03.2013 až do zaplatenia, spolu s trovami

rozhodcovského konania vo výške 247,19 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 377,48 eur, a
to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2014 a vykonateľnosť dňa 16.05.2014. Aj
napriek existencii splatného záväzku dlžník titulom kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo
dňa 30.01.2013 uzatvorenou so žalovanou previedol na žalovanú za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach, špecifikovaných pozemkoch a rodinného
domu zapísaných na I. Č.. XXXX L. C. H. W. Ú. O. B. P.. O vyššie uvedenej skutočnosti sa žalobkyňa
dozvedela v čase po uzatvorení dohody o splácaní a uznaní dlhu, pričom ihneď podala na dlžníka trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa. V rámci vykonaných
procesných úkonov trestného konania sa žalobkyňa dozvedela, že dlžník a žalovaná žijú už dlhšiu dobu
ako druh a družka v spoločnej domácnosti a preto je nespochybniteľné, že sa jedná o navzájom blízke

osoby, tak ako to predpokladá ust. § 116 Občianskeho zákonníka a je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že kúpna cena vo výške 1.000,- eur nezodpovedá trhovej hodnote predmetných nehnuteľností,
z čoho jednoznačne vyplýva záver, že zo strany žalovanej došlo k majetkovému prospechu na úkor
uspokojenia splatnej pohľadávky žalobkyne. Následným právnym úkonom, a to kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, č. P. zo dňa 23.06.2014

nadobudli spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 jej synovia, každý spoluvlastnícky podiel o
veľkosti1/4.Vzhľadomktomu,žedlžníkuzavrelkúpnuzmluvusozriadenímvecnéhobremenasosvojou
družkou využíva žalobkyňa svoje právo podľa § 42a OZ a domáha sa odporovateľnosti tohto právneho
úkonu. Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva z ust. § 42b ods. 2 OZ, nakoľko žalobkyňa má za
to, že dohodnutou kúpnou cenou vo výške 1.000,- eur došlo u nej k majetkovému prospechu, pretože

takto stanovenou výškou kúpnej ceny neboli ani minimálnym spôsobom zohľadnené cenové pomery
nehnuteľností v danom mieste a čase.

3. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
doručeným súdu dňa 20.08.2015, v ktorom uviedla, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o

neúčinnosti dotknutého právneho úkonu s poukázaním na tú skutočnosť, že pri predmetnom právnom
úkone nedošlo k prevodu medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, nakoľko v čase prevodu už nežili
predávajúci a kupujúci ako druh a družka. Dlžník T. Č. už dlhodobejšie pred prevodom nehnuteľnosti
intímne žil s viacerými ženami a v inkriminovanej dobe od roku 2011 mal vážny vzťah s X. L., s ktorou
dňa 19.10.2013 uzatvoril manželstvo a z tohto dôvodu došlo medzi žalovanou a T. Č. k usporiadaniu

vzájomných vzťahov k inkriminovanej nehnuteľnosti. Pri tomto úkone došlo aj k zániku jeho trvalého
pobytu v dome súpisné číslo XXX zapísanom na I. Č.. XXXX L. W. Ú. O. B. P.. Ďalej poukazovala
na to, že napriek skutočnosti, že Y. Č. bol zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX L. W.. Ú.. O. B. P. tento zápis bol len formálny a jeho podiel
nevyjadroval skutočný vstup investícii do tohto majetku. Na nadobudnutie a rekonštrukciu nehnuteľnosti

boli použité takmer výlučne peňažné prostriedky žalovanej, a to v sume 500.000,- Sk, ktoré získala
z prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome v Piešťanoch a v rokoch 2002 až 2013
prostriedky v celkovej sume cca 1.300.000,- Kč, ktoré mala z titulu výplaty vdovského a sirotského
dôchodku. Ďalšie prostriedky ma údržbu a prestavbu domu žalovaná poskytla zo stavebného sporenia
svojich synov. Z tohto dôvodu, nakoľko išlo aj o finančné prostriedky vyplácané aj v prospech detí

žalovanej nakoniec žalovaná previedla spomínané nehnuteľnosti kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
23.06.2014 na svoje deti. Pri údržbe domu bola žalovaná odkázaná len na svoje príjmy a neúmernosť
výdavkov bola dokonca nútená dofinancovať rôznymi pôžičkami. Žalovaná popierala, že by z dotknutého
právnehoúkonumalaprospech,nakoľkodonehnuteľnostipreinvestovalaznačnúčasťvýlučnevlastných
peňazí a kúpna cena za spoluvlastnícky podiel prevádzaný inkriminovanou zmluvou zodpovedala tejto

čiastke. Pri napádanom úkone v žiadnom prípade nešlo o úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná si len
usporadúvala vlastné vzťahy a vzájomné pohľadávky a záväzky s T. Č. vo vzťahu k nehnuteľnosti,
pričom nemala žiadnu vedomosť o pôžičke medzi žalobkyňou a T. Č. a ako druhá strana, v momente
napádaného prevodu, dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
O predmetnej pôžičke sa dozvedela až keď bola osobne kontaktovaná žalobkyňou, a to približne v

septembri 2013. Ďalej uviedla, že pohľadávka veriteľa nie je tak vysoká, aby nemohla byť uspokojená
z iného dlžníkovho majetku, pričom žalobkyňa sa ani len v exekúcii nepokúsila o vymáhanie svojej
pohľadávky, čo je základným predpokladom pre konštatovanie záveru, že pohľadávku veriteľa nemožno
už vôbec a definitívne uspokojiť. Taktiež poukázala na to, že v prípade napádaného právneho úkonu sajednalo vzhľadom na uvedené investície do nadobudnutia a rekonštrukciu inkriminovanej nehnuteľnosti
žalovanou o tzv. ekvivalentný právny úkon, z ktorého dôvodu nemožno ani len teoreticky hovoriť o
ukrátení veriteľa, keďže za svoj spoluvlastnícky podiel T. T. dostal skutočnú a primeranú rovnocennú

náhradu. Z uvedených dôvodov navrhovala žalovaná žalobu žalobkyne zamietnuť.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne, žalovanej, oboznámením s listinnými
dôkaznými prostriedkami, a to najmä rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX sp. zn.
i3063.8856 zo dňa 25.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2014, kúpnou zmluvou so

zriadením vecného bremena zo dňa 30.01.2013, výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie O. B.
P., dohodou o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 05.02.2013, uznesením OO PZ v Ružomberku sp. zn.
ČVS: ORP-764/OO-RK-2013 zo dňa 09.02.2015, zápisnicou o výsluchu svedka Y. T. zo dňa 21.05.2014,
druhou stranou zápisnice o výsluchu obvineného T. Č. zo dňa 14.04.2014, upovedomením o začatí
exekúcie JUDr. Martin Hucík, súdny exekútor sp. zn. EX 394/2014 zo dňa 20.03.2015, znaleckým
posudkom č. 148/2001, potvrdením o príjmoch odporkyne zo dňa 27.03.2014, výpisom z účtu majiteľa

W. X., Notárskou zápisnicou N 196/2003 zo dňa 22.08.2003, Notárskou zápisnicou N 215/2004 zo
dňa 03.11.2004, živnostenským registrom v nemeckom jazyku zo dňa 30.06.2010, záverom doplnku
znaleckého posudku MUDr. Kollára zo dňa 15.02.2016, čestnými prehláseniami Z. T. H. T. T. zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 05.02.2013 uzatvorili žalobkyňa ako veriteľ s T. Č. ako dlžníkom Dohodu o uznaní a splácaní
dlhu, v ktorej Článku 2 ods. 1 sa dohodli na uznaní a splácaní dlhu dlžníka voči veriteľovi spočívajúci
v zaplatení pohľadávky (istiny) vo výške 4.000,- eur, odplatu za užívanie požičanej istiny vo výške
832,- eur, nákladmi z uplatnenia predstavujúce v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za poskytovanie
právnych služieb 1. právny úkon - príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 158,84 eur, 2. právny úkon -

vypracovanie listiny vo výške 158,84 eur, nárok veriteľa vyplývajúci z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi účastníkmi dohody dňa 04.04.2012. Splatnosť záväzku nastala dňom 31.01.2013. V odseku 2
dlžník týmto vyhlásil, že v čase uzavretia tejto dohody uznáva svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu
výšky, aj vymáhateľnosti spočívajúci v povinnosti zaplatiť sumu vo výške 4.000,- eur spolu s uvedenými
príslušenstvom v Článku 2 ods. 1 tejto dohody, a to z titulu zmluvy o pôžičke. V Článku 3 sa účastníci

dohodli na splátkovom kalendári v tomto článku špecifikovanom s tým, že prvá splátka bola splatná
dňa 20.02.2013 a posledná dňa 20.06.2014 s tým, že v prípade, ak sa dlžník so zaplatením čo i len
jednej splátky dostane do omeškania viac ako 5 pracovných dní splatným sa stáva celý dlh. V Článku 4 -
Rozhodcovská doložka - sa zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou predložia

na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu pri
IUDEX zriadenom pri právnickej osobe IUDEX s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin.

6. Stály rozhodcovský súd pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin vydal dňa 25.04.2014 pod
sp. zn. i3063.8856 rozhodcovský rozsudok, ktorým T. Č. zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni istinu

vo výške 5.149,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 317,68 eur odo
dňa 28.02.2013 až do zaplatenia, vo výške 5, 75 % ročne zo sumy 4.832,- eur odo dňa 21.03.2013
až do zaplatenia spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške 247,19 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 377,48 eur, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2014. Z odôvodnenia

predmetného rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd mal za preukázané, že v predloženej dohode o
uznaní a splácaní dlhu strany sporu dostatočne určili predmet svojich záväzkov, keď skonštatoval, že
ide o platne uzavretú inominátnu zmluvu v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá v texte
obsahuje uznanie záväzku v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka a dojednanie o postupnom
splatení dlhu. Vzhľadom na úradné osvedčenie podpisov na dohode mal súd taktiež za preukázané,

že dohoda ako dvojstranný právny úkon bola skutočne uzavretá medzi sporovými stranami. Vzhľadom
na účinky uznania dlhu rozhodcovský súd mal za to, že v čase podpisu predmetnej dohody, t. j. dňa
05.02.2013, dlh žalovaného voči žalobcovi z titulu nesplatenej pôžičky existoval. Z vyjadrenia žalobcu
mal rozhodcovský súd ďalej za preukázané, že žalovaný z dlžnej sumy neuhradil žiadnu splátku, a to
ani čiastočne. Zároveň žalobca predložením výzvy na plnenie zo dňa 29.01.2013, ako aj doručenky,

ktorá preukazuje doručenie výzvy žalovanému dňa 31.01.2013 preukázal, že svoj nárok urgoval aj
mimosúdnou cestou, avšak bezúspešne.7. Dňa 30.01.2013 uzatvorili T. Č. ako predávajúci a oprávnený z vecnZ.ého bremena, žalovaná ako
kupujúca a povinná z vecného bremena a T. T., o T.a ako povinní z vecného bremena kúpnu zmluvu so
zriadením vecného bremena, predmetom ktorej podľa Článku 1 ods. 3 bol odplatný prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. B. P., Z. B. I. Č.. XXXX, bližšie popísaným v Článku 1
v Bode 1 (k stavbe domu súpisné číslo 271 a k označeným pozemkom) v podiele 1/2 z predávajúceho na
kupujúceho. V Článku 2 bola medzi predávajúcim a kupujúcou dohodnutá kúpna cena vo výške 1.000,-
eur za celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel na všetkých prevádzaných nehnuteľnostiach dohromady,
ktorá podľa uvedeného článku bola uhradená kupujúcim v hotovosti k rukám predávajúceho pri podpise

tejtokúpnejzmluvy.Prevzatiesumyvtejtovýškepotvrdzujepredávajúcisvojimvlastnoručnýmpodpisom
na zmluve. V Článku 4 účastníci zmluvy označení ako povinní z vecného bremena zriadili v prospech
oprávneného z vecného bremena T. Č. vecné bremeno, ktorého obsahom je právo doživotného bývania
v dome so súpisným číslom XXX a užívania všetkých nehnuteľností popísaných v Bode 1 tohto článku.
Oprávnený z vecného bremena vyhlásil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu prijíma. Vklad
uvedenej kúpnej zmluvy bol správou katastra povolený pod číslom P. z 21.02.2013.

8. Dňa 28.04.2014 uzatvorila žalovaná ako predávajúca s T. T. H. Z. T. ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo výške 1/2 k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, L. W. Ú. O. B. P., Š. P. Č. X O. Z. na kupujúcich, a to
rovnakým dielom, t. j. každému po 1/4, a to za dohodnutú kúpnu cenu 1.000,- eur, kde kúpna cena

pripadajúca na každého kupujúceho predstavovala sumu 500,- eur. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, povolený dňa 23.06.2014 pod číslom vkladu P..

9. Z výpisu z LV číslo XXXX zo dňa 09.04.2015 mal súd za preukázané, že ako vlastníci nehnuteľností
zapísaných na predmetnom liste vlastníctva sú vedení T. T. H. Z. T., každý v podiele 2/4. Ako titul

nadobudnutia je uvedená Zámenná zmluva č. P. zo dňa 01.02.2006 a Kúpna zmluva P.14 z 23.06.2014.

10. Z Notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXXXXXX predloženej žalovanou, ktorá bola spísaná
na notárskom úrade v Piešťanoch dňa 21.03.2004 pred notárom T. W. s účastníkmi T.. T. T. H. T..
Z. T., Z. Z. Z., T., Y. T. - Ž. H. H. W. H. J. W. súd zistil, že uvedení účastníci formou notárskej

zápisnice uzatvorili zámennú zmluvu, predmetom ktorej boli 1/ bližšie popísané nehnuteľnosti, dom
a pozemky nachádzajúce sa na LV číslo XXX P. W. Ú. W. P. C. L., ktoré po 1/4 vlastnili T.. T.
T., T.. Z. T.. Všeobecná hodnota uvedeného majetku opísaného v Znaleckom posudku č. 03/2004
zo dňa 09.02.2004, vyhotoveného N.. G. R., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovania
nehnuteľností, predstavovala sumu 538.020,- Sk. 2/ nehnuteľnosti v obci a katastrálnom území O. B.

P., zapísané na LV číslo XXXX, ktoré vlastnili manželia H. W. H. J. W. v polovici. Všeobecná hodnota
uvedeného majetku opísaného v Znaleckom posudku č. 034/2004 zo dňa 06.08.2004, vyhotoveného
N.. G. R., znalcom v odbore stavebníctvo, predstavovala sumu 592.990,- Sk. V Článku 3 predmetnej
notárskej zápisnice uvedené, že účastníci zmluvy si navzájom zamieňajú majetky uvedené v Bode 1 a 2
tejto zmluvy so všetkými súčasťami, príslušenstvom, právami a povinnosťami. Na vyrovnanie podielu v

hodnotách zamieňaných nehnuteľností si účastníci navzájom nič nedoplácajú. Dôvodom uzavretia tejto
zmluvy je zosúladenie vlastníctva nehnuteľností so stavom ako sa tieto užívajú.

11. Zo Znaleckého posudku č. 148/2001 zo dňa 07.10.2001 predloženého žalovanou a vypracovaného
N.. T. T. súd zistil, že predmetným znaleckým posudkom bol oceňovaný rodinný dom číslo U. XXX, L.

W. XXX H. XXX a orná pôda parcela W. XXXX P. C. O. B. P. na objednávku T. Č. za účelom prevodu
nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že ako vlastníčka uvedených nehnuteľností v čase vypracovania
posudku bola vedená X. Č. a kde znalec vypočítal hodnotu posudzovaných nehnuteľností podľa
cenového predpisu Zákona č. 465/1991 Zb. v celkovej výške 105.210,- Sk, kde cenu ornej pôdy stanovil
na sumu 10.005,60 Sk a zvyšok predstavovala hodnota rodinného domu a pozemkov zapísaných na

LV č. XXXX.

XX. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na svojej žalobe a skutočnostiach v nej
uvedených a uviedla, že žalovaná ju niekedy v júni alebo júli 2013 osobne navštívila u nej doma, pričom
chcela vedieť ako žalobkyňa vyzerá, či nie je „frajerka pána Č.“, na čo jej povedala, aby sa pozrela,

aký by bol vekový rozdiel medzi nimi a povedala jej aj, že prišla kvôli peniazom a pýtala sa jej prečo
mu požičala toľko peňazí a na čo. Na čo jej povedala, že mu požičala peniaze na kúpu auta L. XXX.
Žalobkyňa poukazovala na to, že p. Č. poznala z SCP Ružomberok, kde spolu pracovali, rozprávali sa
vzájomne o svojich osobných záležitostiach, bol to slušný človek, vôbec nepil, rozprával jej o tom, že sizobral priateľku s dvoma deťmi, že má s nimi určité problémy a požiadal ju, aby mu požičala peniaze,
že chce usporiadať svoj život s priateľkou a chce, aby si kúpili auto. Žalobkyňa poukazovala na to, že
žalovaná musela vedieť o pôžičke, ktorú poskytla p. Č. pretože jej o tom povedala. Potom asi za 3

mesiace išla za p. Č. J. O., žalovaná nebola doma, doma bola len jeho matka, ktorá ju poslala hore
schodmi, kde p. Č. ležal v posteli a keď sa ho pýtala, kedy jej mieni vrátiť peniaze, tak jej povedal, že
čo zarábal peniaze všetko išlo na účet žalovanej.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení a skutočnostiach v ňom

uvedenými a uviedla, že od roku 2010 už boli s L.. Č. rozhádaní, nežili spolu ani ako druh a družka,
avšak v dome všetci bývali, teda ona, p. Č., jej dvaja synovia a v dolnej časti bývala T. L.. Č.. Od roku
2010 odišla pracovať do Rakúska, aby mala lepší príjem, aby všetko mohla ťahať pretože L.. Č.N. jej už
nedával žiadne peniaze. Potom, keď sa dozvedala, že má všelijaké frajerky a ženy, začal popíjať, boli
len hádky a potom to úplne ukončili, napriek tomu, že v dome všetci bývali, pretože nemali kam ísť. Do
domu v dobrom úmysle investovala. Spoluvlastníkmi domu boli jej deti a L.. Č.T.. Potvrdila, že žalobkyňu

navštívila kvôli tomu, že si myslela, že je to jedna z frajeriek p. Č.T.. Bolo to v roku 2013, možno niekedy
v apríli, máji, presný dátum si už nepamätala a pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že u nich bola niekedy v júni,
júli 2013 vtedy to nemohlo byť, pretože vtedy bol L.. Č. P. Š., išiel tam pracovať. O tom, že žalobkyňa
požičala L.. Č. v roku 2012 pôžičku nevedela a išla za ňou naozaj len kvôli tomu, že sa chcela presvedčiť,
či je jeho priateľkou a porozprávať sa prečo mu požičala takú veľkú čiastku. Prevod robili v januári 2013,

až potom sa dozvedela, že mu požičala takú veľkú čiastku. Poštou prišla nejaká výzva, že to má splácať
v splátkach. Stále mu niečo chodilo, on to vtedy otvoril a vtedy sa dozvedela, že by mal byť J. L.. O.,
ktorú predtým ani nepoznala. V tých papieroch bola adresa, pretože keď to prišlo tak jej to L.. Č. ukázal.
Potom jej aj matka L.. Č. povedala, že tam žalobkyňa bola a že bola pýtať peniaze. Predtým však o tejto
pôžičke vôbec nevedela. Žalobkyňu navštívila zo ženskej ješitnosti, pretože ju chcela vidieť, pretože p.

Č. za ňou chodieval a myslela si, že s ňou niečo mal. Odvtedy, ako odišla pracovať do Rakúska, od
roku 2010, prestali žiť ako druh a družka, avšak vedela o ňom všetko lebo žili v jednom dome a do tohto
majetku investovala všetky svoje peniaze. Neskôr sa však p. Č. začal správať tak, že sa to už nedalo
vydržať.Odroku2010malp.Č.nejakédlhy,ktorézanehosplácala,bolotohoviac.Otomtovšakdoklady
nemá a aj uzatvorenie kúpnej zmluvy iniciovala sama. Pán Č. mal od roku 2010 rôzne pôžičky z Home

Creditu, z Poštovej banky, bolo toho veľa, ešte stále to chodí. V čase, keď p. Č. pracoval vo Švédsku
bola jeho výplata poukazovaná na jej účet a z toho mu vyplácala pôžičky, čo mal v Home Credite a v
Poštovej banke a podobne. Keďže do domu investovala značnú časť svojich finančných prostriedkov,
tento dom zhodnotila, zveľadila a tým, že spoluvlastníkmi boli p. Čičmanec a jej deti, k tomuto domu
nemala žiadny vzťah, preto si to chcela poriešiť a teda nechápe, prečo by mala vracať žalobkyni nejaké

peniaze, pretože si od nej nič nepožičala. Dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy si p. Č. aj zrušil trvalý pobyt
v predmetnom dome, v ktorom však býval dovtedy kým ho nezobrali do nemocnice a neskôr do Sučian,
avšak zdržiaval sa už v dolnej časti tohto domu, s ňou už nebýval.

14. Dňa 29.10.2013 podala žalobkyňa na OR PZ v Ružomberku oznámenie o skutočnostiach

nasvedčujúcich spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa.

15. Na základe trestného oznámenia žalobkyne začal poverený príslušník PZ OOPZ v Ružomberku pod
č. ČVS:ORP-764/OO-RK-2013 dňa 21.02.2014 trestné stíhanie pre prečin poškodzovania veriteľa.

16. Zo zápisnice o výsluchu svedka sp. zn. ČVS:ORP-764/OO-RK-2013 zo dňa 26.03.2014 súd zistil,
že T. Č. bol vypočutý v pozícii svedka a vo svojej výpovedi uviedol, že pôžičku vo výške 5.000,- eur mu
Y. O. neposkytla, požičala mu iba 2.000,- Sk, teda v čase, keď bola mena v korunách a ktorú jej vrátil u
nej doma v byte. Žiadnu dohodu o uznaní a splácaní s p. O. neuzavrel a taktiež nič nepodpisoval, teda
nemal prečo dodržiavať dohodu termínov splátkového kalendára. Sumu 2.000,- Sk jej vrátil. V súčasnej

dobe je živnostníkom v obore murár, jeho mesačný príjem je cca 800,- eur. V čase pôžičky zarábal
14.000,- Sk. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. K., rodinný dom v O. B. P. H. Z. P. O. B. P.. Y. T. je jeho
priateľka a žiadnu časť domu jej nepredal, dom je napísaný na neho. Žiadnu kúpnu zmluvu neuzatváral
a ani nepodpisoval. Svoj dlh vo výške 2.000,- Sk voči Y. O. splatil a voči nej nemá žiadne záväzky.

17. Uznesením dňa 31.03.2014 sp. zn. ČVS:ORP-764/OO-RK-2013 začal poverený príslušník PZ
stíhanie na T. Č.T. ako obvineného za prečin poškodzovania veriteľa.18.Zozápisnicezvýsluchuobvinenéhozodňa14.04.2014súdzistil,žeT.Č.akoobvinenýkveciuviedol,
že trvale býva na adrese O. B. P., J. D. XXX/X a je nezamestnaný. C. Y. O. si asi pred 2 rokmi požičal
len sumu vo výške 300,- eur. Už si nepamätal na čo tieto peniaze použil, nepovedala mu vtedy dokedy

ich má vrátiť. K dohode o uznaní dlhu z 05.02.2013 uviedol, že nevie, čo vtedy podpisoval. Pamätá si,
že niečo podpisoval, ale nečítal to, bol vtedy pod vplyvom alkoholu a nevie o aké peniaze sa tam jedná.
Nedodržal ani jeden z dohodnutých termínov splátkového kalendára, nakoľko nevedel, že mal splácať.
Že má splácať takúto pôžičku sa dozvedel len 01.04.2014, keď mu túto dohodu ukázala jeho T. X., ktorej
ju dala jeho bývalá družka Y. T., s ktorou aj toho času býva v O. B. P.. V súčasnosti je nezamestnaný

a v čase, keď si požičal túto sumu 300,- eur od Y. O. pracoval v U. G.. Príjem nemá žiadny. Nie je si
vedomý, že pred začiatkom roka 2013 Y. T. predal časť rodinného domu a záhradu a ani za akú sumu to
bolo. Osobné motorové vozidlo zn. Škoda K. S. nadobudli s bývalou družkou Y. T. a je napísané na ňu.

19. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 21.05.2014 súd zistil, že ako svedok bola vypočutá Y. T.
- žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že s T. Č. sa spoznala v roku 2001 a v roku 2002 sa

presťahovala k nemu do obce O. B. P.. On v tomto rodinnom dome býval len so svojou matkou. V meste
O. predala svoj byt a asi v roku 2003 začali prerábať polovicu tohto rodinného domu, ktorú T. Č. prepísal
na jej meno, nakoľko do prerábky vložila značnú časť svojich peňazí. Nakoľko T. Č. mal dlžoby kvôli
alkoholu a mal popri nej aj iné vzťahy so ženami neskôr celý rodinný dom prepísali na jej meno a mená
jej detí. To, že by si T. Č. v apríli 2012 požičal hotovosť vo výške 5.000,- eur od Y. O. W. O. U. P. B., B.

T. C. B., H. B., Ž.e by si od nej požičal peniaze a na čo ich použil. Určite sa nejednalo o investíciu do
rodinného domu. V roku 2012 mal T. nejaké príjmy, nakoľko pracoval ako živnostník. Nejednalo sa však
o pravidelný príjem, ale zarábal podľa toho ako sa mu naskytovala práca, nakoľko pracoval ako murár.
Taktiež uviedla, že nevie, že by T. Č. vo februári 2013 podpísal s Y. O. dohodu o uznaní a splácaní dlhu.
Pretože vo veľkej miere holdoval alkoholu a cudzím ženám a ona investovala všetky svoje peniaze do

prerábania rodinného domu v obci O. B. P. z jej podnetu došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy medzi T. Č. a
ňou, aby neprišla o strechu nad hlavou, keď všetky jej peniaze boli preinvestované tam. Kúpnu zmluvu
so zriadením vecného bremena na matku T. Č. mali spísanú prostredníctvom právnika a T. Č. vyplatila
čiastku uvedenú v kúpnej zmluve tak, že za neho vyrovnávala jeho dlhy. Tým bola jej čiastka uvedená
v kúpnej zmluve vyrovnaná. Doklady však o tomto nemá. Tvrdenie T. Č., že si nie je vedomý toho, že

by predal rodinný dom so záhradou a za akú cenu neobstojí, nakoľko on sám bol pri podpise kúpnej
zmluvy. U T. Č.Č. nastali problémy s alkoholom až zhruba 4 roky dozadu, teda asi v roku 2010, kedy
odišla za prácou do G.U.. On mal svoju voľnosť a vtedy začínal vyhľadávať iné ženy a holdovať alkoholu
a taktiež sa od tohto obdobia začali hromadiť jeho problémy a dlžoby. Nevedela uviesť, či stratu pamäti
ako predstiera, nakoľko v súčasnej dobe je ženatý s inou ženou a jej tvrdil, že o tom nevie.

20. Dňa 9.2.2015 vydal poverený príslušník OOPZ v Ružomberku uznesenie, ktorým trestné stíhanie
obvineného T. Č.N. stíhaného za prečin poškodzovania veriteľa prerušil, lebo obvinený pre duševnú
chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. V trestnom
konaní ustanovený znalec v doplnku k znaleckému posudku č.115/2014 zo dňa 15.2.2016 v závere

konštatoval, že obvinený T. Č. následkom vážnej duševnej poruchy v pravom slova zmysle v súčasnej
dobe nechápe zmysel trestného konania a nie je schopný plnohodnotnej účasti na trestnom konaní.
Nepriaznivý duševný stav obvineného T. Č. je trvalý a ďalšou liečbou neovplyvniteľný.

21. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom JUDr. T. V. zo dňa 20.3.2015

pod Q. XXX/XXXX súd zistil, že dňa 19.8.2014 začalo exekučné konanie oprávnenej žalobkyne proti
povinnému T. Č. na základe vykonateľného exekučného titulu vydaného Stálym rozhodcovským súdom
pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin pod sp. zn. i3063.8856 zo dňa 25.4.2014 a poverenia
Okresného súdu Žilina na vykonanie exekúcie č. 5511*198547 zo dňa 12.3.2015 na vymoženie
pohľadávky oprávnenej proti povinnému vo výške 5.149,68 eur a jej príslušenstva vo výške 1.149,45 eur

a úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 317,68 eur odo dňa 20.02.2015 až do zaplatenia,
vo výške 5, 75 % ročne zo sumy 4.832,- eur odo dňa 20.03.2015 až do zaplatenia. Predbežné trovy
exekúcie 840 eur.

22. Žalovaná predložila čestné prehlásenia jej synov Z. T. H. T. T. zo dňa 13.6.2016, súčasných

spoluvlastníkov predmetného rodinného domu a pozemkov, v ktorých zhodne uviedli, že do O. B. P. W.
L.. Č.Č. sa presťahovali v roku 2001, ich matka s p. Č. žili spolu relatívne dobre až kým matka neodišla
pracovať do Rakúska začiatkom roka 2010. V tom čase začal p. Č. požívať alkoholické nápoje a vodiť
si domov iné ženy. V čase keď prišli do O. bývať to bola stará chalupa a oni ju celú zrekonštruovali,ich matka dala do rekonštrukcie celý svoj majetok, do domu sa preinvestovalo okolo 1.300.000 Sk a aj
sám T. T. uviedol, že na rekonštrukciu hodne prispel, Č. neplatil nič. V čase keď Č. prevádzal na mamu
svoj spoluvlastnícky podiel už dávno nežili ako druh a družka, mama sa len snažila vysporiadať si svoje

vzťahy s Č. a cena, ktorú mu zaplatila za jeho spoluvlastnícky podiel zodpovedá tomu, koľko bol jeho
spoluvlastnícky podiel hodný.

23. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

25. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka

(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám

len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

26. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b
Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou
na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti
(§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a

právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

28. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;

ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka).

29. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon

tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou,
t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho
úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka
na iný subjekt (t. j. na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to
však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právona náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná
výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.

30. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení
s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda
možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady),

nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je
určovacou žalobou podľa § 80 O. s. p., preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho
pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný
právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno
riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného
odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke

právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie
je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka.

31. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe je - ako uvádza ust. § 42a ods. 1 OZ - veriteľ,
ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie.

Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, nie je rozhodujúce či ide o pohľadávku splatnú
alebo nesplatnú, popr. budúcu; významné je, že vznikol záväzkovo právny vzťah, z ktorého vznikla
pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Vymáhateľnou pohľadávkou sa
rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Aktívna
legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu tak prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol

ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku
(§ 42b ods. 1 OZ).

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v čase uzatvorenia namietanej
kúpnej zmluvy medzi žalovanou H. T. Č.ancom dňa 31.1.2013 mala voči T. Č. existujúcu pohľadávku

a T. Č. bol v dobe uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy dlžníkom žalobkyne, pretože pohľadávka
žalobkyne vznikla zo záväzkového vzťahu žalobkyne a T. Č. - zmluvy o pôžičke - uzatvoreného dňa
4.4.2012. Na základe rozsudku Stáleho rozhodcovkého súdu pri IUDEX , so sídlom v Martine sp.zn.
i3063.8856zodňa25.4.2015,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa12.5.2014boldlžníkzaviazanýzaplatiť
žalovanej istinu 5.149,68 Eur s prísl. a trovami konania, a to z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke, teda

v čase rozhodovania súdu v predmetnej veci mala žalobkyňa už splatnú a vykonateľnú pohľadávku,
judikovanú predmetným rozhodcovským rozsudkom. Žalobkyňa je preto aktívne vecne legitimovaná k
odporovacej žalobe, pretože mala voči dlžníkovi pohľadávku v čase keď bol urobený odporovaný právny
úkon ( 31.1.2013 ), a to bez ohľadu na to či v tomto čase bola pohľadávka splatná alebo nie. Z hľadiska
vecnej legitimácie k odporovacej žalobe postačuje aby bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia

súdu o podanej odporovacej žalobe.

33. Právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného,
skracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v
dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka hoci - kedy nebolo týchto úkonov - by sa z majetku
dlžníka aspoň z časti uspokojil. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže
dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu
a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené

veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, dostal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá
primeraná (rovnocenná) náhrada, taktiež nemôže dôjsť k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa;
aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie majetku dlžníka
a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojichaktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo 4333/2007 zo dňa 12.06.2008)

34. Do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci si dlžník T. Č. svoj peňažný záväzok voči žalobkyni
nesplnil,atoanivrámciexekučnéhokonaniavedenéhosúdnymexekútoromJUDr.T.V.(tátoexekúciaje
vedenápodľaupovedomeniaozačatíexekúcievydanéhosúdnymexekútorom zodňa20.3.20153podč.
394/2014 v prospech oprávnenej žalobkyne proti dlžníkovi na základe poverenia Okresného súdu Žilina
na vykonanie exekúcie č. 5511*198547 zo dňa 12.3.2015), a teda ani takmer 2 roky po vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku pohľadávka žalobkyne nebola ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci
dlžníkom uspokojená, a to ani v exekučnom konaní, čo súd považoval vzhľadom na jeho nenamietanie
zo strany žalovanej za nesporné.

35.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,že predmetnýmprávnymúkonomdlžníka
došlo k zmenšeniu jeho majetku do tej miery, že žalobkyňa ako jeho veriteľka bola ukrátená. Ak by totiž

dlžník bol aj naďalej vlastníkom dotknutých nehnuteľností nepochybne ich hodnota by postačovala na
uspokojenie jej judikovanej pohľadávky aj s jej príslušenstvom.

36. Dohodnutá kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel dlžníka 1 v nehnuteľnostiach - dom a
pozemky - vo výške 1.000 eur bez akýchkoľvek pochybností nezodpovedá obvyklej cene , za ktorú by

v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu ( 31.1.2013 ) bolo možné predmetný podiel predať.
Kúpna cena za 1 domu a zast. pozemkov v intraviláne obce O. B. P. vo výške 1000 eur uvedená v
kúpnej zmluve je cenou, ktorá sa nepribližuje ani len k hodnotám predmetných nehnuteľností, ktoré
vyčíslili znalci ešte v roku 2001 a 2004 a je tak nízkou, že aj bez ďalšieho nemôže vyjadrovať obvyklú
cenu. Súd poukazuje na to, že v roku 2001 bola znaleckým posudkom určená hodnota predmetných

nehnuteľností v celosti podľa Vyhl. 465/1992 Zb. vo výške 95.205 Sk ( 3.060,65 eur ) avšak už v
roku 2004 pri nadobúdaní podielu 1 mal.deťmi žalovanej zámennou zmluvou bola hodnota tohto podielu
znaleckým posudkom stanovená na 592.990 Sk ( 19.683,66 eur). Žalovaná neprodukovala žiadne
tvrdenia ani dôkazy ohľadom preukázania hodnoty predmetných nehnuteľností v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy, ktorý je rozhodným okamžikom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových

vecí, len tvrdila, že v predchádzajúcom období od roku 2001 tieto nehnuteľnosti sama zhodnotila a
vyrovnala za dlžníka množstvo dlhov, teda dlžník dostal primeranú náhradu v podobe bezdôvodného
obohatenia. Tak ako už súd uviedol žalovaná vôbec netvrdila a ani nenavrhla žiadne dokazovanie za
účelom stanovenia obvyklej ceny nehnuteľností ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, od ktorej sa odvíja
posudzovanie ekvivalentonosti prevodu, teda poskytnutie primeranej náhrady v čase prevodu a pokiaľ

žalovaná tvrdila, že od roku 2001 do domu investovala všetky svoje peniaze a zhodnotila ho súd
poukazuje na to, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností od roku 2004 bol nielen
dlžník ale aj synovia žalovanej v podiele po 1/4 ( v čase nadobudnutia ich podielov maloletí, ktorých
ako zákonná zástupkyňa zastupovala ) a všetci vrátane žalovanej tieto nehnuteľnosti spoločne užívali
a viedli spoločnú domácnosť. Za takéhoto skutkového stavu súd potom tvrdenie žalovanej o vzniku

bezdôvodného obohatenia považoval za účelové a nepovažoval za potrebné ani hospodárne skúmať
koľko finančných prostriedkov od roku 2001 do predmetných nehnuteľností žalovaná vložila a zaoberať
sa tým či na strane T. Č. skutočne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto skúmanie
bypresahovalorozsahtohtokonania,pretoajnávrhynavykonaniedokazovaniavtomtosmerezamietol.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že za T. Č. uhradila dlhy súd poukazuje na to, že sama uviedla, že dlhy uhrádzala

z jeho výplaty, ktorá chodila na jej účet a ani kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve mu reálne nevyplatila
keď pred vyšetrovateľom uviedla, že T. Č. vyplatila čiastku uvedenú v kúpnej zmluve tak, že za neho
vyrovnávala jeho dlhy a tým bola jej čiastka uvedená v zmluve vyrovnaná.

37. V danom prípade nešlo o tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka, nakoľko dlžník za prevedené

nehnuteľnosti skutočne ( reálne ) nedostal ich obvyklú cenu, resp. rovnocennú náhradu v čase
uskutočnenia tohto úkonu.

38. Podmienky, za ktorých môže veriteľ odporovať právnym úkonom dlžníka uvádza ust. § 42a ods. 2
OZ. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby

dlžníkovi blízke ( t.j. osoby uvedené v ust. § 116 OZ), úmysel dlžníka skrátiť veriteľa v takomto prípade
zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať.39. V ust.§ 116 OZ sú taxatívne vypočítaní príbuzní, ktorí sú blízkymi osobami priamo zo zákona,
ide len o príbuzných v priamom rade ( potomkovia a predkovia ), súrodencov a manžela. Iné osoby
sú blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok, a to, že sú navzájom v pomere rodinnom alebo

obdobnom a ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízkymi
osobami podľa tejto generálnej klauzuly môžu byť príbuzní v pobočnom rade, osoby žijúce s niekým v
spoločnej domácnosti, ktoré s ním nie sú príbuzné, ale ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti
vzťah obdobný rodinnému vzťahu. Pomer druha a družky je trvalým spojením muža a ženy, ktorí síce
nie sú zviazaní manželským zväzkom, ale inak sa navonok javia ako manželia, ide teda o pomer zjavný

pre okolie, v ktorom obaja žijú. To, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako
vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Súd pri tomto posudzovaní
v danej veci nevychádzal len z duševných stavov a tvrdenia žalovanej, že od roku 2010 už s T. Č.
nežili ako druh a družka , ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Súd prihliadal
na všetky dôležité okolnosti prípadu, a to najmä, že takmer 14 rokov žili ako druh a družka v spoločnej
domácnosti, spoločne sa podieľali na nákladoch s tým spojených a aj v čase uzatvorenia dotknutej

kúpnej zmluvy zdieľali spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili, čo vyplýva aj zo samotného tvrdenia
žalovanej, že v čase, keď T. Č. pracoval vo Š. ( po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy ) mu chodila
výplata na účet žalovanej, s ktorou nakladala, ako aj z jej samotného správania, keď v tomto období
aj navštívila žalobkyňu, za účelom aby sa zo „ženskej ješitnosti“ presvedčila kto je žalovaná, či je
priateľkou T. Č. a prečo mu poskytla pôžičku v takej vysokej čiastke. Za takéhoto skutkového stavu súd

dospel k záveru, že dlžník a žalovaná v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy boli osoby sebe
navzájom blízke, nakoľko prípadnú ujmu, ktorá vznikla jednému z nich druhý mohol dôvodne pociťovať
ako vlastnú. V danom prípade súd vychádzal z vyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá prezumuje
vyššie uvedený úmysel dlžníka, kedy veriteľ ani nemusí dokazovať, že tento úmysel bol osobe, ktorá
mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, známy a kedy naopak zákon prenáša

dôkazné bremeno opaku na túto osobu, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti.

40. Úspešná obrana žalovanej dlžníkovi blízkej osoby teda podľa § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej
tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla

vedieť, ale taktiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť
napriek tomu, že vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o náležitú starostlivosť.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť ( aktivitu ), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z

jej výsledkov poznala ( t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela ). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej
starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ust. § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe.
Zákonoddlžníkoviblízkejosobypožaduje,abysapriprávnychúkonoch,ktorédlžníkurobilvjejprospech
týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu aby nerobila
právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka; v prípade, že sa tak nechová, musí byť uzrozumená s tým,

že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky taktiež z majetku, ktorý na základe takéhoto
právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

41. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že o úmysle dlžníka ukrátiť žalobkyňu nevedela a ani nemohla
vedieť, pretože v momente napádaného prevodu nemala vedomosť o existencii pôžičky. Ust. § 42a ods.

OZ neviaže odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na skrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej
pohľadávky a je preto nerozhodné, či úmysel dlžníka smeroval ku skráteniu všetkých jeho veriteľov
alebo len niektorého z nich, poprípade či dlžník robil právny úkon bez toho aby jeho úmysel skrátiť
svojich veriteľov vôbec smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré proti nemu majú pohľadávku. Z
uvedeného vyplýva, že pre uplatnenie odporovateľnosti ktorýmkoľvek z veriteľov stačí, ak dlžník konal

s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, t.j. ktoréhokoľvek veriteľa, nielen toho , ktorý sa odporovateľnosti
právneho úkonu domáha. Pre rozhodnutie v danej veci však neboli významné tvrdenia žalovanej, ale
predovšetkýmto,čiaakúvyvinulavdobekúpnejzmluvyzodňa31.1.2013činnosť(aktivitu),abyúmysel
T. Č. skrátiť touto zmluvou veriteľov poznala ( mohla poznať) a či táto činnosť (aktivita) predstavovala s
ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Nič také však žalovaná ani netvrdila, a teda takúto

činnosť ( aktivitu) nevyvinula, naopak uviedla, že sama bola iniciátorkou napadnutej zmluvy a chcela
si usporiadať vlastné vzťahy a vzájomné pohľadávky a záväzky s T. Č. vo vzťahu k nehnuteľnosti, do
prerábky ktorej vložila značnú časť svojich peňazí, sama potvrdila, že T. Č. mal od roku 2010 rôzne dlhy
kvôli alkoholu, ktoré aj za neho splácala, bolo toho veľa.42. Pasívna legitimácia v takomto konaní vyplýva z § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého odporovacia žaloba môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo

v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Pasívne legitimovaný je ten, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech a jeho vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie
je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 2 až 5
Občianskeho zákonníka. V danej veci žalovaná bola zmluvnou stranou ako kupujúca a podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 31.1.2013 jej bol prevedený podiel 1 v nehnuteľnostiach, ktorý dovtedy patril dlžníkovi.

Tým, že žalovanej na základe kúpnej zmluvy pripadol do vlastníctva podiel dlžníka, teda majetok dlžníka,
tento právny úkon ( kúpna zmluva ) bola urobená v jej prospech.

43. Súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka pre to,
aby žalobkyňa mohla úspešne odporovať spornému právnemu úkonu dlžníka, za naplnené a žalobe
žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu.

44. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

45. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania proti žalovanej.

Náhradu trov konania uplatnila vo výške 680,66 eur za zaplatený súdny poplatok (99,50 eur) a ako trovy
právneho zastúpenia, ktoré špecifikovala takto:
- 30.3.2015 prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 eur
- 10.4.2015 písomné podanie na súd 64,53 eur
- 14.3.2016 ďalšia porada s klientom - oboznámenie s vyjadrením žalovanej 33,- eur

- 16.3.2016 zastupovanie na pojednávaní od 8.30 hod od 11.40 hod 190 min 132,- eur
- 20.6.2016 zastupovanie na pojednávaní 66,- eur
- 2x režijný paušál 8,39 eur = 16,78 eur
- 3x režijný paušál 8,58 eur = 25,74 eur
- náhrada cestovného 16.3.2016 Ružomberok - Žilina a späť 125,6 km, základná náhrada 0,183 eur/km,

spotreba 6 litrov/100 km, cena za liter paliva 1,148 eur, náhrada 31,64 eur
- náhrada cestovného 20.6.2016 Ružomberok - Žilina a späť 125,6 km, základná náhrada 0,183 eur/km,
spotreba 6 litrov/100 km, cena za liter paliva 1,268 eur, náhrada 32,54 eur
- náhrada za stratu času 16.3.2016 Ružomberok - Žilina a späť počet začatých polhodín 4 x 14,30 eur,
náhrada 57,20 eur

- náhrada za stratu času 20.6.2016 Ružomberok - Žilina a späť počet začatých polhodín 4 x 14,30 eur,
náhrada 57,20 eur.

46. Súd preskúmal uplatnené trovy konania žalobkyne, pričom zo spisového materiálu mal preukázané,
že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur. V časti

trov právneho zastúpenia súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon dňa 14.3.2016 ďalšia porada -
oboznámenie s vyjadrením žalovanej (33,- eur + 8,58 eur), nakoľko po poslednej porade (v súvislosti
s prevzatím zastúpenia a podaním žaloby) išlo o ďalšiu poradu a medzitým nedošlo k inému úkonu
právnej služby. V zmysle § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb odmena za túto ďalšiu poradu advokátovi nepatrí. Vo zvyšku boli trovy

právneho zastúpenia čo do rozsahu úkonov právnej služby, paušálnych náhrad a hotových výdavkov,
ako i čo do vyčíslenej výšky uplatnené v súlade s § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a, § 15, § 16 ods. 3 a § 17
ods. 1 citovanej vyhlášky. Súd preto priznal žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
99,50 eur a ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 539,58 eur, na zaplatenie ktorej v súlade s
citovaným zákonným ustanovením zaviazal v spore neúspešnú žalovanú.