Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Zeleňaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010613
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010613.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2016, v
trestnej veci obžalovaného K.. C. H. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 2T/191/2015 zo dňa 20.01.2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému K.. C. H. nar. XX. K. XXXX v I., trvale bytom X. K.. XXXX/X, I.
u k l a d á:
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný
trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
20 (dvadsať) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného K.. C. H. vinným z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 288 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 24. 4. 2015 o 23.35 hod jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. Honda Accord e. č. I.-XXXO.
po štátnej ceste I. triedy č. XX z obce Stakčín smerom na Sninu, kde medzi obcou Stakčín a mestom
Snina počas jazdy zišiel mimo cesty po pravej strane v smere svojej jazdy, kde pravým predným kolesom
narazil do signalizačného zariadenia železničného priecestia, následkom čoho dostal defekt, vypol mu
motor na vozidle a takto s vozidlom ostal stáť na železničnom priecestí v čase, kedy smerom od Sniny
prichádzal motorový vlak č. A premávajúci na linke XXXX z Humenného do Stakčína, ktorý viedolrušňovodič S. K., ktorý aj napriek použitiu rýchlo brzdy vlak neubrzdil a došlo k zrážke medzi vlakom a
vozidlom, kde po nehode bol vodič K.. H. podrobený vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou, pri ktorom
mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu a pri opakovanom vyšetrení
mu bola nameraná hodnota 0,94 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.
Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, § 41
ods. 1, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil úhrnný peňažný trest vo výške 250,- (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad marenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanému náhradný
trest v trvaní 2 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov v trvaní 14 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného U. I. D., V. W. J., J. R.. XX a U. I. I., a.s. D., W. X s nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie
okresný prokurátor. V dodatočne predložených písomných dôvodoch vytýkal okresnému súdu, že pri
úvahách o druhu trestu a jeho výmere nesprávne vyhodnotil zásady ukladania trestov tak, ako ich má
na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému uložil neprimerane nízky trest. Poukazujúc na
účelzásadukladaniatrestovafunkciutrestuakoprostriedkuochranyspoločnosti,kdesaprejavujeprvok
represie v rámci individuálnej a generálnej prevencie zdôraznil, že obžalovaný potom, čo vzhľadom na
nameranúhodnotualkoholuvovydychovanomvzduchu,viedolmotorovévozidlovťažkomstupniopilosti
a bol si vedomý toho, že v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť
život a zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom sa dopustil úmyselnej trestnej
činnosti. Podľa odvolateľa je potrebné pôsobiť prísnejším trestom a tým bude naplnený jeho účel. V
podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a uložil obžalovanému
prísnejší úhrnný trest, prípadne tento zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Nakoľko pri svojej prieskumnej činnosti nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, na osobu obžalovaného, jeho
pomery ako aj možnosti nápravy, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Ako poľahčujúce okolnosti vyhodnotil zistenia, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, spáchanie
trestného činu priznal a úprimne oľutoval a pri objasňovaní trestného činu napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní. Naopak za priťažujúcu považoval okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov. Na základe uvedeného mal za to, že je potrebné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. a pre uloženie úhrnného trestu použiť ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na
osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a povahu prípadu dospel k záveru, že na naplnenie
preventívneho a výchovného účelu trestu postačí aj trest nespojený s obmedzením osobnej slobody
a účel trestu bude splnený aj uložením peňažného trestu ako trestu samostatného, a to vo výške 250
eur, k čomu ustanovil i náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace. Uloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 14 mesiacov odôvodnil kvalifikáciou skutku. Okresný súd
považoval uložený trest za postačujúci tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
S týmto závermi súdu prvého stupňa však nie je možné plne súhlasiť.Rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd je toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu nie
je potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody. Účel trestu sa dosiahne už zásahom do
majetkovej sféry obžalovaného, a to uložením peňažného trestu, ktorý sa ukladá (vzhľadom na splnenie
podmienok) len s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. v rámci výmery uvedenej v § 56 ods. 1 Tr. zák. Bolo
však správne, ak súd prvého stupňa ukladal tento trest ako úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., pretože
obžalovaný spáchal dva prečiny.
V podstate z tých istých dôvodov, ako deklaroval v napadnutom rozhodnutí aj súd prvého stupňa s
ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil prečinu na úseku dopravy, považoval krajský súd za
nevyhnutné uložiť obžalovanému podľa
§ 61 ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Z hľadiska výmery trestov ale okresný súd uložil obžalovanému tresty neprimerane mierne, nakoľko
opomenul dostatočným spôsobom zohľadniť vysoký stupeň opitosti, v akom obžalovaný v čase
dopravnej nehody viedol motorové vozidlo, s ktorým navyše narazil do signalizačného zariadenia,
pričom na železničnom priecestí svojím vozidlom vytvoril prekážku, s ktorou prichádzajúci vlak prišiel do
kontaktu. Takéto okolnosti prípadu vyjadrené miestom spáchania trestnej činnosti tak výrazne zvyšovali
jej závažnosť keďže ňou obžalovaný ohrozil bezpečnosť a plynulosť železničnej premávky a život a
zdravie osôb nachádzajúcich sa v prichádzajúcom vlaku. Hoci doposiaľ ako vodič nebol postihnutý
za zneužitie alkoholu v súvislosti s vedením motorového vozidla, v danom prípade prejavil vysokú
mieru nezodpovednosti, z ktorej ho neospravedlňuje ani to, že sa podľa svojho vyjadrenia ponáhľal k
chorému synovi. Vhodnejšie bolo využiť taký spôsob dopravy, pri ktorom by nevykonával funkciu vodiča
motorového vozidla.
Zodpisuzregistratrestovobžalovanéhojezrejmé,žeobžalovanýdoposiaľnebolsúdnetrestaný.Okrem
priestupkov na úseku cestnej dopravy nebol za iný priestupok postihnutý. Je zamestnaný ako lekár a
funkciu zástupcu primára vykonáva od roku 2010 k spokojnosti zamestnávateľa. Je otcom dvoch detí. Z
miesta bydliska nie sú poznatky o protispoločenskej činnosti. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že hoci
je držiteľom oprávnenia viesť motorové vozidlá skupiny „B“ od 10.02.1994, doposiaľ bol za priestupky
na úseku cestnej dopravy postihnutý spolu 5-krát, pričom v žiadnom z týchto prípadov nebol postihnutý
za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a doposiaľ mu nebol správnym orgánom uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
V prospech obžalovaného teda krajský súd zohľadnil, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život a k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval
[poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j, písm. l) Tr. zák.]. V konaní obžalovaného však krajský
súd nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., t.j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Priznanie tejto okolnosti, podľa názoru krajského súdu, vyžaduje osobitnú
aktivitu zo strany obžalovaného presahujúcu rámec bežnej spolupráce po tom, čo sa k spáchaniu
trestného činu priznal, pretože táto už bola zohľadnená v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Tr. zák. spočívajúca napr. v označení dôkazov, alebo ďalších páchateľov trestného činu, ktoré by orgány
činné v trestnom konaní bez pričinenia obžalovaného nezistili, či neodhalili, pričom takáto osobitná
aktivita zo strany obžalovaného nebola v prejednávanej veci zistená. Obžalovanému priťažovalo, že
jedným skutkom spáchal dva, teda viac trestných činov [priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h)
Tr. zák].
Hodnotiac potom jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy s ohľadom na povahu prípadu dospel krajský
súdkzáveru,žealternatívnytrestvovzťahuktrestuodňatiaslobody,tedatrestpeňažnýpridolnejhranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 500,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 20 mesiacov je trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie, primeraným.
V súlade s podmienkami pre ukladanie peňažného trestu vyplývajúcimi z ust. § 57 ods. 3 Tr. zák.
potom krajský súd obžalovanému, pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu s
prihliadnutím na jeho výmeru, ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1
písm. e), ods. 2, § 322 ods. 3 Tr. por. vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.