Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201665
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5414201665.12

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, 3/ O. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, navrhovatelia v 1/ až 3/ zast. JUDr. Ivica Fistová, advokátka, so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 1729, proti odporkyni: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, zast. JUDr. Dušan
Serek, advokát, so sídlom v Nižnej, Nová Doba 489/15, pracovisko: Dolný Kubín, Radlinského 1709/28,

v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I.. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy právneho
zastúpenia vo výške 552,52 Eur a ďalšie trovy konania vo výške 2,08 Eur, ktoré sú povinní zaplatiť
právnemu zástupcovi odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, tunajšiemu súdu doručeným dňa 17.04.2014, sa navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne domáhali určenia, že pozemok C-KN parcela č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
30 m2, nachádzajúca sa v k.ú. O., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom
Dolný Kubín, katastrálny odbor pod B 13 na odporkyňu v celosti, patrí do dedičstva po zosnulom U. M.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, ktorý zomrel dňa 26.10.1973.

Návrh odôvodnili tým, že predmetná parcela leží medzi C-KN parcelou č. X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 263 m2, nachádzajúcou sa v k.ú. O., zapísanou na LV č. XX, vedenom Okresným úradom
Dolný Kubín, katastrálny odbor pod B1 na odporkyňu v celosti (ďalej len „parcela č. 7“) a E - KN parcelou
č. XX záhrady o výmere 319 m2 nachádzajúcou sa v k.ú. O., zapísanou na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod B2 na navrhovateľa 1/ v celosti (ďalej len „parcela
č.15“). Predmetná parcela č. X/X vznikla ako zbytková časť PK parcely č. XX pri H., ktorej zápis do KN

sa uskutočnil v novembri 2001. V súčasnosti pkn parcela č. XX predstavuje parcelu č. X. Spornú parcelu
č. X/X do roku 2012 užíval navrhovateľ v 1. rade. Až na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 5C/133/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/148/2011 začala užívať
predmetnú parcelu odporkyňa. V minulosti parcelu č. X/X užívali právni predchodcovia navrhovateľov,
pričom nikdy pred tým túto parcelu neužívala odporkyňa a ani jej právni predchodcovia. Celý problém
nastal v čase vyhotovenia diela ROEP pre obec O., kde vyhotoviteľ tohto diela pri zhotovovaní

nevychádzal zo všetkých potrebných listinných dokumentov a pri zakresľovaní hraníc susediacich
pozemkov nekonzultoval ich priebeh s dotknutými osobami. Stav, ktorý vznikol po vyhotovení diela
ROEPnebolvsúladesoskutočnýmužívanímaanisoskutočnýmvlastníctvom.Navrhovateliasaotomto
nedostatku dozvedeli až o niekoľko rokov neskôr, kedy odporkyňa listom vyzvala navrhovateľa v 1. rade,
abyzjejpozemku(parcelyč.6/2)odstránilvšetkyveciavypílilniekoľkoročnéstromy.Predzmieňovaným
zhotovením diela ROEP existovala parcela č. XX (v súčasnosti parcela č. X) a parcela č. XX. Vyhotoviteľ

diela ROEP vychádzal z faktu, že hranica medzi obidvoma pozemkami má byť približne v 1. Avšak toto
presvedčenie bolo nesprávne a nekorešpondovalo so stavom právnym. Pri takto novo určenej hranicimedzi obidvoma pozemkami sa dovtedajšia hranica posunula na pozemok navrhovateľa v 1. rade. Novo
vzniknutú parcelu vyhotoviteľ diela ROEP zapísal ako zbytkovú časť parcely č. XX, hoci na to neexistoval
reálny dôvod. Okrem toho takéto rozdelenie nebolo ani v súlade s reálnym užívaním sporného pozemku.

Vyhotoviteľ ROEP vychádzal z faktu, že parcela č. XX a parcela č. XX majú byť v rovnakej výmere.
K tomuto omylu dopomohla tá skutočnosť, že uvedený stav konštatoval súdny znalec v znaleckom
posudku vyhotovenom na objednávku Okresného súdu v Dolnom Kubíne z roku 1960 v spise vedenom
pod sp. zn. 3C/215/60. Okrem toho vyhotoviteľ diela ROEP nezobral do úvahy ani ďalšie skutočnosti
pri vyhotovovaní diela, ktoré by odôvodňovali iný záver k akému dospel na základe vlastného šetrenia.

Prvou podstatnou opomenutou skutočnosťou vyhotoviteľom diela ROEP bolo to, že po roku 1960 správa
Q. upravovala priebeh cesty nachádzajúcej sa za parcelou č. XX a riekou Váh, vďaka čomu si vlastník
parcely č. XX (právny predchodca navrhovateľov, ako aj iní vlastníci, ktorí mali pozemky susediace
s cestou, ktorú upravovala správa Q.) rozšíril svoj pozemok. Tento posun nastal smerom ku Váhu.
Následne si právny predchodca navrhovateľov takto vzniknutý prístup oplotil , čím sa zväčšila výmera
pozemku cca o 30 až 40 m2 a prestala platiť tá skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami

sa nachádza približne v polovici. Vyhotoviteľ diela ROEP pri zakresľovaní hraníc mal vychádzať z
pôvodnej výmery parcely č. XX, (nezväčšenej o cca 30-40 m2), kedy by rozdiel vo výmerách parcely
č. XX a parcely č. XX nebol až taký markantný. Avšak vyhotoviteľ diela ROEP vychádzal z výmery
parcely č. XX aj s novým priestorom, čo malo za dôsledok posunutie hranice medzi parcelou č. XX a
parcelou č. XX. Tým vznikla zbytková časť parcely č. XX (parcela č. XX/X v súčasnosti parcela č. X/X) o

výmere 30 m2, ktorá tvorí predmet sporu. Ako vlastníkov do KN zapísal ešte pôvodný pozemno-knižných
vlastníkov. Keďže pôvodní vlastníci boli právni predchodcovia odporkyne, tá si parcelu č. X/X právne
ošetrila, hoci v skutočnosti predmetnú parcelu neužívala. Odporkyňa si vlastnícke právo k predmetnej
parcela okrem iného dala potvrdiť aj notárskou zápisnicou (NZ 3971/2010) zo dňa 08.02.2010, kde
mala vlastnícke nadobudnúť vydržaním, napriek tomu, že ju nikdy v skutočnosti ani nevyužívala. Je

nepochybné, že v notárskej zápisnici uviedla nepravdivé informácie o reálnom užívaní parcely č. X/
X a tak vedome konala v rozpore so zákonom. Skutočným vlastníkom predmetnej parcely č. X/X bol
právny predchodca navrhovateľov U. M., rod. M., naposledy bytom O. Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX. T.
XXXX (ďalej len „poručiteľ). Právny predchodca poručiteľa (jeho otec) odkúpil kúpnou zmluvou zo dňa
10.03.1927 parcelu č. XX od E. M. Š., ktorý bol pozemkovoknižným vlastníkom. Túto skutočnosť potvrdil

aj vtedajší rychtár. Okrem toho odkúpil aj polovicu parcely č. XX, ktorá bola v tom čase zapísaná ešte
na pôvodných vlastníkov (právnych predchodcov odporkyne). V roku 1932 odkúpil aj druhú polovicu
pozemku od U. M. F.. Poručiteľ oplotil celý pozemok a vstúpil do jeho úžitku. Pozemok mal v nerušenej
držbe ako dobromyseľný držiteľ. To, že bol poručiteľ v čase svojej smrti vlastníkom predmetnej parcely
nepochybne vyplýva aj z konania vedeného Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 3C 215/60 a na

Krajskom súde Banská Bystrica sp. zn.: 7Co/400/61. Rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica
došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľov (právnych predchodcov odporkyne), ktorí žiadali, aby bol
(odporca) poručiteľ zaviazaný odstrániť plot ležiaci v bode A-B (plot medzi parcelou č. XX a parcelou č.
XX), kôlňu ležiacu v bodoch A-B-C-D, plot v bodoch J-M a aby trpel priechod navrhovateľov pešky po
ploche vyznačenej na na náčrtku A-B-K-M-J-I-A (situačný náčrt tvorí prílohu návrhu na začatie konania).

Dôležitosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín a Krajského súdu Banská Bystrica spočíva v tom, že
mali preukázané, že v tom čase odporca (poručiteľ) je vlastníkom aj k časti parcely č. XX, ktorá bola
zapísaná ešte na pôvodných vlastníkov mal. O. O. W., U. O. W., E. O. W. a E. O. (právni predchodcovia
odporkyne), teda tej časti, z ktorej si odporkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo. V prípade, ak by
poručiteľ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, tak súd by zamietol žalobu z

dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie a nerozhodol by vo veci samej. Keďže došlo k rozhodnutiu
vo veci samej, tak okresný ako aj krajský súd nemal pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácií poručiteľa
v konaní. V opačnom prípade by súd zamietol žalobu z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie.
Z toho vyplýva, že obidva súdu mali preukázané vlastnícke právo poručiteľa k parcele č. XX a aj k
časti parcely č. XX ( tej časti, ktorá je predmetom konania). Následne je potrebné ustáliť priebeh hranice

medzi parcelou č. XX a parcelou č. XX. Ten sa dá zistiť z niekoľkých dôkazov. V konaní na Krajskom
súde právni predchodcovia odporkyne žiadali odstrániť plot v miestach A-B vyznačenom na náčrtku
vyhotovenomsudcomkrajskéhosúdu.PrávoplotpostavenývmiestachA-B,ktorýbolpostavenýpocelej
šírkeparcelyč.XX,aktorýtambolaždoprávoplatnostirozhodnutiaOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.
5C/133/2010, rozdeľoval parcelu č. XX a parcelu č. XX. Tento fakt bol potvrdený aj výpoveďami svedkov

v konaní Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 3C 215/60 a na Krajskom súdu Banská Bystrica sp. zn.:
7Co 400/61, a tiež na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn.: 5C/133/2010 (v tomto konaní niektorí uviedli,
že plot sa mohol posunúť maximálne o pol metra, avšak takýto posun by nemal za dôsledok zväčšenie
pozemku odporkyne o 30 m2). V miestach tohto plotu mala ísť aj novo určená hranica v diele ROEP. Távšak bola posunutá smerom k Váhu, čím navrhovateľovi 1. bolo z jeho pozemku zobratých 30 m2(čo v
súčasnosti predstavuje parcelu č. 6/2). Z toho vyplýva, že predmetná parcela č. X/X bola vo vlastníctve
ako aj v oprávnenej a dobromyseľne dražbe poručiteľa. Okrem toho v tomto konaní svedkovia potvrdili,

že od roku 1927 poručiteľ, ako aj jeho právny predchodca, užívali predmetnú parcelu ohraničenú plotom
(ktorý tam bol do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 14. marca 2011 sp. zn.
5C/133/2010). Z toho vyplýva, že odporkyňa do tejto doby ani nemohla užívať predmetnú parcelu. To,
že odporkyňa, ani jej právni predchodcovia, neboli nikdy pred tým vlastníkmi parcely č. 6/2 preukazuje
aj notárska zápisnica zo dňa 28.05.1970, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti tam uvedené. Podstatné

je, že v článku XII. je uvedené, citovali „parcela č. 7 ako zastavaný pozemok vo výmere 265 m2“, čo
predstavuje výmeru pozemku odporkyne pred právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín
zo dňa 14. marca 2011 sp. zn. 5C/133/2010. Z toho vyplýva, že predmetná parcela č. X/X bola vo
vlastníctve ako aj v držbe poručiteľa a následne jeho právnych nástupcov. Až neskôr, na základe keď
odporkyni situácia (chyba urobená pri vyhotovení diela ROEP) umožnila túto parcelu zapísať na seba
(a to najmä notárskou zápisnicou o vydržaní) bola ako vlastníčka tejto parcely zapísaná odporkyňa.

V notárskej zápisnice na základe ktorej došlo k osvedčeniu o vydržaní, odporkyňa uviedla vedomú
nepravdu o skutočnom užívaní parcely č. X/X. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybné,
že vlastníkom parcely č. X/X bol v čase smrti poručiteľ. Vzhľadom na túto skutočnosť existuje naliehavý
právny záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keďže ako vlastníčka parcely č. 6/2 je na liste vlastníctva

vedená odporkyňa. Takýto stav je neprajný a neumožňujúci dedičom nakladať s nehnuteľnosťami.
Odporkyňa sa k žalobnému návrhu vyjadrila v podaní, súdu doručenom dňa 16.06.2014,
prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobným návrhom a tento
navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Medzi účastníkmi konania (navrhovateľom v rade1/ a odporkyňou)
sa už na Okresnom súdu Dolný Kubín viedlo súdne konanie pod sp. zn.: 5C/133/2010 ohľadne určenia

vlastníckeho práva navrhovateľa v rade 1/ k totožnému pozemku (pôvodne ako KN-E parcela č.
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2), ktoré bolo právoplatne ukončené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn.: 5C/133/2010-119 zo dňa 14.03.2011, ktorý rozsudok v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.: 9Co/148/2011 zo dňa 22.09.2011 nadobudol právoplatnosť
dňa 11.11.2011. Navrhla, aby si súd pripojil k tomuto konaniu spis tunajšieho súdu sp. zn.: 5C/133/2010.

V ďalšom odkázala na skutkové zistenia v konaní 5C/133/2010, najmä otázku existencie sporov medzi
účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami, ktoré v minulosti taktiež vyústili do súdneho
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 3C/215/60, ktorý spis taktiež navrhla, aby si
súd pripojil k tomuto konaniu. Tunajší súd už v konaní 5C/133/2010 porovnaním súčasných výmer
pozemkov užívaných oboma účastníkmi (navrhovateľom v rade 1/ a odporkyňou), ktoré podľa výsledkov

znaleckého dokazovania v konaní 3C/215/60 boli rovnaké (t.j. po 78 štvorcových siah pre pôvodné
parcely pozemkového katastra 24 a 25), teda katastrálna parcela č. XX zodpovedajúca PK parcele č.
XX vo vlastníctve právnych predchodcov odporkyne a katastrálna parcela č. XX zodpovedajúca PK
parcele č. XX vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov v rade 1/ až 3/. Súd v tejto súvislosti
poukázal, že celková výmera pozemku zapísaného KN v prospech odporkyne (t.j. KN-C parcela č. X a

sporná KN-C parcela č. X/X predstavuje spolu 293 m2, zatiaľ čo bezprostredne nasledujúci pozemok
zapísaný v KN v prospech navrhovateľa v rade 1/ (t.j. KN-E parcela č. XX) má výmeru 319 m2, čo ani
v súčasnosti nezodpovedá rovnakému pomeru výmer oboch pozemkov tak, ako to bolo konštatované
v znaleckom dokazovaní v konaní 3C/215/60 porovnaním pozemnoknižného stavu so stavom býv.
pozemkového katastra. Teda, že odporkyňa aj spolu so spornou parcelou č. 6/2 vlastní výmerovo menej

než navrhovateľ v rade 1/, hoci podľa stavu v pozemkovom katastri by obe zúčastnené sporové strany
mali užívať výmerovo rovnaké pozemky. V tejto súvislosti predložili súdu kópiu parcelného registra pre
k.ú. O.E. na pôvodné katastrálne parcely č. XX a XX (v parcelnom registri číslované aj ako parcely č. XX
a XX), ktoré obe majú rovnakú výmeru, t.j. po 78 štvorcových siah. Pre obe tieto parcely bolo uvedené,
že sú na nich postavené rodinné domy (na parcele č. XX rodinný dom so súp. č. XX s dvorom a na

parcele č. XX rodinný dom so súp. č. XX s dvorom). Parcela č. XX zodpovedajúca taktiež parcelnému
číslu XX bola zapísaná v pozemkovom hárku č. 134 pre domové číslo XX, pričom ako držitelia tohto
pozemku boli vedení právni predchodcovia odporkyne (pôvodní PK vlastníci zapísaní v PK vložke č.
XXX, na ktorú odkazuje aj pozemkový hárok na prvej strane v pravej hornej časti). Taktiež pri katastrálnej
parcele č. XX zapísanej v tomto hárku je uvedené aj jej stotožnenie s PK parcelou č. XX. Parcela aj

podľa zápisu v pozemkovom hárku mala výmeru 78 štvorcových siah. Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ si
vlastnícke právo ich právneho predchodcu ku dňu jeho smrti odvodzujú od kúpnej zmluvy spísanej dňa
14.03.1927 medzi predávajúcim E. M. Š.F. a kupujúcim U. M. F., predmetom ktorej mala byť okrem pk
parcely č. XX aj časť pozemku pk parcela č. XX, zapísaná v pk protokole č. XXX, ktoré podľa textuzmluvy mala patriť predávajúcemu v rozsahu 1/2-ice. Z výpisu z PK protokolu č. XXX je však zrejmé, že
predávajúci nebol vedený ako vlastník aj pozemku PK parcela č. XX, na ktorú skutočnosť poukazovali aj
právni predchodcovia odporkyne v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn.: 3C/215/60, teda, že

právny predchodca navrhovateľov v rade 1/ až 3/ nemohol na základe takejto zmluvy nadobudnúť vecné
právo od osoby, ktorej toto právo podľa zápisu vo verejnej knihe nesvedčalo. Pokiaľ aj takáto zmluva
bola do pozemkovej knihy intabulovaná nemohla vo vzťahu k tejto časti jej predmetu (nadobudnutie
vlastníckeho práva k PK parcele č. XX, resp. jej časti) viesť k prevodu vlastníckeho práva k tomuto
pozemku z dôvodu, že predávajúci nebol nositeľom vecného práva, ktoré malo byť predmetom tejto

zmluvy. Takáto zmluva nemohla byť ani titulom pre prípadné nadobudnutie vecného práva vydržaním
mimo pozemkovej knihy vzhľadom jednak na neuplynutie pôvodne 32 ročnej vydržacej doby podľa
uhorského obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 počítanej od uzavretia zmluvy, resp.
jej intabulácie do pozemkovej knihy a následne neuplynutie aj 10 ročnej vydržacej doby podľa § 116,
ods. 1 v spojení s § 566, ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od
01.01.1951, nakoľko ešte pred prípadným uplynutím 10 ročnej vydržacej doby t.j. 01.01.1961 začalo

predmetné súdne konanie na OS Dolný Kubín pod sp. zn.: 3C/215/60 (aj z obsahu žalobného návrhu
a prednesov účastníkov je zrejmé, že právni predchodcovia odporkyne sa svojho práva k pozemku pk
parcela č. 16 domáhali ešte pred podaním žalobného návrhu v roku 1960 prostredníctvom MNV O.,
ale aj výzvy prostredníctvom Advokátskej poradne Dolný Kubín na dobrovoľné vypustenie pozemku a
odstránenie oplotenia). Taktiež z obsahu žaloby je zrejmé, že právnemu predchodcovi navrhovateľov

rade 1/ až 3/ U. M. , nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX aj vzhľadom na výsledky dokazovania
v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/133/2010 nemôže prípadne svedčiť výlučné vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti vzhľadom na absenciu akéhokoľvek titulu nadobudnutia (predmetom dedičských konaní
bola iba PK parcela č. XX). Navrhli, aby súd pripojil z archívu súdu nasledovné dedičské spisy: sp.
zn.:IID21/62 po poručiteľovi U. M. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v O., sp. zn.: D708/73

po U. M., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v O. (vrátane dodatočného dedičského spisu sp. zn:
7D/38/2008).
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov uviedol, že parcela č. X/X nemala vôbec vzniknúť,
pretože odjakživa patrila resp. bola súčasťou parcely č. XX. Túto parcelu odjakživa užíval navrhovateľ v
1/ rade a jeho právni predchodcovia. Až následkom vyhotovenia diela ROEP v roku 2000 začali vznikať

pochybnosti, ktoré sa ťahajú dodnes a vyústili do vzniku sporov. U. M. zomrelý v r. XXXX bol vlastníkom
parcely č. XX a žalovaná parcela č. X/X bola aje súčasťou práve tejto parcely.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní doplnil, že výlučným vlastníkom PK parc. č. XX zapísanej
v PK prot. č. XXX pod B 5 a B 9 v celosti bol U. M. F. zomrelý v r. XXXX. Predmetnú nehnuteľnosť

nadobudol na základe kúpnej zmluvy v r. 1927 a zámennej zmluvy z r. 1932, avšak na základe týchto
zmlúv nenadobudol aj vlastníctvo k PK parcele č. XX, ktorá bola zapísaná v PK prot. č. XXX na právnych
predchodcov odporkyne, a to z dôvodu, že títo neboli účastníci týchto právnych úkonov. E. M. Š. ako
predávajúci v r. 1927 mohol na právneho predchodcu navrhovateľov previesť len toľko práv, koľko on
sám nosil podľa výpisu z PK protokolu č. 187 a teda právny predchodca navrhovateľov sa na základe

tejto zmluvy mohol stať vlastníkom iba PK parc. č. XX. Uvedená skutočnosť bola konštatovaná aj v
konaní na OS D. Kubíne sp.zn 3C/215/60, kde navrhovatelia, teda právni predchodcovia odporkyne
v tomto konaní poukazovali na to, že odporca teda právny predchodca navrhovateľov tomto konaní
sa nemohol stať vlastníkom aj PK parc. č. 16. Túto skutočnosť konštatoval aj OS D.Kubín v rozsudku
5C/133/2010 z 14.3.2011 a rovnako aj KS Žilina v rozsudku sp.zn. 9Co/148/2011 z 22.9.2011. Oddelené

užívanie PK parc. č. XX a XX v pozemkovom katastri zobrazené ako parcely č. XX a XX medzi
právnymi predchodcami účastníkov tohto konania vyplýva aj z predloženého parcelného registra a kópie
pozemkového hárku č. 134 na parcelu č. XX, ktorá podľa zápisu v tomto hárku zodpovedala parcele
č. XX. Ako držitelia tohto pozemku boli zapísaní právni predchodcovia odporkyne, v tom čase zároveň
vedení aj ako spoluvlastníci PK parc. č. XX v protokole č. 121 pod B 7 a - h. Aj v konaní 3C/215/60 boli

konštatovanérovnakévýmeryobochtýchtoparcielatopo78štvorcovýchsiah.Zuvedenýchskutočností
vychádzal aj spracovateľ ROEP pre k.ú. O. ktorý spornú parcelu identifikoval ako zbytkovú časť PK parc.
č. XX. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z písomnej a grafickej identifikácie parciel vyhotovenej Správou
katastra Dolný Kubín pre účely konania 5C/133/2010 nachádzajúca sa na čl. 52 až 55 pripojeného spisu.
Odporkyňa tvrdí, že u právneho predchodcu navrhovateľov absentuje akýkoľvek titul nadobudnutia k

časti PK parcely č. XX, ktorá je predmetom tohto konania a pokiaľ by týmto titulom nadobudnutia malo
byť nadobudnutie PK parc. č. XX tak právny predchodca navrhovateľov nemohol byť v dobrej viere,
že nadobudol pozemok PK parc. č. XX v celosti, pokiaľ z pripojeného spisu Štátneho notárstva Dolný
Kubín IID/21/62 vyplýva, že tento pozemok nadobudli všetci dedičia rovným dielom teda po 1/3-ine.Taktiež pozemok parc. č. XX nepatrí do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľov uvedenom
v petite žaloby, nakoľko tento pozemok bol predmetom základného dedičského konania D/708/73 v
podiele 1-ica, pričom pozemok nadobudol navrhovateľ v 1/ rade ku dňu smrti poručiteľa, teda vrátane

správneho spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Odporkyňa tvrdí, že právny predchodca navrhovateľov
nemoholspornýpozemoknadobudnúťaninazákladevydržaniavlastníckehoprávaatojednakzdôvodu
neuplynutia vydržacej doby podľa uhorského práva do 31.12.1950 a rovnako ani podľa Stredného
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., nakoľko pred uplynutím vydržacej doby t. j do 1.1.1961 došlo
k právne relevantnému rušeniu v držbe pozemku zo strany právnych predchodcov odporkyne, ktorí už

v samotnom žalobnom návrhu resp. výziev MNV O. oznámili právnemu predchodcovi navrhovateľov, že
sú vlastníkmi PK parc. č. XX a teda tento nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od osoby, ktorej toto
právo podľa zápisu v pozemkovej knihe nesvedčalo. Poukázal na právny názor NS ČR v rozsudku sp.zn.
28Cdo/374/2007, podľa ktorého je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol
maťpocelúvydržaciudobudôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.Niejepodstatné,čivlastníkveci

informujúci domnelého vlastníka o skutočnom právnom stave vlastníctva veci svoje tvrdenia súčasne
alebo neskôr za behu vydržacej doby doloží alebo nedoloží, postačí že ingerencia vlastníka vo veci
je spôsobilá vyvolať do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve veci. Právny zástupca
odporkyne predložil farebnú fotokópiu geometrického plánu č. 32271093-83/2010 vyhotoveného G.. D.
Š. (čl. 67 až 68 spisu) z dôvodu stotožnenia parcely ktorá je predmetom tohto sporu, t.j. parcely 6/2 s

parcelou 16/1, ktorá bola predmetom sporu tunajšieho súdu 5C/133/2010.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že parcela, o ktorej sa vedie tento spor bola podľa
neho vždy súčasťou parcely č. XX, ktorú kedysi kúpil jeho starý otec. Do ROEP - ky to užíval on, pred
ním jeho otec a pred ním starý otec. Pri ROEP-ke to bolo pričlenené p. M., ide o plochu 30 m2. Ide o

plochu, ktorú ona nezdedila po žiadnom zo svojich predkov. Teraz to nadobudla aj vydržaním, ale ona to
nikdy neužívala a takisto to neužívali ani jej predkovia. Na predmetnej ploche boli dva stromy a to slivka
a orech, ktoré sadil jeho starý otec, on si pamätal, že tam boli už keď bol malý. Orech tam ešte stojí,
pretože je priamo na hranici pozemkov a slivku už odporkyňa spílila, pretože na to vyzývala jeho a on
jej povedal, že ak je to na jej podľa ROEP-ky, tak nech si to spíli ona, a tak aj urobila. Tam, kde je sporná

plocha bolo aj oplotenie, jedno staval jeho otec alebo starý otec, išlo o latkový plot a ďalšie oplotenie
potom stavala rodina odporkyne, lebo tam mali navozenú zeminu z toho ako stavali dom. Je to vidieť aj
na fotografiách, ktoré sa dokladali do spisu v predchádzajúcom konaní 5C. Jemu je to celé čudné, keď
sporný pozemok celý čas užívali oni, teda jeho predkovia a teraz to má odporkyňa a ešte aj vydržaním.
Mohla si to aspoň vyporiadať iným spôsobom, napr. tak, že by jej to pustili ostatné spoluvlastníci. Na

otázky svojho právneho zástupcu navrhovateľ v 1 / rade uviedol, že drevený plot medzi parcelami XX
a XX staval jeho starý otec alebo otec. Drevený plot sa opieral resp. nachyľoval na slivku, tak potom
upozornil otca odporkyne, aby urobil nový plot, pretože keby robil nový plot on, tak všetka zem, ktorá
tam bola navozená zo stavania domu, by spadla na jeho pozemok. Otec odporkyne urobil nový plot,
pozostávajúci z múrika a z vlnitého plechu. Plot z vlnitého plechu na múriku bol postavený na tom istom

mieste, kde bol plot z drevených latiek. Pozemok resp. plochu od vlnitého plechu smerom na juh, t.j.
k Váhu užíval starý otec, potom otec a potom on. Do vyhotovenia ROEP neboli ohľadne tejto plochy
žiadne spory. Kedysi bol spor v minulosti, ale ten sa týkal prechodu.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedol vo výpovedi

navrhovateľ v 1. rade a na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že betónový múrik pod súčasný
plot staval p. O., otec odporkyne. Parcelu, ktorá má dnes č. X/X O.Q. nikdy neužívali, užívali ju vždy
M.. O. nikdy o ňu ani nemali záujem. Problémy ohľadom užívania danej parcely začali potom, čo rodine
odporkyne prišli papiere, že majú nárok na tú parcelu. Vedela, že v O.E. sa robil ROEP, môže to byť
10 rokov. Predmetný pozemok do ROEP užívali M., a to odjakživa. Čo si pamätala, užíval ho starý otec

navrhovateľa v 1. rade, ktorý ho kúpil. Na otázky právneho zástupcu odporkyne navrhovateľka v 2. rade
uviedla, že si pamätala drevené oplotenie, ktoré sa nachádzalo pri spornom pozemku. V tom čase tam
boli aj stromy, sluvka bola v kúte. Ďalej tam bola jabloň a orech. Smerom od cesty, ktorá vedie cez dedinu
bol orech za dreveným plotom. Pokiaľ ide o súčasné oplotenie, ktoré je z múrika a plechu, tak je na tom
istom mieste ako drevené oplotenie, ktoré tam bolo predtým.

Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že chodieva na miesta, kde býva jej strýko, t.j.
navrhovateľ v 1/ rade 11 rokov a čo si pamätala, je tam plot z vlnitého plechu, pod ktorým je múrik a tentam stojí odkedy si pamätala. Takisto je tam stále orech, ktorý sa nachádza smerom od cesty v dedine
za plotom. Od strýka a jeho mamy vie to, že pozemok, o ktorý sa tu jedná, patril vždy M., títo ho užívali.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok o ktorý sa tu jedná, patril jej ockovi a jeho 7
súrodencom. Zo všetkých žije len jej ocko, ktorý však vo veci vypovedať nemôže, pretože má 3. stupeň
Alzheimera. Deti zomrelých súrodencov jej otca jej všetci daný pozemok podpísali, pretože ich rodičia
spolu s jej ockom mali tento pozemok v účastiach. Ich rodina sa s rodinou M. sporila niekoľkokrát, pričom
plot z múrika vlnitého plechu nie je na pôvodnom mieste, teda tam kde stál drevený plot a to preto,

že keď sa staval nový plot, tak jej rodičia sa museli posunúť dovnútra svojich pozemkov, pretože sa im
navrhovateľ v 1/ rade vyhrážal, že ak tak neurobia, že ich zabije sekerou. Ona preto, aby neboli nezhody,
dala si vymerať geometrickým plánom odkiaľ pokiaľ je to, čo jej patrí. Dala si zamerať to, čo zdedila
po svojom ockovi, aby vedela, čo je jej. To o čom sa tu sporia, je jej, tak jej to bolo zamerané. Bolo
to O. a ona to zdedila po ockovi. Ich rodina užívala všetko čo bolo pod drevený plot, ďalej nie, pretože
za plotom sa nedalo. Pokiaľ ide o súčasný plot, tak to bolo tak, že navrhovateľ v 1/ rade mal unížený

pozemok, lebo tam gátroval a oni aj riešili túto vec a skončila tak, že navrhovateľovi v 1/ rade bolo
uložené, aby prístrešok a gáter na pozemku pri svojom rodinnom dome zo svojho pozemku odstránil.
Odporkyňa k tomu predložila rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 10.3.1995 (čl.
70 - 71 spisu). Ďalej odporkyňa uviedla, že tým chcela povedať, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa
v 1/ rade, že by ich pozemok sa zvýšil navozením zeminy. Ešte odporkyňa uviedla, že skončila na

súde za to, že navrhovateľovi v 1/ rade povolila, aby medzi ich dvormi postavil murovaný plot, aby si
nevideli do okien a bude pokoj a kľud a nakoniec to dopadlo naopak. Na otázky právneho zástupcu
navrhovateľov odporkyňa uviedla, že od svojho otca vie, že na pozemku o ktorý sa tu jedná, boli dve
slivky, jednu sadil starý otec navrhovateľa v 1/ rade a druhú sadil jej starý otec. Jedna z nich vyhynula,
ale nevedela ktorá. Ona si túto slivku, čo tam je pamätá od svojho narodenia a je narodená v r. 1971. Keď

bol na pozemku drevený plot, tak slivka bola za ním, ak hovorila smerom od ich domu. Slivka bola na
pozemku p. Hada a plot bol na O.. Nový plot jej rodičia postavili pol metra smerom do svojho pozemku z
dôvodov, ktoré už uvádzala. Drevený plot postavili M. a ten bránil O. užívať ďalšie časti za týmto plotom,
postavili si ho vtedy, keď boli jej rodičia v robote. Kedysi to bol otvorený dvor, dalo sa tam chodiť a aj
sa chodievalo. K tomu predložila fotografiu svojej starej matky na dvore (č.l. 80 spisu). Tým, že M. si

plochu ohradili, tak O. tam nemali ako ísť. Tak odporkyňa odpovedala na otázku, kto užíval predmetný
pozemok. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov odporkyňa uviedla, že v notárskej zápisnici na
č.l. 27-28 spisu je uvedené, že užíva predmetnú nehnuteľnosť od r. 1992 preto, že ju zdedila po ockovi
a po jeho súrodencoch. Ďalej odporkyňa uviedla, že vie, kde sa nachádza sporný pozemok, konkrétne
jeho hranica prechádza cez peň orecha a z každej strany sú osadené cieľové body, a to kovová a

drevená rúrka. Pretože hranica ide cez orech, tak si aj tak nemôže pozemok ohradiť.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, resp.
pripojených spisoch a vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniasúdzistiltakýskutkovýaprávnystavveci,nazákladektorého
žalobný návrh zamietol, a to z nasledovných dôvodov.

Súd sa zaoberal dôvodnosťou žalobného návrhu po vecnej stránke, keďže vychádzal zo záveru,
že navrhovatelia, ako dedičia poručiteľa, majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem v

zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Ak by totiž súd ich návrhu vyhovel, mohla by byť daná parcela dodatočne
prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi a oni, resp. len niektorý/í z nich by tak mohol/i k
parcele nadobudnúť vlastníctvo. Na tomto mieste súd súčasne konštatuje, že bol naplnený okruh aktívne
legitimovaných účastníkov konania, keď žalobu podali všetci dedičia poručiteľa, ktorí majú v konaní
postavenie nerozlučných účastníkov. Tento záver vyplýva z pripojených dedičských spisov. Konkrétne

v spise Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 708/73 sa na č.l. 9 nachádza právoplatné
rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že dedičmi poručiteľa boli jeho dvaja synovia T. M., nar. XX.XX.XXXX
a U. M., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľ v 1/ rade), každý v podiele 1/2-ica z celku, keďže manželka
poručiteľa dedičstvo odmietla. V spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6D/101/2012 sa na č.l. 61
nachádza Osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že T. M., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX

zomrel a jeho dedičkami v rovných dieloch sú navrhovateľky v 2. a 3. rade.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
vyhovenie návrhu.V PK vložke č. XXX k.ú. O.E. (vložka uzavretá pred ROEP v roku 2000) bola zapísaná parcela č. XX
(dom č. X, dvor a komora) o výmere 306 m2, pričom ako jej vlastníci (spoluvlastníci) boli zapísané osoby

výlučne s priezviskom O./O. (č.l. 60 pripojeného spisu 5C/132/2010), pričom v konaní nebolo sporné,
že ide o príbuzných odporkyne, ktorej rodné priezvisko je O..

V PK vložke č. XXX k.ú. O.E. (vložka uzavretá pred ROEP v roku 2000) bola zapísaná parcela č. XX,
ktorá podľa zápisu pod B4 g patrila v 1/2-ici U. M. Š., ktorý dňa 14.03.1927 kúpnou zmluvou predmetný

spoluvlastníckypodielpreviedolnaU.M.F.,pričomakovyplývazuvedenejPKvložkykúpnazmluvabola
na zápis do pozemkovej knihy predložená dňa 19.03.1927. Podľa zápisu pod B9 U. M. F. nadobudol
aj druhú polovicu pozemku PK parc. č. XX, a to základe čarujúcej zmluvy zo dňa 31.03.1932 uzavretej
s U. M. F. (vložka č. XXX na č.l. 62 spisu 5C/132/2010, čarujúca zmluva na č.l. 96 spisu 6C/61/2014).

Ako vyplýva z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 14.03.1927 medzi U. M. F. ako kupujúcim a

predávajúcim U. M. Š., predmetom tejto zmluvy bol nielen prevod 1/2-ice PK parc. č. XX, ale aj prevod
PK parc. č. XX zapísanej v PK vložke v tom čase na mal. O. O. W., U. O. W., E. O. W. a E. O..

Kým predmetná kúpnopredajná zmluva bola do pozemnoknižnej vložky č. 187 vnesená, resp. bol
na jej základe vykonaný zápis spoluvlastníckeho práva poručiteľa k parcele č. XX, tak v prípade

pozemnoknižnej vložky č. 121 a v nej uvedenej PK parcely č. XX sa tak nestalo.

Podľa uhorského obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 pozemková kniha mala
nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa teda nadobúdalo
až zápisom do tejto knihy a nie podpisom zmluvy. Obyčajové právo však umožňovalo nadobudnutie

nehnuteľnosti aj mimo tejto pozemkovej knihy, ak daná osoba mala nehnuteľnosť v ,právo nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému.

V prejednávanej veci podľa názoru súdu U. M. F., kupujúci z kúpnopredajnej zmluvy z 14.03.1927,

nemohol byť dobromyseľný v tom, že danou zmluvou nadobudol popri podiele na PK parc. č. XX aj PK
parc. č. XX, pretože musel mať pochybnosti o svojom vlastníctve k tejto parcele, keďže na základe
predmetnej zmluvy bol do pozemkovej knihy vykonaný zápis jeho spoluvlastníckeho práva k parcele č.
XX, ale vo vzťahu k parcele č. XX k zápisu jeho vlastníctva nedošlo. Táto okolnosť bola jednoznačne
objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o nadobudnutí tejto parcely. Nedostatok v podobe chýbajúcej

dobromyseľnosti má za následok nemožnosť prijať záver o prípadnom nadobudnutí PK parcely č. XX
vydržaním podľa obyčajového práva v prospech U. M. F., otca poručiteľa. Okolnosť, že účastníkom
predmetnej zmluvy bol otec poručiteľa v konaní sporná nebola a je to zrejmé aj z toho, že poručiteľ bol
v čase uzavretia zmluvy maloletý (mal 12 rokov).

Ak potom otec poručiteľa nenadobudol vlastníctvo k parcele č. 16 (či už zmluvou alebo vydržaním) na
poručiteľa od jeho otca nemalo aké vlastníctvo potom prejsť.

Zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaná parcela č.
X/X, ktorá má výmeru 30 m2 je identická s časťou PK parcely č. XX čo do výmery 27 m2. Keďže, ako

už bolo uvedené, vlastníctvo poručiteľa k PK parc. č. XX preukázané nebolo, súd návrh ako nedôvodný
v tejto časti zamietol.

Zo záverov znaleckého dokazovania súčasne vyplýva, že žalovaná parcela č. X/X je čo do výmery 3
m2 identická s časťou PK parc. č. XX. Tento záver vyvracia tvrdenie navrhovateľov, že žalovaná parcela

je a bola súčasťou PK parc. č. XX, pretože súčasťou je len čo do 3 m2 a čo do 27 m2 nie. Zároveň
to znamená, že pokiaľ ide o časť žalovanej parcely vo výmere 3 m2, ktorá predstavuje časť PK parc.
č. XX, ohľadne tejto časti možno konštatovať, že odporkyni nepatrí, keď táto ani netvrdila, že by jej
z akéhokoľvek dôvodu malo svedčať vlastníctvo k pozemku, ktorý bol pôvodne súčasťou parcely PK
č. XX. Súd však v tejto časti (3 m2) návrhu vyhovieť nemohol, pretože navrhovatelia v tomto zmysle

nevykonali zmenu žalobnej žiadosti (petitu) tak, aby bolo možné v tomto smere rozhodnúť. Napriek
výsledkom znaleckého dokazovania zotrvali na podanom návrhu a žiadali určiť, že do dedičstva po
poručiteľovi patrí celá parcela č. 6/2 o výmere 30 m2. Časť parcely bez toho, aby bola vytvorená ako
samostatná parcela (a to geometrickým plánom) nie je spôsobilým predmetom konania, keďže nejde osamostatnú vec. Ak by aj navrhovatelia vykonali k pozitívnemu rozhodnutiu potrebnú zmenu návrhu,
súd by nemohol návrhu vyhovieť čo do spoluvlastníckeho podielu 2/3-iny, pretože z ničoho nevyplýva
prečo by mal byť poručiteľ vlastníkom PK parcely č. XX v celosti. Podľa obsahu spisu Štátneho notárstva

v Dolnom Kubíne II-D21/62 PK parcelu č. XX nadobudol poručiteľ len v podiele 1/3-ina. Druhú tretinu
nadobudol jeho brat Ján Had Prostredný a tretiu tretinu ich matka (č.l. 5 a 8 spisu).

Zhrnúc doteraz uvedené, súd návrh navrhovateľov zamietol z vyššie uvedených dôvodov v celom
rozsahu, čo do časti parcely č. 6/2 o výmere 27 m2 pre nedôvodnosť a čo do časti parcely č. 6/2 o

výmere 3 m2 pre nespôsobilý predmet konania.

Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal navrhovateľmi navrhovanú ohliadku miesta samého, pretože
vzhľadom na dôvody zamietnutia návrhu by jej vykonania bolo nadbytočné, nakoľko zisťovanie
užívacích vzťahov medzi rodinami sporových strán by bolo na mieste ak by bola splnená podmienka
dobromyseľnosti držby. Súčasne súd nevyčkal na vykonanie dôkazu predložením znaleckého posudku,

ktorý si mienil dať vypracovať navrhovateľ v 1/ rade, a to z dôvodu, že predloženie tohto posudku
navrhovateľ v 1/ rade avizoval už dňa 14.05.2015 a napriek tomu ho do vyhlásenia rozsudku
(02.03.2016) nepredložil. Ak mal aj zdravotné problémy, súd podotýka, že zabezpečenie tohto dôkazu
bolo možné aj zo strany navrhovateliek v 2/ a 3/ rade, nehovoriac o tom, že všetci navrhovatelia sú
právne zastúpení. Druhým dôvodom prečo súd nevyčkal na tento dôkaz je skutočnosť, že posudok, ktorý

by bol vypracovaný na žiadosť účastníka konania a nie súdu by mal nižšiu dôkaznú silu ako znalecký
posudok vypracovaný v konaní a ak by boli závery “nového” posudku iné, súd by aj tak vychádzal zo
záverov posudku, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec. Iná situácia by bola, ak by navrhovatelia
navrhli na zodpovedanie znaleckej úlohy ustanovenie iného znalca. Vtedy by išlo o dôkazy rovnakej
právnej sily a súd by sa s tým musel nevyhnutne vyporiadať. Navrhovatelia však návrh na vykonanie

znaleckého dokazovania iným, súdom ustanoveným znalcom, nenavrhli.

Vzhľadom na výsledok konania súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého právo na náhradu trov konania vzniklo odporkyni ako v spore úspešnej účastníčke konania, a
to voči všetkým navrhovateľom (ktorí majú postavenie nerozlučných účastníkov konania). Odporkyňa si

prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňovala trovy právneho zastúpenia vo výške 656,27 Eur
a ďalšie trovy konania vo výške 2,08 Eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto boli uplatnené v
podobe odmeny a režijného paušálu za úkony právnej služby vykonané v roku 2014: 1/prevzatie veci
a príprava zastúpenia - odmena 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa
13.06.2014 -odmena 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 3/porada s klientkou dňa 08.09.2014 - odmena

61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 4/ účasť na pojednávaní dňa 08.09.2014 viac ako 2 hod. - odmena
123,80 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 5/ účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014 - odmena 61,85 Eur
+ 8,04 Eur režijný paušál, v roku 2015: 6/ porada s klientkou dňa 13.04.2015 - odmena 64,54 Eur +
8,39 Eur režijný paušál, 7/vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 15.04.2015 - odmena 64,54 Eur
+ 8,39 Eur režijný paušál, 8/účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015 - odmena 16,14 Eur + 8,39 Eur

režijný paušál a v roku 2016: účasť na pojednávaní dňa 02.03.2016 - odmena 66,- Eur + 8,58 Eur
režijný paušál. Pokiaľ ide o iné trovy konania (okrem trov právneho zastúpenia) odporkyňa uplatnila
2,08 Eur z titulu hotových výdavkov vynaložených na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu. Keďže ich
vynaloženie vyplýva z obsahu spisu (úradný záznam na č.l. 65), súd odporkyni tieto trovy priznal v celom
rozsahu. Čo sa týka trov právneho zastúpenia, na rozdiel od predloženého vyúčtovania, súd právnemu

zástupcovi odporkyne nepriznal odmenu za úkon účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014 v plnej výške,
pretože predmetom pojednávania nebolo prejednávanie veci samej, ale ustálenie úlohy pre znalca, aj
vzhľadom na čas trvania pojednávania, účelnej náhrade trov konania zodpovedá odmena vo výške 1-
ica, keď súd pokiaľ ide o ustálenie výšky odmeny za tento úkon tak, aby zodpovedala požiadavke
účelnosti a hospodárnosti, vychádzal z toho, že ide o obdobnú situáciu ako v prípade uvedenom v ust.

§ 13a ods. 4 prvá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Za uvedený úkon teda súd priznal odmenu 30,93 Eur, namiesto požadovaných 61,85
Eur. Zároveň na rozdiel od predloženého vyúčtovania súd nepriznal odmenu za úkon „vyjadrenie k
znaleckému posudku“, a to opäť pre neúčelnosť tohto úkonu právnej služby. Súd spolu s doručením
znaleckého posudku totiž právnych zástupcov vyzval k tomu, aby v ním stanovenej lehote oznámili

prípadné námietky voči posudku a návrhy na ďalšie dokazovanie. Nežiadal teda, aby sporové strany
súdu oznámili, že voči posudku nemajú výhrady, resp. sa s ním stotožňujú a nemajú návrhy na ďalšie
dokazovanie, tak ako to zástupca odporkyne uviedol vo svojom vyjadrení. Ak teda odporkyňa nemalanámietky voči posudku a ani návrhy na ďalšie dokazovanie, nebolo potrebné akýmkoľvek spôsobom na
výzvu súdu reagovať (vyjadrovať sa).

Vychádzajúc z doteraz uvedeného súd odporkyni priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1/
prevzatie veci a príprava zastúpenia - odmena 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 2/ vyjadrenie k žalobe
zo dňa 13.06.2014 -odmena 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 3/porada s klientkou dňa 08.09.2014
- odmena 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 4/ účasť na pojednávaní dňa 08.09.2014 viac ako 2 hod.
- odmena 123,80 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 5/ účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014 - odmena

30,93 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, v roku 2015: 6/ porada s klientkou dňa 13.04.2015 - odmena 64,54
Eur + 8,39 Eur režijný paušál, 8/účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015 - odmena 16,14 Eur + 8,39 Eur
režijný paušál a v roku 2016: účasť na pojednávaní dňa 02.03.2016 - odmena 66,- Eur + 8,58 Eur režijný
paušál, čo spolu predstavuje 552,52 Eur. Pri priznaní trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa §
9 ods. 1, 2 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), b), c) a d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1, 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v účinnom znení. Pokiaľ ide o odmenu za úkony - porada s klientkou, vykonanie tohto
úkonu zástupca odporkyne preukázal záznamami o porade podpísanými odporkyňou.

Všetky odporkyni priznané trovy (spolu vo výške 554,60 Eur) sú navrhovatelia povinní zaplatiť jej
právnemu zástupcovi s poukazom na ust. § 149 ods. 1 OSP, a to spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p..

Okresný súd Dolný Kubín
dňa 2. marca 2016

JUDr. Jana Veselá

samosudkyňa