Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200899
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Snina,
katastrálny odbor, Partizánska 1057, Snina, za účasti B. E., bytom E. XXXX/XX, K., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: V 532/2015-1/Ho zo dňa 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k.: V 532/2015-1/Ho zo dňa 14. júla 2015.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán na rozhodovanie o povolení vkladu
podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad
záložného práva podaného dňa 17.06.2015, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č.
172/2015-ŠTE zo dňa 05.05.2015 uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. E. ako
záložcom podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.06.2015 podal navrhovateľ návrh na vklad záložného práva

týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. K..

Konštatoval, že preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva spolu s jej prílohami podľa príslušných
ustanovení Katastrálneho zákona a súvisiacich právnych predpisov a zistil, že záložca bol pri
uzatvorení zmluvy zastúpený splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a to
na základe dohody o splnomocnení zo dňa 20.02.2014. K návrhu bola predložená aj vyššie uvedená
dohoda o splnomocnení. Po preskúmaní tejto dohody dospel k záveru, že ide o predtlačené tlačivo

splnomocnenca, ktoré má tento pripravené pre splnomocniteľa, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s
navrhovateľom pri uzatváraní zmluvy o úvere. Obsah tohto splnomocnencovho zastúpenia poukazuje
na pripravené konanie zo strany navrhovateľa, ktoré cieľom je zabezpečiť svoju pohľadávku voči
dlžníkovizozmluvyoúvere.Tútoúvahuodporcupodporujeajskutočnosť,žerozsahsplnomocnencovho
zastúpenia je vytlačený drobnými písmenami, čo sťažuje prečítanie a pochopenie jeho obsahu. Z
vopred predtlačeného textu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o naplnenie a hájenie záujmov
splnomocniteľa pri právnych úkonoch súvisiacich so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril

splnomocniteľ s navrhovateľom. Táto zmluva o úvere uvedená v dohode o splnomocnení bola podľa
údajov v zmluve o zriadení záložného práva uzavretá dňa 20.02.2014 v Snine, pričom v ten istý deň
dlžníknavrhovateľauzatvorilajdohoduosplnomocnenísProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,
ktoré má sídlo v Bratislave. Uviedol, že nemá vedomosť o kontaktnom mieste, pobočke, či kanceláriiProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré by sídlilo v Snine. Vstup dlžníka do zmluvného
vzťahu si navrhovateľ podmieňuje vstupom do vzťahu s ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci,
keď podmienkou poskytnutia peňazí je podpísanie zmluvy o úvere a zároveň podpísanie predtlačenej

dohody o splnomocnení. Na túto skutočnosť poukazuje prax správneho orgánu v konaniach, kde je
účastníkom navrhovateľ a tiež veľký počet súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Prešove.

Citoval ust. § 22 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že pri posudzovaní rozporu sa vychádza z
povahy konkrétneho právneho úkonu, o ktorý ide, ako aj z ďalších okolností, hlavne ochrany záujmov

zastúpeného. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s týmto ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože si splnomocniteľ nezvolil splnomocnenca slobodne a ani sa slobodne
nerozhodol v akom rozsahu ho bude zastupovať. Dohoda o splnomocnení predložená k návrhu na vklad
záložného práva je preto v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Poukázal na ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky na vklad z dôvodu porušenia ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec
právne posúdil.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná

vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe

uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa
sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a §

46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový
stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého

sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie
je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí
reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení

o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou
stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek

účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva,
že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení

argumentačnepoužitévodôvodnenírozhodnutiaabsolútneneobstojí.Uvedeniezástupcujenevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné
z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazynapreukázaniesprávnostisvojhotvrdenia.Samotnéuzavretiezmluvymedzizáložnýmveriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,

nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva
je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Navrhol
preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a
odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 28.12.2015 a 08.01.2016,
pričom súhlasili, aby súd konal aj v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila účastníčka
konania B. E., ktorej predvolanie bolo riadne a včas doručované dňa 23.12.2015. Svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnila.

Predmetom preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 17.06.2015 podal navrhovateľ odporcovi

návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 172/2015-ŠTE do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a B. E. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 05.05.2015. Z čl. II
zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva

k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi B. E. ako

splnomocniteľom a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom
podpísaná B. E. dňa XX.XX.XXXX v Snine a v ten istý čas združením ProHelp v Bratislave. Z
obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo

zmluvy XXXXXXXXX. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovanís navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri
zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra

nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s

nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.
V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem

iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s
navrhovateľom. Z prejednávanej veci, ako aj z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde v totožných
veciachjezrejmé,žeexistenciapredmetnejzmluvyozriadenízáložnéhoprávaasňousúvisiacadohoda

o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru
je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 sa dohoda
o splnomocnení prejednáva subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa.

Na podporu dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu súd poukazuje na
ďalšie dôvody vyššie citovaného rozsudku, kde najvyšší súd vyslovil názor, že správne súdnictvo
je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou z čoho vyplýva legitímne
očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročí rámec žalobných námietok
navrhovateľov a nevyhlási prekvapivé právne názory, to znamená právne názory ani účastníkmi

nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký
stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne
nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009
vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že
vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci,

ktorájetotožnáajsprejednávanýmprípadomNajvyššísúdďalejkonštatoval,žedohodaosplnomocnení
bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už vtakejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné dôvodiť aj z
judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn.
C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur

com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že
pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské

štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých
neprijateľných podmienok (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým
minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani

následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa
môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také
konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu

navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto

skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné,

že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak teda odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho

zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu uvedeného v
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.