Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413209704.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnej D. E., bytom U. č. XX, o vymoženie sumy 406,29 EUR s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/869/2013 - 21 zo dňa 12.
decembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, Exekútorskú úrad Bratislava, sp. zn. EX 18660/13 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej,
a.s., sp. zn. SR 08312/12 zo dňa 22.1.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu
pohľadávky spolu s príslušenstvom z veriteľa, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodne
spoločnosti TatraCredit, a.s.), ako postupcu na postupníka, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

oprávneného. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, § 52 a nasl., § 879f/ ods. 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, príslušné ustanovenia Smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“),
využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný
titul, všeobecné obchodné podmienky uzavretej Zmluvy o prenájme zo dňa 11.11.2002, Dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.6.2010, pričom dospel k záveru, že
individuálne nevyjednaná rozhodcovská doložka, súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil prípadné spory vzniknuté zo zmluvného
vzťahu v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprimerane vzdialené od bydliska
spotrebiteľa, spôsobuje vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, povinnej. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je

podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neplatne uzavretá rozhodcovská doložka má za následok absenciu
právomoci konajúceho rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným tak nie
je materiálne vykonateľným exekučný titulom, na základe ktorého nie je možné nariadiť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil preskúmavaciu

právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní
a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých jeprávoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Súd je
podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný

súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Ani Smernica
Rady podľa názoru oprávneného takýto postup exekučného súdu neumožňuje. Vyslovenie rozporu
s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne na plnenie, a nie
na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje rozpor s dobrými
mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3M Cdo/11/2010). V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných
rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37,
47. Upozornil na nesprávny postup exekučného súdu, ktorý posudzuje platnosť rozhodcovskej doložky,
aj keď takýto postup exekučného súdu hmotnoprávne predpisy nášho právneho poriadku neumožňujú.
Príslušné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú súdne preskúmanie rozhodcovských
rozsudkov, avšak výlučne na podklade podanej žaloby o neplatnosť. Táto možnosť by tak nemala byť

nahrádzaná postupom exekučných súdov, ktorý nemá oporu v zákone. Nie je možné preto vyvodiť záver
odôvodňujúci oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul a tak nahrádzať pasivitu spotrebiteľa
ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva, o ktorých mal vedieť. Týmto postupom
súdu sa porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa tak zasahuje do práva oprávneného na súdnu
ochranu a na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade

zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v súlade s §

44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo/146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.6.2010

nebola medzi oprávneným a povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo/9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že
nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred
pripravená formulárová Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku predložená povinnej v pozícii

spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady), či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, kedy je rozhodcovská doložka zakomponovaná
ako súčasť textu formulárovej zmluvy. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy, ak

nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v
budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom, predovšetkým ak je
rozhodcovská doložka neoddeliteľne zahrnutá v nesúvisiacich zmluvných podmienkach, ustanoveniach
o splátkovom kalendári, a pod. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, žebola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových
zmlúv so zakomponovanou rozhodcovskou doložkou, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis,
pričom majú vyvolať dojem, že zmluvné podmienky vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno
meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčí tomu, že povinná v pozícii spotrebiteľa nemala
možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledky tohto úkonu a prípadne takúto rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady), pričom

rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Odvolací súd preto nemal dôvod, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú doložku, neoddeliteľnú súčasť

Dohody o uzavretí splátkového kalendára, spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok, len
kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú
zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/153/2011).
„Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián

Csach: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej

zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, využíva spravidla pre neho
transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých
zmluvných podmienok. Ak si má spotrebiteľ individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce

rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje
nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré toto zmluvné ustanovenie zakladá, t.j. či rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán.

Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalejzmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre

spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je

možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia Dohody o splátkovom kalendári medzi oprávneným a povinnou,

ktorá zahŕňala rozhodcovskú doložku, mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné

podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom
služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom
výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka
nedohodnutá individuálne zo strany povinnej, ale vnútená povinnej, dlžníčke, ako súčasť Dohody o
splátkovomkalendárijepretoneplatná.Neplatnározhodcovskádoložkaznamenávosvojichdôsledkoch

nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto
veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,

nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti

vymôcť pohľadávku voči povinnej nie sú dotknuté.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia, postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zamietol.Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.