Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/78/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899521
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1303899521.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľky: P. M., bytom F. H.. Č.. XX, P., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Almášim, Nerudova
ul. č. 8/A, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová ul. č.
1, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3.634,73 euro v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh v časti sumy 547,71 euro z a m i e t a.

Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 19.05.2003 a doplneným dňa 17.03.2006 a
22.03.2007, sa v tom čase maloletá navrhovateľka, v zastúpení zákonných zástupcov, domáhala
pôvodne voči odporcom v 1/ rade: Ministerstvo školstva SR a v 2/ rade: ZŠ v Poltári, Ul. Slobody č.
2, mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, spolu vo výške 4.155.000 Sk (137.920,73 Eur) predstavujúcu 50
násobné zvýšenie základného odškodnenia stanoveného znaleckými posudkami MUDr. Jána Bábika, v

posudku o bolestnom z 08.12.1998 a z 03.02.2003, MUDr. Igor Miček v posudku o bolestnom a SSU
z 08.11.1998 a PhDr. Katarína Haidová v znaleckom psychologickom posudku z 22.04.2003, za bolesť
počtom 670 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 2.100 bodov, v dôsledku úrazu, ktorý
navrhovateľka utrpela dňa 01.04.1998 ako maloletá, žiačka 3.B triedy Základnej školy na ul. Slobody v
Poltári, na hodine výtvarnej výchovy - konkrétne popáleniny II. a III. stupňa na dolných končatinách.

V prejednávanej veci bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého vo veci rozhodol Okresný súd

Bratislava III rozsudkom z 23.03.2007, č.k. 6C/78/2003-103, ktorým žalobný návrh proti odporcovi v 1/
rade zamietol v celom rozsahu a odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu
bolestného sumu 2.700 Sk a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 150.000 Sk
a vo zvyšku žalobu proti odporcovi v 2/ rade zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa
12.06.2008, č. k. 6Co/283/07-159 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti, v ktorej bola

žalovanej v 2/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni spolu 152.700 Sk (bolestného a SSU) tak,
že žalobu voči žalovanej v 2/ rade zamietol a v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá voči odporcovi v
1/ rade a ohľadom trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovanýmsubjektom v spore je odporca v 1/ rade a u odporcu v 2/ rade pasívna vecná legitimácia chýba. Týmto
rozsudkom odvolacieho súdu bola žaloba proti Základnej škole v Poltári (pôvodný odporca v 2/ rade )
právoplatne zamietnutá v celom rozsahu a jediným účastníkom na strane odporcu ostalo Ministerstvo

školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová ul. č. 1, Bratislava (predtým Ministerstvo školstva SR).

Ďalším, v poradí druhým rozsudkom zo dňa 09.03.2010 č.k. 6C/78/2003-263, súd prvého stupňa
rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke celkovú sumu 29.376,61 eur (752.700,- Sk).
Uvedená suma predstavovala zvýšené odškodnenia podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky bolestného za

90 bodov (posudok MUDr. Babíka z 03.02.2003) na 50-násobok základného ohodnotenia a sťaženie
spoločenského uplatnenia v hodnote 1000 bodov (posudok PhDr. Haidovej), zvýšené na 25-násobok
základného ohodnotenia, vychádzajúc z hodnoty 30,- Sk za 1 bod, podľa v tom čase platnej vyhlášky č.
32/1965 Zb.. Vo zvyšku súd žalobu v dôsledku premlčania zamietol (v časti bolestného v rozsahu 580
bodov a v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.100) a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Uznesením z 25.08.2011, č. k. 6Co/203/2010- 305, Krajský súd v Bratislave, na základe odvolania
navrhovateľky aj odporcu, uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predmetný nárok
je sčasti premlčaný a považoval za predčasný záver súdu prvého stupňa, že tu sú podmienky pre

mimoriadne zvýšenie náhrady bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a pre posúdenie predpokladov na mimoriadne zvýšenie odškodnenia nariadil
prvostupňovému súdu v tomto smere doplniť dokazovanie potrebnom v rozsahu.
OkresnýsúdBratislavaIII.potomvporadítretímrozsudkomz19.02.2013,č.k.6C78/2003-388vspojení
s doplňujúcim rozsudkom z 11.12.2013, č. k. 6C 78/2003-416, rozhodol vo veci tak, že uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6.672 eur, predstavujúcu odškodnenie za bolesť podľa § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia 670 bodov ( 670 b x
30,- Sk = 20.100,- Sk x 10 násobok = 201.000,- Sk, tj. 6.672 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke bolestné 6.672 eur, nebol napadnutý

odvolaním a nadobudol dňa 13.04.2013 právoplatnosť.

Proti zamietajúcej časti uvedeného rozsudku v podala odvolanie navrhovateľka, na základe ktorého
odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodol rozsudkom z 3.11.2014, č. k. 6Co
142/2014-431, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie v zamietajúcej časti o náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume prevyšujúcej 4.182,44 euro a v zamietajúcej časti o zaplatenie
bolestného v sume prevyšujúcej 6.672 euro a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil prvostupňové
rozhodnutie v zamietajúcej časti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume do výšky
4.182,44 euro, v ktorej vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zaujal právny názor, stotožňujúc sa so súdom prvého
stupňa, že v konaní neboli preukázané podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., keď samotná navrhovateľka
v konaní a ani v odvolaní netvrdila žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej možnosti sú v
dôsledku predmetného úrazu tak mimoriadne a výrazne obmedzené v porovnaní so stavom

pred úrazom, že je nevyhnutné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia mimoriadne
zvýšiť podľa cit. ustanovenia. Uviedol, že v podstate jediným trvalým preukázaným následkom
predmetného úrazu sú jazvy na tele žalobkyne, ktoré ju však v bežnom živote neobmedzujú natoľko,
aby bolo možné urobiť záver, že tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, poukazujúc tiež na závery
uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu z 25.08.2011, č. k. 6Co/203/2010-305. Zároveň

však konštatoval, že prvostupňový súd zamietol žalobu v časti náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v celom rozsahu bez toho, aby navrhovateľke priznal túto náhradu vo výške vychádzajúcej
zo základného počtu bodov podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. a súd prvého stupňa ani nezisťoval, či
tu nie sú podmienky pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok
v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Poukázal na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca

už navrhovateľke zaplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného počtu
bodov podľa § 6 ods. 1 prípadne ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb..V súvislosti s potvrdením odvolaním napadnutej zamietajúcej časti výroku prvostupňového rozsudku o
mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti nad rámec priznaných 6.672 euro sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a konštatoval správnosť jeho postupu, ktorý bol v

súlade so skutkovými zisteniami, z ktorých prvostupňový súd vyvodil správny záver, že žaloba je iba
čiastočne dôvodná, nakoľko doplneným dokazovaním výsluchmi ošetrujúcich lekárov navrhovateľky
súd zistil, že nešlo o výnimočný prípad oproti iným detským pacientom, nakoľko ošetrujúci lekári si vo
väčšine na ňu nespomínajú, avšak zároveň súd zohľadnil okolnosť, že k zraneniu došlo v detskom veku
navrhovateľky, s čím vyhláška pre základné odškodnenie nepočíta, z ktorého dôvodu súd prihliadol, na

rozdiel od dospelých pacientov, na potrebu viacerých následných bolestivých operácií z dôvodu rastu,
zložitejšiu situáciu detského pacienta oproti dospelému z dôvodu odlúčenosti od rodičov a napokon aj
na to, že pre prípad inej lokalizácie zranenia možno dôvodne predpokladať, že by intenzita infekcie bola
miernejšia a teda i proces hojenia rýchlejší a menej náročný a bolestivý. Tým, že navrhovateľka v musela
v dôsledku úrazu v detskom veku podrobiť viacerým bolestivým operáciám a vytrpela značnú bolesť,
boli dané podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965Z.z., na

10 - násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, teda na sumu 6.672 eur (670
bodov x 30 Sk = 20 100 Sk x 10 = 201 000 Sk = 6 672 eur), ktoré zhodne aj odvolací súd považoval
za primerané povahe následkov.

V intenciách uvedeného potom uložil vo všeobecnosti odvolací súd, súdu prvého stupňa v ďalšom

konaní posúdiť, či má navrhovateľka nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia iba
vo výške základného bodového ohodnotenia podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., tzn. vo výške 2
091,22 eur, alebo či sú v jej prípade podmienky pre postup podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, tzn. či treba
sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov (sumu 2 091,22 eur) primerane zvýšiť maximálne na
dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, teda do výšky 4.182,44 eur, príp. zohľadniť z tohto

titulu už vyplatenú čiastku, pričom odvolací súd nenariadil doplnenie dokazovania vykonaním ďalších
dôkazov ( § 213 ods. 4 až 7 O.s.p.). Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť
o trovách prvostupňového a odvolacieho konania a to podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o
výške plnenia závisí od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu.

Predmetom sporu tak po predchádzajúcich rozhodnutiach zostal nárok na navrhovateľky na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu maximálneho zvýšenia jeho základného bodového
ohodnotenia na dvojnásobok podľa § 6 ods. 1,2 vyhl. č. 32/1965 Zb., v peňažnom vyjadrení 4.182,44
eur (2 100 bodov x 30 Sk = 63 000 Sk/2.091,22 eur x 2).

Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O.s.p. ), doplnil
dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu predložením dokladu o už vyplatených sumách
a opätovným výsluchom svedka otca navrhovateľky - L. M., k otázke obmedzenia navrhovateľky
dôsledkom utrpeného úrazu pre jej ďalšie predpokladané uplatnenie v živote a vychádzajúc aj z doposiaľ
vykonaného dokazovania a zistení súdu, rozhodných pre posúdenie nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia navrhovateľky v rozsahu dvojnásobného zvýšenia základného bodového
ohodnotenia, opätovne posúdil žalovaný nárok v uvedenom rozsahu.
V danom štádiu konania mal súd za nesporné, že navrhovateľka dňa 01.04.1998, v tom čase maloletá
žiačka tretej triedy Základnej školy v Poltári, na hodine výtvarnej výchovy popáleniny dolných končatín
II. a III. stupňa, na 3 % povrchu tela (pravé stehno v blízkosti genitálií), keď sa pri varení veľkonočných

vajíčok prevrhol hrniec s vriacou vodou, ktorá maloletú navrhovateľku (a ďalšie dve deti) obarila.
Vzhľadom na jej nízky vek išlo o vážne poranenia, došlo k sekundárnej infekcii, hypertrofii jazvy. V
súvislosti s touto udalosťou Okresný súd v Lučenci rozsudkom z 31.01.2002, č.k. 2T/35/00 uznal učiteľku
základnej školy U.. U. X. vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví a bol jej uložený peňažný trest
5000 Sk.

V rámci uvedeného trestného konania bolo okrem iného vykonané znalecké dokazovanie za účelom
ohodnotenia náhrady sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) a to znalcom z odboru súdne lekárstvo
MUDr. Igorom Mičkom, ktorý v posudku z 08.11.1998 ohodnotil poranenia navrhovateľky následkom
uvedeného úrazu - „rozsiahle plošné jazvy po popálenine v rozsahu 554 cm2“ (pol. 430b.) 300 bodmi

a „keloidnú jazvu po popálenine II. stupňa v rozsahu 210 cm2“ (pol. 431c.) 250 bodmi, tzn. spolu 550
bodov a z dôvodu, že ide o dieťa ženského pohlavia a jazvy môžu obmedziť voľbu povolania, znalec
odporučil zvýšiť ohodnotenie SSU na 1 100 bodov.Znalkyňa v odbore klinickej psychológie, PhDr. Katarína Haidová, v znaleckom posudku z 22.04.2003
ohodnotila mieru sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) navrhovateľky pre duševné poruchy, ktoré
sa prejavili u maloletej v dôsledku úrazu - „vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach

okrem poranenia hlavy“ (pol. 252) 400 bodmi (z možných 600 b) a „vážne duševné poruchy
vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých
situácií“ (pol. 253) 600 bodmi ( z možných 1000 b), tzn. spolu 1000 bodmi. Pri hodnotení následkov úrazu
pri maloletom dieťati, akým v čase úrazu bola navrhovateľka a ich vplyvu na jej ďalší život, vyjadrenom
uvedenýmpočtombodovSSUpodľavyhl.č.32/1965Zb.,znalkyňazohľadnila,žesamaloletávdôsledku

svojich poranení dostala do stavu, ktorý ovplyvnil a zmenil jej doterajší duševný život, nakoľko úraz bol
sprevádzaný bolesťami, zanechal jej kozmetický efekt, pre ktorý sa rozvinuli komplexy menej cennosti,
neistota v spoločenskom živote, obmedzila s jej spontaneita, zmenil sa pohľad na interpersonálne
skutočnosti, objavila sa nedôvera v ľudí a očakávania devalvácie a výsmechu, s tým, že neurotizácia je
zmierňovaná dôslednou starostlivosťou rodičov, dobrým citovým zázemím, poskytovaním maximálnej
opory, vzoru vlastného spôsobu života a vedením k sebapresadzovaniu sa. Uvedené následky súviseli

s negatívnymi skúsenosťami navrhovateľky, ktorá bola dlhodobo odsudzovaná, že si traumu, úraz
spôsobila sama, sklamali ju reakcie niektorých dospelých, cítila sa bezradná, bezmocná čo ju trápilo, v
medziľudských vzťahoch sa stala nedôverčivou, plachou. Taktiež má potrebu kontrolovať a predvídať
záťaž na pravú nohu, ktorú prežíva ako hadicapovanú, čím je obmedzený aj voľný, spontánny pohyb,
prirodzený v detskom veku. Znalkyňa posudzovala aj obmedzenia súvisiace s aktivitami dievčat v danom

veku - formovať si feminínnosť, obliekať sa, zdôrazňovať svoj zovňajšok, pričom navrhovateľka naopak
pociťuje komplexy menejcennosti, očakáva devalvujúce reakcie, výsmech. Napokon znalkyňa zahrnula
do hodnotenia aj obmedzenia bežných detských aktivít pre bolesti bezprostredne po úraze a z dôvodu
dodržiavania presných lekárskych inštrukcií. Ďalej znalkyňa konštatovala, že reakcia na samotný úraz
sa spája s posttraumatickou stresovou poruchou (viaže sa na psychotraumu), keď okolnosti vlastného

úrazu navrhovateľka ako dieťa intenzívne prežívala, bola hospitalizovaná ďaleko od domu, pravidelne
musela dochádzať na vzdialené ambulantné kontroly, ťažko tolerovala dočasné vylúčenie z bežného
detského života, pričom ďalšie hospitalizácie môže navrhovateľka očakávať aj v budúcnosti a to v
súvislosti s kozmetickou korekciou jaziev. Tiež uviedla, že perspektívne môže dôjsť k zmenám aj v
prežívaní telesného handicapu v súvislosti s partnerským vzťahom (v čase úrazu, resp. hodnotenia

SSU navrhovateľka bola dieťa a o partnerskom vzťahu neuvažovala), pričom dospelosť môže priniesť
iné obmedzenia, rovnako sú neisté obmedzenia profesionálnej perspektívy (profesia kde sa vyžaduje
perfektný vzhľad) a potrebu ďalších chirurgických úprav jaziev. Znalkyňa pre hodnotenie duševných
poškodení zdravia nevyužila plný počet bodov možný pri položke 252 (600b) a rovnako položke 253
nehodnotila plným počtom 1000 b ale počtom 600 bodov, nakoľko následky úrazu spôsobili iba čiastočné

zmeny duševného života navrhovateľky, a nelimitovali u nej všetky oblasti života.

K uvedenému posudku predložila odborné vyjadrenie MUDr. Judita Krampolová, odb. psychiater NsP
Dunajská Streda, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnila so uvedeným hodnotením PhDr. Haidovej,
poúrazových následkov na psychiku v tom čase maloletej navrhovateľky a aj ich vplyv na jej ďalší život,

ktoré zodpovedá bodovému hodnoteniu podľa položiek 252 a 253.

Z predložených lekárskych správ a potvrdení bolo preukázané, že navrhovateľka v súvislosti s úrazom
bola opakovane hospitalizovaná pre rekonštrukčné operácie jaziev pravého stehna (6.-10.04.1998,
29.04.1998, 14.-17.1998, 18.8.-24.08.2001, 05.08.-12.08.2002, 08.12.-12.12.2003, 12.-14.12.2006, od

3/2007 liečba laserom) a absolvovala mnohopočetné kontroly a vyšetrenia.

MUDr. Ján Bábik, CSc., prednosta Kliniky popálením a rekonštrukčnej chirurgie, Košice-Šaca, v
lekárskych správach (15.05.2009 a 11.01.2010) konštatoval, pretrvávajúce trvalé následky uvedeného
úrazu vo forme jaziev, ktoré vyžadujú opakovanú chirurgickú liečbu (brúsenie a abrasia jazvy), vzhľadom

k rastu objemu stehna a pretrvávajúceho nedostatku kože. Taktiež konštatoval, že dovtedajšie operačné
výkony nesúviseli s kozmetickým efektom, pretrváva jazva pravého stehna s poruchou pigmentácie a
jedná sa o stav trvalý. MUDr. Bábik v rámci výpovede pred súdom (9.10.2012) tiež konštatoval, že u
navrhovateľky možno považovať stav za stabilizovaný teoreticky až po ukončení rastu (cca 22r.). Liečbu
aoperačnézákroky,ktorémuselapoúraze navrhovateľkapodstúpiťbolinevyhnutnétakzmedicínskeho

(zdravotného) hľadiska (skracovanie jaziev, zhoršená hojivosť v detskom veku, nedostatočná flexia
kolena, infekcia), ako aj z hľadiska estetického, nakoľko navrhovateľke ako žene postupom času
spôsobovali následky úrazu rôzne psychické problémy.Navrhovateľka vypočutá v rámci konania (2009) uviedla, že práve z dôvodu úrazu študuje v Košiciach,
pretože jej robí problém zdržiavať sa v rodnom kraji kvôli negatívnym spomienkam, kde jej okolie
rozoberalo úraz, nepomohli jej, práve naopak a pre tieto nepríjemné spomienky a skúsenosti, zvieratá

nadobudli v jej živote väčší význam (nikdy ju nesklamali) a rodný kraj (Poltár) navštevuje len kvôli
rodičom. Vždy sa v detstve kvôli následkom úrazu cítila horšie, navyše, že si ho nezavinila a ani jej
rodičia, čo okolie, najmä učitelia, vnímalo naopak a zazlievali jej, že zažalovala (resp. v tom čase
jej rodičia) školu a učiteľku, dávali jej to pocítiť. Medzi deťmi s rovnakými problémami, počas tábora
organizovaného popáleninovým centrom (2003) sa cítila lepšie, avšak v bežnom živote je to horšie.

Uviedla, že chcela študovať medicínu, ale práve pre uvedené zlé spomienky sa rozhodla pre veterinárne
lekárstvo. Tiež uvažovala, že by rada pôsobila v armáde (chcela byť vojačkou), čo je však vylúčené
zo zdravotného hľadiska. Ako dieťa sa pred úrazom venovala futbalu, volejbalu, karate, bola športovo
ladená, aktívna a všetky športy zanechala ani nie tak, na základe zákazu lekárov, ale práve z obavy
úrazu, pretože sa jednoducho bojí možného zranenia, nakoľko pri športe je „bojovníčka“. Doposiaľ
pociťuje strach pri práci s vriacou vodou, má obavy z varenia a v tej súvislosti do budúcna aj so

starostlivosťou o domácnosť, deti....Navrhovateľka v súvislosti s intímnymi stránkami života uviedla, že
ako žena má ostych nadviazať vážnu známosť, čo pociťuje z hľadiska jej veku ako výrazné obmedzenie
a taktiež je značne obmedzená pri obliekaní, lebo sa hanbí za stopy úrazu (veľkú jazvu na stehne).
Vzhľadom k týmto estetickým a aj zdravotným dôvodom (brúsenie kože, znížená pigmentácia a elasticita
kože),budemusieťpodstúpiťďalšieoperačnézákroky.Počasštúdianavysokejškolebývalanainternáte

sďalšímidvomaštudentkami,snažilasanásledkyúrazu(jazvy)utajiť,vedelaonichibajednakamarátka,
s ktorou chodila aj na strednú školu, inak žila bežným študentským životom, iné výrazné obmedzenia
nepociťovala, navštevuje spoločenské akcie, rekreačne hrá volejbal, ale má stále zvýšené obavy pre
možným úrazom a pobytom v nemocnici.

Svedok L. M. - otec navrhovateľky, vo výpovedi pred odvolacím súdom (29.05.2008) ako aj pred súdom
prvého stupňa (17.02.2015) uviedol, že navrhovateľka musí chodiť pravidelne na kliniku popálenín,
kde jej priebežne odstraňujú jazvu po popálenine na pravom stehne a minimálne 2 x do roka na
kontroly. V čase pre úrazom, od útleho detstva bola fyzicky zdatná, aktívna, mala veľa športových
aktivít, rada hrávala najmä kolektívne loptové hry a po úraze tieto aktivity musela úplne vylúčiť a

neskôr obmedziť, veľa plávala, ale musela sa vyhýbať kontaktným športom. Pred úrazom bola ako
dieťa komunikatívna, bezprostredná, v detskom kolektíve obľúbená, avšak po úraze musela znášať
rôzne posmešky (prezývka „popálenica“) a negatívne ľudské reakcie z okolia a táto jej prirodzená
povaha sa zmenila a naopak, dodnes má rôzne traumy z tohto obdobia, je k ľuďom nedôverčivá.
Taktiež sa hanbí ukázať v plavkách, nosiť krátke nohavice, sukne. Ako dieťa mala sen sa venovať

športovaniu, tancu, čo po úraze čiastočne z dôvodov zdravotných obmedzení a tiež z psychických, bolo
vylúčené. Otec navrhovateľky ďalej poukázal na to, že bola po úraze dlhodobo liečená, absolvovala
opakované liečebné pobyty a bola izolovaná od okolia a jej spoločníkom bol najmä psík, čo podľa neho
aj ovplyvnilo osobnosť navrhovateľky (prestala dôverovať ľuďom), jej rozhodnutie o študijnom smere
a voľbe povolania (veterinárne lekárstvo), ako aj možnosť vážneho partnerského vzťahu (má traumu

jazvu niekomu ukázať, hanbí sa). Ako vysokoškolská študentka na Univerzite veterinárneho lekárstva
v Košiciach (od r.2009), je odkázaná sama na seba, má výborné študijné výsledky a venuje sa najmä
štúdiu, z pohľadu rodiča je bezproblémovým dieťaťom. Uviedol, že navrhovateľke bolo pred začatím
predmetného súdneho konania vyplatené už nejaké odškodnenie, zrejme z titulu poistného.

Z potvrdenia Okresného úradu v Poltári zo dňa 06.02.2003 vyplynulo, že navrhovateľke na základe
predchádzajúcej žaloby (konanie pred OS Lučenec, sp.zn. 9C 46/00 o odškodnenie úrazu vo výške
881.000,- Sk voči OÚ Poltár), bolo vyplatených na základe znaleckých posudkov (MUDr. Machan, MUDr.
Babík, MUDr. Mičko) odškodnenie v rozsahu základného počtu bodov, spolu v sume 24.600,- Sk/816,57
€,ato:bolestnézvýšenéopolovicuvsume8.100,-Sk/268,87€(270bx30,-Sk) aSSUvsume16.500,-

Sk/547,71 € (550 b x 30,- Sk). Zvýšenie odškodnenia v žalovanom rozsahu, OÚ v Poltári namietal,
dôvodiac prípadnou spoluúčasťou v tom čase mal. navrhovateľky a poukazom na prechod kompetencií
a pôsobností po 01.04.2002 na obce a VÚC.

Právny zástupca navrhovateľky ohľadom uplatneného nároku (zvýšenie SSU), poukazoval v rámci

celého konania na skutočnosť, že navrhovateľka utrpela veľmi bolestivý úraz v detskom veku, v dôsledku
čoho bola liečba komplikovanejšia, bolestivejšia ako u dospelej osoby, tiež že úraz okrem zdravotných
následkov spôsobil aj následky estetické (zohyzdenie dolnej končatiny), čo je v prípade, že sa jedná o
osobu ženského pohlavia v zmysle ustálenej judikatúry, samo o sebe dôvodom pre zvýšenie základnéhoodškodnenia SSÚ, a skutočnosť, že sa dokázala vysporiadať s následkami úrazu tak, že študuje na
vysokej škole, má priateľov, žije viac-menej bežný študentský život, uvedené následky neznižuje, ale je
dané jej silnými osobnostnými predpokladmi a dobrým rodinným zázemím.

Právny zástupca odporcu k spornému nároku uviedol, že žalobu žiadal od počiatku zamietnuť ako
nedôvodnú v celom rozsahu uplatňovaného zvýšenia odškodnenia, tzn. dvojnásobného zvýšenia
bolestného a SSU podľa § 6 ods. 2, ako aj mimoriadneho zvýšenia § 7 ods. 3 vyhl.., pričom v prípade
zostávajúceho predmetu sporu - náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, poukazujúc na

výsledky dokazovania, nie súd v prípade navrhovateľky dané dôvody nielen na mimoriadne zvýšenie
podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, ale ani jeho zvýšenia na dvojnásobok základného bodového hodnotenia
podľa § 6 ods. 2. Poukazoval na to, že sama navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uvádzala, že
nie je obmedzená vo svojom uplatnení ani v rámci voľby študijného smeru (povolania), nakoľko už v
detstve mala sen byť veterinárnou lekárkou a tento sa jej naplnil a jej život v detstve a dospievaní sa
nelíšil v podstate od života iných detí. Uviedol, že navrhovateľka ničím nepreukázala, že v jej prípade

nastali dôvody pre navrhované zvýšenie odškodnenia SSU, i keď pri základnom bodovom hodnotení
znalec MUDr. Mičko v rámci posudku z 08.11.1998 odporučil zvýšiť ohodnotenie SSU na 1100 bodov
z dôvodov, že ide o dieťa ženského pohlavia a jazvy môžu obmedziť aj voľbu povolania, avšak v čase
vypracovania posudku znalec nemohol jednoznačne posúdiť, či uvedené obmedzenia nastanú alebo nie
a v akom rozsahu. Podľa právneho zástupcu odporcu práve uplynutím času sa ukázalo, že dôvody na

zvýšenie odškodnenia u navrhovateľky nenastali. Čo sa týka duševných útrap navrhovateľky následkom
úrazu, uviedol, že PhDr. Katarína Haidová v svojom znaleckom posudku popísané psychické následky
už zohľadnila počtom 1000 bodov. Napokon právny zástupca odporcu žiadal pri rozhodovaní prihliadať
na už vyplatenú časť nároku za SSU v sume 16.500,- Sk.

Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého
sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

V zmysle ustálenej judikatúry (R 111/1967), sa za pracovný úraz považuje aj úraz, ktorý utrpí školák pri

plnení príkazu daného učiteľom a súvisiaceho s vyučovaním a výchovou v škole.

Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) nastali u navrhovateľky dôsledkom úrazu, ktorý sa
stal v roku 1998, pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z.., pričom v zmysle prechodného ustanovenia
§ 11 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (úč.

od 01.08.2004), na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Náhrada za bolesť a SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré zákon

pojmovo nevymedzuje a otázku rozsahu a predpokladov ich vzniku do účinnosti cit. zák. č. 437/2004,
podrobne upravovala vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia v znení v znení vyhl. č. 47/1995 Zb., platnom a účinnom od 01.04.1995 (ďalej len „vyhl.
č. 32/1965 Zb.“), sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a)
za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za
také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov

lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné
zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené,
použije sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu.Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené
predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku

posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už
odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa
nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho
terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom

bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

V zmysle Zásad pre hodnotenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedených v časti A.
Prílohyvyhláškyč.32/1965Zb.,vposudkulekárokreminéhouvediedôvodyvykonanéhozvýšeniaalebo
zníženia počtu bodov, pričom súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia
SSU podľa § 6 ods. 2 vyhlášky (čl. III. bod 14 ). Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár

na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý
vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri
dolnej hranici bodového rozmedzia (čl. II. bod 11 ).

V danom prípade súd rozhodoval o nároku navrhovateľky na odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., z titulu úrazu, ktorý utrpela ako maloletá, žiačka
základnej školy dňa 01.04.1998, v rozsahu základného bodového ohodnotenia - 2100 bodov, po zrušení
rozhodnutia prvostupňového súdu rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 03.11.2014, ktorého právnym
názorom vyjadrení v odôvodnení je prvostupňový súd viazaný, keď už v predchádzajúcom konaní súd
vo veci právoplatne zamietol uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť nad rámec

10násobku základného bodového ohodnotenia a v celom rozsahu nárok na mimoriadne zvýšenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb..

Ako bolo uvedené, právnym základom pre posúdenie sporného nároku je ustanovenie § 190 ods. 1, §
193 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom a účinnom v čase úrazu) v

spojení s 39 ods. 2 vykonávacieho vládneho nariadenia SR č. 223/1998 Zb. a v nadväznosti na zásady
uvedené v ustanoveniach § 4, § 5, § 6 diferencovane podľa ods.1 a 2 a § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. 47/1995 Zb., účinnom
od 01.04.1995 (§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.).

V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a vo výnimočných prípadoch hodných
mimoriadnehozreteľamôžesúdodškodnenieprimeranezvýšiťatoinadzákonomustanovenénajvyššie
výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).

Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie diferencovane
podľa zásad hodnotenia osobitne bolesti a osobitne SSU a podľa sadzieb uvedených v sadzobníku
jej Prílohy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia a naopak.

Platí, že odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa
odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, a dodatočne
budú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo
naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku.

Nakoľko zákon výslovne nevymedzuje pojem sťaženia spoločenského uplatnenia a toto sa posudzuje
z lekárskeho hľadiska, zákonom stanoveným postupom pre posúdenie zdravotného poškodenia, jeho
ohodnotenia a pre vydávanie samotného posudku ošetrujúcim lekárom, resp. oddelením (klinikou).
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé

dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, na
výkon alebo voľbu povolania, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania a je vylúčená alebo obmedzená
účasť poškodeného na plnohodnotnomm osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom
príp. politickom živote. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti v porovnaní s individuálnymi predpokladmi poškodeného na jeho

uplatnenie pre úrazom.

Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravovala dva prípady, v ktorých možno odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia určené základným počtom bodov primerane zvýšiť.

Prvý prípad je upravený v § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, podľa ktorého suma zodpovedajúca základnému
bodovémuohodnoteniupodľazistenialekárasaprimeranezvýšiažnadvojnásobokpodľapredpokladov,
ktoré poškodený vo veku, keď ku poškodeniu na zdraví došlo, mal pre uplatnenie sa v živote, v
spoločnosti (rodinnom, profesionálnom, kultúrnom, športovom živote, realizácie v rámci záujmovej
činnosti) a to v danom sociálnom prostredí a ktoré následkom utrpeného úrazu (poškodenia zdravia)

sú obmedzené, príp. ich úplne stratil, so zreteľom najmä na charakter a rozsah samotného poškodenia
zdravia, komplikovanosť liečby, možnosti zlepšenia zdravotného stavu poškodeného a uvedeného
vplyvu jeho následkov na ďalší život a uplatnenie sa poškodeného, v porovnaní so stavom pred úrazom.

Druhý prípad zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, tj. sumy zodpovedajúcej

základnému počtu bodov, zistenému lekárom upravuje § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, podľa ktorého v celkom
výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i
nad rámec maximálnej výšky odškodnenia stanoveného cit. vyhláškou (§ 6 ods. 2 v nadväznosti na §
7 ods. 1 a 2). Ide o prípady osobitne mučivých stavov, ktoré nie je možné vyjadriť podľa zákonných
limitov, pri ktorých zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2

nepostačuje, nakoľko preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre bežné životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb za predpokladu, že nemožno
očakávať priaznivý vývoj a výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu, majú podstatne závažnejší dopad
na kvalitu života a uplatnenia poškodeného a vyžadujú osobitné posúdenie závažnosti konkrétneho
prípadu, nad rámec možností, ktoré zákonná norma môže vymedziť, konkrétne už v § 6 ods. 2.

Aplikácia ustanovenia § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, závisí predovšetkým od stupňa a
rozsahu a intenzity obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote v
súvislosti s utrpeným úrazom, ktoré sú individualizované konkrétnym prípadom poškodeného, pričom
až komplexným posúdením všetkých dôležitých faktorov, nielen z odborného lekárskeho hľadiska,

ale aj konkrétnych predpokladov poškodeného, ktoré mal pre životné a spoločenské uplatnenie pred
vzniknutou ujmou na zdraví a so zreteľom na možnosti zlepšenia zdravotného stavu poškodeného,
súd ustáli, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa alebo taký, ktorý možno subsumovať pod
vymedzeniepredpokladovpreprimeranézvýšeniepodľa§6ods.2cit.vyhlášky.Právepretorozhodnutie
o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia (§ 7 ods. 3) zveril zákonodarca výlučne súdu.

Obdobne v rámci predmetného konania odvolací súd k tejto otázke vyslovil právny názor ( Uznesenie
z 25.08.2011 č. k. 6Co/203/2010- 305), v ktorom uviedol: „Z § 6 ods. 1,2 s § 7 ods. l , 2, 3
vyhl. č. 32/1965 Zb. vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate
už v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé

dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.
Priznanie takéhoto odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov
utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach; napr. voľby povolania, spôsobov osobného
uplatnenia v rodinnom živote a vo voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej ašportovej činnosti. Zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa (§ 6 ods.
2 vyhl. č. 32/1965 Zb. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965

Zb. Zvýšenie bodového ohodnotenia podľa tohto ustanovenia predpokladá, že ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 1 plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu
na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne
obmedzujú, menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote a to s ohľadom na vek
poškodeného a jeho predpokladané uplatnenie v živote....". V danom konaní už bolo právoplatne

rozhodnuté, že u navrhovateľky neboli preukázané podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., nakoľko nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle uvedených záverov.

V danom prípade súd vychádzal z doteraz vykonaného dokazovania, posudkov znalcov a ich
výpovedí, ako aj výpovede navrhovateľky a svedka, predložených listín a s prihliadnutím aj na

závery vyjadrené v rozhodnutiach odvolacieho súdu dospel k záveru, že v danom prípade, patrí
navrhovateľke odškodnenie SSU následkom utrpeného úrazu v rozsahu dvojnásobného zvýšenia
základného bodového ohodnotenia stanoveného znalcami ( spolu 2100 bodov). MUDr. Igor Mičko
(posudok z 08.11.1998) ohodnotil poranenia navrhovateľky (rozsiahle plošné jazvy a keloidnú jazvu po
popálenine) následkom uvedeného úrazu počtom 1100 bodov. Sám znalec zvýšil maximálne stanovený

počet bodov pri oboch hodnotených následkoch - položkách (430b. 431c.), pri ktorých vychádzal
z ich horných sadzieb stanovených pre tieto položky a pri ich zvýšení zohľadnil, že ide o dieťa
ženského pohlavia a tiež, že jazvy môžu obmedziť voľbu povolania. PhDr. Katarína Haidová (posudok
z 22.04.2003) hodnotila následky v rovine vážnych duševných porúch dôsledkom úrazu a vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií,

celkovým počtom 1000 bodov, pričom pri oboch hodnotených položkách (252, 253), stanovila nižší počet
bodov ako pripúšťa vyhláška a to z dôvodu, že následky úrazu spôsobili iba čiastočné zmeny duševného
života navrhovateľky, nelimitovali všetky oblasti života.

Samotná skutočnosť, že znalci nehodnotili konkrétne následky poškodenia zdravia v dôsledku úrazu

maximálnym počtom bodov stanovených vyhláškou, neznamená automaticky, že základné bodové
hodnotenie bolestného a SSU nemožno zvýšiť podľa § 6 ods. 2. príp. § 7 ods. 3 vyhlášky. Počet bodov
(hodnotených následkov) vyjadruje rozsah, charakter, príp. dôsledky poškodenia zdravia výlučne z
odborného, lekárskeho hľadiska, ale nezohľadňuje konkrétne spomínané okolnosti spočívajúce v osobe
poškodeného a jeho predpokladoch (schopnostiach) a možnostiach, ktoré mal pred úrazom, príp. ktoré

preukázateľne iba dôsledkom utrpeného úrazu stratil, resp. došlo k ich obmedzeniu.
Práve tieto okolnosti skúma a hodnotí súd v rámci predmetného konania, pričom v danom prípade súd
prihliadolnajmävekpoškodenej,keďúraz-rozsiahlepopáleninydolnýchkončatínII.aIII.stupňa,utrpela
navrhovateľka ako maloletá, žiačka 3. triedy základnej školy a jeho dôsledky sa u nej prejavili výrazným
znížením kvality jej života už v detskom veku, ktorý je vo svojej podstate charakterizovaný určitou mierou

bezstarostnosti a spontánnosti a v dôsledku utrpeného úrazu takýto charakter v prípade navrhovateľky,
bezpochyby toto obdobie jej života stratilo a to nielen tým, že musela znášať dlhodobú a bolestivú
liečbu (čo bolo predmetom odškodnenia v rámci bolestného), ale táto liečba obmedzovala navrhovateľku
v rôznych aktivitách (napr. športových, okrem plávania všetkých, ktorým sa do tej doby venovala),
spojených práve s obdobím detstva a neskôr aj dospievania, pričom tieto obmedzenia pretrvávali v

zásade až do dospelosti. Faktor akým je „detský vek“ zákonodarca v rámci úpravy zásad odškodnenia
nezohľadnil a je úlohou súdu, aby na túto skutočnosť v danom prípade prihliadal. Je pravdou, že pri
hodnotení následkov úrazu vo sfére duševných porúch, znalkyňa z odboru klinickej psychológie PhDr.
Haidová, zohľadnila tieto s ohľadom na detský vek poškodenej, okrem iného, že ako maloletej jej
následky úrazu ovplyvnili a zmenili dovtedajší duševný život, rozvinuli komplexy menej cennosti, neistoty

v spoločenskom živote, obmedzila s jej spontaneita, objavila sa nedôvera v ľudí, v medziľudských
vzťahoch sa stala nedôverčivou, plachou....avšak, hodnotenie znalkyne nemohlo obsiahnuť všetky,
najmä budúce obmedzenia, ktoré však v svojom posudku konštatovala a to: ďalšie hospitalizácie
v budúcnosti v súvislosti s kozmetickou korekciou jaziev, perspektíva zmien v prežívaní telesného
handicapu v súvislosti s partnerským vzťahom (v čase úrazu, resp. hodnotenia SSU navrhovateľka bola

dieťa a o partnerskom vzťahu neuvažovala) s tým, že dospelosť môže priniesť iné obmedzenia... Je
nesporné, že zo zistených okolností výsluchom navrhovateľky a jej otca, ako aj uvedených záverov
znalkyne, následky úrazu, ktoré navrhovateľka utrpela v oblasti duševného zdravia už v detskom veku,
výrazne ovplyvnili jej celkovú, ešte len sa formujúcu osobnosť. Osobitne súd zohľadnil z hľadiska SSUnavrhovateľky aj špecifický prístup okolia (v škole, v rámci trestného konania), ktoré zaujímalo vo vzťahu
k navrhovateľke ako maloletému dieťaťu a aj jej rodičom, odsudzujúci postoj, negatívne reakcie (vo
vzťahu k navrhovateľke, že si s ďalšími deťmi úraz zavinili v podstate sami; vo vzťahu k rodičom, že voči

učiteľke podali trestné oznámenie a sa domáhajú náhrady škody), zľahčujúci, bagatelizujúci následky jej
zranení,čojednoznačnepreukazujeobsahvýpovedí,písomnýchpodanídotknutejučiteľkyzpripojeného
trestného spisu OS Lučenec, sp. zn. 2T 35/00. Uvedený prístup vo vzťahu k v tom čase maloletej
navrhovateľke bezpochyby sťažoval jej vnímanie následkov úrazu a vyrovnanie sa s nimi, obmedzovalo
jej ďalšie uplatnenie v danom sociálnom prostredí. Súd nesúhlasí s názorom odporcu, že navrhovateľka

v nebola obmedzená vo svojom uplatnení ani v rámci voľby študijného smeru (povolania), nakoľko už v
detstvemalasenbyťveterinárnoulekárkouatentosajejnaplnilajejživotvdetstveadospievanísanelíšil
vpodstateodživotainýchdetíavšetkyvýznamnédôvodypreodškodnenie,bolivjejprípadezohľadnené
už v rámci základného bodového hodnotenia a žiadne dôvody pre jeho dvojnásobné príp. mimoriadne
zvýšenie preukázané neboli. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v čase úrazu navrhovateľka
riešila voľbu svojho povolania, resp. uvádzala, že mala sen študovať medicínu alebo byť vojačkou, avšak

nie je vylúčené, že práve úraz významnou mierou ovplyvnil voľbu študijného smeru, resp. povolania. V
tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní ani nebolo možné hodnotiť akou mierou a či vôbec úraz či už
vylúčil alebo obmedzil navrhovateľku v možnosti študovať (pracovať) v pôvodne zvolenom smere (na
ktorý mala predpoklady, talent, resp. ku ktorému jednoznačne prejavovala sklony a záujem) a to práve
s ohľadom na detský vek, v ktorom úraz utrpela a prejavili sa jeho následky, kedy nie je táto otázka

ešte jednoznačne definovaná a ustálená. Preto súd nezohľadňoval obmedzenie v oblasti voľby štúdia,
povolania. Zároveň nie je relevantné tvrdenie, že z hľadiska predpokladov zvýšenia odškodnenia, sa
navrhovateľka dokázala s danou situáciou do veľkej miery dostatočne dobre sama vyrovnať, pretože
súd zohľadňuje práve tie okolnosti a následky, ktoré spoločenské uplatnenie navrhovateľky sťažili a nie
tie ktoré sa neprejavili, resp. s ktorými sa navrhovateľka vyrovnala.

Súd tiež pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že úraz zanechal na tele navrhovateľky výrazné estetické
následky - veľká jazva pokrývajúca takmer celé pravé stehno až k intímnym oblastiam, ktoré výraznou
mierou determinovali prirodzený, spontánny prejav navrhovateľky, ktorý bol pre ňu charakteristický a
vyplýval z jej osobnosti v období pred úrazom (...v rámci výsluchov v trestnom konaní bola hodnotená,

spolužiakmi, učiteľkou ako „dobrá žiačka, neposedné dieťa, spurná, tvrdohlavá, má snahu vynikať, aj
keď na to nemá schopnosti, aktívna, chce byť stredobodom pozornosti...).

I keď obmedzenie v uplatnení sa v spoločnosti, v živote (SSU) predpokladá už samotné základné bodové
hodnotenie následkov úrazu, súd zohľadnil všetky uvedené osobitosti daného prípadu a v zmysle plnej a

spravodlivej nápravy zvýšil odškodnenie navrhovateľky z titulu SSU na 2-násobok základného bodového
ohodnoteniaSSUpodľa§6ods.2vyhláškyč.32/1965Zb.,tzn.2x2100bodov,čovpeňažnomvyjadrení
po zohľadnení už vyplatenej čiastky tak ako bolo uvedené a preukázané v konaní v tom čase vo výške
16.500,- Sk/ 547,71 € (za 550 bodov), predstavuje po prerátaní konverzným kurzom, sumu 3.634,73 eur
(2100 b. x 30,- Sk x 2 = 126.000,- Sk/4.182,44 € - 16.500,- Sk/547,71 € ). Súd má za to, že priznaná suma

je primeraná a zodpovedá závažnosti predmetného prípadu, berúc do úvahy vyššie uvedené zistenia a
závery odvolacích súdov, ktoré boli v tomto konaní už vydané, v intenciách ktorých súd postupoval.

Súd pri vyhlásení rozsudku nerozhodol o časti uplatneného nároku (sume 16.500,- Sk/547,71 €), ktorú
z dôvodu, že už bola vyplatená, navrhovateľke nepriznal, súd podľa § 166 ods. 1, 2 v spojení s § 115a

O.s.p., a preto doplňujúcim rozsudkom vyhláseným bez nariadenia pojednávania dňa 18.02.2016, v tejto
časti (zostávajúcej) návrh zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konaniarozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko v danom prípade ide o zložitú vec, súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3
O.s.p. samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije a
stým, že odsekov 1

a platia primerane s
tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Bratislava III v 4 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.