Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200324
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310200324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: MARTECH, s.
r. o., Diakovská 14, 927 01 Šaľa, IČO: 34 132 406, zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova
2, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: BAPEX výrobné stroje a zariadenia, a. s., Kominárska 1a, 831
04 Bratislava, IČO: 35 793 732, zast.: JUDr. Tibor Horváth, advokát, Havelkova 2, 841 03 Bratislava,
o zaplatenie sumy 6.913,60 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III, č. k. 20Cb/33/2010-267 zo dňa 27. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20Cb/33/2010-267 zo dňa 27. 02.

2013 a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
6.913,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 5.998,19 Eur od 17. 01.
2006 do zaplatenia a zaplatiť mu náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05. 01. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 14.661,52
Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dodal odporcovi na základe jeho individuálnych objednávok služby

v hodnote 18.598,94 Eur vyúčtované faktúrou č. 2006005 zo dňa 02. 01. 2006 na sumu 9.948,27 Eur,
splatnou dňa 16. 01. 2006 a faktúrou č. 2006021 zo dňa 18. 01. 2006 na sumu 8.650,67 Eur, splatnou
dňa 01. 02. 2006. Odporca uhradil dňa 25. 01. 2006 sumu 3.950,08 Eur z faktúry číslo 2006005, z
ktorej zostalo uhradiť 5.998,19 Eur. Celková dlžná suma tak ku dňu podania návrhu mala predstavovať
sumu 14.661,52 Eur. Z dôvodu, že odporca uhradil dňa 21. 11. 2006 faktúru č. 2006021 v celosti, vzal
navrhovateľ ešte pred vydaním platobného rozkazu svoj návrh čiastočne späť. Odporca zvyšnú dlžnú
sumu z faktúry č. 2006005 neuhradil z dôvodu, že navrhovateľ neuhradil splatné pohľadávky odporcu

vo výške 5.065,97 Eur vyúčtované faktúrami č. 2005166, 2006032 a č. 2006136. Súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 27. 02. 2013, č. k. 20Cb/33/2010-250 nárok odporcu o zaplatenie 5.065,97 Eur s
príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého
stupňa za preukázané, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom bola
platne uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola pracovná výpomoc montážnych pracovníkov
v čase od 10. 12. 2005, v hodinovej sadzbe 300,- Sk. Navrhovateľ poskytol odporcovi ním objednané
plnenie - práce v rozsahu 839,50 hodín, ktoré navrhovateľ následne vyúčtoval odporcovi faktúrou č.

2006005 zo dňa 02. 01. 2006 na sumu 9.948,27 Eur splatnou dňa 16. 01. 2006. Rozsah vykonaných
prác potvrdil svojim podpisom odporca v zastúpení T.. Z. V.. Odporca počas konania namietal rozsah
navrhovateľom poskytnutých prác, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a jeho
tvrdenie nedáva žiadnu logiku v súvislosti s úkonom, ktorý realizoval odporca a navrhovateľ dňa 25.01. 2006, keď odporca viac ako 20 dní odo dňa vystavenia spornej faktúry navrhovateľa č. 2006005
podpísal s navrhovateľom dohodu o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, kde odporca svojim
podpisom odsúhlasil zostatok spornej faktúry po vykonanom zápočte. V predmetnej dohode uviedol

odporca len jednu pohľadávku voči navrhovateľovi, a to titulom faktúry č. 2005382 v sume 119.000,-
Sk, pričom v čase podpisu predmetnej dohody mal odporca aj ďalšiu pohľadávku voči navrhovateľovi,
ktorú si v priebehu konania uplatnil voči navrhovateľovi, a to titulom faktúry číslo 2005166 zo dňa 24.
05. 2005, ktorá bola v čase podpisu dohody o vzájomnom vyrovnaní záväzkov pohľadávok viac ako 7
mesiacovposplatnosti.Navrhovateľtútofaktúruakoajzvyšnédverozporoval,pričomfaktúruč.2005166

aj s poukazom na skutočnosť, že nebola účastníkmi zahrnutá do dohody práve pre jej spornosť. Úkon
odporcu - vykonanie čiastočnej úhrady faktúry č. 2006005 zo dňa 25. 01. 2006 započítaním na základe
dohody o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, považoval súd prvého stupňa za uznanie
svojho záväzku voči navrhovateľovi v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
uvedené sa preto súd prvého stupňa nestotožnil s názorom odporcu o premlčaní nároku navrhovateľa,
a to práve s poukazom na § 327 ods. 2 a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď po úkone odporcu,

ktorým uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi, začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto
uznania. Napadnuté rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 272, § 536 a nasl., § 365, § 369, § 323 ods.
2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protiuvedenémurozsudkupodalvzákonnejlehoteodporcaodvolanie,vktoromuviedol,žerozhodnutím

súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho nárok na úhradu nezaplatených faktúr vylúčený na samostatné
konanie, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vo svojej účtovnej
evidencii vedie medzi svojimi neuhradenými záväzkami voči odporcovi faktúru č. 2005166, faktúru č.
2006032 a faktúru č. 2006136, spolu na sumu 5.065,97 Eur. Uvedená skutočnosť vyplýva z listiny
navrhovateľa, ktorú zaslal právnemu zástupcovi odporcu emailom zo dňa 08. 10. 2010. V ďalšom sa

odporca vyjadroval k vyššie uvedeným faktúram a ku skutkovým okolnostiam, ktoré predchádzali ich
vystaveniu. Odporca tiež uviedol, že prvostupňový súd neprihliadol na oprávnené faktúry odporcu, a
preto sa odporca bránil vznesenou námietkou premlčania faktúry č. 2006005 vystavenej dňa 02. 01.
2006.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Proti uvedenému rozsudku, proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ a uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním náhrady hotových výdavkov navrhovateľa za cestu na
prvé stretnutie s jeho právnym zástupcom, pri ktorom sa s ním dohodol na prevzatí veci a s nepriznaním

náhrady za stratu času konateľa navrhovateľa za účasť na pojednávaní.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa dňa 01. 05. 2013 a uviedol, že trovy titulom
prvého stretnutia navrhovateľa s jeho právnym zástupcom a náhrady za cestovné, ako aj náhrady mzdy
konateľa navrhovateľa, nie sú trovami konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, a preto žiadal,

aby odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa
a odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Odporca v podanom odvolaní neuvádza žiadne dôvody týkajúce sa vecnej nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia. Vyjadruje iba nesúhlas s uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 27. 02. 2013, ktorým bol
jeho nárok na zaplatenie sumy 5.065,97 Eur vylúčený na samostatné konanie. V odvolaní podanom proti
rozsudku vo veci samej odporca opätovne uvádza skutkové okolnosti oprávnenosti svojho nároku na
zaplatenie sumy 5.065,97 Eur. Týmito skutočnosťami sa však odvolací súd nemohol zaoberať, keďže
tento nárok odporcu nie je predmetom tohto konania, keďže bol vylúčený na samostatné konanie, v

ktorom budú všetky uvádzané skutočnosti predmetom skúmania a dokazovania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vykonanie čiastočnej úhrady faktúry
č. 2006005 zo strany odporcu započítaním na základe dohody o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a
pohľadávok je potrebné považovať za uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na
doplnenie odvolací súd uvádza, že v zmysle právnej teórie platí, že ak dlžník plní časť svojej povinnosti

bez toho, aby k tomu čokoľvek ďalšie prejavil, bude to mať účinky uznania i zvyšku záväzku. Čiastočnou
úhradou nastáva vyvrátiteľná právna domnienka existencie záväzku dlžníka k veriteľovi, a to v plnom
rozsahu podľa § 323 ods. 1 v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania namietal nepriznanie náhrady

cestovných nákladov a náhrady za stratu času pri odovzdávaní veci advokátovi na riešenie dňa 10. 01.
2010. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že za trovy konania je potrebné považovať
len náklady, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred súdom a nepatria k nim náklady, ktoré účastník
vynaložil pre začatím konania (totožne David, L.; Ištvánek, F.; Javurková, N.; Kasíková, M.; Lavický, P.
a kol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha : Wolters Kluwer ČR, a. s., 2009, s. 615).

Ďalej navrhovateľ namietol nepriznanie ušlého zárobku konateľa navrhovateľa spojenú s cestovaním na
pojednávanie vo výške 192,- Eur. Súd prvého stupňa navrhovateľovi túto náhradu nepriznal z dôvodu,
že navrhovateľ si aj napriek dodatočnej výzve súdu svoju povinnosť predložiť potrebné doklady nesplnil.
K tomu odvolací súd poukazuje na § 72 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a

kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v zmysle ktorého
osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu, ale je zárobkovo činná, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z
príjmovfyzickýchosôb,delenápočtompracovnýchhodínpripadajúcichnakalendárnyrok,ktorýosobitný
predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu

alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje osoba
zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné
zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný;
inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. V zmysle uvedeného bolo povinnosťou
navrhovateľa predložiť súdu doklad o výške základu dane. Túto povinnosť si navrhovateľ ani napriek

výzve súdu nesplnil, a preto nebolo možné mu priznať náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v
cestovných nákladoch.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov nepriznal, pretože si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.