Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210219503
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210219503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : RECLAIM, a.s., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2/A, IČO: 46 076 760, zastúpený Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom,
so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, proti žalovanému: F. S., N. S. G., A. X, zastúpený JUDr. Erikou
Kováčovou, bytom v Bohdanovciach č. 43, v konaní o neúčinnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/119/2010-294 zo dňa 14.1.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,88 € k rukám jeho
právneho zástupcu Mgr. Martina Babčaníka do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo súd ) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že
kúpna zmluva zo dňa 14.9.2009, uzavretá dňa 7.10.2009 medzi Š. S., D.. XX.X.XXXX ako predávajúcim
na jednej strane a žalovaným F. S., D.. XX.X.XXXX ako kupujúcim na strane druhej, ktorou predávajúci
previedol na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX,
obidvekatastrálneúzemieMokranceazriadilvecnébremenodoživotnéhoprávaužívanianehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, obidve katastrálne územie Mokrance v prospech Š. S., D..

XX.X.XXXX a M. H., D.. XX.X.XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Zaviazal žalovaného nahradiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 199 € a
trovy právneho zastúpenia vo výške 835,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - Majetkový Holding,
a.s. nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2008, uzatvorenej s OTP

Bankou Slovensko, a.s. pohľadávku voči spoločnosti SOLVAT, spol. s r.o. z titulu zmluvy o úvere
zo dňa 25.10.2005 vo výške 98.309,45 €. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15.12.2009 vo veci
žalobcu - Majetkový Holding, a.s. proti žalovanému SOLVAT spol. s r.o. rozhodcovský súd zaviazal
žalovaného (SOLVAT, spol. s r. o.) zaplatiť žalobcovi (Majetkový Holding, a.s.) sumu 33.193,92 € s
príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010 a vykonateľnosť 12.4.2010. Nakoľko
SOLVAT spol. s r.o. svoj dlh dobrovoľne nesplnil, spoločnosť Majetkový Holding, a.s. podala žalobu
na vydanie rozhodcovského rozsudku o zaplatenie 70.000 € z titulu zmenky zo dňa 25.10.2005 voči

Š. S. V. M. H.. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 8.2.2011 sp. zn. II/2010-3087 boli Š. S. V. M.
H. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (Majetkový Holding, a.s.) zmenkovú sumu
70.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 70.000 € od 4.11.2008 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu 233,33 € a nahradiť trovy konania vo výške 2.116,60 € a trovy právnehozastúpenia vo výške 1.376,63 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Listom zo dňa 26.11.2008 právny
predchodca žalobcu zaslal Š. S. oznámenie o postúpení pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
a súčasne Š. S. vyzval na úhradu peňažného záväzku za dlžníka listom zo dňa 29.4.2009. Š. S.

zásielky v odbernej lehote neprevzal. Medzi žalovaným a Š. S. je príbuzenský vzťah v priamom rade,
keďže žalovaný je synom Š. S.. Žalovaný so Š. S. nežil v spoločnej domácnosti, rodičia žalovaného
boli rozvedení rozsudkom zo dňa 25.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2006, pričom
v čase rozvodu maloletý žalovaný a maloletý H. S. boli zverení do starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na výživu žalovaného sumou 2.000,-Sk mesačne a maloletého H. sumou 1.500,-

Sk mesačne. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril so Š. S. ako predávajúcim kúpnu zmluvu dňa 7.10.2010,
ktorej vklad bol povolený dňa 3.11.2009. Touto kúpnou zmluvou Š. S. ako výlučný vlastník nehnuteľností
v kat.úz. Mokrance, a to domu súpisné číslo 189, postaveného na parcele č. 612/8 a parc.č. 612/8
- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 420 m2 a parc.č. 612/9 - záhrady s výmerou 983 m2
previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného za kúpnu cenu 1 €. V čase prevodu
predmetných nehnuteľností tieto boli zaťažené doživotným právom užívania v prospech F.U. S. - starej

mamy žalovaného a exekučným záložným právom Exekútorského úradu JUDr. Svätoslava Mruškoviča.
Uvedenou kúpnou zmluvou zároveň účastníci zmluvy zriadili doživotné právo bývania v prospech Š. S.
V. M. H. k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Účastníci zmluvy sa dohodli, že žalovaný ako kupujúci
nemôže nehnuteľnosti predať, robiť na nich úpravy ani ich založiť, pokiaľ nedostane súhlas všetkých
osôb, ktoré majú doživotné právo bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Otec žalovaného

Štefan Valko bol jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti SOLVAT spol. s r. o., so sídlom v
Košiciach, na ktorú je v súčasnosti vyhlásený konkurz, pričom správcom konkurznej podstaty úpadcu
je JUDr. Marián Prievozník, PhD. Spoločnosť SOLVAT spol. s r.o. uzatvorila dňa 25.10.2005 zmluvu o
kontokorentnom úvere s OTP Bankou Slovensko na sumu 2.500.000,- Sk, pričom Š. S. V. M. H. boli
ručiteľmi na zmenke, uzatvorenej na zabezpečenia pohľadávky z úveru. Š. S. dlh spoločnosti SOLVAT

spol. s r. o. ako ručiteľ voči žalobcovi ani jeho právnym predchodcom nevyrovnal. OTP Banka Slovensko,
a.s. ako postupca postúpila spoločnosti Majetkový Holding, a.s. ako postupníkovi pohľadávku SOLVAT,
spol. s r.o., zmluvou zo dňa 26.11.2008 vo výške 2.961.670,50 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.8.2011 postupca Majetkový Holding, a. s. postúpil postupníkovi RECLAIM, a. s. pohľadávku voči
spoločnosti SOLVAT, spol. s r.o., vo výške 76.976,70 €. Z výpovede žalovaného vzal za preukázané,

že mal vedomosť o tom, že jeho otec podniká a má firmu SOLVAT, spol. s r.o., avšak o dlžobách otca
nevedel, vedel iba o exekúcii, ktorá bola zapísaná na LV k prevádzaným nehnuteľnostiam. Jeho otec
však túto dlhovanú sumu uhradil a tým došlo k zrušeniu exekučného záložného práva na prevádzaných
nehnuteľnostiach. O dlžobách otca sa dozvedel až po doručení tejto žaloby. Otec mu nerozprával o
svojich dlžníkoch ani veriteľoch a predajom nehnuteľností za symbolickú cenu si otec voči nemu splnil

vyživovaciu povinnosť tak titulom dlžného výživného, ako aj výživného do budúcna. Nemal žiaden
dôvodzisťovaťotcovedlžoby,pretoženemalonichžiadnuvedomosť.Vprevádzanýchnehnuteľnostiach
nebýva, a tieto doposiaľ užíva jeho babka.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 42a ods. 1,2, § 42b ods. 2 a § 546 Obč. zák.. Z vykonaného
dokazovania uzavrel, že k napadnutému úkonu došlo v posledných troch rokoch, keďže právne účinky
kúpnej zmluvy nastali 3.11.2009(uzavetá bola dňa 7.10.2009) a žaloba bola podaná dňa 12.8.2010.
Existenciu vymáhateľného dlhu žalobcu voči Š. S. vzal súd za preukázanú zo zmluvy o kontokorentnom
úvere a vyššie uvedených rozhodcovských rozsudkov. K námietke žalovaného, že v čase uzavretia

kúpnej zmluvy žalobca ešte nemal právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu poukázal na skutočnosť,
že Š. S. v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol už v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom podľa zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.10.2005 a bianko zmenky zo dňa 3.11.2008
(správne zo dňa 25.10.2005 - č.l. 22 spisu - poznámka odvolacieho súdu), teda existovala vymáhateľná
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči Š. S., t.j. taká pohľadávka, ktorú bolo možné úspešne

vymáhať pred súdom v základnom konaní, k čomu nakoniec aj došlo na základe vyššie uvedených
rozhodcovských rozsudkov. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý právny úkon bol uzavretý medzi
osobami blízkymi, súd zisťoval, či žalovaný vynaložil náležitú starostlivosť, aby úmysel dlžníka - otca
mohol rozpoznať. Túto otázku posudzoval v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k napadnutému
právnemu úkonu. Konštatoval, že žalovaný bol povinný preukázať konkrétne aktívne konanie smerujúce

k zisťovaniu dlhov a veriteľov svojho otca. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný svoje
aktivity obmedzil výlučne na exekúciu zapísanú na LV k prevádzaným nehnuteľnostiam a vo vzťahu
k zisťovaniu prípadných dlžôb otca bol pasívny, a žiadnu aktívnu činnosť smerujúcu k zisťovaniu
majetku otca, jeho aktív a pasív nevyvinul. Na základe toho súd uzavrel, že žalovaný nevynaložilnáležitú starostlivosť zistiť úmysel dlžníka, neoznačil také relevantné skutočnosti, na základe ktorých
by získal vnútorné presvedčenie, z ktorého by bolo možné navonok prezentovať existenciu úmyslu,
resp. vedomosti o ňom, a teda nebola vyvrátená právna domnienka, ktorá predpokladá vedomosť

žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Konštatoval zároveň, že napadnutou zmluvou
došlo k zmenšeniu majetku Š. S. a zároveň vzal za preukázané, že ani majetok spoločnosti SOLVAT,
s.r.o. nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich plnú náhradu úspešnému
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p. a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že uzavretou kúpnou zmluvou
nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, nakoľko spoločnosť SOLVAT, spol. s r.o. vlastnila v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dostatočný majetok pokrývajúci jej záväzok, na ktorý si právny predchodca
žalobcu mohol uplatniť v tom čase záložné právo. Zároveň namietal, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
rozhodcovský rozsudok voči spoločnosti SOLVAT, spol. s r.o. ešte nebol právoplatný, keďže nadobudol

právoplatnosť až dňa 9.4.2010 a vykonateľnosť dňa 12.4.2010. Opätovne poukazoval na skutočnosť,
že uvedenou kúpnou zmluvou si otec plnil vyživovaciu povinnosť rodiča v zmysle Zákona o rodine, ako
aj na skutočnosť, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol úmysel svojho otca ako dlžníka krátiť veriteľa
rozpoznať. Znovu zopakoval, že vedel o exekučnom záložnom práve, ktoré bolo zapísané na LV č.
977 a LV 420 katastrálne územie Mokrance v prospech exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr.

Svätoslava Mruškoviča, informoval sa o jeho príčinách a otec mu sľúbil dlh vyplatiť, čo aj urobil. S otcom
nežilivspoločnejdomácnosti,nevykonávalispoločnúpodnikateľskúčinnosť,otechonezaťažovalsvojim
podnikaním, a teda o dlžobách otca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevedel a ani vedieť nemohol.
S poukazom na ust. § 132 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje podmienky nadobúdania vlastníckeho
práva argumentoval, že z tohto ustanovenia nevyplývala pre neho povinnosť zisťovať si také záväzky

predávajúceho, ktoré nesúvisia s predajom. Tieto ani nemal dôvod zisťovať, pretože okrem exekúcie
zapísanej na vyššie uvedených listoch vlastníctva na nehnuteľnosti neboli evidované žiadne iné ťarchy.
Otec ho neinformoval o podnikateľskej činnosti a nezaťažoval ho svojimi problémami a žalovaný nemal
žiaden dôvod podozrievať otca a zisťovať si jeho záväzky. Nemal na to ani možnosti, pretože informácie
o záväzkoch otca a záväzkoch spoločnosti SOLVAT, s.r.o. ako fyzická osoba získať nemohol. Podľa jeho

názoruuvedenoukúpnouzmluvounedošloanikzmenšeniumajetkuŠ.S.,pretoženatejtonehnuteľnosti
v čase prevodu bolo zriadené vecné bremeno, a teda veriteľ by nemohol svoju pohľadávku uspokojiť
jej predajom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu. K tvrdeniu žalovaného, že spoločnosť SOLVAT, s.r.o.
disponovala majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu uviedol, že nehnuteľnosti vo
vlastníctve spoločnosti SOLVAT, s.r.o. zapísané na LV XXX a LV XXX katastrálne územie Kvetoslavov,
boli zaťažené viacerými zmluvnými a exekučnými záložnými právami. Na nehnuteľnostiach zapísaných

na LV XXX boli evidované dve zmluvné záložné práva a 5 exekučných záložných práv a na LV XXX
dve zmluvné záložné práva a 7 exekučných záložných práv, ako aj daňové právo v prospech Daňového
úradu Košice IV. Prednostný záložný veriteľ SZRB, a.s. sa pokúšal o výkon záložného práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby, pričom ani v piatich kolách dražby sa nepodarilo
predmetné nehnuteľnosti predať. Tento opakovaný neúspech preukazuje skutočnosť, že reálna hodnota

a predajnosť týchto nehnuteľností v rozhodnom čase bola nízka a nezodpovedala hodnote určenej
znaleckým posudkom. Skutočnosť, že spoločnosť SOLVAT, s.r.o. nedisponuje majetkom, z ktorého by
bolo možné uspokojiť pohľadávku, je preukázaná aj tým, že žalobca nebol v rámci konkurzného konania
na majetok úpadcu SOLVAT, s.r.o., vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K 54/2011
uspokojený, a to ani len čiastočne, pričom konkurz na majetok tohto úpadcu bol uznesením zo dňa

17.3.2014 zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Pokiaľ ide o existenciu ďalšieho majetku
Štefana Valka ako fyzickej osoby, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, zdôraznil, že
Štefan Valko je podielovým spoluvlastníkom bytu na Krakovskej ul. č. 16 v Košiciach v rozsahu 1/2 , v
ktorom býva jeho bývala manželka Tatiana Valková, pričom tento byt je zaťažený záložným právom vprospech VÚB, a.s. a exekučným záložným právom v prospech exekučného konania Ex 3414/2009 a Ex
325/2010.Ztohojezrejmé,žežalobcaakonezabezpečenýveriteľnebudezuvedenéhomajetkuŠtefana
Valka uspokojený, a to ani len čiastočne. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV XXX katastrálne

územie Kvetoslavov vo vlastníctve Š. S. v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne
územie Kvetoslavovo vo vlastníctve Š. S. v podiele 1/16 poukázal na to, že nehnuteľnosť zapísaná na LV
č.XXX,katastrálneúzemieKvetoslavjezaťaženázáložnýmprávomvprospechIstrobankyaexekučným
záložným právom v prospech exekučného konania Ex 349/2009 v prospech Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s.. Zároveň bola snaha o výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v roku 2010,

pričom uvedenú nehnuteľnosť sa nepodarilo vydražiť. Rovnako tiež nehnuteľnosť zapísaná na LV XXX,
katastrálne územie Kvetoslavov je zaťažená záložným právom v prospech Istrobanky, a.s.. Zároveň bola
snaha o výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v roku 2010, pričom uvedenú nehnuteľnosť
sa nepodarilo vydražiť. Neúspech prednostného záložného veriteľa ČSOB, a.s. (pôvodne Istrobanky,
a.s.) pri výkone záložného práva dražbou preukazuje skutočnosť, že reálna hodnota a predajnosť
týchto pozemkov je veľmi nízka. Aj v prípade ich predaja s ohľadom na existenciu zabezpečených

veriteľov je zrejmé, že žalobca ako nezabezpečený veriteľ nebude z uvedeného majetku uspokojený,
a to ani len čiastočne. Z vyššie uvedených dôvodov predajom nehnuteľností zapísaných na LV XXX
a LV XXX katastrálne územie Mokrance nepochybne došlo k zmenšeniu majetku Š. S. a k ukráteniu
pohľadávky žalobcu. Tvrdený dôvod uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. plnenie vyživovacej povinnosti dlžníka
voči žalovanému, považuje žalobca za účelový vzhľadom na skutočnosť, že v relevantnom čase Š.

S. dlhoval na výživnom nielen žalovanému, ale aj jeho mladšiemu bratovi. Ak by bola snaha Š. S.
riešiť dlžoby na výživnom, potom by logicky previedol nehnuteľnosti na oboch synov, t.j. do podielového
spoluvlastníctva žalovaného a jeho mladšieho brata, čo sa však nestalo. Žalovaný nepreukázal v konaní,
že by vyvinul náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu svojho otca ukrátiť kúpnou zmluvou veriteľa
a že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať tento úmysel, keďže nepreukázal žiadne aktívne konanie

smerujúce k zisťovaniu majetkových pomerov a pasív svojho otca. Vzhľadom na naplnenie všetkých
predpokladov pre odporovateľnosť právneho úkonu považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne
správny.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. novembra 2014 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 18. novembra 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. 6Co/43/2013-264 zo
dňa 28.5.2013, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní.
Ide teda len o opakovanú obranu žalovaného uplatnenú už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorou
sa súd vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a táto obrana nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyslovenie právnej
neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.10.2009 medzi žalovaným a Š. S. ako dlžníkom žalobcu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedenému záveru aj s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
aplikoval na zistený skutkový stav.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného

odvolací súd uvádza nasledovné:

Jednou z podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je aj preukázanie, že dlžníkov právny
úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia predpokladá také

zmenšenie majetku dlžníka, teda nie iného subjektu, odlišného od dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň v časti. Vymáhateľnou je pritom taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnou pohľadávkou teda nie je iba taká
pohľadávka, ktorá už bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu.

Žalovaný v odvolaní tvrdí, že kúpnou zmluvou uzavretou so Š. S. nedošlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky žalobcu, pretože v čase tohto právneho úkonu spoločnosť SOLVAT, spol. s r.o. mala
dostatočný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Namieta zároveň, že nešlo
o vymáhateľnú pohľadávku, pretože táto bola priznaná až rozhodcovským rozsudkom, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 9.4.2010.

K vyššie uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že pre posúdenie úmyslu dlžníka Š. S. ukrátiť
uspokojenie žalobcu ako veriteľa je bez právneho významu, aký majetok v čase uskutočnenia

odporovateľného právneho úkonu vlastnila spoločnosť SOLVAT, spol. s r.o., ktorej bol konateľom. Táto
právnická osoba je subjektom odlišným od Š. S. ako fyzickej osoby a majetok tejto právnickej osoby
nie je majetkom Š. S., ktorý by bolo možné použiť na vyrovnanie jeho dlhov ako fyzickej osoby, a teda
na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby
k uspokojeniu pohľadávky bolo možné preukázateľne použiť iný majetok Š. S., preto záver súdu, že

predmetnou kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku Štefana Valka ako dlžníka, je správny. Š. S.
už nie je ani (spolu)vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV XXX V. XXX, k.ú. Kvetoslavov( parcely
71/1 a 71/15 - zastavané plochy a nádvoria ), ani na LV XX XXX, k.ú. Južné mesto (byt č.2 na Krakovskej
ul. č.16 v Košiciach), ako tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z údajov zverejnených na katastrálnom
portáli.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že uzavretím kúpnej zmluvy si jeho otec Š. S. plnil voči
nemu ako synovi svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva pre neho zo Zákona o rodine, odvolacísúd poukazuje na svoje závery vyslovené v uznesení č.k. 6Co/171/2011-136 zo dňa 12.12.2011 a č.k.
6Co/43/2013-268 zo dňa 28.5.2013.

Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v ich prospech. Ide teda o
zákonnú domnienku, teda zo zákona sa predpokladá vedomosť týchto blízkych osôb o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa.

Ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá neplatí, ak druhá osoba (osoba blízka dlžníkovi) úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto
skutočnosti je však na tejto blízkej osobe. Ak teda ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou alebo o právny úkon urobený v prospech tejto osoby, nemusí žalobca tvrdiť ani preukazovať, že
žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon tu

vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a žalovaný musí preukazovať, ak žaloba nemá
byť úspešná, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.

Vynaloženie náležitej starostlivosti znamená, že osoba dlžníkovi blízka vynaložila aktívne akékoľvek

úsilie, ktoré možno za daných pomerov požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela. To platí aj
vtedy, keď dlžník uzavretím zmluvy plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona, zo zmluvy,
z dedičskej dohody).

Zákon vyžaduje, aby osoba blízka dlžníkovi sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnym
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje
veriteľa dlžníka. Ak sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka
nadobudla.

Jedná sa teda o prísnu a kvalifikovanú formu starostlivosti, t.j. žalovaný musí preukázať aktívne konanie
a zisťovanie pred uskutočnením právneho úkonu, teda že naozaj urobil všetko preto, aby sa presvedčil,
či sa nejedná o úkon smerujúci k ukráteniu veriteľa.

Ani skutočnosť, že Š. S. si uzavretím kúpnej zmluvy plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
žalovanému, nezbavuje žalovaného povinnosti vyvinúť náležitú aktivitu na rozpoznanie prípadného
úmyslu otca ako dlžníka daným právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov. Ak takéto úsilie nevyvinie,
vystavuje sa práve situácii, že následne nebude spôsobilý vyvrátiť zákonnú domnienku o existencii

jeho vedomostí o úmysle ukrátiť veriteľa a uniesť tak v tomto smere dôkazné bremeno, ako je to aj v
prejednávanej veci.

Na obranu žalovaného teda nestačí iba jeho tvrdenie o tom, že o úmysle dlžníka (svojho otca) ukrátiť

veriteľa odporovaným právnym úkonom (kúpna zmluva) nevedel a ani nemohol vedieť s poukazom
na skutočnosť, že týmto právnym úkonom si otec plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale musí
preukázať aj to, že o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť napriek tomu, že vyvinul náležitú
starostlivosť k rozpoznaniu tohto úmyslu dlžníka.

K odvolacej námietke žalovaného, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať úmysel
otca ukrátiť veriteľa odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal, žeby vyvinul náležitú
starostlivosť na zistenie prípadného úmyslu otca uzavretím kúpnej zmluvy ukrátiť svojho veriteľa,
nevykonal v tomto smere žiadne aktivity, okrem zisťovania dôvodu exekúcie vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča sp. zn. Ex 1840/2007. Ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o

prísnuakvalifikovanúformustarostlivosti,t.j.žalovanýmusípreukázaťaktívnekonanieazisťovaniepred
uskutočnením právneho úkonu, a teda že naozaj urobil všetko preto, aby sa presvedčil, či sa nejedná
o úkon smerujúci k ukráteniu veriteľa. Bez právneho významu je z hľadiska zásad odporovateľnosti
právneho úkonu, že žalovaný nežil v čase uzavretia kúpnej zmluvy v spoločnej domácnosti so Š. S.,z ktorého dôvodu nebol s ním v každodennom kontakte a nevedel o jeho podnikateľských aktivitách,
a z toho vyplývajúcich záväzkoch. Ani tieto skutočnosti ho nezbavujú povinnosti vyvinúť náležitú
starostlivosť pre zistenie skutočného úmyslu otca v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a neobstojí z

tohto hľadiska ani obrana žalovaného, že si týmto právnym úkonom otec plnil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči nemu.

Tak, ako už bolo vyššie uvedené, v prípade žalovaného zo zákona sa predpokladá, že o úmysle svojho

otca ako dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa vedel a preukázanie opaku, t.j., že aj pri vynaložení náležitej
starostlivosti o tomto úmysle vedieť nemohol, je na žalovanom.

Keďže žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohol poznať, platí právna domnienka v zmysle ust. § 42a ods. 2 Obč. zák., že žalovaný

o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedel.

Vzhľadom na splnenie aj ostatných zákonných podmienok pre vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 7.10.2009 medzi žalovaným a Š.H. S. (existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi,

úkon uskutočnený v posledných troch rokoch, ktorým došlo k zmenšeniu majetku) rozhodol súd prvého
stupňa vecne správne, ak žalobe vyhovel.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nie sú odvolacie námietky žalovaného spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov, z ktorého dôvodu odvolací
súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p..

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnémužalovanému.Tietotrovypozostávajúztrovprávnehozastúpeniaza1úkonprávnejslužby,
t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.4.2014, a to z odmeny za tento úkon vo výške 61,87 € podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., z režijného paušálu za tento úkon vo výške 8,04 € podľa § 16 ods.

3 citovanej vyhlášky a z DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 20 %, spolu 83,88 €
(61,87 + 8,04+20 % DPH), ktoré je v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu Mgr. Martinovi Babčaníkovi, advokátovi, so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.