Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/621/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213243975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:1213243975.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXXX/XX, J. zastúpený JUDr. Jurajom Strählem, advokátom so sídlom V. Z. XX/XXX, J., proti
odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/59/2014-18 zo dňa 19. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd odložil vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Z rozhodovacej činnosti a súdnej praxe mal za to, že v konkrétnom prípade je potrebné uplatniť ochrannú
funkciu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Je potrebné predísť možnému vzniku škody

alebonemajetkovejujmy,ktorábymohlavdôsledkunútenéhovýkonu(exekúcie)napadnutéhorozsudku
na strane navrhovateľa vzniknúť, a preto vykonateľnosť odložil.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca poukazujúc na skutočnosť, že
rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Je toho názoru, že neboli splnené podmienky pre odklad
vykonateľnosti v predmetnej veci, a to existencia ujmy alebo hrozby jej vzniku na strane navrhovateľa

(navyše samotný odklad bráni odporcovi uplatni svoj nárok v exekučnom konaní, a teda znemožňuje
mu riadne uplatňovať svoje práva, pričom dochádza k narušeniu právnej istoty a záruk veriteľa, že jeho
záväzok bude v budúcnosti uspokojený), výnimočnosť a predpoklad úspešnosti vo veci samej. Odporca
bol názoru, že si súd nesplnil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, a teda nepreukázal splnenie kritérií
pre povolenie odkladu vykonateľnosti v predmetnej veci. Uznesenie je arbitrárne a nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, porušuje i princíp právnej istoty účastníkov v súdnom konaní, pričom jeho

vydaním došlo k porušeniu zákonom stanovených pravidiel konania súdneho orgánu, dôsledkom čoho
bolo porušenie práva odporcu na spravodlivé súdne konanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) uznesenie okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého uznesenia prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ nezistil v napadnutom uznesení žiadne pochybenie
a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť
argumentom odporcu, na ktorých založil svoje odvolanie a napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Prvostupňový súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Pokiaľ aj odporca poukazoval na odbornú literatúru, či judikatúru a analogicky poukazoval na
ustanovenia O.s.p. (ako aj českú právnu úpravu) je nutné zdôrazniť, že v tomto prípade ide o odlišnú

situáciu, na ktorú nie je možné analogicky použiť uvedené zdroje. Samotné ust. § 40 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa svojou štruktúrou líši od ust. § 250c ods. 1 O.s.p., pričom
upravuje možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia rozdielne od uvedeného ustanovenia. Potom aj
literatúru, či judikatúru, ktorá sa venuje práve ust. § 250c ods. 1 O.s.p. nemožno aplikovať na ust. § 40
ods. 2 spomínaného zákona.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia považuje aj odvolací súd za potrebné uviesť,
že z ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že v
prípade podanej žaloby, ktorou sa účastník rozhodcovského konania domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku, je mu poskytnutá aj možnosť domáhať sa odkladu vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Zákon v tomto ustanovení neuvádza taxatívnym ani demonštratívnym spôsobom žiadne dôvody na

odkladvykonateľnosti,keďuvedenéponechávanavoľnejúvahesúdu,čivykonateľnosťrozhodcovského
rozsudku vzhľadom na okolnosti prípadu odloží alebo nie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého
uznesenia ako aj prislúchajúceho spisového materiálu zhodne s právnym názorom súdu prvého
stupňa konštatuje, že v danej veci je dôvodné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa
odvolacieho súdu dôvody uvádzané navrhovateľom sú právne relevantné a preto správne prvostupňový

súd dospel k právnemu záveru, že je potrebné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, aby
navrhovateľovi nevznikla škoda, až kým nebudú namietané sporné otázky vyriešené právoplatným
rozhodnutím súdu vo veci samej.

Preto s poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti

potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.