Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci navrhovateľa: BALEARA spol.
s.r.o., Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina, IČO: 46745025, právne zastúpený: Mgr. Pavol Karman,
advokát, R. okružná XXA, XXX XX W., O.: XXXXXXXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Žilina (ďalej len správca dane) č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013. Správca dane
prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty
zo dňa 04.06.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné,
pretože bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
V žalobe uviedol, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní

ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov takáto ekonomická činnosť
pozostáva, preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie
viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť, t.j. je bez právneho dôvodu a nad
rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca
má za to, že splnil určené podmienky s poukazom aj na rozsudok ESD vo veci C-268/83, podľa
ktorého sa za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považuje aj osoba, ktorá deklaruje
svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody. Určené podmienky splnil tiež predložením daňových a

účtovných dokladov, z ktorých bol zrejmý zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody, vrátane reálneho
uskutočnenia obchodu. Nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru -
potravinárskej fólie fakturovanej žalobcom faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012, nakoľko táto sa
stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., uviedol, že takéto skutočnosti
nemajú absolútne žiadny vplyv na posúdenie, či došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho
prvky ekonomickej činnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že
nedošlo k fyzickej dodávke tovaru, pričom táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na posúdenie toho, či

došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho prvky ekonomickej činnosti. Dohoda uzatvorená
medzi treťou spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o., ktorá platí za priestory, kde je uskladnený tovar a
spoločnosťou, ktorá odkúpila predmetný tovar od žalobcu, t.j. CENTERA spol. s.r.o. nemá vplyv na
posúdenie uskutočneného obchodu. Spôsob dodania, odovzdania tovaru a nadobudnutie vlastníckehopráva k tovaru je vecou dohody zmluvných strán a v prípade absencie takejto dohody je priamo upravený
v Obchodnom zákonníku. Taktiež poukázal, že pri miestnom zisťovaní spoločnosti SCHENKER s.r.o.
v Strečne splnomocnená zástupkyňa žalobcu jednoznačne uviedla, že uvedený tovar bol žalobcom

odpredaný, t.j. v čase miestneho zisťovania žalobcovi nepatril, patril inej spoločnosti, ktorá má výhradné
právo so svojím tovarom disponovať. Pokiaľ sa teda nový majiteľ rozhodol uvedený tovar uskladniť v
priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., pričom náklady za uskladnenie neznáša nový majiteľ, ale iná
spoločnosť, išlo o vôľu týchto iných spoločností a takéto konanie nového vlastníka a ďalšej spoločnosti
nie je možné klásť na ťarchu žalobcovi a vykladať v neprospech žalobcu. Podstatným pre uskutočnenie

obchodu nie je to, či bol tovar prepravený z jedného miesta na druhý, ale skutočnosť, že tovar, ktorý
bol predmetom obchodu fyzicky existoval, o čom žalovaný, ako ani správca dane pochybnosti nemali.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nepreukázal prijatie platby za predaný tovar, t.j. úhradu faktúry zo
strany kupujúceho spoločnosti CENTERA s.r.o. tak, ako to žalovaný uvádza v napádanom rozhodnutí,
žalobca poukázal na tú skutočnosť, že úhrada dlžnej čiastky bola riadne uskutočnená dňa 21.08.2013,
t.j. dávno pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí,

že žalobca nesplnil kritéria zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o
DPH, nakoľko postavenie zdaniteľnej osoby je možné priznať iba osobe, ktorá má sídlo, resp. miesto
podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, pričom podľa názoru žalovaného, ako aj správcu dane,
žalobca takéto kritérium nesplnil. Je zrejmé, že z napadnutého rozhodnutia, že žalovaný vykonal v
konaní miestne zisťovanie, až na základe žiadosti žalobcu ohľadom zistenia sídla žalobcu, pričom je

zrejmé, že prvostupňový správny orgán zhodnotil, že žalobca nemá sídlo v zmysle § 4 ods. 1 zákona
o DPH bez riadneho zistenia skutkového stavu, nakoľko nevykonal ani len miestne zisťovanie a to
i napriek tomu, že k tomu ich vyzval priamo splnomocnený zástupca. Žalovaný pri hodnotení sídla
žalobcuvychádzalztvrdeníIng.D.Q.-prenajímateľanebytovýchpriestorov,vktorýchsanachádzasídlo
žalobcu. Žalovaný pri miestnom zisťovaní jednoznačne dostatočne identifikoval žalobcu a pri pokuse

o vyhľadanie sídla žalobcu problém nemal, to znamená tvrdenie o tej skutočnosti, že neboli riadne
označení v rámci budovy, kde sa nachádza ich sídlo sa nezakladajú na pravde. V žalobe žalobca
ďalej namietal, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že deklarované obchody boli realizované medzi
personálne prepojenými spoločnosťami v súvislosti s ničím nepredloženými tvrdeniami žalovaného, nie
je možné usúdiť, aké prepojenie medzi spoločnosťami mal žalovaný pri posudzovaní miery prepojenia

na mysli. Je zrejmé, že nami v napádanom rozhodnutí opakované zdôrazňované spoločnosti sú
samostatnými subjektmi práva, ktoré majú dokonca odlišného konateľa, teda nie je možné tvrdiť ani o
nejakom personálnom prepojení. Žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom a ustanovenia daňového
poriadku aplikoval arbitrárnym spôsobom. V žalobe uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že
žalobca v daňovom konaní nepreukázal podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, že je zdaniteľnou osobou, ktorá

vykonáva nezávislú ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a má sídlo podnikania. Žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že správca dane neumožnil právnemu zástupcovi žalobcu nahliadnuť do spisu a nie je
zrejmé, na základe akých skutočností Daňový úrad v Žiline takto postupoval. Žalobca v žalobe ďalej
uviedol, že správca dane v rovnakých prípadoch postupuje rozdielne, keď napr. žiadosti o registráciu
spoločnostiCENTERAspol.s.r.o.vyhovel.Správcadaneporušilzásaduprávnejistotyapredvídateľnosti

rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal dňa 04.06.2013
na Daňový úrad Žilina žiadosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej zákona o DPH) ako

zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat vo výške 49.790 Eur. V žiadosti o registráciu deklaroval obrat vo výške 50.745 Eur
bez uvedenia obdobia, kedy presiahol zákonom stanovený obrat. Správca dane rozhodnutím č. j.
9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o zákonnú registráciu
za platiteľa DPH a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Proti rozhodnutiu o

zamietnutí žiadosti o registráciu sa žalobca odvolal a žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a to rozhodnutím zo dňa 29.10.2013. Žalovaný uviedol, že bolo správcom dane zistené, že
žiadosťou o registráciu okrem predmetnej obchodnej transakcii neuskutočnil žiadne iné obchody, čo
preukazujú podané účtovné výkazy, ako aj vyjadrenie splnomocneného zástupcu žiadateľa do zápisnice
z ústneho pojednávania. Žalobca okrem vystavenia faktúry č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 do dňa

podaniažiadostioregistráciuDPHdňa04.06.2013nevykonávalžiadnupodnikateľskúčinnosť.Poukázal
na ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá má miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku, alebo sa v
tuzemsku obvykle zdržiava a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcichkalendárnych mesiacov obrat 49.700 Eur je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre
daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Ďalej bolo správcom

dane preverovaním nákupu a predaja tovaru - potravinovej fólie zistené, že tento bol realizovaný
medzi personálne prepojenými osobami, t.j. spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o., BALEARA spol.
s.r.o., CENTERA spol. s.r.o., FREMADA spol. s.r.o., v ktorých štatutárnym orgánom a jedinou osobu
konať za spoločnosti bola pani A. W.. Pani A. W. je aj konateľom spoločnosti www.sropredaj.sk . Žalovaný preskúmaním a odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že

konanie žalobcu o registráciu platiteľa DPH spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. v prepojení na uvedené
spoločnosti vykazuje znaky zneužitia práva, t.j. umelý charakter transakcie, personálne prepojenie
spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, ojedinelý obchodný prípad
bez ďalšieho vykonávania ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze, ktoré vedú k záveru, že toto
zneužitie práva bolo hlavným cieľom jedinej transakcie za účelom získania daňovej výhody, ktorou
je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie platiteľa DPH. K námietke žalobcu,

že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej
činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné z koľkých úkonov táto ekonomická činnosť pozostáva,
preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie viacerých
úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho dôvodu a nad rámec povinností
uložených zákonom o DPH, ako aj Ústavou SR žalovaný uviedol, že postavenie platiteľa dane z

pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na
tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Podstatné pri posudzovaní vykonávania
ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto činnosť
sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko tak, ako
je vyššie uvedené, okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012 do

04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. K žalobnej námietke, ktorou žalobca nesúhlasí
s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru bolo poukázané, že predmetná
skutočnosť bola zistená miestnym zisťovaním spoločnosti SCHENKER s.r.o., keď bolo zistené, že tovar
- potravinárske fólie, ktorý nakúpil žalobca z Poľska, bol v menovanej spoločnosti aj ku dňu miestneho
zistenia 09.08.2013 uskladnený a to aj napriek skutočnosti, že tento bol odpredaný spoločnosťami

DONORA spol. s.r.o., FREMADA s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o.. Uvedené bolo podporným dôkazom
pre vyhodnotenie všetkých zistených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k úhrade za
dodávky tovaru uviedol, že táto je neopodstatnená, nakoľko žalobca tvrdí, že nesprávnosť uskutočnenej
úhrady bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti
BALEARA spol. s.r.o., ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti, t.j. 04.06.2013

finančné toky predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka. Bankové
účty, cez ktoré boli platby prevádzané, neboli evidované u správcu dane. Uvedená skutočnosť však
nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Námietke týkajúcej
sa sídla spoločnosti, že žalobca má riadne uzatvorenú zmluvu o nájme a správca dane nevykonal
miestne zisťovanie v sídle spoločnosti. Správca dane v rámci odvolacieho konania vykonal v sídle

spoločnosti dňa 20.08.2013 miestne zisťovanie, o čom vyhotovil zápisnicu z miestneho zisťovania a
zistil vyššie uvedené skutočnosti. Pojem sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH
vykladať ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde
sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať
len poskytnutie sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa

používať adresu nebytových priestorov) a pošta (bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10
ods. 3 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisu spoločnosti
do Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí na posúdenie do kompetencie iných orgánov. Správca
dane v konaní o žiadosti registrácie platiteľa DPH nespochybnil platnosť uzatvorených nájomných
zmlúv, ale zistil, že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. Správne orgány po vyhodnotení

všetkých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospeli k záveru, že obchodno-záväzkové
vzťahy a predložené faktúry boli účelovo uzavreté a vyhodnotené v sídle spoločnosti deklarovanom v
žiadosti o registráciu pre DPH majú svoje sídlo viaceré spoločnosti založené tou istou osobu (spoločnosti
majú rovnakého konateľa), preto žiadosť o registráciu za platiteľa DPH bola zamietnutá. K žalobným
námietkam vo vzťahu k postupu správcu dane pri akceptácii plnomocenstva uviedol, že tieto sú v

tomto konaní bezpredmetné, nakoľko sa netýkajú konania vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného.
Toto bolo ukončené právoplatným doručením rozhodnutia splnomocnenej zástupkyni Ing. Q. T. na
základe plnej moci zo dňa 29.10.2012. Plnomocenstvo udelené Mgr. Pavlovi Karmanovi bolo správcovi
dane doručené dňa 19.12.2013, teda po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať napreskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti námietky
žalobcu považoval za bezpredmetné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, s poukazom na § 246 ods.
1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto je ju potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávislú
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účely alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v

tuzemsku obvykle zdržiava, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov obrat 49.790 Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre
daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnuténaúčelysprávydanebolizistenéčonajúplnejšieaniejepritomviazanýibanávrhmidaňových
subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 predmetného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je pritom potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súdu zistil, že žalobca podal dňa 04.06.2013
žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Správca dane rozhodnutím zo dňa 03.07.2013
žiadosti nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Správca dane za
účelom preverenia údajov uvedených v žiadosti o registráciu pre DPH vykonal dňa 24.06.2013 ústne

pojednávanie so zástupkyňou daňového subjektu Ing. Q. T., o čom vyhotovil zápisnicu z ústneho
pojednávania č. 9501401/5/3023704/2013. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane
uviedol, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá
preukazuje splnenie kritérií zdaniteľnej osoby v súlade s § 3 v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o DPH,keď takéto postavenie možno priznať len osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň
v tuzemsku. Sídlo spoločnosti je vymedzené zmluvou o poskytnutí sídla spoločnosti v rozsahu
poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa používať adresu nebytových priestorov), pošta

(bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa), pričom takéto sídla nie je možné považovať za miesto,
kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby - čl. 10 vykonávacieho nariadenia Rady
č. 282/2011 z 15.03.2011. Pojem „sídlo hospodárskej činnosti“ je pojmom spoločenstva, ktoré treba
vykladať striktne a jednotne ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu
spoločnosti, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie,

pritomvšakzohľadňujemiesto,kdesavykonávajúfunkcieústrednejsprávypodniku.Samotnáexistencia
poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej
osoby. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. deklaruje dosiahnutie obratu pre povinnú registráciu pre
platiteľa DPH jednou faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 pre spoločnosť CENTERA spol. s.r.o.,
Poprad za kotúče potravinárskej fólie vo výške 50.745 Eur. Predmetný tovar spoločnosť BALEARA
spol. s.r.o. nakúpila od spoločnosti DONORA spol. s.r.o.. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu

sa tovar neprepravoval. Jednalo sa o tovar, ktorý bol umiestnený v logistickom centre SCHENKER
s.r.o., prevádzka Strečno, do ktorého bol pôvodne dovezený z Poľska. Tovar si tu uskladnila spoločnosť
ANDANTA spol. s.r.o., ktorá aj uhrádza skladné za tento tovar. Suma 50.745 Eur bola uhradená v roku
2013. Správcovi dane bol predložený výpis z internetbankingu, pričom úhrady, resp. čiastkové platby,
faktúry sú evidované s opačným znamienkom, to znamená, že platba za faktúru nebola prijatá na účet

spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. ako príjem za predaj tovaru, ale bola odpísaná v prospech spoločnosti
CENTERA spol. s.r.o.. Tankové účty, na ktorých sú vykonávané finančné transakcie nie sú evidované
u správcu dane. Deklarované obchody v rámci reťazca sú realizované medzi personálne prepojenými
osobami, spoločnosti ANDANTA s.r.o., BALEARA s.r.o., CENTERA s.r.o. a spoločnosť poskytujúca
sídla spoločnostiam www.sropredaj.sk , s.r.o. majú spoločný štatutárny orgán

- Lenka W. s výnimkou spoločnosti DONORA s.r.o., kde konateľom spoločnosti je občan Poľska.
Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. okrem predmetnej obchodnej transakcie neuskutočnila žiadne iné
obchody, čo vyplýva z podaných účtovných výkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu
do zápisnice u správcu dane. Pre posúdenie opodstatnenosti registrácie je rozhodujúci skutkový stav
a reálnosť zdaniteľných transakcií. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že

samotné vystavenie faktúry za tovar, ktorá nebola uhradená, ale finančné prostriedky sú evidované
mínusom na účte predávajúceho, nemôže byť považované za ekonomickú činnosť. Zásada zákazu
zneužívania práva je daná a podporovaná európskou legislatívou. Zásada zákazu zneužívania práva
teda znamená zákaz výslovne umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s
cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Konanie preverovaných spoločností vykazuje znaky zneužitia práva

- umelý charakter transakcií, personálne prepojenie spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie
sídla ekonomickej činnosti, ojedinelý obchodný prípad bez ďalšieho vykonávania a ekonomickej činnosti
na pokračujúcej báze, ktoré vedú k záveru, že toto zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie za
účelom získania daňovej výhody, ktorou je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie
platiteľa DPH.

Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie podaním zo dňa 16.07.2013, v ktorom namietal,
že žalobca má zriadené sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti, nesúhlasí s tým, že sa jedná o
poštovú adresu. Žalobca predložil všetky daňové a účtovné doklady, ktoré sa týkali nákupu a predaja
potravinárskej fólie. K tomu, aby spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH predložila všetky daňové

a účtovné doklady. Je pravdou, že tovar sa nepremiestňoval. Náklady na skladovanie znášala naďalej
spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., nakoľko má nájomnú zmluvu so spoločnosťou SCHENKER. Poukázal
na § 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého stanovenie pojmu obratu, ktorý pri právnickej
osobe sa rozumejú výnosy, nie úhrady. Na základe uvedeného ustanovenia spoločnosť BALEARA spol.
s.r.o. požiadala o registráciu DPH vyplývajúcu zo zákona, t.j. zákonnú registráciu. Bez toho, aby sa

spoločnosť BALEARA s.r.o. stala platiteľom DPH nemôže vykonávať ďalšiu obchodnú činnosť v rámci
Slovenskej republiky a krajín Európskej únie. Registrácia
DPH je potrebná, aby bola spoločnosť konkurencie schopnejšia. To je hlavný dôvod v pokračovaní v
ekonomickej činnosti každej spoločnosti. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. za rok 2012 podala riadne
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde bol deklarovaný dosiahnutý obrat. Nejedná sa

o umelý charakter obchodnej transakcie ako sa uvádza v rozhodnutí. Spoločnosť spĺňa podmienky sídla
spoločnosti.Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2013 č. 1100308/1/518845/2013
prvostupňovérozhodnutiesprávcudaneakovecnesprávnepotvrdil.Vodôvodneníuviedol,žezdôkazov
zistených správcom dane bolo preukázané, že žalobca okrem realizácie jednej dodávky nákupu a

predaja tovaru - potravinárskej fólie od dodávateľa DONORA spol. s.r.o. pre odberateľa CENTERA
do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. 04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež
nebolo odvolávajúcim sa preukázané prijatie platby za predaný tovar, pretože predloženie bankového
výpisuoúhradetútoskutočnosťnepotvrdzuje,keďžefinančnéprostriedkyzúčtužiadateľaboliodpísané.
Z dôkazov zistených správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo k fyzickej dodávke

tovaru podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a potvrdené, že tovar - potravinárska fólia
sa stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté
priestory je doposiaľ uhrádzaný ANDANTA spol. s.r.o.. Náklady za skladovanie žalobca neznášal a
nemal uzatvorenú zmluvu o skladovaní tovaru. Dňa 09.08.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie a
bolo zistené, že na uvedenej adrese Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina sa nachádza budova, v
ktorej sídlia rôzne spoločnosti. Na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA

spol. s.r.o., označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk , s.r.o., ktorá na
základe zmluvy o poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol.
s.r.o. registračné sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti
www.sropredaj.sk , s.r.o. bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi
ktorými sa nachádzala aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili

na poschodie, kde sa mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na
poschodí, za ktorými sa nachádzali viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem.
Označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk . V závere odôvodnenia
rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, bolo priznané zachovanie práv a

právom chránených záujmov daňového subjektu a podľa odseku 3 citovaného ustanovenia hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Bolo preukázané, že spoločnosť BALEARA
s.r.o. nepreukázala, že je podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva nezávislú
ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a podľa § 4 ods. 1 má sídlo podnikania.

Žalobca v predmetnej veci vzniesol námietky jednak procesnoprávneho charakteru a jednak
hmotnoprávneho charakteru. Základnou právnou otázkou hmotnoprávneho charakteru pri
preskúmavaní veci v rámci tohto konania pred súdom je otázka, resp. problematika, či žalobcovi vznikol
nárok na registráciu za platiteľa DPH za podmienok vyplývajúcich z ust. § 3 zákona o DPH a podľa §

4 zákona o DPH.

Pokiaľ ide o procesnoprávne námietky vo veci - neumožnenie právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu
správneho orgánu, súd k tejto žalobnej námietke udáva, že z obsahu administratívneho spisu bolo
preukázané, že v rámci administratívneho konania, teda konania pred správcom dane a konania aj pred

žalovaným správnym orgánom žalobca udelil plnú moc splnomocnenej zástupkyni a to Ing. Ľubomíre
Ballayovej. Z obsahu spisu bolo ďalej preukázané, že konanie pred žalovaným skončilo vydaním
právoplatného rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, právoplatného
dňa 12.11.2013. V administratívnom spise žalovaného správneho orgánu sa nachádza splnomocnenie
žalobcuvovzťahukadvokátoviMgr.PavloviKarmanovi,datovanédňa06.12.2013,doručenénaDaňový

úrad Žilina dňa 19.12.2013. Udelené plnomocenstvo bolo teda správcovi dane doručené po ukončení
odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu
dane č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013, ako aj na rozhodnutie žalovaného a teda aj
táto námietka je zo strany súdu vyhodnotená ako neopodstatnená.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam žalobcu súd udáva, že nie je medzi účastníkmi sporné, že
žalobca musí splniť dve podmienky v konaní o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty a to s
poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a to vykonávanie ekonomickej
činnosti na pokračujúcej báze a preukázanie sídla vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona
o dani z pridanej hodnoty.

Podľa§4ods.1zákonaoDPHzdaniteľnáosoba,ktorámásídlo,miestopodnikania,aleboprevádzkareň
vtuzemskuaaknemátakémiesto,alebydliskovtuzemskualebosavtuzemskuobvyklezdržiavaaktorá
dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať
žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
dosiahla obrat podľa prvej vety (§ 4 ods. 2 zákona o DPH).

Žalobca v žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty deklaroval dosiahnutie obratu vo výške
50.745 Eur. Tento obrat dosiahol tak, že predal spoločnosti CENTERA spol. s.r.o. potravinársku fóliu
a dodávku vyfakturoval faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 a z uvedeného je zrejmé, že celá
ekonomická činnosť žalobcu spočívala v tejto jednej obchodnej transakcii. Správne orgány vo vzťahu

k tejto skutočnosti vykonali v rámci svojho konania rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo zistené,
že do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. do 04.06.2013, že by žalobca vykonával nejakú inú
ekonomickú činnosť. To znamená z toho správca dane aj žalovaný vyvodil, že žalobca nevykonával
žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež v rámci daňového konania nebolo žalobcom preukázané prijatie
platby za predaný tovar, pretože predložený bankový výpis o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzuje,
keďže finančné prostriedky z účtu žiadateľa - žalobcu boli odpísané. Ďalej z vykonaného dokazovania

vykonaného správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k fyzickej dodávke tovaru
podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a žalobcom aj potvrdené, že tovar - potravinárska fólia
sa stále nachádzala v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté
priestory je doposiaľ, resp. bol uhrádzaný spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o.. Takisto bolo podľa
názoru súdu správne konštatované, že bolo preukázané, že v mesiaci december 2012 bola predmetom

fakturácie potravinárska fólia v reťazci medzi spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o. - DONORA spol.
s.r.o. - BALEARA spol. s.r.o. - CENTERA spol. s.r.o. s minimálnym navýšením ceny tovaru. Fyzicky sa
tovar v rámci reťazca týchto spoločností nepremiestňoval. Tiež bolo zistené, že deklarované obchody
boli realizované medzi personálne prepojenými osobami, pretože spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o.,
BALEARA spol. s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o. majú štatutárneho zástupcu tú istú osobu - pani Lenku

Záhalkovú, ktorá je aj štatutárnym orgánom www.sropredaj.sk , t.j. spoločnosti
poskytujúcej sídlo menovaným spoločnostiam.

Vo vzťahu k naplneniu zákonnej definície a tiež na základe Smernice Rady 2006/112/ES a aj ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá

vykonáva ekonomickú činnosť. Správne žalovaný konštatoval, že pojmovo vysvetlením ekonomickej
činnosti sa zaoberajú rozsudky Súdneho dvora EÚ C-77/01 Empresa, C-230/94 Enkler, C-110/94 INZO.
Z uvedených vyplýva, že konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého
účelom je nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie dane,
status zdaniteľnej osoby nezakladá.

Takisto je potrebné poukázať na to, že v rámci administratívneho konania na základe námietok
odvolávajúceho sa - žalobcu bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti na adrese Dolné
Rudiny 2956, Žilina a to dňa 09.08.2013, o čom je vyhotovená zápisnica z miestneho zisťovania.
Sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH vykladať ako miesto, v ktorom sa

prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto
spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať len poskytnutie sídla spoločnosti
v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávnenie objednávateľa používať adresu nebytových
priestorov) a pošta (bude uschovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10 ods. 3 vykonávacieho
nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisov spoločnosti žalobcu do

Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí posúdeniu iných orgánov. Súd konštatuje, že nebola
spochybnená platnosť uzatvorených nájomných zmlúv, ale bolo preukázané v rámci daňového konania,
že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. V sídle spoločnosti žalobcu (Dolné Rudiny 2956,
Žilina) na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA spol. s.r.o., označená
bola len spoločnosť www.sropredaj.sk , s.r.o., ktorá na základe zmluvy o

poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. registračné
sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti www.sropredaj.sk
bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi ktorými sa nachádzala
aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na poschodie, kde sa
mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na poschodí, za ktorými

boli viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem. Označená bola len spoločnosť
www.sropredaj.sk . Správca dane sa telefonicky skontaktoval aj s Ing. Jánom
Tichým - JT CONSULT Žilina, ktorý na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2013 prenajal
nájomcovi www.sropredaj.sk nebytové priestory nachádzajúce sa na 4.nadzemnom podlaží. Podľa vyjadrenia Ing. D. Q. bola prenajatá jedna miestnosť o výmere 25 m2,
ktorá slúži výlučne na vykonávanie administratívy z podnikateľskej činnosti. Žiadne skladové priestory
neboli spoločnosti www.sro.predaj.sk s.r.o. prenajaté. Na otázku správcu

dane, či dal súhlas na zriadenie sídla iným spoločnostiam Ing. Q. sa vyjadril, že hoci v nájomnej
zmluve je uvedené, že prenajímateľ súhlasí a umožňuje prenajímať uvedené priestory tretím osobám
bez potreby uzatvárania dodatkov k zmluve a súhlasí s udeľovaním povolení pre zriadenie sídla iných
spoločností, uvedené bolo zo strany nájomcu zle pochopené, pretože prenajímateľ tým myslel, že
nájomca môže prenajať, prípadne zdieľať kanceláriu ešte maximálne s jednou spoločnosťou. Ing. D.

Q. uviedol, keď zistil, že na jednej adrese je prihlásených viacero firiem, oznámil konateľke spoločnosti
pani Lenke Zahálkovej, že nesúhlasí s tým, aby bolo ďalším spoločnostiam poskytnuté ako sídlo
spoločnosti kancelária nachádzajúca sa na adrese Dolné Rudiny 2956/3, Žilina. Žiadal, aby tieto zmenili
sídlo spoločnosti, resp. aby uzatvorili nájomný vzťah s prenajímateľom Ing. D. Q.. To znamená bolo
preukázané, že žalobca sídlo spoločnosti preukazoval nájomnou zmluvou, ktorá je uzatvorená medzi
Ing. D. Q. a spoločnosťou www.sropredaj.sk a táto spoločnosť uzatvorila

zmluvu o poskytnutí sídla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o..

Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazuje, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne
vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov
táto ekonomická činnosť pozostáva, a stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu,

t.j. vykonávanie viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho základu
a nad rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako aj s Ústavou SR, súd k tomuto udáva a
stotožňuje sa v tomto smere s vyjadrením žalovaného, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty
podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe, aby
preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Zdaniteľnou osobou, ako už bolo vyššie konštatované

na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Čo
sa rozumie ekonomickou činnosťou upravuje zákon o DPH v § 3 ods. 2 a podstatné pri posúdení
vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto
činnosť sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko ako

už bolo vyššie konštatované okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012
do 04.06.2013 nevykonával žalobca žiadnu ekonomickú činnosť. Vo vzťahu ku konštatovaniu prepojenia
uvádzaných firiem súd udáva a napokon to zdôraznil aj žalovaný, že uvedené skutočnosti slúžili ako
podporný dôkaz v rámci správneho konania.

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že nesprávnosť uskutočnenej platby, resp. úhrady predmetnej
faktúry bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti
žalobcu, ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti 04.06.2013 finančné toky
predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka, k tejto súd udáva, že
uvedená skutočnosť nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH.

Správca dane resp. žalovaný vychádzali pri posudzovaní žiadosti žalobcu z viacerých faktorov podrobne
popísaných v odôvodnení svojich rozhodnutí.

Podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný správny orgán postupovali aj v súlade so základnými
zásadami daňového konania, ktoré sú uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z..

Žalobca súdu doručil podanie dňa 03.03.2014, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného správneho
orgánu, kde ďalej namietal, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k manipulácii s obsahom
administratívneho spisu, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že výpis z Obchodného registra
spoločnosti DONORA spol. s.r.o., ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 14 a z ktorého je

zrejmé, že predmetný výpis z OR nebol do spisu doložený skôr, ako dňa 14.02.2014, nakoľko tento
bol dňa 14.02.2014 vytlačený. Z tohto dôvodu mal pochybnosti o úplnosti a riadnej žurnalizácii a
originálespisovéhomateriálužalovanéhosprávnehoorgánu.Takistonamietal,ženapádanérozhodnutie
žalovaného podpísala osoba, ktorá k tomu nemá právomoc.

Do súdneho spisu žalobca ďalej doručil podanie zo dňa 28.4.2014, doručené dňa 30.04.2014, v ktorom
namietal, že neboli dodržané ustanovenia § 65 ods. 1 Daňového poriadku a § 73 ods. 2 Daňového
poriadku. Poukázal na to, že prvostupňový orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu bez
toho, aby bol žalobca o tom upovedomený, čím bolo porušené ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Nieje zo spisového materiálu zrejmé, kedy došlo k postúpeniu veci odvolaciemu orgánu a žalovaný vydal
rozhodnutie dňa 29.10.2013, t.j. po uplynutí 103 dní odo dňa podania odvolania zo strany žalobcu a teda
porušil ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku.

Súd k uvedeným skutočnostiam uvádza, že v rámci V. hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku
s poukazom na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. a § 250b ods. 1 O.s.p. platí zásada, že žalobca môže
rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ( t.j. rozšíriť žalobné dôvody -
námietky ) len v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Je

nepochybné, že tieto žalobné námietky žalobcu boli vznesené až po uplynutí predmetnej lehoty. Napriek
tomu súd uvádza a k niektorým z nich sa vyjadruje tak, že aj tieto sú bezpredmetné, nakoľko nepochybne
bolo preukázané a zo strany žalovaného bolo doložené do súdneho spisu - upovedomenie zo strany
Daňového úradu Žilina zo dňa 04.09.2013 podľa § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., že odvolanie žalobcu
zo dňa 18.07.2013 bolo postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania. Z doručenky, ktorá bola zároveň doložená a

preukázaná vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. Ľubomíra Ballayová prevzala uvedené
upovedomenie dňa 11.09.2013. Zároveň bola Finančnému riaditeľstvu SR doručená predkladacia
správazodňa04.09.2013zDaňovéhoúraduŽilinaadoručenážalovanémudňa09.09.2013.Namietanie
porušenia lehôt na rozhodnutie zo strany žalobcu je v tomto štádiu konania bezpredmetné a nečinnosť
správneho orgánu, resp. žalovaného, resp. nevydanie rozhodnutia v lehotách ustanovených Daňovým

poriadkom, ako také nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť brániť
sa proti uvedeným skutočnostiam ( nečinnosti ) iným spôsobom, napr. podaním žaloby proti nečinnosti
žalovaného správneho orgánu, resp. využitím iných prostriedkov nápravy.
Taktiež súd preskúmal ex offo, to znamená z úradnej povinnosti aj námietku žalobcu vo vzťahu k tomu,
že namietal, že rozhodnutie žalovaného podpísala osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Z rozhodnutia

žalovaného vyplýva, že toto rozhodnutie podpísal plk. Ing. C. M., generálny riaditeľ sekcie daňovej a
colnej. Do súdneho spisu bol doložený organizačný poriadok Finančného riaditeľstva SR 2013, resp.
jeho časť, konkrétne v čl. 3 odsek 1 je uvedené, že Finančné riaditeľstvo SR riadi a zodpovedá za jeho
činnosť prezident. Prezident je štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva SR a zastupuje ho v plnom
rozsahu. Podľa odseku 2 predmetného článku prezident priamo riadi

a/ viceprezidenta,
b/ generálneho riaditeľa sekcie,
c/ riaditeľa kancelárie prezidenta, riaditeľa osobného úradu, riaditeľa odboru koncepcií a riadenia
projektov, referát akčného plánu boja proti daňovým podvodom,
d/ riaditeľa KÚ.

Podľa odseku 3 čl. 3 na zabezpečenie výkonu niektorých činností môže prezident delegovať niektoré
svoje právomoci na viceprezidenta, generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľa DÚ, CÚ, KÚ, iného vedúceho
zamestnanca alebo zamestnanca v rozsahu určenom v organizačnom poriadku, internom riadiacom
akte alebo v poverení.

Z poverenia zo dňa 12.10.2012, ktoré súdu bolo doložené dňa 16.07.2014 označené ako poverenie na
prenos právomoci podpisovania písomností vyplýva, resp. z neho v súlade s ustanovením čl. 2 bod 2. a
bod 8. IRA č. 2/2012/1000100 Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a v nadväznosti
na ust. § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) vyplýva poverenie pre plk. Ing.
Daniela Čecha, generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej na podpisovanie rozhodnutí vydaných

Finančným riaditeľstvom SR vo veciach daní a poplatkov. Rozsah a podmienky poverenia: Poverenie sa
vzťahuje na podpisovanie rozhodnutí vydaných podľa rozhodovacej právomoci Finančného riaditeľstva
SR vo veciach daní a poplatkov, v ktorých sa rozhoduje o rozhodnutiach vydaných prvostupňovými
správnymi orgánmi. Doba poverenia: Poverenie sa udeľuje od 15. októbra 2012 na dobu neurčitú.
Poverenie je podpísané Ing. Františkom Imreczem, prezidentom finančnej správy a je tu uvedené

súhlasné stanovisko povereného: S uvedeným poverením súhlasím a prijímam ho - plk. Ing. Daniel
Čech - generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej. Z uvedeného teda vyplýva a súd konštatuje, že aj táto
žalobná námietka je vyhodnotená ako námietka nedôvodná.

Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu boli nedôvodné a preto bolo

potrebné žalobu zamietnuť pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi
náhrada trov konania nebola priznaná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch

vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..