Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235264
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112235264.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: M. V. K. Reality,

s.r.o. so sídlom Nitra, Štúrova 11, IČO: 36665185 zastúpený: JUDr. Martin Endrödy, advokát so sídlom
Nitra, Štúrova 13 proti odporcovi: O. N., t.č. bytom N. N.,, H. č. XX, o zaplatenie sumy 4.347,87 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.347,87 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 137,87 eur od 31.07.2009 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 140,00 eur od 01.10.2009 do zaplatenia,
spoplatkomzomeškaniavovýške1promilezakaždýdeňomeškaniazosumy147,00eurod31.01.2010

do zaplatenia,
s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 47,00 eur od 01.03.2010
do zaplatenia,
spoplatkomzomeškaniavovýške1promilezakaždýdeňomeškaniazosumy147,00eurod31.03.2010
do zaplatenia,
s poplatkom z omeškania vo výške 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania od mája 2010 do
zaplatenia,

s poplatkom z omeškania vo výške 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania od júna 2010 do
zaplatenia,
s poplatkom z omeškania vo výške 0,50 promile za každý deň omeškania zo sumy 149,00 eur od
01.07.2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 576,00 eur od 16.07.2012 do zaplatenia a
nahradil trovy konania na účet právneho navrhovateľa v sume 935,42 €, ktorá pozostáva zo súdneho
poplatku v sume 260,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 674,92 a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči odporcovi, ktorý sumu uznal
čo dôvodu a výšky dňa 1.7.2012, pričom jeho dlh vznikol z dôvodu neposkytovania peňažného plnenia
navrhovateľovi za užívanie bytu, ktorý a odporca dlh zaviazal uhradiť v splátkach po 20 ,- € pod stratou
výhody splátok, avšak neuhradil ani prvú splátku v dôsledku čoho sa stal splatný celý dlh. Návrh ďalej
odôvodnil tým, že s odporcom uzatváral na dobu určitú zmluvy o nájme bytu ohľadne nájmu bytu č.
27 nachádzajúcemu sa na H. ulici vo S. a podľa zmluvy čl. X.X bol nájomca teda odporca povinný
platiť navrhovateľovi nájomné, ktorého súčasťou sú aj zálohové platby za služby, ktorých poskytovanie

je spojené s nájmom nehnuteľností, pričom výška nájomného bola dojednaná pre rok 2008 vo výške
139,81 € mesačne, pre rok 2009 január až september vo výške 140,-€ a október až december 147,- €,
pre rok 2010 vo výške 147,- € január až marec a apríl až jún vo výške 149,- €, pričom za omeškanie bola
povinná zmluvná strana zaplatiť druhej strane okrem nájomného aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % zdlžnejsumyzakaždýajzačatýdeňomeškaniazaroky2008a2009aprerok2010poplatokzomeškania.
Po 30.6.2010 z dôvodu dlhodobého neuhrádzania nájomného už nebola s odporcom uzatvorená ďalšia
zmluva o nájme, avšak odporca sa napriek výzvam z bytu odmietal vysťahovať a rozsudkom OS N. N. v

konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX bolo odporcovi na návrh uložené vypratanie a odovzdanie
predmetného bytu, čo odporca neučinil a bolo ho nutné vysťahovať až v exekučnom konaní.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť a uviedol, že žalovaná suma pozostáva z
neuhradeného nájmu za rok 2008, 2009, 2010, 2011 až do 30.6.2012, pričom poukázal na uznanie

dlhu odporcom a k vyprataniu bytu došlo až 25.10.2012, pričom sa nedomáhajú náhrady až k reálnemu
vyprataniu bytu. Poukázal na zápis z odovzdania vyprataného bytu, pričom išlo o nútený výkon
odovzdávaného bytu, bola prítomná aj kľúčová služba, pričom odporca nebol prítomný.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, mal doručené predvolanie, neúčasť neospravedlnil a preto súd
podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa doplnil dokazovanie oboznámením sa s LV č. 778,
s uznaním dlhu, so spisom OS Banská Bystrica sp.zn.17C/133/2011, zápis z odovzdania vyprataného
bytu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľ uzatváral s odporcom zmluvu o nájme bytu č. XX na 2. poschodí obytného domu
nachádzajúceho sa na H. ulici vo S. súp.č. XXX orientačné č. XX zapísaného na LV č. XXX a vo
vlastníctve navrhovateľa a to v roku XXXX na dobu určitú, XXXX, XXXX až do XX.X.XXXX, po ktorom
dátume už nebola s odporcom uzatvorená zmluva o nájme bytu z dôvodu neuhrádzania nájomného aj
za predchádzajúce obdobie. Za rok XXXX bola dojednaná výška nájomného, ktorého súčasťou boli aj

zálohové platby za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom bytu a to výške 139,81 € mesačne,
pre rok 2009 táto suma činila v januári až v septembri 140,- € mesačne, za október až december 2009
vo výške 147,- € mesačne, pre rok 2010 pre január až marec vo výške 147,- € mesačne, apríl až jún vo
výške 149,- € mesačne. K dohode o uznaní dlhu dlžníkom zo dňa 1.7.2012, ktorej súčasťou bola príloha
č. 1, v ktorej bol vyčíslený nedoplatok za roky 2008, 2009 a 2010, 2011 a 2012 sa odporca zaviazal

dlh vo výške 4.347,87 € s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne
pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom, ktorým dohoda nadobudla platnosť a účinnosť. Dlžná
suma za rok 2008 predstavovala 0,- € , preplatok činil 2,13 €, za rok 2009 dlh predstavoval 280,- €, (mal
zaplatiť 1.701,- € zaplatil 1.421,- €), v roku 2010 mal celkove zaplatiť sumu 1.782,- €, pričom zaplatil
394,- €, preto dlh činil 1.388,- €, v roku 2011 mal platiť 149,- € mesačne, teda spolu 1.788,- €, nezaplatil

nič a preto dlh činil 1.788,- € a v roku 2012 v mesiaci január až jún mal platiť 149,- €, teda spolu 894,-
€ nezaplatil nič a jeho dlh činil 894,- €. Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17C/133/2010
bolo zistené, že v predmetnom konaní sa prejednávalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti a to sporného
bytu, v ktorom konaní bol vydaný rozkaz na plnenie, ktorým bol odporca zaviazaný vypratať byt č. 27
zapísaný na LV č. 778. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3T/46/2013 zo dňa 18.7.2013

bol odporca uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru, pretože ako bývalý nájomník bytu č. 27 aj po ukončení platnosti nájomnej zmluvy a uplynutí
výpovednej doby dňom 30.11.2010 užíval predmetný byt od 1.12.2010 až do 25.10.2012, kedy došlo k
vyprataniu bytu súdnym exekútorom ako vyplýva zo zápisu z odovzdania vyprataného bytu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľaodseku2tohtozákonnéhoustanoveniabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje
sa v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie a môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospechniekoho konané. O obohatení je možné hovoriť vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty
tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa
jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu

je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti ( jej časti) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu,
teda jeho majetkový stav sa nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý
zakladá právo veci užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pokiaľ

jej výška nie je stanovená predpisom, súd ju určí podľa § 136 O.s.p., ktoré sa opiera o jeho voľnú úvahu.
Táto úvaha musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v
danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci, vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrada porovná s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za

obvyklých okolností, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy.

Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorého by mohol teoreticky
dosiahnuť vlastník veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový
stav a lebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. ( ďalej len OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu ( Účinnosť od 1.1.2009).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 659/2007 Z.z. zákona z 28. novembra 2007 o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov kde sa v iných všeobecne
záväznýchprávnychpredpisoch,vrozhodnutiachorgánovverejnejmoci,zmluváchaleboinýchprávnych
prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba
Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-
slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky, 45) ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody
vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej
úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky
úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré
uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca

výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov
16) vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe
predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych
prostriedkov,aksadotknutíúčastnícipríslušnéhoprávnehovzťahunedohodnúinakaleboaktentozákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Od 01. 01. 2009 sa výška úrokov z omeškania určuje ako o 8 percentuálnych bodov vyššia základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
v danom prípade to bolo 1,00 % + 8 %.Podľa § 4 . Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 promile
dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania platné do 30.6.2010) a od

1.7.20101 - poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však
0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Banská
N. XTXX/XXXX a konanie vedené pod sp.zn. 17C/133/2011, že odporca predmetný byt užíval aj po
ukončení zmluvy o nájme teda po dobe XX.XX.XXXX a predmetný byt dobrovoľne neodovzdal, v
dôsledku čoho bol povinný platiť úhradu za užívanie predmetného bytu v obvyklej výške, ktorým bola

dojednaná výška nájomného v zmysle nájomnej zmluvy pre rok XXXX a to z titulu bezdôvodného
obohatenia a teda navrhovateľ sa dôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy, ktorej špecifikácia bola
navrhovateľom preukázaná a skutočnosť, že k dobrovoľnému odovzdaniu bytu skôr nedošlo vyplýva
aj z rozsudku OS N. N. č.k. XTXX/XXXX. V danom prípade nejde o dvojité potrestanie odporcu ako
uvádzal v odpore, pretože rozsudok v trestnom konaní priznáva respektíve odsudzuje odporcu z titulu

spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu a nárok, ktorý súd prejednával v tomto
konaní je nárokom iným vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov. Súd zároveň vychádzal aj z dohody
o uznaní dlhu, ktorá je odporcom podpísaná zo dňa 1.7.2012, v ktorej sa zaviazal dlh uhrádzať, čo
dôvodu a výšky v splátkach, avšak tieto splátky nedodržal a dlh neuhrádzal. Na základe uvedeného súd
predmetnému návrhu vyhovel a zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom podľa

§ 517 ods. 1,2 a vládneho nariadenia § 4 č. 87/1995 Zb., teda priznal navrhovateľovi najskôr úroky z
omeškania a následne poplatok z omeškania vo výške ako je špecifikovaná vo výrokovej časti tohto
návrhu s poukazom na citované zákonné ustanovenia .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému navrhovateľovi

súd priznal náhradu trov konania vo výške 935,42 €, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku vo výške
260,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 674,92 € za 4 úkony právnej pomoci po 168,82 € (úkon
po 161,01 € + režijný paušál v roku 2012 činil 7,63 € a v roku 2013 7,81 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.