Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210205077
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210205077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov A/ V. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. A. XX, B/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. G., W. XX/XX, obaja právne
zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A
proti odporcom I/ L.. G. S., nar. XX. XX. XXXX, II/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom O. G., P. X/XX,
obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký
Krtíš, Mierová 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Slovenskej republiky - Slovenského
pozemkového fondu so sídlom Bratislava, Búdkova 36, o určenie vlastníctva, o odvolaní odporcov I/, II/

proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/148/2010-367 zo dňa 31. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia I/, II/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom A/, B/ trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 € na účet ich právneho zástupcu
JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovatelia A/, B/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, označených v geometrickom pláne Súkromnej geodetickej spoločnosti L. U., so sídlom S.

G., Za parkom č. 2, IČO: 10915681, číslo plánu 10915681-3/2010 zo dňa 11. 10. 2010, overený Správou
katastra vo S. G. pod číslom 324/2010 ako parcela CKN č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 493
m2; a ako parcela CKN č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 16 m2 (ďalej v texte len „sporné
nehnuteľnosti"), a to každý v jednej polovici.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v dedičskom
konaní po poručiteľovi R. O., zomrelému XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z. A., ktoré sa viedlo na

Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3D/79101 na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.
01.2002 sp. zn. 3D 791/01, nadobudli navrhovatelia A/, B/, okrem iného do vlastníctva pozemkoknižné
parcely č. 17/1 zastavaná plocha o výmere 110 m2 a parc. č. XX/X lúka o výmere 720 m2, a to v
rovnakom pomere, t. j. po 1-ci. Výmerom, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. N SNR zo dňa 25. 10. 1947, okrem iného boli
do vlastníctva R. O. v k.ú. O. G. prikázané aj nehnuteľnosti označené ako pozemnoknižná parc. č.
XX/X stodola, zastavaná plocha o výmere 110 m2 a pozemnoknižná parc. č. XX/X lúka o výmere

720 m2. Zo záverov znaleckého posudku znalca L.. A. G., ktoré potvrdil znalec na pojednávaní dňa
31. 01. 2013, prídelové parc. XX/X a XX/X, boli vytvorené z pozemnoknižných parc. č. XX/X, XX/X
a XX/X, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 5 v pozemkovej knihe pre k.ú. O. G.. Znalec
tiež potvrdil, že novovytvorené parc. CKN č. XXX/XX a XXX/XX geometrickým plánom Súkromnejgeodetickej spoločnosti L. U. zo dňa 11. 10. 2010, boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel,
zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 5 v pozemkovej knihe pre O. G. ako parc. č. XX/X, XX/X a
XX/X. Potom, tak ako to vyplýva zo znaleckého nákresu, boli tieto novovytvorené parcely v minulosti

pridelené na základe výmeru zo dňa 25. 10. 1947 právnemu predchodcovi navrhovateľov A/, B/ R. O..
Dňom vydania tohto výmeru o vlastníctve pôdy právnemu predchodcovi navrhovateľov nebohému R.
O., sa tento stal vlastníkom pôdohospodárskych nehnuteľností v k.ú. O. G. a to parc. č. XX/X lúka o
výmere 720 m2 a parc. č. XX/X stodola zastavané plochy o výmere 110 m2. Tieto nehnuteľnosti po ňom
zdedili v dedičskom konaní navrhovatelia A/, B/ v podiele po 1-ci. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzavretú

medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave a odporcami
I/, II/ dňa 02. 08. 1999, uvedenú vyhodnotil ako neplatnú v zmysle ust. § 39 OZ. Poukázal na to, že
odporcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase prevodu
nebol skutočným vlastníkom nehnuteľností. Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom v Bratislave, nikdy nebola vlastníkom sporných nehnuteľností a preto aj v prípade ďalšieho
prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nesvedčí vlastnícke právo, ani ďalším nadobúdateľom,

teda odporcom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a pre tento prípad nemožno uvažovať ani o ochrane vlastníckeho
práva, i keď išlo o dobromyseľného nadobúdateľa. Naviac, okresný súd sa zaoberal i otázkou, či
odporcovia I/, II/ nenadobudli k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním. Konštatoval, že
vychádzajúc z výpovede znalcaF.A. G., ako aj zo samotného tvrdenia odporcov I/, II/ schválený register

ROEP-u pre k.ú. XXXX. G., bol zapísaný do KN až v roku 2005. Potom len od tohto dňa by sa dalo
uvažovaťotom,žeodporcomI/,II/začalaplynúť10ročnálehotananadobudnutievlastníctvavydržaním.
Až týmto okamihom totiž sa dalo identifikovať to, čo bolo pridelené na základe prídelových plánov
právnemu predchodcovi navrhovateľov A/, B/ a čo tvorí predmet ich vlastníctva. Schválený register
ROEP-u je totiž verejnou listinou, na základe ktorej sa konštituuje nový vlastnícky stav a zákon dáva

dotknutým osobám právo, aby jeho správnosť napadli buď v rámci konania o oprave registra, alebo
určovacou žalobou na súde. Na záver zdôraznil, že v prípade stretu práva a povinností pravého vlastníka
veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k
veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR (č. l. 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa zásady úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie odporcovia I/ a II/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a návrh navrhovateľov zamietol. Odvolanie odôvodnili v zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. s poukazom na
ust. § 205 ods. 2 O. s. p., keď podľa ich názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Uznali, že nebola spornou tá skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudli na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy od Slovenského pozemkového fondu, a že tieto

nehnuteľnosti riadne užívali, pričom predtým, ako ich odkúpili, ich mali v nájme, tieto nehnuteľnosti
zhodnotili a spracovali za účelom prípravy stavby na tomto pozemku. Navrhovatelia až po prejednaní
novoobjaveného majetku sa predmetnou žalobu začali domáhať svojich práv voči ním s tým, že dovtedy
odporcovia predmetné nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne užívali. Najmä namietali, že sporné
nehnuteľnosti vydržali a otázku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním neposudzoval okresný

súd zo všetkých aspektov. Poukázali na to, že boli držiteľmi oprávnenými, a teda im patria obdobné
práva na ochranu ako má vlastník. Opätovne zdôraznili, že sporné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej
viere od Slovenského pozemkového fondu, zaplatili zaň riadnu trhovú cenu a naopak, navrhovatelia sa
nedomáhali určenia neplatnosti takejto kúpnej zmluvy, resp. ich neupozornili na to, že kúpili vec, ktorá
im vlastnícky patrí. Prvostupňovému súdu vytýkali, že sa v rozhodovacom procese pridŕžal rozhodnutia

nadriadeného súdu zo dňa 19. 10. 2011 a v prípade, ak zistil nové skutočnosti a dôkazy mal ich aplikovať
podľa svojho vlastného presvedčenia a uváženia. Zásadným spôsobom sa nestotožnil s právnym
názorom súdu, že až v roku 2005 po vykonaní tzv. ROEP-u sa odporcovi stali oprávnenými držiteľmi
a vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď do tejto držby je potrebné započítať aj oprávnenú držbu
štátu, teda, Slovenského pozemkového fondu pred týmto nadobudnutím vlastníckeho práva z ich strany.

V doplnení dôvodov odvolania (podaním zo dňa 20. 30. 2013) poukázali na to, že Pozemkový úrad
vo Veľkom Krtíši, ako aj bývalý Štátny majetok, š. p., Veľký Krtíš pred uzavretím kúpnej zmluvy
odporcov so Slovenským pozemkovým fondom konštatovali, že na predmetné nehnuteľnosti neboliuplatnené žiadne reštitučné nároky. Poukázali aj na tú skutočnosť, že na sporných nehnuteľnostiach
došlo počas ich užívania k úpravám terénu a prekládke telekomunikačného a rozhlasového vedenia,
čím došlo k značnému nárastu ceny pozemku, pretože tento pozemok je v súčasnej dobe vedený ako

pozemok stavebný. Namietli aj vierohodnosť dedičského rozhodnutia, ktorým sa mali navrhovatelia stať
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Prvostupňový súd dôsledne doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/162/2011 - 242 zo dňa 19. 10. 2011, ktorým bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/148/2010-187 zo dňa 12. apríla 2011 a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. Prvostupňový súd po doplnenom dokazovaní vykonané dôkazy správne vyhodnotil a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, preto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
okresného súdu a na tje dôvody v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným odporcami v odvolaní, odvolací súd dodáva
nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových

zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
36/2010). Odvolací súd tak poukazuje na námietku odporcov, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne tak vyvodil nesprávne právne závery. Naopak, okresný súd sa s každou
jednotlivou námietkou odporcov, na ktorú poukazovali v priebehu konania, a to aj v rámci doplneného

dokazovania, vysporiadal. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom
nároku navrhovateľov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i
laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti,

ktoré by neboli predmetom vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, vrátane dokazovania
doplneného v rámci intencií zrušujúceho uznesenia krajského súdu, a ktoré by neboli prvostupňovým
súdom vyhodnotené.

Odvolací súd opätovne konštatuje, že dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy právnemu predchodcovi

navrhovateľov nebohému R. O., teda dňa 25. 10. 1947 sa tento stal vlastníkom pôdohospodárskych
nehnuteľností, ktoré navrhovatelia nadobudli dedením v podiele po jednej polovici. Okresný súdu už
vo svojom prvom rozhodnutí zo dňa 12. apríla 2011 ( sp. zn. 1C/148/2010-187) jednoznačne uviedol,
( teda nevychádzal len zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu tak, ako na to poukazovali odporcovia
v odvolaní ), že pôdohospodárske nehnuteľnosti prideľovali počnúc rokom 1945 Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. n. SNR
a č. 104/1946 Zb. n. SNR výmermi o vlastníctve pôdy. Osídľovací úrad pre Slovensko v Bratislave
prideľoval nehnuteľnosti podľa zák. č. 148/1947 Zb. a Vládneho nariadenia č. 30/1948 Zb., výmermi
o prídele do vlastníctva a okresné národné výbory podľa zák. č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948
Zb. prídelovými listinami. Uvedené pôvodné listiny sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov

k prideleným nehnuteľnostiam, ako také sú vkladuschopnými listinami pre zápis právneho vzťahu do
evidencie nehnuteľností vedenej správami katastra. Vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
vzniklo dňom vydania výmeru. Zároveň konštatoval, že okolnosť, že sporné nehnuteľnosti mal odporcom
I/, II/ predať štát - Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave, a tedanadobudli sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 02. 08. 1999 je pre posúdenie veci nerozhodné,
nakoľko tento právny úkon - kúpna zmluva vo vyššie označenej veci, je neplatná. Prvostupňový súd
v rozhodnutí konštatoval, že predávajúci predal kupujúcim aj to, čo v čase uzavretia kúpnej zmluvy

nevlastnil a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil tento právny úkon ako neplatný. V
tomto rozsahu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu, a preto nie je dôvodná
námietka odporcov uvádzaná v odvolaní, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu zo dňa 31. januára
2013 len konštatuje právne závery odvolacieho súdu vyplývajúce z jeho zrušujúceho uznesenia zo dňa
19. 10. 2011 (sp. zn. 17Co/162/2011-242). V tomto rozsahu preto odvolací súd opätovne poukazuje

na odôvodnenie svojho zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že ak aj bol správou katastra
povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je reálne daný predpoklad
vzniku nadobudnutia vlastníckeho práva len - modus, avšak jasne chýba - titulus, teda platne uzavretá
zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu tak nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva i keď
dobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniťpožiadavku

právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže
na iného previesť viac práv ako má sám.

Ak odporcovia I/, II/ namietajú, že predmetné nehnuteľnosti - sporné nehnuteľnosti vydržali, k
uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné :

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, dochádza k
vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené
kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je nielen oprávnenosť držby, ale aj jej dobromyseľnosť. K

posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska,
teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy
je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný, v obdobnej situácii sa nachádzajúci držiteľ pri bežnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa

musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.

V danom prípade, ak by aj, ako to tvrdia odporcovia I/, II/ mala začať plynúť ich premlčacia doba v roku
1999, potom je nevyhnutné konštatovať, že od tohto času nešlo od držbu nerušenú, ak už v roku 2004

mali odporcovia vedomosť o spornosti vlastníckeho práva, čo preukazuje napr.ich žiadosť o podanie
stanoviska, rozhodnutia vo vzťahu k Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 15. 09. 2004.
Uvedené potvrdzuje aj svedecká výpoveď svedka L.. C., ktorý potvrdil spornosť vlastníctva ešte pred
tzv. ROEP-om. Aj podľa svedka Ing. Krišpinského, až do roku 2005 platil len zápis v pozemkovej knihe.
Ak ďalej odporcovia poukazujú na započítanie vydržacej lehoty právnym predchodcom - Slovenskou

republikou, k uvedenému je nevyhnutné uviesť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy si ani samotná
Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nerobila vlastnícky nárok k týmto
pozemkom.Ikeďodporcovianadobudlivlastníctvodobromyseľneodsubjektunazákladekúpnejzmluvy,
Slovenský štát nedisponoval s vlastníckym právom, nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností,
a preto nebol daný ani tzv. titul nadobudnutia, nakoľko v čase prevodu zo štátu na odporcov, tento

nehnuteľnosti neužíval.

Ak odporcovia spochybňujú úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu, procesu dokazovania a
hodnotenia vykonaných dôkazov, k tomu odvolací súd uvádza :
Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Treba dodať,
že aj podľa judikatúry Ústavného súdu, nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný súd sa teda správne vodôvodnenírozhodnutiazamerallennatieargumenty,ktorésúzhľadiskavýsledkusúdnehorozhodnutia
považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový ako i právnym
základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že k vydržaniu sporných nehnuteľností zo strany
odporcov I/, II/ nedošlo, ak nedošlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre vznik
vlastníckeho práva priamo zo zákona.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že v žiadnom prípade nespochybňuje, že odporcovia I/, II/
mali záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti v dobrej viere, avšak v konaní bolo preukázané, že
navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dedením. V danom prípade teda
došlo k stretu práva a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa, v ktorom prípade sa
odvolací súd stotožňuje správnym záverom súdu prvostupňového, podľa ktorého v prípade tohto stretu
má jednoznačne prednosť právo vlastníka ako nositeľa silnejšieho práva k veci, ktoré je naviac chránené

Ústavou SR (čl. 20), ako medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ak naviac odporcovia v odvolaní (doplnení) poukazujú na to, že samotná navrhovateľka na pojednávaní
dňa 15. 03. 2011 pred okresným súdom uviedla, že bola na mieste samom len v roku 1990, a ktorú
okolnosť odporcovia vyhodnotili ako určité priznanie k tomu, že tieto nehnuteľnosti nikdy predtým

neužívali a ani sa o ne nezaujímali, je táto okolnosť pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
nadobudnutého dedením bezpredmetná. Navrhovatelia sa nedomáhali určenia vlastníckeho práva
vydržaním, ale titulom dedenia. Ak naviac odporcovi I/, II/ predmetné nehnuteľnosti zhodnotili, ani k tomu
nemôže prvostupňový ani odvolací súd pri určení vlastníckeho práva prihliadať, a tieto okolnosti sú pre
posúdenie vlastníckeho práva a dôvodnosti nároku navrhovateľov nepodstatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody, ktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia, a ktoré nie je potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto
rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu aj v časti o trovách konania (výrok súvisiaci),
o ktorých rozhodol okresný súd správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď náhradu trov konania
priznal v konaní plne úspešným navrhovateľom. Trovy konania boli vyčíslené v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom, ako aj vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška").

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O. s. p., teda tiež podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporcovia I/ a II/ neboli v
odvolacom konaní úspešní, preto im súd náhradu odvolacieho konania nepriznal. Navrhovatelia A/, B/

bolivodvolacomkonaníúspešní,pretoimsúdpriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniapozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (§ 14 ods. ods. 1 písm. b/ a § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky) vo výške 60,07 € + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH (§ 18
ods. 2 vyhlášky). Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 81,46 €. Odporcovia I/, II/ sú
povinní nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

na účet ich právneho zástupcu, advokáta v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.