Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010458
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010458.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. júla 2013
prejednal odvolanie obžalovaného

J. E.,

nar. XX.XX.XXXX v J. L., trvale bytom J. XXX, okres J. L., živnostníka,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/229/2012 zo dňa 14. februára
2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 03.

septembra 2011 v čase okolo 22.30 hod. na terase pohostinstva zvanom „Kopeček“ v obci Pružina, okres
Považská Bystrica, bezdôvodne fyzicky napadol H. L., ktorý sedel na drevenej lavici pri stole tak, že ho
zozadu udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený H. L. spadol na zem, kde sa nachádzalo
rozbité sklo a potom, ako sa poškodený L. snažil zo zeme vstať, opakovane ho rukami zovretými v
päsť udieral do oblasti hlavy, čím poškodenému H. L., bytom F., J. XXXX/XX spôsobil bodnú ranu na
záhlaví vľavo, pomliaždenie tváre a prasklinu bubienka v pravom uchu s dobou práceneschopnosti a

obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 14 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm.
h/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 1 rok, pričom podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený H. L. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne bolo odvolanie písomne zdôvodnené
obhajcom obžalovaného. Podľa názoru obhajcu, súd prvého stupňa nesprávne zistil a ustálil skutkový

stav veci, pretože k napadnutiu poškodeného mohlo dôjsť až po odchode obžalovaného z predmetného
pohostinstva. Taktiež zranenia poškodeného, ktoré vypadajú ako spôsobené treťou osobu, si tento vopilosti mohol spôsobiť aj sám. Motívom tvrdenia poškodeného môže byť aj jeho znalosť majetkových
pomerov obžalovaného. Svedecké výpovede, ako aj konfrontácie vykonané v prípravnom konaní,
následnenahlavnompojednávaníjednoznačnepreukázali,žeskutoknespáchalobžalovanýažetobolo

na neho narafičené. Svedok E. E. klamal po dohovore s poškodeným H. L.. Obhajca navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Naverejnomzasadnutíkonanomoodvolaníobhajcanavrholzrušiťnapadnutýrozsudokvcelomrozsahu
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd

sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby. Prokurátorka krajskej prokuratúry
navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyby, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1Tr.por.

K vytýkaným skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že proti sebe stoja tvrdenia obžalovaného v tom, že
voči poškodenému žiadne fyzické násilie nepoužil. Na druhej strane tvrdenie poškodeného H. L.,
ktorý vypovedal o použití „rozsiahleho“ fyzického násilia (údery päsťou, kopanie na zemi) zo strany
obžalovaného.

Ďalší vo veci vykonaný priamy dokaz, v podobe výpovede svedka E. E., bol do určitej miery
spochybnený samotným týmto svedkom. Tento prvýkrát jednoznačne detailne potvrdil usvedčujúcu
výpoveď poškodeného. Následne však už v prípravnom konaní, ale aj na hlavom pojednávaní tvrdil, že
napadnutie poškodeného nevidel (bol na WC), pričom na prvú usvedčujúcu výpoveď ho mal nahovoriť

samotný poškodený. K tomuto svedkovi okrem toho, že v čase činu bol značne pod vplyvom alkoholu,
je potrebné uviesť, že má vzťah ako k poškodenému („ako švagor“), tak aj k obžalovanému (bratanec).

K skutkovým zisteniam je ďalej potrebné uviesť, že niektorí svedkovia (sedeli v pohostinstve pri stole s
obžalovaným) vypovedali v prospech obžalovaného v tom smere, že poškodeného fyzicky nenapadol.

Ajkeďsúdprvéhostupňa,skutkovéúvahy,vyplývajúcezvyššieuvedenejdôkaznejsituácie,vpísomnom
odôvodnení svojho rozsudku podrobnejšie neuviedol, senát odvolacieho súdu poukazuje najmä na tieto
skutkové závery, ktoré nepochybne vyplynuli z inak podrobného dokazovania na hlavnom pojednávaní
(okrem obžalovaného a poškodeného boli na hlavom pojednávaní vypočutí ďalší piati svedkovia).

Za situácie, kedy by obrana obžalovaného mala byť „pravdivá“, nemali by z nej vyplývať podstatné
rozpory o dôležitých skutkových okolnostiach. Taktiež, pokiaľ ide o zmenené výpovede svedka E. E., je
možné na základe ďalších dôkazov ustáliť, ktorá jeho výpoveď je „pravdivá“.

Obžalovaný sa okrem iného bránil tým, že v predmetnom pohostinstve bol autom a pil len kofolu,
pričom najmä uviedol, že odišiel skôr, ako bol poškodený napadnutý. Tieto tvrdenia sú ale vyvrátené
z obsahu výpovede svedkyne H. D. (čašníčka v predmetnom pohostinstve), ktorá bola vypočutá aj na
hlavnom pojednávaní. Táto vypovedala, že obžalovaný bol v predmetnej dobe v pohostinstve dvakrát,
druhýkrát sa vrátil bez auta, pričom okolo 22.00 hod. pil už pivo (asi 4 pivá). Uvedená svedkyňa taktiež

z vnútra predmetného pohostinstva počula na terase pohostinstva v kritickej dobe vulgárnu hlasnú
výmenu názorov práve medzi obžalovaným a E. E., pričom rozhovor bol sprevádzaný rozbitím pohára
a buchotom skla. K obidvom, pritom svedkyňa uviedla, že keď sú opití, tak sú prchkí.

Výpoveď tejto svedkyne o „konflikte“ medzi obžalovaným a svedkom E. E., je pritom v súlade s obsahom

jeho prvej usvedčujúcej výpovede, kde vypovedal, že po návrate z WC videl, ako na zemi obžalovaný
fyzicky napáda poškodeného, a preto sa začal s obžalovaným slovne „hádať“ a brániť poškodeného.Aj z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne obrane obžalovaného neuveril a pri svojom rozhodovaní
vychádzal aj z prvej usvedčujúcej výpovede svedka E. E..

Zistený skutkový stav potom súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval ako prečiny ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože obžalovaný
poškodenému úmyselne ublížil na zdraví, na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil výtržnosti
tým, že napadol iného.

Vo vzťahu k výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa, obžalovaný nevytýkal žiadne chyby.
Odvolací súd pritom dospel k záveru, že trest odňatia slobody bol uložený podľa tých ustanovení Tr.zák.,
ktoré sa na predmetnú trestnú vec vzťahujú. Trest bol obžalovanému uložený v jednej tretine trestnej
sadzby, pričom súd prvého stupňa správne zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je
vyrovnaný.

Napokonodvolacísúdnezistilpochybenieanivovýrokuoodkázanípoškodenéhosnárokomnanáhradu
škody na občianske súdne konanie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.