Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512010460
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512010460.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2013 v trestnej veci
proti obžalovanému G. N. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6 T 111/2012 z
19.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. N..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6 T 111/2012 z 19.4.2013 bol obžalovaný G. N.
uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ods. 4 písm. b) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 28.3.2012 asi o 01.30 hod. v obci E., okres Košice - okolie za použitia skôr pripravených páčidiel sa
vlámal do pekárne spoločnosti Y. s.r.o. L. tým spôsobom, že vypáčil mreže a okno pekárne, tak sa dostal
dovnútra,kdeďalejvylomildveredokancelárievedúcehoaajtamsanachádzajúcukovovúpokladničku,
odkiaľ odcudzil 260 € v hotovosti a tak spoločnosti Y. s.r.o. L. spôsobil krádežou škodu vo výške 260 €
a poškodením 2 ks ochranných mreží, 1 ks plastového okna, 1 ks dverí, 1 ks kovovej pokladničky a 1
ks reproduktora škodu vo výške najmenej 137,70 €, pričom už bol rozsudkom Okresného súdu Košice

II pod sp.zn. 6 T 57/2011 z 17.6.2011 za takýto čin odsúdený.

Za to mu súd podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., v zmysle § 37 písm. m), § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spoločnosti Y.
s.r.o. škodu vo výške 137,70 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť Y. s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Zároveň súd podľa § 83 ods.1 písm. e) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné opatrenie spočívajúce v
zhabaní vecí použitých pri vlámaní do objektu pekárne v obci E. dňa 28.3.2012.

Súd rozhodol podľa § 83 ods. 2 Tr. zák., že vlastníkom zhabaných vecí sa stáva Slovenská republika.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo bol napadnutý odvolaním obžalovaného, a to proti
výroku o uznanej vine. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
I. Q., ako i svojim podaním z 11.6.2013 a doplnením odvolania zo 17.7.2013.

V podstate svojho odvolania tvrdil, že stíhaného trestného činu sa nedopustil a do objektu pekárne, v
ktorom bol políciou zaistený, vstúpil na požiadanie iných osôb, a to svedkov E. a R.. Svojim konaním
mal predstierať odcudzenie ekonomických listín, ktoré súviseli s činnosťou predmetnej prevádzky.

Obžalovaný ďalej v podrobnom a rozsiahlom odvolaní namietal nasledovné skutočnosti:

- nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania a to aj v zmysle odseku 4 písm. b/ skutkovej podstaty
trestného činu krádeže podľa § 212 Tr.zák.
- nedostatočné zistenie pôvodu vlastníctva údajne odcudzených peňazí
- skutočnosť, že príslušníkmi polície nebol pristihnutý pri páčení mreží v objekte, do ktorého sa mal

vlámať
- nepreukázanie vlastníctva zaistených nástrojov použitých na vlámanie
- nedostatočné zistenie totožnosti osoby, ktorá poškodila vnútorné a vonkajšie zariadenie objektu.
- nesprávne zadokumentovanie výšky sumy finančných prostriedkov, ktoré mali byť odcudzené a ktoré
mal pri sebe počas zadržania políciou

- dotváranie skutkového deja orgánmi polície po jeho zadržaní
- neaplikovanie zásady „in dubio pro reo“ zo strany okresného súdu.

Pre uvedené navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania, pričom
zdôraznil nesprávnu právnu kvalifikáciu ustálenú súdom prvého stupňa a tiež poukázal na uložený
vysoký trest odňatia slobody.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie

podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného G. N. nie je dôvodné.

Krajský súd v Košiciach, v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku prvého

stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými
a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, listiny dôležité pre
trestné konanie, ako aj výsledky vykonaného dokazovania. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný
opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou
trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom

prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil
s totožným výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania je potrebné uviesť, že obžalovaný G. N. sa v prípravnom
konaní k spáchaniu stíhaného trestného činu po vznesení obvinenia, pri svojom výsluchu 28.3.2012, za

prítomnosti obhajcu priznal v celom rozsahu. Ako motív svojho konania uviedol nepriaznivú ekonomickú
situáciu v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti. Svoje konanie oľutoval a prejavil snahu byť orgánom
činným v trestnom konaní nápomocný pri realizovanom vyšetrovaní.Na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu poprel, a to za použitia argumentov, ktoré boli aj
podstatou podaného a prejednávaného odvolania obžalovaného.

Zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného usvedčili svedkovia Ing. C. C., C. L., D. D. a B. T.,
ktorí sa ako príslušníci polície podrobným spôsobom vyjadrili k okolnostiam a dôvodom realizovanej
policajnej akcie, výsledkom ktorej bolo zadržanie obžalovaného G. N. na mieste činu. K spôsobu
vniknutia páchateľa do objektu pekárne vypovedal svedok Ing. C. C..

Poškodený Ing. I. T. PhD. vypovedal k prejednávanému trestnému činu v tom zmysle, že o jeho
pripravovanom spáchaní bol informovaný príslušníkmi polície. V objekte kancelárie zanechal finančnú
hotovosť v sume 260,- Eur, ktorú odfotografoval a čísla bankoviek oznámil polícií. Zároveň polícií povolil
vstup do objektu a to za účelom zadržania páchateľa. Po príchode k objektu po zadržaní páchateľa sa
oboznámil s rozsahom poškodenia budovy.

Svedkovia G. E. a G. R. vo výpovediach popreli verziu obžalovaného a odmietli tvrdenia, ktoré ich
spájali s vykonaným trestným činom. O spáchanie trestného činu obžalovaného nepožiadali, ani ho iným
spôsobom neiniciovali.

K poškodeniu zariadenia budovy pekárne a s tým súvisiacej škode, bol vypracovaný znalecký posudok

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ako i znalkyne z odboru bytového zariadenia. Z ich záverov
vyplýva, že v mieste poškodenia boli zistené stopy po predelení tyče pôsobením dvojbritého nástroja
s činnými časťami čeľustí v tvare klinu. Na základe zisteného je možné predpokladať, že boli použité
kliešte na svorníky, alebo podobný nástroj. Zistené stopy po predelení tyče neobsahujú dostatočný počet
jedinečných markantov, a preto boli vyhodnotené, ako nevhodné pre individuálnu identifikáciu nástroja,

ktorý ich spôsobil. Škoda na zariadení objektu bola ustálená vo výške 137,70 Eur.

Odvolací súd tieto zabezpečené a vykonané dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech
obžalovaného a potvrdzujúce jeho vinu. Krajský súd po starostlivom uvážení všetkých získaných
a vykonaných dôkazov ustálil, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil tak, ako to vo svojom

rozhodnutí ustálil prvostupňový súd. Zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú relevantné skutočnosti
spochybňujúcezáver,žetobolpráveobžalovaný,ktorývinkriminovanomčasevnikoldoobjektupekárne
a odcudzil tam finančnú hotovosť.

Pokiaľ sa týka namietanej právnej kvalifikácie, krajský súd poukazuje na ustanovenie §124 ods. 1 Tr.

zák., podľa ktorého sa škodou na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok
na majetku, alebo na právach poškodeného, alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným
činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.

Z vykonaného trestného stíhania je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný z objektu

pekárne spoločnosti Y. s.r.o. odcudzil sumu vo výške 260,- € v hotovosti a poškodením zariadenia
spôsobil škodu vo výške najmenej 137,70 €. Sčítanie týchto súm presahuje sumu 266,- €, ktorá je podľa
§ 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou.

Podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. sa zločinu dopustí ten, kto si prisvojí

cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený a čin spácha závažnejším spôsobom konania. Závažnejší spôsob konania
je definovaný v ustanovení § 138 Tr. zák. a podľa písm. e) citovaného ustanovenia sa závažnejším
spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu vlámaním.

Z uvedeného aj s prihliadnutím na ustálenú právnu prax (stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 78/2011 ) mal teda krajský súd dostatočne preukázané, že obžalovaný
sa dopustil trestného činu v zmysle právnej kvalifikácie podľa § 212 ods. 1 , ods. 3 písm. b),
ods. 4 písm. b) Tr. zák.

Uložený trest zodpovedá zásadám platným pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. Obžalovanému bol
uložený trest za prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. V zmysle
ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. je možné páchateľovi trestného činu krádeže uložiť trest odňatia slobody
v rozsahu 3 roky až 10 rokov zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3

bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozsahu 5 rokov a 4 mesiacov
až 10 rokov. Prvostupňový súd obžalovanému uložil, a to najmä s prihliadnutím na jeho vek 28 rokov
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Krajský súd v tejto súvislosti zvýrazňuje tú
skutočnosť, že obžalovaný bol podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 12-krát súdne trestaný,
a to v prevažnej miere pre majetkovú trestnú činnosť. Trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby sa preto druhostupňovému súdu javil ako mierny a tento v žiadnom
prípade nie je možné označiť za neprimerane prísny a vysoký.

Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zodpovedá zákonu, nakoľko G. N. bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Ani ďalšie výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa náhrady škody a uloženia ochranného opatrenia
nemožno zo strany druhostupňového súdu označiť ako odporujúce platnému zákonu.

V ďalších neuvedených podrobnostiach odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský súd odkazuje na
dôvody rozsudku prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj v celom rozsahu osvojil.

Na základe týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol v zmysle ust. § 319 Tr. por.,
pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.