Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/30/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410200834
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B., ul. V. č. X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom
Bratislava, ul. Klincová č. 35 proti odporcom: 1/ D.. V. V., C.., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. J. A. č.
XXX/X, 2/ F.. F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale B., ul. Z. č. XX, t. č. K. K., ul. U. č. XX, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Irenou Belišovou, advokátkou so sídlom Bratislava, ul. Romanova č.

1, o určenie platnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dolný
Kubín zo dňa 29. júna 2011 č. k. 7C/30/2010-114, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd prisúdil odporcovi 2/ náhradu trov konania vo výške
743,83 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Odporcovi 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením: I. odporcovi 1/ náhradu trov konania neprisúdil, II. odporcovi 2/
prisúdil náhradu trov konania vo výške 743,83 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi
odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 10. 2010 č. k.
7C/30/2010-86 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“, tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade boli, podľa súdu, úspešní odporcovia 1/ a 2/, preto im s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 O. s. p. patrí náhrada trov konania. Nakoľko si odporca 1/ trovy konania neuplatnil
a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že odporcovi 1/ náhradu trov konania
neprisúdil. Odporcovi 2/ priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania

advokátom.

Protitomutouzneseniupodalodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcu,
ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľmalzato,ževpredmetnejprávnejvecisajednáoosobitnýdruhkonania,kdesúdrozhoduje
podľa vlastnej interpretácie pojmu dobré mravy.Bol a je presvedčený o tom, že porušenie sľubu (záväzku) otca danému synovi, sľubu, na základe
ktorého matka navrhovateľa a bývalá manželka odporcu 1/ vykonala procesný úkon smerujúci k zrušeniu
predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi 1/ nakladať s predmetom prevodu, je v rozpore

s dobrými mravmi. Podľa navrhovateľa, nepodával návrh bezdôvodne, ale z presvedčenia, že existuje
opodstatnený predpoklad, že konajúci súd sa stotožní s jeho ponímaním „vyváženého a spravodlivého“.
Vzhľadom na to, že neexistuje jednoznačná legálna definícia pojmu „dobré mravy“, navrhovateľ bol
nútený podať návrh a v konaní predkladať dôkazy, aby zistil, ako si pojem dobré mravy vysvetľuje
konajúci súd.

Pre dôvody uvedené v tejto časti považoval navrhovateľ konanie, v ktorom súd rozhoduje s odkazom na
ustanovenie o dobrých mravoch, za osobitný druh konania, kde by zodpovednosť za vznik trov konania
nemala niesť len jedna zo sporových strán, aj keď táto strana v konaní úspech nemala.

Podľa navrhovateľa sa v predmetnej právnej veci jedná o osobitný okruh účastníkov konania, kde je
odporca 1/ otcom navrhovateľa.

Za podstatné považoval aj to, že úkony, ktorých platnosť, či neplatnosť bola predmetom posudzovania

v tejto veci, je potrebné skúmať aj z hľadiska kontextu rodiny V., teda vzťahov medzi navrhovateľom,
odporcom 1/ a matkou navrhovateľa. Okresný súd v konaní nevykonal dôkaz - svedeckú výpoveď
matky navrhovateľa, a tak nemohli byť v plnej miere popísané okolnosti vykonania úkonov - darovania
v prospech navrhovateľa, ani predaja v prospech odporcu 2/. Vzťah matky navrhovateľa a odporcu 1/
má, podľa navrhovateľa, vplyv na motívy konania odporcu 1/, pričom aj pohnútka odporcu 1/ dodávala

jeho konaniu charakter rozporu s dobrými mravmi.

S okruhom účastníkov konania je úzko spätý aj procesný postup navrhovateľa, ktorý najprv napadol
rozsudok okresného súdu odvolaním a neskôr svoje odvolanie vzal späť. Súdne konanie je pre členov
rodiny V. traumatizujúce. Konanie bolo začaté z dôvodu ochrany rodinného majetku navrhovateľov.
Prevádzané nehnuteľnosti boli totiž nadobudnuté a zveľaďované celou rodinou (navrhovateľom,

odporcom 1/ a matkou navrhovateľa). Priebeh konania, resp. jednotlivé pojednávania vo veci, boli pre
navrhovateľa emočne náročné, keď zjavne zoslabnutý odporca 1/ produkoval v rámci svojej obrany na
adresu navrhovateľa výčitky osobného charakteru.

Okruh účastníkov konania a negatívny vplyv konania na rodinný život navrhovateľa mali za následok aj
späťvzatie odvolania navrhovateľom, ktorý sa po dohode s rodinou rozhodol celú záležitosť uzavrieť, a

to bez ohľadu na krivdu, či škodu, ktorá mu konaním odporcov vznikla.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporca 2/, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v sume
743,83 eur, nadobudol úkonom so spornou platnosťou nehnuteľnosti v celkovej hodnote cca 116.178,72
eur (3.500.000,- Sk) za kúpnu cenu vo výške 51.450,57 eur (1.550.000,- Sk). Naviac, ako sám odporca
2/ uviedol, pri kúpe nehnuteľnosti uhradil len časť kúpnej ceny cca 9.958,17 eur (300.000,- Sk) a

zvyšok kúpnej ceny splácal postupne peňažnými, ako aj nepeňažnými plneniami, o ktorých neexistuje
žiadne potvrdenie. Splatenie kúpnej ceny odporca 2/ v konaní nepreukázal. Účinky právneho úkonu,
posudzovanie platnosti ktorého bolo predmetom tohto konania, mali za následok zisk, resp. zväčšenie
majetku odporcu 2/, a to na úkor majetku odporcu 1/ (majetok bol predaný pod cenu), no najmä na
majetok navrhovateľa. Kúpa a predaj nehnuteľnosti mali teda zásadný vplyv na majetkové pomery

sporových strán, vplyv výrazne nepriaznivý pre navrhovateľa. Navrhovateľ má byť totiž rozhodnutím
súdu ďalej majetkovo zaťažený tým, že mu má vzniknúť povinnosť zaplatiť trovy konania.

Z týchto dôvodov mal navrhovateľ za to, že v prejednávanej veci existujú podmienky hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania priznať.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu vovýroku o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 2/ ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.)
z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľ sa voči odporcom

1/ a 2/ domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29. 10. 2007, ktorej vklad V XXXX/
XXXX bol povolený dňa 29. 10. 2007 a ktorou odporca 1/ previedol na odporcu 2/ nehnuteľnosti parc.
č. 1258/5 trvalé trávne porasty o výmere 168 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 309
m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 72 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, rodinný dom,

súp. č. 73, postavenej na pozemku parc. č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. I., obec I., okres L. A., ktoré
sú evidované Správou katastra L. A. a zapísané na LV č. XXXX.

Okresnýrozsudkomzodňa27.10.2010č.k.7C/30/2010-86návrhzamietolzdôvodu,žesamotnédvojité
scudzenie nie je dôvodom neplatnosti zmluvy v zmysle konštantnej judikatúry a iný dôvod neplatnosti
predmetnej zmluvy súd nezistil, resp. navrhovateľ ani nepreukázal s tým, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že samotná skutočnosť, že odporca 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu následne
po tom, čo uzatvoril aj darovaciu zmluvu, a to s rôznymi subjektmi, nespôsobuje toto samo o sebe
neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený, nanajvýš to môže zakladať jeho zodpovednosť za
škodu spôsobenú navrhovateľovi ako obdarovanému. Pokiaľ by sa však skúmali v danom konkrétnom
prípadedobrémravyajzoširšíchhľadísk,možnopodľasúdupovedať,ževzhľadomnaokolnostiprípadu

- skutočnosť, že odporca 1/ v ťažkej životnej situácii (choroba, ktorou trpel, rozpad manželstva, nutnosť
zabezpečiť si nové bývanie), rozhodol sa namiesto darovania nehnuteľnosti tieto predať a zabezpečiť si
finančné prostriedky, možno toto akceptovať bez toho, aby to bolo vnímané ako konanie proti všeobecne
uznávaným pravidlám správania. Neexistovalo totižto žiadne právo navrhovateľa vyžadovať dar, a to ani
morálne a ani tomu korešpondujúca povinnosť odporcu 1/ darovať nehnuteľnosti.

Pokiaľ súd mal skúmať neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom č. 18/1996 Z.
z.; tak podľa súdu navrhovateľ konkrétnejšie neuviedol, v čom vidí rozpor predmetnej kúpnej zmluvy so
zákonom o cenách. Všeobecne záväzné právne predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť
v občianskoprávnych vzťahoch, a to konkrétne aj zákon č. 18/1996 Z. z. a na jeho základe vydané
vykonávacie predpisy. V danom prípade nebola obmedzená zmluvná voľnosť reguláciou ceny, pri chate

nemožno hovoriť, že by bola určená nejaké maximálna alebo pevná cena, navyše však danom prípade
treba poukázať na to, že cena temer dvojnásobná oproti znaleckého posudku nemôže byť neprimerane
nízka, ako to naznačil navrhovateľ. Okrem toho navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani sa o to
nepokúsil, z ktorého by vyplývalo, že trhová cena by mala byť okolo 3.500.000,- Sk. Pri vyporiadaní
sa s prípadnou tiesňou, resp. nápadne nevýhodnými podmienkami, kde práve vzhľadom na kúpnu

cenu, ktorá je značne navýšená oproti znaleckému posudku, nemožno hovoriť o nápadne nevýhodných
podmienkach, ale predovšetkým tieseň a nápadne nevýhodné podmienky zakladajú len právo účastníka
zmluvy v danom prípade odporcu 1/ od zmluvy odstúpiť a nespôsobujú neplatnosť zmluvy.

Pokiaľ ide o pochybnosti navrhovateľa o legitímnosti a legálnosti celého procesu uzavretia celého
procesu uzavretia kúpnej zmluvy, prípadne konkrétne podpisu zmluvy odporcom 1/ a možnosti povolenia

vkladu v ten istý deň, vzhľadom na skutočnosť, že odporca 1/ nepopieral svoj podpis, vzhľadom na
skutočnosť, že návrh na vklad bol do Dolného A. na kataster podaný o 12.08 hod. a boli zaplatené
kolkové známky za urýchlenie rozhodnutia o vklade, vzhľadom a relatívne malú vzdialenosť A. a L.
A., ohľadne takto naznačených pochybností navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nebol ani dôvod
k pochybnostiam v naznačenom smere, pretože išlo o štandardný postup. Pokiaľ súd už poukázal

na dôsledky prípadnej tiesne, čo v sebe kumuluje aj zlú hospodársku situáciu a v zásade vzhľadom
na zistený skutkový stav nemožno v tom vidieť neplatnosť zmluvy. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že súd
nepripustil dôkaz výsluchom matky navrhovateľa, bolo to z dôvodu, že táto nebola účastníčkou zmluvy
a v zásade skutočnosti, na ktoré ju chcel navrhovateľ vypočuť (uzavretie viacerých darovacích zmlúv,
vydanie osobných vecí) buď neboli sporné a preukázané listinnými dôkazmi, alebo neboli pre konanie

vôbec podstatné.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd uznesením zo dňa 31.
03. 2011 č. k. 7Co/43/2011-109 odvolacie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania zostrany navrhovateľa. Trovy odvolacieho konania odporcom 1/, 2/ nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19. 05. 2011.

Napadnutýmuznesenímsúdodporcovi1/náhradutrovkonanianeprisúdil.Odporcovi2/prisúdilnáhradu

trov konania vo výške 743,38 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu 2/ do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Konštatoval, že odporcovia 1/ a 2/ boli úspešnými v danom prípade,
preto im s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. patrí náhrada trov konania. Odporca 1/ si trovy
konania neuplatnil a ani zo spisu tieto nevyplývajú. Odporcovi 2/ priznal trovy konania z titulu právneho
zastupovania advokátom.

Navrhovateľ napadol odvolaním výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 2/ majúc za to, že v

prejednávanej veci existujú podmienky hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov
konania priznať. Týmito sú, že vec je s odkazom na dobré mravy osobitným druhom konania, osobitný
okruh účastníkov konania, kde odporca 1/ je otcom navrhovateľa a pomery navrhovateľa.

Podľaustanovenia§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľanemusísúdvýnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol, skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V tomto ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Moderačným absolučným ho možno nazvať s tou
licenciou,žeprávonanáhradutrovkonaniasíceeštenevzniklo,lebojehovzniksadovŕšiažrozhodnutím

súdu, ale nastala už prvá procesná skutočnosť. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľkokauzistický,abypostiholcelúrozmanitosťživota,dotvárasaprávosudcovskýmvýkladom.Zákon
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by
plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaamusíísťovýnimočnéokolnosti.Výkladtýchtopodmienokponecháva

zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré
budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu
trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery

toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho
súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde a postoj účastníkov v
priebehu konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. sa skúmajú
vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania, v tomto prípade u

navrhovateľa.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a najmä dôvodov právoplatného rozsudku dospel k názoru,
že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. tak ako žiadal
navrhovateľ v odvolaní. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/. Jedným z dôvodov neplatnosti tohto právneho

úkonu malo byť podľa navrhovateľa, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že
sa navrhovateľ domáhal konania s odkazom na dobré mravy, odvolací súd vzhľadom na okolnosti
prípadu zistené okresným súdom nevyhodnotil pri rozhodovaní o trovách konania za dôvod hodný
osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorý
konštatoval, že neexistovalo žiadne právo navrhovateľa vyžadovať dar, a to ani morálne a ani tomu

korešpondujúca povinnosť odporcu 1/ darovať nehnuteľnosti. Preto zmena v konaní odporcu 1/, ktorý
sa rozhodol nehnuteľnosti predať odporcovi 2/ za účelom zabezpečenia si nového bývania nemohla
viesť navrhovateľa k podaniu návrhu. Rovnako za dôvod nepovažoval ani to, že navrhovateľ viedol
spor s odporcom 1/, ktorý je jeho otcom. Účastníkom konania bol aj odporca 2/, ktorý nehnuteľnosti
kúpil v dobrej viere. Ďalšie skutočnosti uvádzané v odvolaní (napr. nevykonanie dôkazu výsluchom

matky navrhovateľa, v súvislosti s výškou kúpnej ceny) predstavujú v podstate nesúhlas navrhovateľas rozhodnutím vo veci samej. Na tomto mieste však odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ
vzal odvolanie späť a preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Napokon pokiaľ ide o
majetkové a sociálne pomery navrhovateľa, tieto v odvolaní navrhovateľ nijako nepreukázal. Odvolací

súd považoval za nevyhnutné poukázať na to, že prípadné nepriznanie náhrady trov konania odporcovi
2/ ako úspešnému účastníkovi konania, by malo neprimeraný dopad na jeho pomery ako oprávneného
účastníka. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa postupoval v danej veci pri
rozhodnutí o náhrade trov konania správne aplikujúc ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa za nedôvodné

a rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

V ostatnej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

Odporca 2/ ako úspešný účastník v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania a ani z
obsahu spisu nevyplynulo, že by mu tieto vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že sa mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.