Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204494
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7619204494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C. D. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 61
proti žalovanému: Syvan s.r.o., so sídlom v Spišskom Podhradí, Starý Jarok 936/55, IČO: 51 783 045,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova
830/15, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 30.11.2022 č.k. 2C/35/2019-346 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom určil, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. CKN č. 704/4 o výmere 98 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, nachádzajúceho sa v obci Spišské Podhradie, k. ú. E. F., okres Levoča, vedeného Okresným
úradom Levoča, katastrálny odbor na LV č. XXXX. Rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že predmetná parc. č. 704/4
bola v minulosti súčasťou parc. č. 704/2 o výmere 430 m2. Dňa 20.11.1990 uzatvoril manžel žalobkyne
p. G. B. a vtedajší Miestny národný výbor v Spišskom Podhradí „Zmluvu o dočasnom užívaní pozemku“,
ktorej predmetom bolo odovzdanie parc. č. 704/2 o výmere 430 m2 do dočasného užívania G. B. za
účelom zriadenia prevádzkového objektu - predajne potravín. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú
do 31.12.1998. Manžel žalobkyne vybudoval na tejto parc. č. 704/2 predajňu potravín, ktorej vtedajší

MNV v Spišskom Podhradí rozhodnutím zo dňa 17.12.1990 pridelil ako stavbe - budove súp. č. XXX
a orientačné číslo 72. Následne geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou, š.p. dňa 27.12.1990,
číslo zákazky: 244-367-974-90 došlo k zameraniu stavby a zároveň pôvodný pozemok parc. č. 704/2 o
pôvodnej výmere 430 m2 bol rozdelený na pozemok parc. č. 704/4 o výmere 98 m2, nachádzajúci sa pod
stavbou potravín a pozemok parc. č. 704/2 o zostávajúcej výmere 332 m2. Kolaudačným rozhodnutím
č. 1127/90 zo dňa 28.12.1990 bolo povolené užívanie stavby „Predajňa potravín Spišské Podhradie“
pre G. B., v ktorom sa uvádza umiestnenie predajne na parc. č. 704/2, a nie ako malo byť správne

uvedené na parc. č. 704/4. O tomto geometrickom pláne žalobkyňa uviedla, že vedomosť nemala. O
nezrovnalostiach týkajúcich sa sporného pozemku sa dozvedela až v roku 2016, na čo ju upozornila
samotná žalovaná, ktorá sa stala vlastníčkou predmetnej parcely na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
s Mestom Spišské Podhradie. Manžel žalobkyne sa obrátil so žiadosťou o odkúpenie pozemku podpredajňou potravín, k čomu predložila zápisnicu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Spišskom
Podhradízodňa9.3.1995anavrhlazabezpečiťorigináltejtozápisnicezoŠtátnehoarchívuvLevoči.Ako
ďalší dôkaz označila žalobkyňa „Výpis uznesenia zo zasadnutia MZ konaného dňa 9.3.1995“, v ktorom

sa uvádza, cit.: „B/Schvaľuje: 1. Odpredaj pozemku pre A. B., bytom C. XX, parc. č. 704/2 o výmere
332 m2, v kat. území E. F. v cene 70 Sk/m2.“ Mestské zastupiteľstvo tým schválilo odpredaj pozemku
pod predajňou potravín pre G. B.. Následne dňa 19.12.1995 uzatvorili Mesto Spišské Podhradie, ako
predávajúci, a žalobkyňa, ako kupujúca, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k pozemku parc. 704/2. Nakoľko žalobkyňa kúpnu cenu splácala postupne, k zavkladovaniu tejto zmluvy

v roku 1995 nedošlo a obe strany spísali dňa 25. 11. 1998 novú kúpnu zmluvu, ktorej obsah bol totožný
s pôvodnou, vklad ktorej bol povolený na Okresnom úrade v Levoči, katastrálnym odborom dňa 28.
1. 1999. Najneskôr týmto dňom žalobkyňa nadobudla subjektívnu vedomosť o tom, že je vlastníčkou
pozemku pod predajňou potravín, teda parc. 704/4 o výmere 98 m2. Žalobkyňa k obsahu oboch kúpnych
zmlúv uviedla, že predmetom predaja mala byť aj parcela 704/4 (t.j. parcela pod predajňou), nakoľko
uvedená kúpna zmluva nadväzovala na zasadnutie Mestského zastupiteľstva Spišské Podhradie, ktoré

schvaľovalo prevod pozemku pod predajňou potravín. Zmluvu pripravovalo Mesto Spišské Podhradie a
zrejme pri jej príprave prevzalo pôvodné číslo parcely, na ktorej stála predajňa potravín (704/2 namiesto
704/4) s tým, že do zmluvy už uviedlo aktuálnu výmeru parcely. Žalobkyňa sa spoľahla na správnosť
údajov uvedených v kúpnej zmluve, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na to, že predajňa potravín bola
pôvodne vedená na parcele 704/2 a takto sa uvádzala aj na všetkých dokumentoch. V tom čase už

preberala podnikateľské aktivity po manželovi, čo vysvetľuje, prečo v žiadosti o zakúpenie bol uvádzaný
G. B. a v kúpnej zmluve už len žalobkyňa. Žalobkyňa bola toho názoru, že práve nedôslednosť zo
strany Mesta Spišské Podhradie, ktoré pripravovalo všetky zmluvné dokumenty, bola príčinou toho,
že na všetkých dokumentoch sa uvádzalo, že stavba - predajňa potravín, stojí na pozemku parc. č.
704/2 a nie na parc. č. 704/4. Žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že spomínanými dokumentmi sa

usporadúvajú vzťahy k parcele, na ktorej sa nachádza stavba - predajňa potravín, aj keď tomu tak
nebolo. V ďalšom poukázala na „Zmluvu o užívaní verejného priestranstva“ uzavretú dňa 1.1.1996
medzi Mestom Spišské Podhradie, ako vlastníkom, a žalobkyňou, ako užívateľkou, ktorej predmetom
sa stalo „užívanie verejného priestranstva za účelom umiestnenia predajne potravín“. Jednalo sa o
verejnépriestranstvovovýmere332m2naparc.č.704/2.Ajtátozmluvapotvrdzujenedôslednosťmesta

Spišské Podhradie pri príprave zmlúv. Mesto Spišské Podhradie za pozemok, za ktorým sa nachádza
predajňa potravín, označovalo vo všetkých žalobkyňou predložených listinných dôkazoch „pozemok
parc. č. 704/2 o výmere 332 m2“. Úmyslom žalobkyne bolo od počiatku usporiadať práva k pozemku
pod predajňou potravín, teda vo vzťahu k parc. č. 704/4, ktorá mala byť správne zahrnutá aj do kúpnej
zmluvy zo dňa 19.12.1995, resp. zo dňa 25.11.1998. Žalobkyňa sa spoľahla na správnosť údajov o

parcele, na ktorej sa mala nachádzať predajňa potravín, vyplývajúcich z týchto listinných dôkazov, ktoré
pripravilo Mesto Spišské Podhradie, aj keď tomu tak v skutočnosti nebolo. Na strane žalobkyne išlo o
ospravedlniteľný omyl, nakoľko nemá právne vzdelanie a v celom rozsahu sa spoľahla na Mesto Spišské
Podhradie, ktoré pripravovalo zmluvy ohľadom spornej parcely. Žalobkyňa bola dobromyseľnou v tom,
že jej vlastnícke právo k predmetnej parcele patrí najneskôr od 25.11.1998, po dobu najmenej 10 rokov

bola nikým nerušená, preto má za to, že najneskôr dňa 28.1.2009 vlastníctvo k predmetnej parcele č.
704/4 nadobudla titulom vydržania.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, po právnom posúdení veci v zmysle § 129 ods. 1, §
130 ods. 1, 2, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ C.s.p., berúc do úvahy právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 25.5.2022 sp. zn. 9Co/238/2020 dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely
č. 704/4 o výmere 98 m2 tak, ako vyplýva z výroku I. rozsudku.

4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prvom rade sa zaoberal skúmaním existencie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že tento
je daný. V danom prípade ide o určovaciu žalobu, pričom z príslušného výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. F.
vyplýva, že výlučným vlastníkom spornej parcely je vedený žalovaný. Žalobkyňa preto len právoplatným
rozhodnutím o určení jej vlastníckeho práva k predmetnej parcele sa môže domôcť zmeny zápisu
v príslušnom LV, čím je daný jej naliehavý právny záujem.

5. Súd prvej inštancie zameral v ďalšom dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k spornej parcele vydržaním.6. Podľa názoru súdu v konaní nebola sporná história parc. č. 704/4 o výmere 98 m2, ktorá skutočnosť
bola potvrdená aj správou Okresného úradu, Katastrálneho odboru Levoča zo dňa 6.4.2022.

7. Pri skúmaní otázky, či žalobkyňa bola oprávnenou držiteľkou spornej nehnuteľnosti (parc. č. 704/4
o výmere 98 m2), teda či s ohľadom na všetky okolnosti bola dobromyseľná o tom, že jej predmetná
vec patrí vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy s Mestom Spišské podhradie
dňa 25.11.1998 bola presvedčená o tom, že od mesta kupuje aj predmetnú parcelu, nachádzajúcu
sa pod predajňou potravín – unimobunkou. Toto jej presvedčenie vyplývalo z právnych úkonov, ktoré

vykonával za života ešte jej manžel v čase, keď ona s podnikaním nezačala. Listiny, preukazujúce vývoj
a históriu sporného pozemku ešte pred rokom 1990, kedy došlo geometrickým plánom k zameraniu
novovytvorených parciel 704/2 o výmere 332 m2 a 704/4 o výmere 98 m2, vzniknutých z pôvodnej
parcely č. 704/2 o výmere 430 m2, ako aj ďalšie právne úkony strán sporu sú podľa názoru súdu
prvej inštancie dôkazom toho, že manžel žalobkyne od počiatku (od podania žiadosti v roku 1995)
Mestu Spišské Podhradie o zakúpenie pozemku pod predajňou potravín mal záujem o zakúpenie tohto

pozemku pod predajňou potravín, a nie o zakúpenie susediacich pozemkov. Presvedčenie žalobkyne,
že v roku 1998 zakúpila pozemok pod potravinami (podnikateľské aktivity preberala od manžela v roku
1993) potvrdzuje jej ďalšie správanie, a to že v roku 2005 zakúpila ďalšie parcely v blízkosti predajne
potravín, ktoré bezprostredne susedia so spornou parcelou (parc. č. 704/8 o výmere 407 m2 a parc. č.
704/2 o výmere 332 m2, uprostred ktorých sa nachádza sporná parc. č. 704/4). Navyše bolo v konaní

podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané, že k spornej parcele nie je vytvorený samostatný výstup,
všetky tri parcely boli žalobkyňou oplotené a tento stav trvá doposiaľ. Už samotná skutočnosť, že
žalobkyňa oplotila predmetné parcely vrátane spornej parcely svedčia o tom, že právo aj k spornej
parcele jej patrí. Nikto ju v užívaní spornej parcely nerušil, čo je dôkazom toho, že žalobkyňa bola
dobromyseľná o tom, že jej sporná parcela vlastnícky patrí.

8.SúdprvejinštanciepriskúmaníoprávnenostidržbyžalobkyneprihliadalajnasprávanieMestaSpišské
Podhradie, ktoré po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.1998 nepožadovalo od žalobkyne poplatok
za užívanie verejného priestranstva (spornej parcely) s odkazom na zmluvu zo dňa 1.1.1996, kde sa
uvádza, že zmluva o užívaní verejného priestranstva zaniká odkúpením pozemku. Aj postoj mesta

potvrdzuje, že Mesto Spišské Podhradie malo za to, že došlo k odpredaju predmetného pozemku pod
predajňou potravín. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej (zrejme má byť žalobkyne – poznámka odvolacieho
súdu), že platila daň z nehnuteľnosti za predmetný pozemok, toto tvrdenie v konaní nebolo preukázané,
avšak pre posúdenie dobromyseľnosti a doby vydržania nie je relevantné.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa až v roku 2016,
oznámením od pôvodnej žalovanej H. I., sa dozvedela, že sporná parcela nie je v jej výlučnom
vlastníctve. Žalovaná strany pritom neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že žalobkyňa
sa o tejto skutočnosti dozvedela skôr. Od zavkladovania kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.1998 tak začala
žalobkyni plynúť 10-ročná vydržacia lehota.

10. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že žalobkyňa získala vedomosť o tom, že nie je
vlastníčkou sporného pozemku už v roku 1995, kedy jej manžel daroval stavbu so sp. č. 933, stojacu
na spornom pozemku, z výpovede žalobkyne podľa názoru súdu vyplynulo, že darovacia zmluva bola
spísanáformounotárskejzápisnice.Žalobkyňauviedla,žesaspoliehalanasprávnosťúdajovvnotárskej

zápisnici uvedených a nemala dôvod zaoberať sa číslami parciel pozemku pod potravinami. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na žiadosť žalovanej o zakúpenie pozemku podanej Mestu Spišské Podhradie,
takúto žiadosť podala žalobkyňa až dňa 4.3.2016, všetky žiadosti predtým podával jej manžel G. B.,
preto ani táto obrana žalovaného neobstojí.

11. Podľa názoru súdu je nelogický postup mesta, keď v roku 1995 mestské zastupiteľstvo schválilo
predaj pozemku „pod predajňou“, ale v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.1995, ku zavkladovaniu ktorej
nedošlo a následne v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.1998, predmetom odpredaja už nebol pozemok pod
potravinami, ale parc. č. 704/2 o výmere 332 m2. Podľa názoru súdu tak bolo preukázané, že v danom
prípadeišloozjavnýomyl,kuktorémudošlochybnýmzápisomMestaSpišskéPodhradievzmluve,ktoré

zmluvu vypracovalo a tiež zo strany G. B.. O ospravedlniteľný omyl ide zo strany žalobkyne, nakoľko
táto nemá právne povedomie a nie je ani technicky zdatná na to, aby cez katastrálny portál zistila, ktorú
konkrétnu parcelu od mesta zakupovala. Dôkazom nízkeho právneho povedomia žalobkyne je tiež, že
na pojednávaní dňa 7.11.2022 na otázku súdu odpovedala, že nevie, kto je vlastníkom unimobunky –bývalých potravín. Mala za to, že ona budovu potravín odpredala pôvodnej žalovanej H. I., za čo jej
zaplatila sumu 6.000,- eur. Po tom, čo súd oboznámil žalobkyňu s aktuálnym výpisom z LV č. XXXX,
kat. úz. E. F., z ktorého preukázateľne vyplýva, že dom č. XXX stojaci na parc. č. 704/4 o výmere 98

m2 je v jej výlučnom vlastníctve a bol predmetom darovacej zmluvy uviedla, že nevie, kto túto stavbu
vlastní. Uviedla len, že potraviny už nefungujú a nemá vedomosť, či žalovaný zakúpil od H. I. len sporný
pozemok, alebo len predajňu – unimobunku.

12. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobkyňa minimálne od 28.1.1999 bola dobromyseľná v tom, že

jej patrí vlastnícke právo k spornej parcele, teda že túto odkúpila od Mesta Spišské Podhradie. Preto
žalobe vyhovel.

13. Na záver súd dodal, že podľa jeho názoru Mesto Spišské Podhradie pochybilo, keď v Zápisnici
o mestskom zastupiteľstve zo dňa 5.5.2016 uviedlo, že je potrebné odstrániť rozpore medzi vlastníctvom
stavby a pozemku, pričom v tom čase už 10 rokov vlastníčkou budovy potravín bola žalobkyňa, nie

žalovaná. Napriek tomu Mesto Spišské Podhradie vyhovelo žiadosti pôvodne žalovanej na odpredaj
pozemku. Aj táto skutočnosť svedčí o mylnom postupe zo strany mesta. Prekvapivý bol aj ďalší krok
pôvodnej žalovanej, ktorá napriek tomu, že sa o zakúpenie spornej parcely usilovala a túto aj získala do
výlučného vlastníctva, následne po podaní žaloby v priebehu tohto konania ju odpredala žalovanému.

14. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že nemal vedomosť o tom, že ohľadom vlastníctva
sporného pozemku sa vedie súdne konanie, nakoľko v takom prípade by pozemok nezakúpil. Mal za
to, že kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodnou žalovanou H. I. a Mestom Spišské Podhradie je platná.
V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že prednosť má vlastnícke právo pôvodného vlastníka,
a to žalobkyne, ktorá bola v čase kúpy pozemku žalovaným jeho vlastníčkou titulom vydržania, pred

princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (žalovaného). K tomu uviedol nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 151/2016 a I. ÚS 549/2015.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalovanému.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhoval, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný je toho názoru, že správa Okresného úradu v Levoči zo dňa 6.4.2022 v spojení s ostatnými
dôkazmi preukazuje, že žalobkyňa nikdy nemohla byť dobromyseľná ohľadom existencie svojho

vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Žalobkyňa počas celého konania, a najmä jej právny zástupca
v záverečnej reči, poukazovala na to, ako je potrebné nazerať na splnenie podmienok dobromyseľnosti
držiteľa a oprávnenosti držby. Práve doplnené dokazovanie vyvrátilo tvrdenia žalobkyne o nadobudnutí
jej vlastníckeho práva vydržaním. Už v žiadosti zo dňa 25.1.1991 jej prílohou bol geometrický plán
244-361-874-90, ktorým sa z parc. C-KN 704/2 odčlenia parc. C-KN 704/4 o výmere 98 m2, ktorú žiadosť

podával manžel žalobkyne. G. B. tak už pred darovaním vedel, na akom pozemku stojí predajňa, ktorú
22.11.1995 daroval žalobkyni. Od tohto dátumu je tu daná objektívna skutočnosť, že neexistuje pôvodná
parc. C-KN 704/2 o výmere 430 m2, ale že tu existujú dve parcely, pričom na parc. č. 704/4 o výmere
98 m2 stojí predajňa. Ak by žalobkyňa túto skutočnosť nevedela a ani by ju v katastri nezisťovala,
najneskôr 22.11.1995 uzavretím darovacej zmluvy sa túto skutočnosť objektívne dozvedela. Darovacia

zmluva bola uzavretá na Notárskom úrade JUDr. Eriky Lukáčovej, kde žalobkyňa s manželom uzavreli
darovaciu zmluvu na dom so súp. č. XXX, postavenom na parc. C-KN 704/4, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že s prihliadnutím na všetky okolnosti sa nepresvedčila
o tom, o aký pozemok žiada na odpredaj od Mesta Spišské Podhradie a že na tomto pozemku stojí
aj darovaná predajňa. Je normálne, že pokiaľ osoba, ktorá žiada o odkúpenie určitého pozemku sa

najprv presvedčí, o aký pozemok ide, či je ohraničený, aká je jeho výmera, či na ňom sú nejaké ťarchy,
zabezpečí si katastrálnu mapu a pod. Ide o minimálnu mieru opatrnosti, ktorú musí každý účastník
pri kúpe dodržať. Po zavkladovaní vlastníckeho práva je potrebné osobne sa presvedčiť, čo kupujúci
kúpil a či to zodpovedá tomu, čo skutočne chcel kúpiť. Konanie žalobkyne pred podaním žiadosti a ani
po uzavretí kúpnej zmluvy nie je takým konaním, ktoré by bolo možné charakterizovať ako konanie

s normálnou opatrnosťou. Úvaha súdu prvej inštancie, že žalobkyňa oplotila aj spornú parcelu vo
vedomí,žejejpatríjerelevantnálennapreukázaniedoby,počasktorejžalobkyňanebolanikýmvužívaní
parcely rušená. Nepreukazuje to však jej dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa oplotila pozemok nestačí pre vyslovenie záveru o oprávnenosti jej držby. Nemôže zaospravedlniteľný omyl súd považovať to, že žalobkyňa nevedela, že parc č. 704/4 nie je súčasťou
parcely 704/2. Žalobkyňa preto nemohla vstúpiť do oprávnenej držby. K vstupu do oprávnenej držby
nemohlo dôjsť ani po 25.11.1998, kedy došlo k zavkladovaniu kúpnej zmluvy, nakoľko už dňa 22.11.1995

žalobkyňa mala objektívnu vedomosť o tom, že predajňa potravín leží na parc č. 704/4. V neprospech
žalobkyne svedčí aj fakt, že dňa 20.11.1995 uzavrela zmluvu o dočasnom užívaní pozemku parc.
č. 704/2 a dňa 22.11.1995 darovaciu zmluvu. Aj z týchto dvoch právnych dokumentov sa žalobkyňa
musela dozvedieť, že ide o dve rozdielne parcely. Neobstojí úvaha súdu, že žalobkyňa nie je technicky
zdatná, aby cez katasterportál sa dozvedela, ktorú parcelu od mesta zakupovala a nemá ani také právne

povedomie. Takýto záver svedčí skôr o neospravedlniteľnom omyle ako o omyle ospravedlniteľnom.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Z podania Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor
vyplýva, že vo veci zápisu pozemku parc. č. 704/2 a 704/4 konalo Mesto Spišské Podhradie cestou

Miestneho národného výboru Spišské Podhradie, nie žalobkyňa. Rovnako vo veci zápisu stavby č.
933 do katastra nehnuteľností nekonala žalobkyňa, ale jej manžel. Predmetom darovania bola výlučne
stavba, nie pozemok pod stavbou, pričom v darovacej zmluve sa neuvádza výmera pozemku pod
stavbou. Uzavretím darovacej zmluvy v roku 1995 žalobkyňa mohla nanajvýš nadobudnúť tú vedomosť,
že darovacou zmluvou sa neprevádza vlastníctvo k pozemku pod stavbou, čomu ostatne zodpovedali aj

následne úkony žalobkyne smerujúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho
sa pod stavbou, ktoré vyústili do uzatvorenia kúpnej zmluvy s Mestom Spišské Podhradie v roku 1998.
V roku 1995 nebolo možné získavať údaje z katastra nehnuteľností takým jednoduchým spôsobom ako
je tomu v súčasnosti. Opätovne poukázala na sled právnych úkonov. Pozemok nachádzajúci sa pod
predajňou potravín je identifikovaný v zmluve zo dňa 1.1.1996 a v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.1998 ako

pozemok pod predajňou potravín. Žalobkyňa bola oprávnene presvedčená o tom, že kúpnou zmluvou
zo dňa 25.11.1998 odkúpila od Mesta Spišské Podhradie aj pozemok, nachádzajúci sa pod predajňou
potravín. Celú situáciu spôsobilo Mesto Spišské Podhradie nedôslednosťou pri príprave kúpnej zmluvy.
Mesto Spišské Podhradie schvaľovalo predaj pozemku pod stavbou v prospech žalobkyne, preto
žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.11.1998 odkúpila pozemok pod

predajňou potravín. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 a uznesenie NS SR sp.
zn. 5Cdo/87/2010. Skutočnosť, že žalobkyňa bola dobromyseľná potvrdzuje aj následné správanie sa
žalobkyne a správanie Mesta Spišské Podhradie a teda že zaplatila dohodnutú kúpnu cenu vyplývajúcu
z článku IV. kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.1998, neplatila Mestu Spišské Podhradie poplatok za užívanie
verejného priestranstva dohodnutý v zmluve o užívaní verejného priestranstva z 1.1.1996; platila mestu

daň; v roku 2010 uzatvorila nájomnú zmluvu s p. I., ktorá potvrdila, že jej predmetom bol aj pozemok
pod predajňou potravín; oplotila pozemky a Mesto Spišské Podhradie, mesto ju žiadnym spôsobom
nerušilo v držbe predmetného pozemku. Boli tak splnené všetky predpoklady vydržania vlastníckeho
práva, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Žalobkyňa nemala žiaden dôvod pochybovať o tom, že
nie je vlastníčkou sporného pozemku.

18. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalejlen„C.s.p.“),vrozsahudanomust.§379a§380C.s.p.,zhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2024 o 10.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 8.2.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

21. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce správne zistil
skutkový stav veci, dospel však k nesprávnemu právnemu záveru o naplnení zákonných predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k spornej parc. č. 704/4 o výmere 98 m2 vydržaním.

23. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

26. Vydržanie, tak ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení je osobitným originálnym spôsobom
nadobudnutia práva, vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V prípade splnenia zákonom
stanovených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza
k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne

– ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

27. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Pri oprávnenej
držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou.
Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa. Posúdenie, či

je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť,

teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/211/2016).

28. V danom prípade právnym dôvodom (titulom) možného vzniku vlastníctva žalobkyne k spornej
parcele sa mala stať kúpna zmluva V903/98 uzavretá dňa 25.11.1998 medzi predávajúcim Mestom
Spišské Podhradie a kupujúcou A. B. (žalobkyňou), ktorou bola odpredaná parc. č. 704/2-zastavané

plochy o výmere 332 m2. Predmet predaja – parc. č. 704/2 zastavaná plocha vo výmere 332 m2
zapísaná v KN na LV č. X kat. územia E. F. v časti A, definovaný v článku I. predmetnej kúpnej zmluvy
je špecifikovaný konkrétne a jednoznačne, niet žiadnych pochýb o tom, o akú parcelu, ktorá sa stala
predmetompredajamáísť.V tejtokúpnejzmluvenieježiadnazmienkaotom,žebymaloísťopozemok,
na ktorom sa nachádza predajňa potravín. Z obsahu tejto zmluvy preto podľa názoru odvolacieho

súdu nemohla žalobkyňa nadobudnúť žiadne presvedčenie o tom, že kupuje aj spornú parc. č. 704/4
o výmere 98 m2. V tej súvislosti nemožno pominúť fakt, že žalobkyňa ako obdarovaná uzavrela predtým
darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice pred notárkou JUDr. Erikou Lukáčovou v Levoči
N 117/95, Nz 117/95 dňa 22.11.1995 s G. B. (jej manželom) ako darcom, predmetom ktorej sa stala
nehnuteľnosť – dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 704/4, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX s tým, že

predmetom predaja sa stalo aj príslušenstvo tejto nehnuteľnosti, ktoré tvorí predajňa, vonkajšie úpravy
– prípojka vody a žumpy. Nehnuteľnosť s príslušenstvom bola popísaná tiež v znaleckom posudku
súdneho znalca Ing. Petra Tureka, ktorý je zapísaný v znaleckom denníku č. 863 pod por. č. 42/95
zo dňa 11.3.1995. Darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice, ktorú pred notárom
podpísali obe zmluvné strany. Táto nehnuteľnosť – stavba so súp. č. XXX stojaca na parc. č. 704/4 bola

v príslušnom katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedená následne na meno B. A. (žalobkyne) titulom
nadobudnutia darovacej zmluvy V.48/96-17/96. Niet pochýb o tom, že pri bežnej opatrnosti si žalobkyňa
ako obdarovaná ešte pred uzavretím spomínanej darovacej zmluvy ale aj následne po jej uzavretí
a zavkladovaní príslušným katastrálnym úradom mohla objektívne zistiť, že predmetný rodinný dom so
súp. č. XXX stojí na parcele č. 704/4 evidovanej na LV č. XXXX. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne

o tom, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.1998 s Mestom Spišské Podhradie, ktoré jej odpredalo
parc. č. 704/2 – zastavané plochy o výmere 332 m2 mala za to, že od Mesta Spišské Podhradie kupuje
aj spornú parc. č. 704/4 o výmere 98 m2. Predmet tejto zmluvy tak, ako vyplýva z jej článku I. sa týka
len parc. č. 704/2 - zastavaná plocha o výmere 332 m2 vedenej na LV č. X kat. územia E. F. v časti A, jeteda určený jednoznačne, dostatočne určite, preto vzhľadom k týmto okolnostiam žalobkyňa nemohla
byť v dobrej viere, že touto kúpnou zmluvou nadobudla aj ďalšiu parc. č. 704/4 o výmere 98 m2. Právne
predpisy platné v čase nadobudnutia nehnuteľnosti, a to predmetnej parc. č. 704/2 kúpnou zmluvou

viazali účinky nadobudnutia vlastníckeho práva na zápis do katastra nehnuteľností. Preto skutočnosť,
že žalobkyňa nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej parc. č. 704/4 o výmere 98 m2 na základe
tejto kúpnej zmluvy vylučuje, že by bola v dobrej viere o tom, že vlastníčkou tejto parcely sa stala.

29. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobkyne vychádzal z právnej premisy o tom,

že o dobromyseľnosti držiteľa možno hovoriť tam, kde drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať.

30. V tej súvislosti súdna prax sa zjednotila na tom, že omyl je ospravedlniteľný, pokiaľ držiteľ pri

bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu u každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Omyl držiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl je ospravedlniteľný
len výnimočne (napr. v dôsledku nejasného znenia zákona). Oprávnená držba spravidla spočíva
v skutkovom omyle; držiteľ je v omyle ohľadne skutkových okolností, ktoré majú za následok vznik

vecného práva (napr. pokiaľ sa domnieva, že bol uskutočnený určitý prejav vôle, aj keď tomu tak nebolo),
alebonaopakourčitejskutočnosti,ktorámázanásledokneplatnosťprávnehoúkonu,čiinakbránivzniku
práva. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať
aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), na
ktorého podklade mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že takýto titul musí

byť daný; postačí, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je.
Postačuje teda domnelý právny titul (titulus putativus). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom
je na tom, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

31. Žalobkyňa sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemohla stať oprávneným držiteľom

predmetnej nehnuteľnosti (parc. č. 704/4 o výmere 98 m2) len na základe vlastného presvedčenia, že
táto parcela sa stala predmetom spomínanej kúpnej zmluvy, keďže tomu tak nie je. S ohľadom na bežnú
(normálnu) opatrnosť, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od žalobkyne
požadovať, niet pochýb o tom, že žalobkyňa musela mať dôvodné pochybnosti o tom, že jej predmetná
parcela vlastnícky patrí. Po tom ako sa žalobkyňa oboznámila s obsahom kúpnej zmluvy objektívne

museli u nej vzniknúť pochybnosti o tom, že jej patrí aj predmetná parc. č. 704/4 o výmere 98 m2, keďže
táto sa nestala predmetom kúpnej zmluvy.

32. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa stala oprávneným
držiteľom predmetnej parcely, teda takým držiteľom, ktorý túto vec držal s ospravedlniteľným omylom, že

mu vec patrí. Názor súdu prvej inštancie, že u žalobkyne došlo k ospravedlniteľnému omylu, keďže sa
spoliehala na správnosť údajov uvedených v notárskej zápisnici, že sa nemala dôvod zaoberať číslami
parciel pozemku pod potravinami, že táto nemá také právne povedomie a ani nie je technicky zdatná
na to, aby cez katastrálny portál zistila, ktorú konkrétnu parcelu od mesta zakúpila, nemožno považovať
za také okolnosti, ktoré by na strane žalobkyne vyvolali ospravedlniteľný omyl. V tomto smere súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil.

33. Nemožno sa totiž stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pri nadobúdaní
nehnuteľnosti spomínanou kúpnou zmluvou postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, keď sa
dostatočne nepresvedčila, čo je predmetom kúpnej zmluvy, akú konkrétnu parcelu kupuje. Pritom si

musela byť vedomá toho, že stavba – unimobunka, ňou označovaná ako predajňa potravín stojí na
parc. č. 704/4 o výmere 98 m2, zapísanej na LV č. XXXX, s čím už musela byť oboznámená pri
uzavretídarovacejzmluvyformounotárskejzápisnicemedzidarcomG.B.aňouakoobdarovanou,ktorej
účinky vkladu nastali dňa 26.1.1996. Pokiaľ by totiž žalobkyňa postupovala s normálnou opatrnosťou,
mohla sa takémuto omylu vyhnúť. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS ČR sp. zn.

22Cdo/490/2001, ktorý vyvodil, že pokiaľ sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy
o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, keď zákon takúto registráciu vyžadoval,
nemohol byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Tvrdenia žalobkyne o tom, že bola držiteľkou oprávnenou, teda v dobrej viere o tom, že jej predmetnáparcela patrí, vzhľadom na právne úkony, ktoré urobil jej manžel ešte pred rokom 1990, kedy došlo
geometrickým plánom k zameraniu novovytvorených parciel neobstojí. Ide o úkony, ktoré vykonal jej
manžel a nie je v konaní preukázané, že by o týchto skutočnostiach mala akúkoľvek vedomosť. Pokiaľ

ide o podanie žiadosti na Mesto Spišské Podhradie v roku 1995, ktorou prejavila žalobkyňa záujem
o zakúpenie pozemku pod predajňou potravín, stanovisko mestského zastupiteľstva má len odporúčací
charakter, avšak v súvislosti s nadobudnutím konkrétnej nehnuteľnosti nevyvoláva žiadne právne účinky.
Naviac z výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 9.3.1995 vyplýva, že
bol schválený odpredaj pozemku pre A. B. parc. č. 704/2 o výmere 332 m2 v kat. území E. F. v cene 70,-

Sk/m2, teda tej parcely, ktorá sa stala aj predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Mesto
Spišské Podhradie a kupujúcou A. B. zo dňa 19.12.1995, ktorej predmetom sa stala práve táto parc.
č. 704/2 o výmere 332 m2. Následne po uzavretí tejto kúpnej zmluvy, Notárskou zápisnicou spísanou
dňa 22. novembra 1995 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi darcom G. B. a obdarovanou A.
B., predmetom ktorej sa stal dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. 704/4, zapísaný na LV č.
XXXX. Po uzavretí tejto darovacej zmluvy žalobkyňa musela mať vedomosť, že ako obdarovaná sa stala

vlastníčkou domu súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 704/4, zapísanom na LV č. XXXX, ktorá parcela
sa nestala predmetom kúpnej zmluvy uzavretej následne s Mestom Spišské Podhradie dňa 19.12.1995.
Je preto vylúčené, aby bola dobromyseľná v tom, že touto kúpnou zmluvou nadobudla aj parc. č. 704/4,
na ktorej bol postavený dom so súp. č. XXX. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1995 bola úplne
iná parc. č. 704/2 o výmere 332 m2. Aj v ďalšej kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcim Mestom

Spišské Podhradie a kupujúcou A. B. dňa 25.11.1998 sa jej predmetom stala len parc. č. 704/2 o výmere
332 m2. Až na základe tejto kúpnej zmluvy potom bolo zapísané vlastnícke právo v prospech kupujúcej
A. B..

34. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že A. B. odkúpila od Mesta Spišské Podhradie

ďalšie parc. č. 704/2 a 704/8, bezprostredne susediace s predmetnou parcelou nemohla u nej vyvolať
dôvod domnievať sa, že je aj vlastníčkou parc. č. 704/4, ktorá nebola predmetom žiadnej z ňou
uzavretých kúpnych zmlúv.

35. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok a žalobu zamietol.

36. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.
2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v prvoinštančnom ale aj v odvolacom konaní
úspešným.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).