Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ján Pastirčík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202722
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621202722.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o, so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D., o zaplatenie 1 125,32 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2021 sa pôvodná žalobkyňa Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 1 125,32 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.5.2019 do
zaplatenia.Vžalobeuviedla,žesožalovanýmuzatvoriladňa20.9.2018zmluvuopôžičkeč.XXXXXXXX/
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1 130,44 € na kúpu
spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (chladnička). Kúpna cena tovaru bola 1 130,44 €.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume
56,73 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 361,52 €. Do podania žaloby žalovaný uhradil z tejto
zmluvy sumu 113,46 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,

resp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,pôvodná
žalobkyňa dňa 27.2.2019 listom – predžalobná upomienka vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok
a upozornila ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok
ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, dňa 19.4.2019 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 27.4.2019. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval
sumu 1 125,32 €. Uvedenú sumu pôvodná žalobkyňa vypočítala tak, že spočítala predpísané splátky
splatnédozosplatneniaúveru(340,38€)asumupozosplatnení(898,40€),odktorýchodpočítalaúhrady

žalovaného vo výške 113,46 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úroky z omeškania, a to od
šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní.

2. Uznesením zo dňa 3.11.2022 č.k. 4Csp/77/2021-77 súd pripustil zmenu strany sporu na strane
žalobkyne tak, že pôvodná žalobkyňa z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila terajšia
žalobkyňa.

3.Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.Kpodanejžalobesanevyjadril.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.3.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa a jej právna
zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na ňom ospravedlnili podaním doručeným
súdu dňa 22.2.2024, a to s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť a zásadu hospodárnosti konania.

Na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil ani žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené
dňa 20.2.2024 s použitím fikcie doručenia. Vychádzajúc z uvedeného, súd v zmysle § 180 druhej
vety C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal
a rozhodol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20.9.2018 medzi pôvodnou
žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 1 130,44 € na kúpu chladničky, ktorej kúpna cena bola
1 130,44 €. Žalovaný mal úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 56,73 €, celková čiastka tak

predstavovala sumu 1 361,52 € a celkové náklady spotrebiteľa 231,08 €. Strany si dohodli ročnú úrokovú
sadzbu 20,86 %. RPMN predstavovala 20,86 %. Prvá splátka úveru mala byť uhradená 20.10.2018,
ostatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru tak bol 20.9.2020. V zmysle
bodu 10.2 zmluvy bola banka oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru
žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane

okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok
stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad predmetného úveru súd zistil, že žalovaný uhradil len prvé dve mesačné

splátky splatné 20.10.2018 a 20.11.2018, teda sumu 113,46 €. Do omeškania sa dostal so splátkou
splatnou 20.12.2018.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.2.2019 pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu
nedoplatku na splátkach vo výške 170,19 € s upozornením, že ak do 5.4.2019 nedôjde k úhrade

splátkysplatnejvmesiaci12/2018,budeoprávnenáúverzosplatniť. Uvedenáupomienkaboladoručená
žalovanému 4.3.2019.

9.Následnepôvodnážalobkyňalistomzodňa27.4.2019oznámilažalovanému,ženakoľkodlžnésplátky
v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, jeho dlh sa stal splatným v celom

rozsahu naraz. Zároveň ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 125,62 €. Žalobkyňa však v konaní
ničím nepreukázala, že tento list bol doručený žalovanému.

10. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi Consumer Finance
Holding,a.s.apôvodnoužalobkyňouakopostupcamiažalobkyňouakopostupníkom,vzneníjejdodatku

č. 5, v spojení s prílohou č. 3 k tejto zmluve vyplýva, že predmetom rámcovej zmluvy bola aj pohľadávka,
ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní. Ďalej sa v rámcovej zmluve dohodlo,
že konkrétne pohľadávky, ktoré sa majú postúpiť, budú určené v jednotlivých Žiadostiach o postúpenie
a prevod, pričom dátumom postúpenia sa rozumie každý dátum, ku ktorému dôjde k doručeniu Žiadosti
o postúpenie a prevod od postupcov postupníkovi. Zo Žiadosti o postúpenie a prevod zo 6.5.2022

(kde pôvodná žalobkyňa vystupovala ako postupca a žalobkyňa ako postupník), vyplýva, že predmetná
pohľadávka voči žalovanému sa s odvolaním na rámcovú zmluvu postupuje na žalobkyňu k dátumu
prevzatia, t.j. k 19.5.2022.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanémuposkytnutýúvervovýške1130,44€.Právnyvzťahzaloženýpredmetnouúverovouzmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže
pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikaniaažalovanývystupovalakospotrebiteľ,pretožepriuzatváraníaplnenízmluvynekonalvrámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore

vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,
v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom

sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

24. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje z Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (v znení jej dodatku č. 5), uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako

postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 6.5.2022,
na základe čoho malo k 19.5.2022 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanému na
žalobkyňu. Hoci v konaní už bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o pripustení
zmeny na strane žalobkyne, je potrebné uviesť, že súd v súlade s § 80 C.s.p. predmetný návrh
posudzoval len z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala

právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť
na strane žalobkyne, so svojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23.8.2018 sp. zn. 8 Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú
inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou,
či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať

len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1 Cdo 163/2017, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobkyne preto nijako nebránila súdu, aby skúmal, či v danom prípade došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu a v nadväznosti na to,

či je žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

25. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to,
že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola Všeobecná úverová
banka a.s., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie

zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že
postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v
rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení

pohľadávky dlžníkovi.

26. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej
právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen
tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho

záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne
nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť kaplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

27. V danom prípade niet pochybností o tom, že v čase, keď malo dôjsť k postúpeniu predmetnej
pohľadávky, t.j. k 19.5.2022, už bola pohľadávka splatná, keďže úver bol v tom čase po konečnom
termíne splatnosti. Žalobkyňa však bola povinná v konaní taktiež preukázať, že pôvodná žalobkyňa
žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku
a tento i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní pred

postúpením pohľadávky.

28. Súd v súvislosti s písomnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací súd
v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8

veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/

C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v spomínanom uznesení
sp. zn. 2Cdo/266/2020.

29. Vychádzajúc zo záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/266/2020 je zjavné, že v okolnostiach prejednávanej veci za písomnú výzvu v zmysle § 92

ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať oznámenie pôvodnej žalobkyne o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 27.4.2019. Žalobkyňa navyše v konaní ani ničím nepreukázala, že toto
oznámenie bolo doručené žalovanému. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu písomnej
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno konštatovať, že neboli splnené všetky zákonné
podmienky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu,

čo predstavuje dôvod neplatnosti tohto postúpenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne
v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd mu však nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R
72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.