Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-13C/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122351559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6122351559.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudca JUDr. Eva Dosedla v spore žalobcu: A. A., B.: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX

XX D. - E., zast.: JUDr. Vincent Lechman, Štefánikova 40, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO:42 242
665, proti žalovaným: 1.) A. F., B.: X.X.XXXX, G. XXX/X, XXX XX G., žalovaný č. 1 právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Hrabčák, PhD., Ph.D., advokát, Metodova 2, 080 01 Prešov, IČO:54 467 501, 2.) F.
F., B.: X.X.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX D., žalovaný č. 2 právne zastúpený: JUDr. Matúš Králik, PhD.,
advokát, Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO:52 341 542, v konaní
o zaplatenie 15504,3 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 17.06.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 25.08.2022 Okresným súdom Banská Bystrica podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. rade a
2. rade zaplatiť mu istinu vo výške 15.504,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
15.504,30 eur od 5.12.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalobca je fyzická osoba, ktorá v rámci priateľských
vzťahov a na základe uzatvorenej zmluvy poskytoval finančné plnenia v prospech nebohej matky
žalovaných v 1. rade a 2. rade: I. F., J. K., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že sa poznal s
matkou žalovaných od detských čias. Následne sa dlhšie obdobie nevideli. Znovu sa žalobca s matkou
žalovaných stretol v rokoch cca 2002 a 2003, kedy matka žalovaných mala rodinné problémy a rozpory
s jej bývalým manželom, ktoré vyústili do rozvratu manželstva a rodiny, t. j. rozvod v roku 2006 a
riešeniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdnoucestouodroku2009dojejsmrti18.06.2019.

Tieto rodinné problémy matky žalovaných prerástli do problémov finančných a zdravotných. Matka
žalovaných v dôsledku rozvodu manželstva a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a podania návrhov exmanžela na exekúcie jej majetku bola v nepriaznivej finančnej situácii. S ohľadom
na priateľské a blízke vzťahy žalobcu s matkou žalovaných a bývanie vo vedľajšom vchode, je žalobca
začal finančne vypomáhať. Táto finančná výpomoc sa s ohľadom na jej rastúcu výšku a dlhotrvajúci
spor s exmanželom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého mala matka
žalovaných dlh splatiť, pretavila do osobitnej zmluvy - Dohovoru zo dňa 20.11.2012. Žalobca tak ako

poskytovateľ (veriteľ) uzavrel s nebohou matkou žalovaných v 1. a 2. rade ako prijímateľkou (dlžník) dňa
20.11.2012 zmluvu - Dohovor, na základe ktorého sa žalobca zaviazal k pravidelnej finančnej výpomoci
prijímateľke s tým, že tento Dohovor končí platnosť okrem iných skutkových situácii uvedených v čl.
III tohto Dohovoru aj úmrtím prijímateľa. Dlžníčka I. F., J. K., nar. XX.XX.XXXX (matka žalovaných v1. a 2. rade), zomrela dňa XX.XX.XXXX, k vzniku ostatných skutočností uvedených v čl. III Dohovoru
nedošlo. Po zomrelej poručiteľke I. F. prebehlo dedičské konanie, ktoré je toho času už právoplatne
skončené (právoplatnosť nastala 4.12.2020). Dedičské konanie bolo vedené Notárskym úradom JUDr.

Márie Vasiľovej, Mlynská 26, Košice pod č. 24 D/390/2019, Dnot 152/2019. 6. Dohovor medzi dlžníčkou
a žalobcom podľa obsahu možno považovať za rámcovú zmluvu o pôžičkách, kde splatnosť vrátenia
všetkých pôžičiek bola dohodnutá najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia dohovoru. Deň ukončenia
Dohovoru nastal dňa XX.XX.XXXX, a to smrťou dlžníčky. Do času úmrtia prijímateľky I. F., t. j. L.
XX.XX.XXXX jej žalobca ako poskytovateľ poskytol finančné plnenia v celkovej výške 44 522,71 eur.

Žalobca si túto pohľadávku prihlásil do dedičského konania. Takto uplatnená pohľadávka však nebola
súdom (notárom ako súdnym komisárom) zaradená do súpisu pasív dedičstva, keďže žalovaní v 1. a 2.
rade – synovia poručiteľky ako dedičia zo zákona túto pohľadávku odmietli v dedičskom konaní uznať. V
prípade prijímateľky I. F. jej aktíva ku dňu smrti prevyšovali pasíva a čistá hodnota dedičstva prevyšuje
aj sumu pohľadávky žalobcu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dedičia prijímateľky I. F. dedičstvo neodmietli.
Hodnota aktív prevyšuje pasíva, teda dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého

dedičstva. Splatnosť vrátenia všetkých peňažných plnení nastala uplynutím 15 dní odo dňa smrti, teda
03.07.2019. Všeobecná 3 – ročná premlčacia doba teda začal plynúť 04.07.2019 a uplynie 03.07.2022.
Žalobca tak eviduje pohľadávku, ktorá mu nebola doposiaľ žiadnym spôsobom uhradená. Žalobca ako
veriteľ týmto poskytol právnej predchodkyni žalovaných v 1. a 2. rade finančné prostriedky na úhradu
nákladov spojených s jej životom a vykonal úhrady v jej mene predovšetkým: úhrada nákladov SIPO

doklad (náklady spojené s bývaním dlžníčky) v období najmenej od roku 2011 do jej smrti, pričom
žalobca uplatňuje vykonané úhrady od decembra 2012 do jej smrti, v celkovej výške 11 526,32 eur,
úhrada poplatku za komunálne odpady v období rokov 2015 až 2019 v celkovej výške 156,83 eur,
úhrada nákladov na materiál zateplenia chodby domovej dôverníčke bytového domu, pani C. v sume 90
eur, úhrada nákladov na mobilný telefón dlžníka v sume 201,18 eur, úhrada iných nákladov a finančné

výpomoci na účet dlžníčky v sume 3 764,49 eur. Dlžníčka čiastočne svoje dlhy žalobcovi vrátila, čo
žalobca zohľadňuje v osobitnej tabuľke, preukazujúcej výšku jeho pohľadávky voči žalovaným v 1. a
2. rade. Žalobca ďalej uviedol, že si súčasne uplatňuje od žalovaných v 1. a 2. rade príslušenstvo
pohľadávky, ktorým sú náklady spojené s jej uplatnením, a to trovy zastúpenia spojené s uplatnením
pohľadávkyvdedičskomkonaní,ktorépredchádzalouplatneniupohľadávkyvtomtosúdnomkonaní,ato

v celkovej výške 450 eur. Žalobca ďalej uvidol, že sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáha aj zaplatenia
úroku z omeškania v sadzbe podľa predpisov občianskeho práva zo sumy žalovanej istiny od prvého
dňa nasledujúceho po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie. Žalobca v podaní ďalej
poukázal na ust. § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež poukázal na ust. §
197, § 198 ods. 1, §200 ods. 1 a § 212 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku. Žalobca uviedol,

že s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domáha od žalovaných v 1. a 2. rade, ako právnych
nástupcov ich nebohej matky úhrady pohľadávky s príslušenstvom.
3. Dňa 28.06.2022 rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci platobným rozkazom sp. zn.
27Up/943/2022, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní 1, 2“) v zákonnej lehote
odpor. V písomnom podaní odporu žalovaní 1, 2 prostredníctvom svojich právnych zástupcov uviedli,

že žalobca uviedol, že v osobitnej tabuľke zohľadnil úhrady realizované matkou žalovaných, avšak
po oboznámení sa s predmetným dôkazom žalovaní 1, 2 nevedia, ako žalobca dospel k jednotlivým
sumám.Žalovaní1,2poukázalinato,žeakbyžalobcazohľadnilúhradyrealizovanématkoužalovaných,
položka pod písm. a) by bola v sume 9.994,10 eur, položka pod písm. b) by bola 0 eur, položka pod
písm. c) by bola v sume 0 eur, položka pod písm. d) by bola v sume 153,54 eur, položka pod písm. e)

by bola v sume 3.745,45 eur. Žalovaní 1, 2 k položke SIPO od 12/2012 do 18.06.2019 poukázali na to,
že žalobca uvádza, že za právnu predchodkyňu žalovaných uhradil náklady na SIPO v celkovej sume
11.526,32 eur od 12/2012 do 18.06.2019. Okrem toho, že uvedená suma nie je správna, ako vyplýva z
uvedeného vyššie, žalobca opomenul súdu uviesť zásadnú skutočnosť, a to že v G. M. X B. C. XX N.
D. žil s matkou žalovaných minimálne od roku 2012 do smrti matky žalovaných v roku 2019. Uvedené

tvrdenie žalovaných 1, 2 potvrdzujú každoročné vyúčtovania nákladov spojených s G. M. X B. C. XX
N. D. vyhotovené O. P. D. – I., C. XX, XXX XX D., IČO: 30 683 831 ako aj skutočnosť, že po smrti
matky žalovaných odovzdával predmetný byt práve žalobca. Ak teda žalobca býval v byte, ktorý mu
nepatril je normálne, že sa podieľal na nákladoch spojených s jeho bývaním v tomto byte. Žalovaní 1, 2
uviedli, že v danom prípade je na mieste posúdiť nárok žalobcu aj s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Zároveň žalovaní 1, 2 uviedli, že majú za to, že ak by uvedené platby boli aj realizované
za matku žalovaných 1, 2, žalobca tieto platby realizoval za matku žalovaných z jeho bankového účtu v
prospech účtu 3. osôb bez právneho titulu. Dôkaz predložený žalobcom, t.j. Dohovor zo dňa 20.11.2012
uzavretý medzi žalobcom ako poskytovateľom a matkou žalovaného v II. rade ako prijímateľom v čl. I –Predmet dohovoru uvádza, že predmetom dohovoru je finančná výpomoc poskytovateľa pre príjemcu,
ktorú mal poskytovateľ – žalobca poskytnúť buď priamo na účet prijímateľa – matky žalovaných, alebo
realizáciou nákupov v predajni. Platby realizované žalobcom na úhradu SIPO boli uhradené na účet

3. osôb, t.j. nie na účet prijímateľa – matky žalovaných. Predmetom dohovoru bola výpomoc na účet
matky žalovaných, alebo platby jej nákupov v predajniach. Predmetom Dohovoru teda neboli iné platby
realizované žalobcom na účet 3. osôb za matku žalovaných. V danej súdvislosti poukázali na ust. § 454
v spojení s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1, 2 namietli premlčanie nároku žalobcu na
náhradunákladovspojenýchsplatbouSIPOzabytM.XB.Q.C.XXN.D.vcelkovejsume11.526,32eur.

Žalovaní 1, 2 k položke komunálne odpady v období rokov 2015 až 2019 za matku žalovaných v celkovej
sume 156,83 eur uviedli, že zotrvávajú na identickom právnom názore ako uviedli k bodu a) (t.j. k prvej
položke, pozn. súdu). Žalovaní 1, 2 namietli premlčanie nároku žalobcu na náhradu nákladov spojených
s platbou poplatkov za komunálny odpad za G. M. X B. Q. C. XX N. D.. K položke úhrada nákladov
na materiál zateplenia chodby domovej dôverníčke bytového domu pani C. v sume 90 eur žalovaní
1, 2 uviedli, že v tomto rozsahu nie sú pasívne legitimovaní. Žalobca, ak v minulosti realizoval nejaký

nákup materiálu pre domovú dôverníčku pani C., tento nárok si mal uplatniť voči nej. K položke úhrada
nákladov na mobilný telefón za matku žalovaných v celkovej sume 201,18 eur uviedli, že zotrvávajú na
identickom právnom názore ako uviedol k bodu a). Žalovaní 1, 2 namietli premlčanie nároku žalobcu
na náhradu nákladov spojených s platbou poplatkov za mobilný telefón matky žalovaných. K položke
úhrada iných nákladov a finančné výpomoci na účet matky žalovaných v celkovej sume 3.764,49 eur

žalovaní 1, 2 poukázali na skutočnosť, že tento žalobcom uplatnený nárok predstavuje pravdepodobne
z časti pôžičky poskytnuté matke žalovaných 1, 2, pričom posledná takto realizovaná platba bola v roku
2016. Žalobca uvádza, že Dohovor medzi dlžníčkou a žalobcom podľa obsahu možno považovať za
rámcovú zmluvu o pôžičkách, kde splatnosť vrátenia všetkých pôžičiek bola dohodnutá najneskôr do 15
dní odo dňa ukončenia Dohovoru. Žalobca pritom za deň ukončenia Dohovoru považuje deň 18.06.2019

(deň úmrtia matky žalovaného v II. rade), keďže podľa tvrdení žalobcu k vzniku ostatných skutočností
uvedených v čl. III Dohovoru nedošlo. Žalobca uvádza zjavne nesprávny dátum ukončenia Dohovoru,
pretože k inej skutočnosti spôsobujúcej zánik Dohovoru zo dňa 20.11.2012 došlo s odkazom na čl.
III bod 4 Dohovoru, t.j. začatím exekúcie na majetok prijímateľa – matky žalovaných. Dňa 22.04.2014
prostredníctvom právneho zástupcu podal žalovaný v I. rade návrh na vykonanie exekúcie dlžnej sumy

v celkovej sume 3.125,48,- EUR s prísl. (dlžné výživné) voči matke, ako povinnej v exekučnom konaní.
Dňa 16.05.2014 vydala A. F. H., súdna exekútorka, Exekútorský úrad Košice so sídlom Hlavná 115,
040 01 Košice Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 356/2014. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že túto pohľadávku z exekučného titulu si exekútorský úrad prihlásil aj do dedičského konania
po matke žalovaných, a teda o existencii tejto exekúcii má vedomosť aj samotný žalobca, ktorý sám

predložil dôkaz: Uznesenie o dedičstve sp. zn. 24D/390/2019. Zároveň táto exekúcia bola zapísaná aj
na liste vlastníctve na ktorom je zapísaný G. M. X B. C. XX N. D., t.j. byt v ktorom žalobca žil bez platenia
nájmu viac ako 10 rokov. Dohovor zo dňa 20.11.2012 uzavretý medzi žalobcom a matkou žalovaných
tak zanikol v máji 2014. Nárok žalobcu na vrátenie pôžičiek poskytnutých matke žalovaných je tak dávno
premlčaný. Žalovaní 1, 2 namietli premlčanie nároku žalobcu na vrátenie finančnej výpomoci poskytnutej

na účet matky žalovaných v celkovej sume 3.764,49 eur. Zároveň uviedli, že majú za to, že z právneho
hľadiska je nemožné uzavrieť rámcovú zmluvu o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke v zmysle zákona č.
40/1964Zb.Občianskehozákonníkapredstavujereálnyprávnyúkon,tedaprávnyúkon,ktorýjeuzavretý
platne a účinne nie len prejavením vôle zmluvnej strany ale samotným konaním, t.j. poskytnutím pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Žalovaní v danom smere poukázali na súdnu judikatúru, konkrétne rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn. 5Cdo/238/2010 NS SR. K položke náklady
žalobcu na právneho zástupcu v dedičskom konaní po matke žalovaných v celkovej sume 450 eur
uviedli, že žalobca si podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil zjavne nárok, ktorý
nie je možné podľa názoru žalovaných priznať v tomto konaní. Žalobcom uplatnený nárok na sumu 450
eur predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní, t.j. náklady

žalobcu na advokáta v dedičskom konaní a v danom smere poukázali na ust. § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku. Žalobcovi v rámci dedičského konania po matke žalovaných
vedeného pod sp. zn. 24D/390/2019 priznaný nárok na náhradu trov konania nebol. Žalovaní uviedli, že
žalobca teda zatajil súdu, že G. M. X B. C. XX N. D. užíval bez nájmu približne 10 rokov spolu s matkou
žalovaných, ďalej že Dohovor zo dňa 20.11.2012 zanikol v máji 2014 v zmysle čl. III. bod 4 z dôvodu

začatia exekúcie na majetok prijímateľa - matky žalovaných, a že matka žalovaných bola dlhodobo
liečený alkoholický pacient. Z obsahu Dohovoru zo dňa 20.11.2012 je zrejmé, že žalobca využil finančnú
tieseň matky žalovaných pri uzavretí tohto právneho úkonu, pričom mal zjavný úmysel sa obohatiť z
majetku jej bývalého manžela, rsp. majetku jej rodičov. Matka žalovaných pritom bola dlhodobo liečenýalkoholický pacient, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo jej smrť. Žalovaní v závere uviedli, že v prípade
ak súd nezohľadní vyššie uvedené skutočnosti majú žalovaní 1, 2 za to, že v danom prípade sú splnené
podmienky na posúdenie neplatnosti právneho úkonu - Dohovoru zo dňa 20.11.2012 ex offo z dôvodov

podľa § 38 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní žiadali Okresný
súd Banská Bystrica, aby Platobný rozkaz zo dňa 28.06.2022 vydaný pod sp. zn. 27Up/943/2022 zrušil
v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že hodnotí konanie žalovaných ako
rozporné s dobrými mravmi, a to s ohľadom na nižšie uvedené skutočnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade

opomenuli uviesť jednu z podstatných skutočností, ktoré viedli k danému stavu a uzatvoreniu nimi
rozporovaného Dohovoru, a teda aj vzniku rozporovaných pohľadávok žalobcu voči pôvodne nebohej I.
F. a po jej smrti voči dedičom – žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca poukázal, že k uzatvoreniu sporného
Dohovoru došlo v dôsledku toho, že nebohá I. F. mala zlé vzťahy s rodinou – svojím exmanželom, a
následne aj synmi F. a A. - žalovanými v 1. a 2. rade, a v tomto smere ju „nepodržali“ ani jej vlastní rodičia.
Práve v dôsledku odmietania pomoci najbližšími a robením schválností nebohej I. F. sa žalobca ako

jej dlhodobý priateľ a rodinný známy podujal jej pomáhať nielen finančne, aby napriek situácii v rodine
nepadla na úplné dno a nestal sa z nej bezdomovec. Tým, že po rozvode manželstva I. F. s jej manželom
došlo aj k rozporom ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, bol
na I. F. vytváraný dlhodobý nátlak, súdne spory s členmi vlastnej rodiny ju traumatizovali a psychicky
ju to ničilo. Napríklad súdne konanie o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode trvalo v podstate cca 11 rokov na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 43C/69/2009, a bolo
ukončené až 24.08.2022 Uznesením, a aj to vyše rok po jej smrti dňa 18.06.2019. Uvedené vyplýva
zo Zápisnice o pojednávaní vo veci 24D/390/2019 zo dňa 04.12.2020. Zároveň hodnota majetku –
aktív dedičstva tak činila sumu cca 360 000 eur. Problematika celej veci má vo všeobecnosti širšie
súvislosti. Exmanžel nebohej I. F. mal v dôsledku svojej pracovnej činnosti nadpriemerný príjem, I.

F. bola ženou v domácnosti. Po rozvode manželstva ostala I. F. ponechaná v núdzi a bez peňazí.
O žalovaných v 1. a 2. rade ako synov I. F. a ich otca bolo postarané naďalej, ako exmanželom I.
F. a matkou I. F.. Exmanžel I. F. a žalovaní v 1. a 2. rade podávali voči nej trestné oznámenia za
neplatenie výživného, podávali exekučné návrhy, a vytvárali tak na ňu neprimeraný tlak bez zdôvodnenia
a tlačili ju do stave materiálnej núdze. Žalobca do tohto stavu I. F. vstúpil ako jej priateľ, ktorý videl jej

trápenie, zastal sa jej a pomáhal jej. V podstate žalobca mohol ponechať I. F. „svojmu osudu“, a ušetriť
si nemálo finančných prostriedkov. V dedičskom konaní je suma pohľadávky vyčíslená na cca 44 500
eur, ktorú si žalobca riadne uplatnil. V tomto konaní s ohľadom na problematickosť preukázať jednotlivé
finančné plnenia v prospech I. F. žalobca uplatňuje výlučne položky, ktoré sú riadne podchytené výpismi
z účtov a príslušnými dokladmi vzťahujúcimi sa na úhrady v prospech I. F.. Žalobca mal úvodom s I.

F. ústnu dohodu, že podľa svojich možností jej bude finančne vypomáhať, keď to bude potrebovať.
Uvedené bolo konané napriek tomu, že spoločný majetok z manželstva bol nemalej hodnoty, ale účelové
konanie exmanžela v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) smeroval
k oddialeniu riadneho a zákonného vyporiadania BSM (o čom svedčí už vyššie označená a predložená
Zápisnica o pojednávaní z konania 24D/390/2019 zo dňa 04.12.2020). Finančná výpomoc nebola

žiadnym darom, a mala byť riadne vrátená. Za týmto účelom následne žalobca uzatvoril s I. F. sporný
Dohovor. Dohovor mal zabezpečovať poskytovanie pomoci zo strany žalobcu v núdzi I. F., a to doby
ukončenia tejto núdze. Bez žalobcu by I. F. bola konaním jej exmanžela a žalovaných v 1. rade a 2.
rade (t. j. členmi svojej rodiny) zbavená svojho majetku, a ako je uvedené vyššie, bola by sa prepadla
do stavu nemajetnosti, až bezdomovectva. Žalobca uvádza, že I. F. vypomáhal nielen finančne, ale

prítomnosťou a stretávaním sa. Žalovaní v 1. a 2. rade ako jej synovia o I. F. ako matku od roku 2013
až do jej smrti nejavili žiaden hlbší záujem. O tom svedčí aj to, že napriek tomu, že vedeli o núdzi
svojej matky, tak žalovaný v 1. rade podal na matku exekúciu. Žalobca sa s nebohou poznal od malého
detstva, keď spolu vyrastali vo vzájomnej blízkosti, rodiny sa vzájomne stretávali. V podstate aj miesta
trvalých pobytov žalobcu (C. XX) I. I. F. (C. XX) svedčia o blízkosti. Problémy v živote I. F. nastali už

v roku 2003, a to konaním o rozvodu manželstva nebohej I. F. s jej exmanželom. Nebohá I. F. žila ako
žena v domácnosti, pričom finančne rodinu zabezpečoval jej exmanžel s nadpriemerným príjmom v tom
čase. Počas konania o rozvod manželstva sa I. F. dostala do núdze. Exmanžel jej zrušil debetnú kartu k
rodinnému účtu, ostala tak bez peňazí a v zlom psychickom stave. Bolo jej vytýkané, že ničím neprispela
do rodinného majetku. V tomto stave sa žalobca s I. F. stretol znova, a po dohovore so svojou manželkou

sa postupne stretávali viac a viac a žalobca spoznal problémy, ktoré mala. Ako je uvádzané vyššie,
rozvodové konanie a následne súdne konanie o vyporiadanie BSM boli okolnosti, ktoré ju doviedli do
stavu nielen materiálnej núdze, ale aj k problémom s alkoholom, na ktoré v podstate sami žalovaní v
1. a 2. rade poukázali. Zlé vzťahy zo strany exmanžela a žalovaných v 1. a 2. rade spočívali v tom, ženapríklad žalovaní v 1. rade a 2. rade nepozvali I. F. ako svoju matku na stužkovú slávnosť, na promócie
a pod. V čase týchto problémov v živote I. F. žalobca s jeho manželkou je poskytovali nielen spoločnosť,
ale aj finančnú pomoc. V byte na C. XX mala I. F. zrušenú pevnú linku, nefunkčný televízny príjem.

ExmanželzrušilINKASOnaúhradynákladovspojenýchsbytomnaC.XX,následnezrušilvšetkyzmluvy
na dodávky energií (plyn, elektrina). V týchto okolnostiach I. F. v roku 2005 podala návrh na súd na
priznanie manželského výživného, pričom v roku 2014 v rámci exekúcie na majetok exmanžela jej bol
vyplatený zostatok dlžného výživného v sume cca 3 000 eur. V roku 2014, aby sa zamedzilo I. F. dostať k
týmto peniazom podal pôvodne exmanžel návrh na exekúciu na výživné na syna, ktorý už však bol v tom

čase dospelý. Súd preto uznal túto exekúciu ako neprípustnú, a teda exekučné konanie neprebiehalo.
V daných okolnostiach konania exmanžela I. F. a žalovaných v 1. a 2. rade ako jej synov, aby nedošlo
k blokácii finančnej pomoci zo strany žalobcu, tak žalobca začal vykonávať úhrady za I. F. priamo
veriteľom. Žalobca sa v byte I. F. zdržiaval ako návšteva, ale bez toho, aby bol akokoľvek odkázaný
na užívanie bytu I. F.. Žalobca v danom čase vlastnil byt na C. XX. Pokiaľ žalovaní v 1. rade a 2. rade
nevedia, ako žalobca dospel k vymáhanej sume, tak uvádza, že predmetné položky vyplývajú z výpisov

z účtov a s tým súvisiacimi podkladmi – dokladmi SIPO a pod. Žalobca uviedol, že v tejto súvislosti
poskytuje ním vypracovaný materiál zohľadňujúci ním tvrdené skutočnosti. Žalobca ďalej uviedol, že s
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti namieta nedostatky námietky premlčania žalovaných v 1. a 2.
rade. Nárok žalobcu premlčaný nie je. Žalobca uviedol, že ak by aj súd konštatoval, že došlo k zániku
dohovoru z 20.11.2012 z dôvodov, na ktoré poukazujú žalovaní v 1. a 2. rade, a poukazujú na premlčanie

podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak za daných okolností žalovaní v 1. a 2. rade opomínajú
ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka na znenie ktorého ktoré poukázal. Súčasne žalobca v
daných súvislostiach vedel o tom, že exekúcia bola na majetok I. F. vyhlásená za neprípustnú. V danom
smere pri vedomostiach I. F. o stave veci, ktorý žalobcovi nebol prezentovaný, sa jedná o úmyselné
bezdôvodné obohatenie na strane I. F., čo má za následok plynutie 10-ročnej premlčacej doby. Žalobca

záverom s odvolávaním sa žalovaných v 1. a 2. rade na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
poukazuje pri pomoci žalobcu nebohej I. F. tiež na vyššie uvedené skutočnosti, že na stave materiálnej
núdze a zdravotných problémoch sa svojím spôsobom podieľali sami žalovaní v 1. a 2. rade. Získali
tak po nebohej I. F. dedičstvo, ktoré nebolo zaťažené dlhmi aj v dôsledku finančnej výpomoci žalobcu.
Preto sa javí ako značne nespravodlivé, ak by takáto finančná pomoc nebohej I. F., a ktorá súčasne

umožnila udržanie majetku nebohej nemala byť kompenzovaná a nahradená. S ohľadom na vyššie
uvedené žalobca trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu.
5. K vyjadreniu žalobcu k odporu sa následne vyjadrili žalovaní 1, 2 prostredníctvom svojich právnych
zástupcov tak, že vyjadrenie žalobcu vychádza zo zjavne subjektívneho pohľadu žalobcu, ktorý bez
relevantných informácií má potrebu hodnotiť skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku nemajú súvis s

vecou samou. Vyjadrenie žalobcu je tak zjavne účelovým podaním v záujme žalobcu sa obohatiť bez
právnehozákladunaúkoržalovaných.Samotnétvrdeniažalobcuuvedenévjehovyjadrenívovecisamej
sú v zjavnom vnútornom rozpore. Žalovaní 1, 2 uviedli, že trvajú na právnom stanovisku uvedenom v
odpore zo dňa 11.07.2022 a to, že dohovor medzi dlžníčkou a žalobcom zo dňa 20.11.2012 s odkazom
na čl. III bod 4 Dohovoru, t.j. začatím exekúcie na majetok prijímateľa – matky žalovaných zanikol

v roku 2014, žalovaná suma je premlčaná, žalovaná suma predstavuje nárok žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi. III. Žalovaní 1, 2 poukázali na rozpornosť konania a vnímania skutočnosti zo strany
samotného žalobcu, keď na jednej strane žaluje žalovaných na peňažné plnenie, ktoré mal formou
výpomoci poskytnúť matke žalovaných a na strane druhej v prílohe k vyjadreniu vo veci samej označenej
ako „Manuál k pochopeniu súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ časť Preambula uvádza: „Tu

nešlo o vzťah osôb finančný – Ty berieš Ja dávam postavený na evidencii. Naše osudy spojili dlhodobé
vzťahy od detských čias.“. Žalovaní 1, 2 zdôraznili, že príloha k vyjadreniu žalobcu vo veci samej je
ničím iným, ako práve evidenciou zo strany žalobcu, kde samotný žalobca definuje „kľúč k finančným
informáciám“. Žalobca v bode 5 vyjadrenia uvádza, že ako dlhodobý priateľ a rodinný známy matky
žalovaných sa podujal (dobrovoľne) jej pomáhať nielen finančne, aby napriek situácii v rodine nepadla

na úplné dno a nestal sa z nej bezdomovec. Žalobca však opomenul uviesť, že práve on užíval vyše
desať rokov byt vo vlastníctve matky žalovaných bez toho, aby za toto užívanie platil primeraný nájom.
Tvrdenie, že otec žalovaných a žalovaní mali záujem dostať I. F. (matka žalovaných) do materiálnej
núdze, alebo z nej spraviť bezdomovca je v rozpore aj s vyjadrením žalobcu v prílohe k vyjadreniu vo veci
samej označenej ako „Manuál k pochopeniu súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ časť Preambula

(predposledný odsek), citujeme: „Celú vec komplikovali súdne spory s F. a deťmi v BSM, kde chceli,
aby podiel na dome darovala synom, jej mal ostať byt a o peniazoch a iných majetkoch nebola reč.“
Žalobca zároveň opomenul doplniť, že v tom čase boli nehnuteľnosti zaťažené úvermi, ktoré chcel za
matku žalovaných splatiť jej bývalý manžel. Obrana žalobcu voči námietke premlčania žalovanej sumyuplatnenej v odpore žalovaným v 1. a 2. rade je zjavne účelová a v rozpore s vyjadrením žalobcu vo veci
samej. Žalobca na obranu voči námietke premlčania uvádza, citujem: „V danom smere pri vedomostiach
I. F. o stave veci, ktorý žalobcovi nebol prezentovaný, sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie

na strane I. F., čo má za následok plynutie 10 ročnej premlčacej doby.“ Žalobca úmyselné obohatenie
matkyžalovanýchlenúčelovotvrdí,aleničímnepreukazuje.Naopaksamotnýžalobcapotvrdilvosvojom
vyjadrení, že o exekúcii na majetok matky žalovaných vedomosť mal, čo vyplýva z: Bod. 8 vyjadrenia
žalobcu: „Exmanžel I. F. a žalovaní v 1. a 2. rade podávali voči nej trestné oznámenia za neplatenie
výživného, podávali exekučné návrhy, a vytvárali tak na ňu neprimeraný tlak bez zdôvodnenia a tlačili

ju do stavu materiálnej núdze.“ Bod. 12 vyjadrenia žalobcu: „O tom svedčí aj to, že napriek tomu, že
vedeli o núdzi svojej matky, tak žalovaný v 1. rade podal na matku exekúciu.“ Žalobca zároveň bez
uvedenia akéhokoľvek dôkazu označuje exekúciu vedenú na majetok matky žalovaných za neprípustnú,
pričom tvrdí, že exekučné konanie neprebiehalo. Uvedené tvrdenie je v zjavnom rozpore s dobrovoľným
konaním žalobcu a jeho vyjadrením v bode 18: „V daných okolnostiach konania exmanžela I. F. a
žalovaných v 1. a 2. rade ako jej synov, aby nedošlo k blokácii finančnej pomoci zo strany žalobcu,

tak žalobca začal vykonávať úhrady za I. F. priamo veriteľom“. Žalovaní 1, 2 uviedli, že ak by žalobca
mal skutočne vedomosť o tom, že exekúcia neprebieha na takéto konanie, tj. platby priamo veriteľom
I. F. by dôvod nemal. Žalobca práve naopak vedel o exekúcii na majetok matky žalovaných, čo vyplýva
priamo z jeho vyjadrenia vo veci samej. Tvrdenie, že sa matka žalovaných úmyselne chcela obohatiť
na úkor žalobcu nie je teda pravdivé o čom svedčí samotné konanie žalobcu a opis „rodinného pomeru“

medzi žalobcom a matkou žalovaných. Zároveň zdôraznili, že túto pohľadávku z exekučného titulu si
exekútorský úrad prihlásil aj do dedičského konania po matke žalovaných, a teda o existencii tejto
exekúcii má vedomosť aj samotný žalobca, ktorý sám predložil dôkaz: Uznesenie o dedičstve sp. zn.
24D/390/2019. Zároveň táto exekúcia bola zapísaná aj na liste vlastníctve na ktorom je zapísaný G.
M. X B. Q. C. XX N. D., t.j. byt v ktorom žalobca žil bez platenia nájmu viac ako 10 rokov. Žalovaní

poukázali na to, že z podania žalobcu je zrejmé, že žalobca úmyselne zavádza súd, pričom zneužíva
jednotlivé inštitúty práva. Žalobca na jednej strane uvádza (bod 19 vyjadrenia žalobcu vo veci samej),
že sa v byte I. F. zdržiaval ako návšteva, ale bez toho, aby bol akokoľvek odkázaný na užívanie bytu
I. F. a na strane druhej v prílohe k vyjadreniu vo veci samej označenej ako „Manuál k pochopeniu
súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ časť Preambula uvádza, citujem: „Navštevovala nás a ja

neskôr som mal svoje pracovisko u nej v byte. Mal som prístup do jej bytu ako aj ona do nášho cez
rezervné kľúče.“, ďalej „Ja som previazal naše dva byty spolu tromi setupboxami na TV, pripojil ju
na spoločnú LAN sieť a umožnil jej pracovať s počítačom. U nej si zriadil pracovisko, ...“. Žalovaní
uviedli, že žalobca žil s matkou žalovaných minimálne od roku 2012 do smrti matky žalovaných v
roku 2019. Uvedené tvrdenie potvrdzujú každoročné vyúčtovania nákladov spojených s G. M. X B.

C. XX N. D. vyhotovené O. P. D. – A3UM, C. XX, XXX XX D., IČO: 30 683 831 ako aj skutočnosť,
že po smrti matky žalovaných 1, 2 odovzdával predmetný byt práve žalobca. Žalobca však nevyvrátil
skutočnosť, že za užívanie predmetného bytu vo vlastníctve matky žalovaných neplatil žiaden nájom.
Žalobca vo svojom vyjadrení opísal aj vzťah s matkou žalovaných, ktorý sa dá charakterizovať ako
partnerský a rodinný. Žalobca v bode 11. vyjadrenia vo veci samej uviedol: „Žalobca uvádza, že I.

F. vypomáhal nie len finančne, ale prítomnosťou a stretávaním sa“. Žalobca v prílohe k vyjadreniu
vo veci samej označenej ako „Manuál k pochopeniu súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ časť
Preambula uviedol: „Tu nešlo o vzťah osôb finančný – Ty berieš Ja dávam postavený na evidencii.
Naše osudy spojili dlhodobé vzťahy od detských čias.“ Zároveň žalobca v predmetnej prílohe uviedol
„Stala sa súčasťou našej rodiny – moja matka, otec, babička, moja žena ja a moje deti ako aj rodinný

priateľ, ktorý s R. obývali privát z ktorého chodili za prácou na Západné Slovensko. Štvorica I., ja
moja žena R. a priateľ A. sme boli ženatí a vydaté, všetci sme sa rozviedli po tom ako naše deti
dospeli. I. manžel a A. žena ostali mimo náš kruh. Žili sme v partnerskom vzťahu. Tomu zodpovedala
aj miera vzájomnej pomoci.“ Vzhľadom na „rodinný pomer“ medzi matkou žalovaných a žalobcom,
kde zjavne z dôkazov predložených žalobcom vyplýva aj existencia spoločnej domácnosti žalovaní 1,

2 uviedli, že trvajú na tom, že v danom prípade je na mieste posúdiť nárok žalobcu aj s odkazom
na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ prichádza do úvahy práve v
osobitných prípadoch, keď výkonom práva jednej strany, dochádza k vyvolaniu neprijateľných dôsledkov
prejavujúcich sa vo vzťahu medzi nimi. Takáto situácia platí aj vo vzťahu medzi sporovými stranami a ich
právnymi predchodcami, medzi ktorými fungovalo riadne rodinné spoločenstvo založené na družobnom

pomere, v ktorom sa každý z nich podľa svojich možností a schopností podieľal na starostlivosti o
rodinu a domácnosť. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že nemal povinnosť za užívanie bytu vo vlastníctve
matky žalovaných platiť primerané nájomné, ale súčasne považuje za oprávnenú svoju požiadavku
žiadať od žalovaných vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poukázal ich matke ako výpomoc naúhradu jej záväzkov (v zásadnom rozsahu v sume 11.526,52 eur predstavujúcu SIPO platby za byt,
ktorý žalobca užíval) pretože matka žalovaných nebola zo zdravotných dôvodov schopná plniť všetky
svoje záväzky sama, nemožno hodnotiť postoj žalobcu inak, ako odporujúci zásadám dobrých mravov,

ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Je zjavné, že to nebola výlučne matka žalovaných,
kto mal profit z výpomoci žalobcu, keď rovnako samotný žalobca bol užívateľom bytu vo vlastníctve
matky žalovaných a vybavenia tejto domácnosti. Zohľadňujúc vyššie uvedené, žalovaní 1, 2 uviedli,
že zastávajú právny názor, že žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol, a
zodpovedá zásadám rešpektovania pravidiel slušnosti v medziľudských vzťahoch, od ktorých sa odvíja

aj princíp dobrých mravov aplikovaný v tomto spore. V závere žalovaní 1, 2 poukáazali na to, že pri
posúdení nároku žalobcu ako nároku z bezdôvodného obohatenia, by nevyhnutne musela nastúpiť jeho
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalovaným, ako právnym nástupcom ich matky v rozsahu jeho
povinnosti platiť primeraný nájom za byt v tom čase vo vlastníctve matky žalovaných.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil a predložil súdu tieto dôkazy a súd na
základe nich zistil tento skutkový stav: Dohovor zo dňa 20.11.2012 (č.l. 9), prihláška pohľadávky verteľa

do dedičského konania (č.l. 10), Uznesenie o dedičstve 24D/390/2019 (č.l. 11 – 13), tabuľka – úhrada
nákladov žalobcom za matku žalovaných (č.l. 15), úhrady SIPO, úhrada nákladov za materiál, zateplenie
chodby, úhrada nákladov – vedenie účtu, SIPO doklady matka žalovaných, platobné predpisy – odpady,
platby za odpad – žalobca, Faktúry Orange, úhrady Orange, Faktúry O2 – I. F., úhrady O2 faktúr
– žalobca, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, úhrady zo strany I. F. – splácanie, Finančné

výpomoci I. F., zápisnica o pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľke I. F. , sp. zn. 24D/390/2019 (č.l.
76 – 82 spisu), Manuál k pochopeniu súvislostí a kľúč k finančným informáciám ( na č.l. 159 – 176 spisu).
Z Dohovoru na č.l. 9 súdneho spisu (z jeho „Preambuly“) vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ (veriteľ)
uzavrel s nebohou, p. I. F., matkou žalovaných v 1. a 2. rade ako prijímateľkou (dlžník) dňa 20.11.2012
zmluvu - Dohovor, na základe ktorého sa žalobca zaviazal k pravidelnej finančnej výpomoci prijímateľke.

Predmetom dohovoru (čl. I.) je pravidelná finanančná výpomoc prijímateľovi poskytovateľom, ktorá
doplní straty za náklady na prevádzku bytu a základné potreby na udržateľnný životný štandart do výšky
minimálne 200 eur mesačne. Finančná výpomoc bude poskytovaná cez bankový prevod alebo úhradou
nákupov v predajni dokladovaných pokladničnými bločkami. Prijímateľovi tejto výpomoci bude vznikať
u poskytovateľa dlh, ktorý bude splatný po splnení podmienok na ukončenie finančnej výpomoci. Podľa

čl. II Dohovoru – Trvanie dohovoru, prdmet dohovoru je na dobu neurčitú a bude sa plniť do chvíle
pokiaľ sa prijímateľ nestane výhradným vlastníkom majetku poskytujúceho dostatočné prostriedky na
vyrovnanie pohľadávky poskytovateľa. Podľa čl. III. Dohovor končí platnosť z týchto príčin 1. Úmrtie
prijímateľa 2. Príjem finančného vyrovnania prijímateľom v rámci vyporiadania majetku v BSM s bývalým
manželom O. F. F. 3. Po právoplatnom ukončení dedičského konania majetku po rodičoch prijímateľa

alebo jednom z rodičov prijímateľa schopného pokryť náklady poskytnutej finančnej náhrady 4. Po
právoplanom začatí exekúcie na majetok prijímateľa. Podľa čl. IV. Dohovor – Finančné vyrovnanie,
termín na finančné vyrovnanie je 15 dní po ukončení predmetu dohovoru.
7. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaní 1, 2 označili a predložili súdu tieto dôkazy a súd
na základe nich zistil tento skutkový stav: Vyúčtovanie za rok 2012 Vyúčtovanie za rok 2014 (č.l. 143,

144), Návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 145 – 146 spisu), Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod
EX 356/2014 (č.l. 147 - 148), List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí (č.l. 149 súdneho
spisu).
Z Upovedomenia o začatí exekúcie vedenej pod EX 356/2014 (č.l. 147 . 148) zo dňa 16.05.2014 mal
súd preukázané, že exekučné konanie začaté dňa 22.04.2014 bolo vedené v prospech oprávneného A.

F., nar. X.XX.XXXX v neprospech povinného: I. F., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie dlžného výživného
za obdobie od 6.05.2006 do 13.08.2013 vo výške 3.125,48 eur.
8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 2.06.2023 uviedol, že
z dôvodov uvedených v žalobe a ostatnom vyjadrení zotrvavá na podanej žalobe.
9. Právni zástupcovia žalovaných 1, 2 uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo

vyjadrení k žalobe a vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu.
10. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 2.06.2023 vyplynulo, že Dohovor nebol určený na právnické
účely,aleboluzatvorenýztohodôvodu,abysamatkažalovanýchskľudnila.Žalobcauviedol,žeDohovor
pripravil on sám. V rámci svojej výpovede ďalej uviedol, že u I. F. býval v podstate preto, lebo to bolo
výhodné pre obidvoch, teda pre žalobcu a pre pani I. F.. Uviedol tiež, že tak ako pani F. zdieľala priestor

so žalobcom, tak aj žalobca zdieľal navzájom priestor s pani F.. Žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na to,
že manželka žalobcu pracovala v Bratislave a teda sa aj dlhodobo zdržiavala z uvedeného dôvodu mimo
D., byt žalobcu bol obývaný jeho synom a jeho partnerkou. Žalobca poukázal na to, že nemal dôvod
sprchovať sa na byte C. M. XX (t.j. vo vlasnom byte, pozn.), mohol sa sprchovať u I.. Žalobca uviedol,že bol spoluvlastníkom domu na ul. S. N. D.. Žalobca na otázku, kde prespával, na ktorú skutočnosť bol
dopytovaný v súvislosti s ozrejmením, či býval v rozhodnom čase v byte Q. C. M. XX, teda v byte matky
žalovaných uviedol, že v čase, keď už nemal dom, prespával u I.. Žalobca v rámci svojej výpovede tiež

uviedol, že do domu sa išiel len občas vyspať, keď potreboval mať kľud poukazujúc na to, že pani F.
bola vážnym alkoholikom. Z výpovede žalocu vyplynulo, že všetky veci žalobcu sa nachádzali v byte
C. XX (t.j. v jeho byte, pozn.). I. F. považoval za vkusnú ženu, ktorá z uvedeného dôvodu vyberala veci
žalobcovi sama a žalobca ich uhradil. Tieto veci sa nachádzali v byte pany I. F. a to bol dôvod, prečo
nemusel svoje veci nosiť do jej bytu.

11. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej
len „CSP“) určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že žalobca ako poskytovateľ
(veriteľ) uzavrel s nebohou, p. I. F., matkou žalovaných v 1, 2 ako prijímateľkou (dlžník) dňa 20.11.2012
zmluvu - Dohovor, na základe ktorého sa žalobca zaviazal k pravidelnej finančnej výpomoci prijímateľke.
Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že jednou zo skutočností, na základe ktorej predmetný Dohovor
končí platnosť, je v zmysle čl. III bod 1. tohto Dohovoru úmrtie prijímateľa. Nespornou bola aj tá

skutočnosť, že jednou zo skutočností, na základe ktorej predmetný Dohovor končí platnosť v zmysle čl.
III bod 4. aj „ po právoplatnom začatí exekúcie na majetok prijímateľa“, ktorým prijímateľom v zmysle
Dohovoru bola p. I. F., matka žalovaných 1, 2. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že p. I. F.,
J. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „matka žalovaných v 1. a 2. rade“), zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po
zomrelej poručiteľke I. F. prebehlo dedičské konanie, ktoré je právoplatne skončené (právoplatnosť

nastala 4.12.2020). Dedičské konanie bolo vedené Notárskym úradom JUDr. Márie Vasiľovej, Mlynská
26, Košice pod č. 24 D/390/2019, Dnot 152/2019.
12. Podstatnou skutočnosťou, ktorá bola medzi stranami sporná, bola najmä dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku vzhľadom na procesnú obranu žalovaných 1, 2, ktorou učinili sporným žalobný
nárok žalobcu v celom jeho rozsahu.

13. Žalovaní 1, 2 prostredníctvom svojich právnych zástupcov v konaní namietali platnosť Dohovoru,
poukazujúc na to, že platnosť Dohovoru skončila vzhľadom na to, že nastala skutočnosť predpokladaná
v čl. III bod 4. predmetného Dohovoru a to, že „Dohovor končí platnosť po právoplatnom začatí exekúcie
na majetok prijímateľa“, ktorým prijímateľom v zmysle Dohovoru bola p. I. F., matka žalovaných 1, 2.

14. Žalovaní 1, 2 prostredníctvom svojich právnych zástupcov však v konaní namietali aj platnosť
Dohovoru (a to vo vzťahu k položkám predstavujúcich úhrady SIPO, komunálneho odpadu, a úhrady
nákladov na mobilný telefón) majúc za to, že ak by uvedené platby boli aj realizované za matku
žalovaných, žalobca tieto platby realizoval za matku žalovaných z jeho bankového účtu v prospech účtu
3. osôb bez právneho titulu. Dohovor zo dňa 20.11.2012 uzavretý medzi žalobcom ako poskytovateľom

a matkou žalovaných 1, 2 ako prijímateľom v čl. I – Predmet dohovoru uvádza, že predmetom dohovoru
je finančná výpomoc poskytovateľa pre príjemcu, ktorú mal poskytovateľ – žalobca poskytnúť buď
priamo na účet prijímateľa – matka žalovaného v II. rade, alebo realizáciou nákupov v predajni. Platby
realizované žalobcom na uvedené úhrady boli uhradené na účet 3. osôb, t.j. nie na účet prijímateľa
– matky žalovaných. Predmetom dohovoru bola výpomoc na účet matky žalovaných,alebo platby jej

nákupov v predajniach. Predmetom Dohovoru teda neboli iné platby realizované žalobcom na účet 3.
osôb za matku žalovaných. Preto poukazujúc na ust. § 454 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalovaní 1, 2 namietli premlčanie nároku žalobcu na náhradu nákladov spojených s platbou SIPO za
byt č. 2 na ulici C. XX N. D. v celkovej sume 11.526,3 eur, komunálne odpady v období rokov 2015 až
2019 za matku žalovaných v celkovej sume 156,83 eur, náhradu nákladov na mobilný telefón za matku

žalovaných v celkovej sume 201,18 eur.

15. Ďalej žalovaní 1, 2 vo vzťahu k nároku žalobcu predstavujúceho náhradu iných nákladov a finančné
výpomoci na účet matky žalovaných v celkovej sume 3.764,49 eur uviedli, že tento žalobcom uplatnený
nárok predstavuje pravdepodobne z časti pôžičky poskytnuté matke žalovaných, pričom posledná takto

realizovaná platba bola v roku 2016. Žalovaní uviedli, že odhliadnuc od toho, že aj tento nárok zanikol
jeho premlčaním poukazujúc pritom na zánik Dohovoru vyhlásením exekúcie na majetok, uviedli, že
Dohovor medzi dlžníčkou a žalobcom podľa obsahu možno považovať za rámcovú zmluvu o pôžičkách,
pričom z právneho hľadiska je nemožné uzavrieť rámcovú zmluvu o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke
v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka predstavuje reálny právny úkon, teda právny

úkon, ktorý je uzavretý platne a účinne nie len prejavením vôle zmluvnej strany ale samotným konaním,
t.j. poskytnutím pôžičky veriteľom dlžníkovi.16. K vyššie uvedenej námietke žalovaných 1, 2, ktorou namietali platnosť predmetného Dohovoru
z dôvodu, že žalobaca a matka žalovaných nemohli platne dohodnúť rámcovú zmluvu o pôžičke súd
uvádza, že Dohovor podľa jeho obsahu slúžil na dočasné poskytnutie peňazí (žalobca sa zaväzoval

k finančnej výpomoci) pre matku žalovaných, z Dohovoru vyplývala povinnosť pre matku žalovaných
žalobcovi ním poskytnuté peniaze vrátiť. Medzi zmluvnými stranami Dohovoru založený záväzkovo –
právny vzťah obsahoval niektoré náležitosti zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere. Tento právny vzťah
podľa názoru súdu nemožno nevyhnutne považovať za neplatný, pretože podľa jeho obsahu by mohlo
ísť napríklad o nepomenovanú (inominátnu) zmluvu v zmysle ust. §51 Občianskeho zákonníka.

17. V zhode s ustálenou súdnou praxou súd prioritne posudzoval žalovanými 1, 2 vznesenú námietku
premlčania uplatneného nároku.

18. Podľa § 100 ods.1 veta prvá, druhá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 - § 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlžníka.

19. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba 3 roky a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100
ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).

21. Súd poukazuje na v konaní medzi stranami sporu nespornú skutočnosť, že jedným z dôvodov, na
ktorý sa viazal zánik Dohovoru medzi jeho účastníkmi bola skutočnosť vyplývajúca z čl. III bodu 4.

Dohovoru a to „ po právoplatnom začatí exekúcie na majetok prijímateľa“, teda matky žalovaných 1,
2. Dňa 22.04.2014 prostredníctvom právneho zástupcu podal žalovaný v I. rade návrh na vykonanie
exekúcie dlžnej sumy v celkovej sume 3.125,48 eur s prísl. (dlžné výživné) voči matke, ako povinnej v
exekučnom konaní. V uvedený deň sa preto začalo exekučné konanie. Dňa 16.05.2014 vydala A. F.
H., súdna exekútorka, Exekútorský úrad Košice so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice Upovedomenie o

začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 356/2014 o čom ako dôkaz žalovaní predložili do konania: Návrh
na vykonanie exekúcie a Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod EX 356/2014. Túto pohľadávku
z exekučného titulu si exekútorský úrad prihlásil aj do dedičského konania po matke žalovaných.

22. V zmysle ust. § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a

o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie
exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie
alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.
23. V zmysle ust. § 61 Exekučného poriadku po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného

a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve,
aby splnil vymáhaný nárok.
24.Dohovorzodňa20.11.2012uzavretýmedzižalobcomamatkoužalovanýchtakzanikoldňom,ktorým
sa začala exekúcia voci matke žalovaných, t.j. doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi,
pričom dňa 16.05. 2014, teda po začatí exekúcie, vydala súdna exekútorka Upovedomenie o začatí

exekúcie. Splatnosť vrátenia finančnej výpomoci nastala 15 dní odo dňa ukončenia Dohovoru.
25. Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že nárok žalobcu existujúci v čase zániku
Dohovoru, je premlčaný.
26. Každá jedna z ostatných úhrad žalobcu vykonaných po máji 2014 (po zániku Dohovoru), ktorá bola
vykonanávaná žalobcom na účet 3. osôb za matku žalovaných, bola vykonaná bez právneho titulu a

podliehala premlčaniu samostatne.
27. V zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám.
28. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. Vo vzťahu k náhrade za úhrady SIPO, za komunálne odpady, úhrady nákladov za mobilný telefón
a úhrady iných nákladov (vykonaných po zániku Dohovoru) súd poukazuje na ust. § 454 v spojení s
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a má za to, že ak posledná úhrada žalobcu bola vykonaná dňa18.06.2019, tak nasledujúci deň začala plynúť 2 – ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa 19.06.2021. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že tento nárok žalobcu je vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania premlčaný a žalobca si svoj nárok neuplatnil včas.

30. Obrana žalobcu voči vznesenej námietke premlčania spočívala v tvrdení žalobcu o úmyselnom
obohatení sa matky žalovaných , na základe čoho má nastupiť 10 ročná premlčia doba. Žalobca
konkrétne uviedol: „V danom smere pri vedomostiach I. F. o stave veci, ktorý žalobcovi nebol
prezentovaný, sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane I. F., čo má za následok plynutie
10 ročnej premlčacej doby.“

31. Súd akcentuje, že bremeno dôkazu preukázať úmysel v konaní matky žalovaných 1, 2 bez
akýchkoľvek pochybností leží na strane žalobcu, ktorý ho tvrdí.
32. Súd má za to, že žalobca úmyselné obohatenie matky žalovaných len tvrdil, v konaní ho však
nepreukázal. Naopak, z podania samotného žalobcu vo veci samej ako aj z jeho vyjadrenia k odporu
žalovaných: v bode č. 8, „Exmanžel I. F. a žalovaní v 1. a 2. rade podávali voči nej trestné oznámenia za
neplatenie výživného, podávali exekučné návrhy, a vytvárali tak na ňu neprimeraný tlak bez zdôvodnenia

atlačilijudostavumateriálnejnúdze.“,vbodeč.12„Otomsvedčíajto,ženapriektomu,ževedelionúdzi
svojej matky, tak žalovaný v 1. rade podal na matku exekúciu.“ a v bode č. 18 „V daných okolnostiach
konania exmanžela I. F. a žalovaných v 1. a 2. rade ako jej synov, aby nedošlo k blokácii finančnej
pomoci zo strany žalobcu, tak žalobca začal vykonávať úhrady za I. F. priamo veriteľom“ sa súdu javí, že
žalobca o exekúcii na majetok matky žalovaných vedomosť mal. Žalovaní 1, 2 v danom smere poukázali

na to, že ak by žalobca mal skutočne vedomosť o tom, že exekúcia neprebieha, tak na takéto konanie,
tj. platby priamo veriteľom I. F., by dôvod nemal. Žalovaní 1, 2 poukázali aj na to, že táto exekúcia bola
zapísaná aj na liste vlastníctve, na ktorom je zapísaný byt č. 2 na C. XX N. D..
33. V rámci výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 2.06.2023 žalobca uviedol, že druhá exekúcia
bola podaná už jej synom. Ďalej uviedol, že od tej chvíle ako banka musela zablokovať účet matky

žalovaných, účet matky žalovaných nikdy žalobca nepoužíval. Žalobca tiež uviedol, že pôvodne žalobca
vykonával úhrady tým spôsobom, že peniaze poukazoval na účet matky žalovaných, ale vzhľadom na
udalosti, ktoré sa v súvislosti s exekúciami stali, už uhrádzal žalobca platby za matku žalovaných priamo
na účet tretích osôb.
34. Súd má za to, že aj z výsluchu žalobcu vyplynulo, že o predmetnej exekúcii vedel.

35.Vzhľadomnato,žežalobcanepreukázalúmyselnastranematkyžalovaných,súdpovažujenámietku
premlčania vznesenú žalovanými 1, 2 za dôvodnú.
36. Súd sa vysporiadal aj s procesnou obranou žalobcu prednesenou prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní konanom dňa 2.06.2023, učinenou jednak po predbežnom právnom posúdení
veci súdom a jednak v rámci prednesu záverečnej reči.

37. Súd vo vzťahu k obrane žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu po predbežnom právnom
posúdení spočívajúcej v tom, že súd „vzájomne používa rozpornú argumentáciu, ak na jednej strane
ukladá vec povinnosť preukázať tú skutočnosť, že pani I. F. sa bezdôvodne obohacovala úmyselne,
ale na druhej strane uznáva argumentáciu žalovaných, že žalobca vedel o exekúcii“, pričom žalobca
uvedené považoval za „rozpor čo sa týka nejakého prenosu dôkazneho bremena“, súd uvádza

nasledovné:
38. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci, ale svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu
(čl. 15 ods. 2 CSP). V situácii „non liquet“ (keď súd z predložených dôkazov nemôže urobiť záver o
pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení sporových strán), musí súd rozhodnúť podľa pravidiel

regulujúcich objektívne dôkazné bremeno. Objektívne dôkazné bremeno vyjadruje, kto nesie riziko
dôkaznej núdze, resp. na ťarchu ktorej sporovej strany súd rozhodne, ak situácia non liquet nastane.
Ďalej súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež
existenciu takýchto skutočností tvrdí.

39. V zmysle stabilnej judikatúry i právnej náuky teda dôkazné bremeno leží na tej sporovej strane,
ktorá z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Vzhľadom
na uvedené bolo povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdený úmysel matky žalovaných 1, 2, pretože
žalobca z existencie tejto tvrdenej skutočnosti vyvodzoval pre saba priaznivejšie dôsledky v podobe
nástupu 10 ročnej premlčacej doby a existencie nepremlčaného nároku, preto prenos dôkazného

bremena na žalobcu v danom smere nemožno hodnotiť za rozporný. Súd má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v danom smere.
40. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu predneseného v rámci záverečnej reči v rámci
ktorého uviedol, že „pokiaľ ide o otázku prípadného bezdôvodného obohatenia I. F. a jej úmyselnéhobezdôvodného obohatenia s ohľadom na predbežné posúdenie súdu možno uviesť tú skutočnosť ako
to prezentoval žalobca, že teda žalovaná vedela o tom , že žalobca vykonáva za ňu finančné plnenia
a hradí jej náklady a zároveň s týmito okolnosťami v daných veciach bola uzrozumená, čiže tento

úmysel možno dovodiť z týchto všetkých okolností“, súd uvádza, že spor nebol o tom, že by matka
žalovaných nevedela o tom, že žalobca vykonáva za ňu finančné plnenia a hradí jej náklady, naopak
matka žalovaných bola zmluvnou stranou Dohovoru a preto vedela, že žalobca ako poskytovateľ jej ako
prijímateľovi poskytuje finančnú výpomoc v zmysle Dohovoru, na základe čoho jej ako dlžníčke vzniká
voči žalobcovi dlh, s ktorou skutočnosťou bola uzrozumená.

41. V danom smere súd poukazuje aj na výpoveď žalobcu na pojednávaní, ktorý na otázku, či matka
žalovaných mala vedomosť o tom, že za ňu žalobca vykonáva úhrady uviedol, že „samozrejme mala
vedomosť“. A ďalej uviedol, že sa dohodli, že ak sa dostane k peniazom, následne sa navzájom
vysporiadajú.
42. Z vykonaného dokazovania a to z písomných vyjadrení žalobcu, ním predloženého listinného
dôkazu s označením ako „Manuál k pochopeniu súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ a z výsluchu

samotného žalobcu však nevyplynuli žiadne skutočnosti o tom, že by sa matka žalovaných obohacovala
na úkor žalobcu, resp. že by o tom mala vedomosť, dokonca skutočnosti o jej úmyselnom obohacovaní
sa na úkor žalobcu nie len že nevyplynuli z jeho výsluchu, ale tieto žalobca explicitne ani netvrdil.
43. Naopak žalobca v ním predloženom listinnom dôkaze s označením ako „Manuál k pochopeniu
súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ uvádzal, že „Tu nešlo o vzťah osôb finančný – Ty berieš

Ja dávam postavený na evidencii. Naše osudy spojili dlhodobé vzťahy od detských čias.“ „Stala sa
súčasťou našej rodiny – moja matka, otec, babička, moja žena ja a moje deti ako aj rodinný priateľ, ktorý
s R. obývali privát z ktorého chodili za prácou na Západné Slovensko. Štvorica I., ja moja žena R. a
priateľ A. sme boli ženatí a vydaté, všetci sme sa rozviedli po tom ako naše deti dospeli. I. manžel a
A. žena ostali mimo náš kruh. Žili sme v partnerskom vzťahu. Tomu zodpovedala aj miera vzájomnej

pomoci.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca poukazoval na to, že matka žalovaných žila v domnieke
o tom, že vzťah medzi ňou a žalobcom bol partnerský, resp. rodinný, za súčasnej vedomosti o záväzku
jej vyplývajúceho z Dohovoru, ktorý uzavrela, ako súd uviedol vyššie.
44. Napokon súd v danej súvislosti dáva do pozornosti výpoveď žalobcu na pojednávaní, v rámci
ktorej na otázku, na základe čoho žaloca vyvodzuje úmysel konania I. F., ktorá sa na jeho úkor mala

obohatiť, žalobca uviedol, že „ nevie kde vznikol tento dojem, pretože oni toto vôbec neriešili, žalobca
jej dobrovoľne pomáhal a ona túto pomoc prijala, nešlo o žiadne obohatenie“.
45. Žalobca sám vyvrátil nielen ním tvrdený úmysel konania matky žalovaných, ale aj obohatenie z jej
strany.
46. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú exekúciu, ktorá sa začala na majetok matky žalovaných, žalobca

prostredníctvomprávnehozástupcuvkonanínamietaltúskutočnosť,že „vzmyslevyjadrenížalobcu
exekúcia nikdy riadne neprebehla. O tej skutočnosti svedčí samotné uznesenie o dedičskom konaní,
kde bola prihlásená pohľadávka do dedičstva v rámci exekúcie, teda je zrejmé že táto exekúcia vôbec
nebola uhradená, riadne neprebehla a nie je zrejmý ani osud tejto exekúcie, či bola riadne oprávnená,
či bolo riadne plnené, alebo akým spôsobom došlo k vyporiadaniu tejto exekúcie pretože z obsahu

samotného uznesenia o vyporiadaní dedičstva nie je žiadna zmienka, kto a v akom rozsahu predmetnú
exekúciu uhradí resp. ako tento záväzok zanikol.“ Súd v danej súvislosti opätovne poukazuje na čl.
III bod 4. predmetného Dohovoru, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zánik Dohovoru bol viazaný na
začatie exekúcie na majetok matky žalovaných ako prijímateľky plnení od žalobcu, preto súd považuje
ďalší osud tejto exekúcie, vzhľadom na ustálenie skutočnosti, že exekúcia sa voči matke žalovaných 1,

2 začala, za právne irelevantný.
47. Ak posledná finančná výpomoc bola matke žalovaných (položka - finančná výpomoc na účet matky
žalovaných) realizovaná v roku 2016 (uvedená skutočnosť nebola rozporovaná), je tento nárok žalobcu
poukazujúc na ust. § 101 Občianskeho zákonníka a vznesenú námietku premlčania žalovanými 1, 2
premlčaný.

48. Pokiaľ ide o položku - úhrada nákladov za materiál zateplenia chodby domovej dôverníčke bytového
domu, je súd toho názoru, že sa jedná o splnenie dlhu matky žalovaných žalobcom za matku žalovaných
a žalovaných považuje za pasívne vecne legitimovaných. Tento nárok žalobcu je, obdobne ako vyššie
uvedené nároky, vzhľadom na námietku premlčania žalovaných premlčaný.
49. Vo vzťahu k nároku žalobcu predstavujúceho náklady žalobcu na právneho zástupcu v dedičskom

konaní po matke žalovaných v celkovej sume 450 eur žalobca uviedol, že uplatnený nárok predstavuje
náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní, t.j. náklady žalobcu na
advokáta v dedičskom konaní. Súd poukazuje na to, že žalobcovi v rámci dedičského konania po
matke žalovaných vedeného pod sp. zn. 24D/390/2019 nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.Dedičské konanie sa spravuje Civilným mimosporovým poriadkom a v zmysle § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

50. Ak by súd aj pripustil, že je dôvodné sa zaoberať týmto nárokom v tomto konaní, priznal by mu
akcesorickú povahu vo vzťahu k nároku, resp. pohľadávke žalobcu, korú si uplatňuje z Dohovoru
uzatvoreného medzi ním a matkou žalovaných, a ktorý by z uvedeného dôvodu sledoval osud tohto
hlavného nároku a rozhodnutia súdu vo vzťahu k tomuto hlavnému nároku. Súd však v zhode s
právnym názorom žalovaných má za to, že žalobca si žalobou prostredníctvom právneho zástupcu

uplatnil nárok, ktorý nie je možné priznať v tomto konaní. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ho
považuje za nedôvodný.
51. Napriek tomu, že súd považuje nárok žalobcu z dôvodov uvedených v odsekoch č. 18 – 50 rozsudku
za nedôvodný, súd sa zaoberal námietkou žalovaných, ktorou žiadali posúdiť nárok žalobcu za nárok,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
52. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/173/2003 (ZSP č. 62/2004) za právny úkon

priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je
všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
53. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné,
pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neplatnosťou

právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď
chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky. Právo musí takémuto
konaniu odoprieť ochranu (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľké komentár, 1. zväzok, Eurokodex, 2017,
s.510).
54. Žalovaní 1, 2 v konaní poukazovali na to, že žalobca opomenul súdu uviesť zásadnú skutočnosť,

a to že v byte č. 2 na C. XX N. D. žil s matkou žalovaných minimálne od roku 2012 do smrti matky
žalovaných v roku 2019. Uviedli, že ich tvrdenie potvrdzujú každoročné vyúčtovania nákladov spojených
s G. M. X B. C. XX N. D. N. O. P. D. – I., C. XX, XXX XX D., IČO: 30 683 831 ako aj skutočnosť, že po
smrti matky žalovaných, odovzdával predmetný byt práve žalobca. Ak teda žalobca býval v byte, ktorý
mu nepatril je normálne, že sa podieľal na nákladoch spojených s jeho bývaním v tomto byte. Ďalej

žalovaní uviedli, že z obsahu Dohovoru zo dňa 20.11.2012 je zrejmé, že žalobca využil finančnú tieseň
matky žalovaných pri uzavretí tohto právneho úkonu, pričom mal zjavný úmysel sa obohatiť z majetku jej
bývalého manžela, rsp. majetku jej rodičov. Matka žalovaných pritom bola dlhodobo liečený alkoholický
pacient, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo jej smrť.
55. Súd akcentuje, že žalobca svojim výsluchom vykonanom v konaní pred súdom nevyvrátil žalovanými

vyššie uvedené skutočnosti o tom, že byt matky žalovaných v rozhodnom období spolu s matkou
žalovaných užíval.
56. Žalovaní do konania ako dôkaz predložili: Ročné výčtovania nákladov za predmetný byt za obdobie
rokov 2012 – 2019 (na č.l. 225 – 232 súdneho spisu) a Čestné vyhlásenie O. P. D., ktorý vyhlásil, že
vykonáva správu bytového domu C. XX N. D., v ktorom sa nachádza predmetný G..X B. X. T.. V období

2012 – 2019 bol predmetný byt v užívaní dvoma osobami, a to I. F. a A. A.. Vyúčtovania za roky 2012
– 2018 boli z uvedeného dôvodu vyhotovené správcom v rozsahu osobomesiace 24. V roku 2019 do 5.
mesiaca užívali byt dve osoby a od 6. mesiaca jedna osoba (na č.l. 224 súdneho spisu).
57. Súd má z uvedených listinných dôkazov jednoznačne preukázanú tú skutočnosť, že predmetný byt
bol užívaný aj žalobcom za rozhodujúce obdobie.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, potom žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov
v rozsahu zodpovedajúcom nákladom súvisiacich s užívaním bytu žalobcom považuje súd za výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému je na mieste odoprieť ochranu. Súd konštatuje, že konanie
žalobcu, ktorý zastáva názor, že nemal povinnosť za užívanie bytu vo vlastníctve matky žalovaných platiť
nájomné zodpovedajúce rozsahu užívania bytu žalobcom na jednej strane, ale súčasne na druhej strane

považuje za oprávnený nárok domáhať sa od žalovaných vrátenia aj finančných prostriedkov, ktoré boli
spotrebované za užívanie bytu ním samotným, navyše s odôvodnením, že matka žalovaných nebola zo
zdravotných dôvodov schopná plniť všetky svoje záväzky sama, je v rozpore pravidlami spoločenských
vzťahov predstavujúcich dobré mravy.
59. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol v konaní vykonať dôkaz výsluchom žalovaných

1, 2, ktorým žalobca mienil vyvrátiť, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a naopak výsluchom
žalovaných 1, 2 chcel preukázať, že žalovaní 1, 2 konali v rozpore s dobrými mravmi. Na dotaz
súdu na pojednávaní, aby sa žalobca vyjadril, k akým skutočnostiam majú byť žalovaní 1, 2 v konaní
vyslúchnutí, právny zástupca žalobcu konkrétne na pojednávaní uviedol, že „práve konanie žalovanéhov druhom rade bolo v čase, kedy vznikali tieto záväzky voči matke v rozpore s dobrými mravmi aj
v súčasnosti popieraním týchto nárokov ich konanie je v rozpore s dobrými mravmi, navrhujeme vypočuť
žalovaných v prvom rade a v druhom rade, aby sa vyjadrili k jednotlivým skutočnostiam ako teda došlo

či k prebiehajúcej exekúcii, aké boli vzťahy voči matke a teda akým spôsobom oni zabezpečovali tú
skutočnosť, že teda matka ostala bez pomoci rodiny, teda ocitla sa na hranici možného bezdomovectva
resp. hranici životného minima a v týchto okolnostiach jej pomoc ponúkol jej priateľ z detstva a či toto
konanie možno teda subsumovať pod to, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi.“
60. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaných 1, 2 a to s poukazom

na to, že žalovaní podľa výpovede samotného žalobcu nežili s matkou od roku 2003 (žalovaný v 1.
rade mal v tom čase 14 rokov a žalovaný v 2. rade mal 16 rokov), pričom súd akcentuje, že sa jedná
o deti matky, dlhodobo liečeného alkoholického pacienta s tragickým koncom. Ak aj matka žalovaných
žila na pokraji bezdomovectva, ako to tvrdí žalobca, ocitla sa v takej životnej situácii následkom svojho
spôsobu života, nie následkom konania jej vlastných detí, ktoré ak si voči matke uplatnili výživné, išlo
o ich zákonný nárok zodpovedajúci zákonnej povinnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom

a nie konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje aj na vnútorný rozpor vo vyjadrení žalobcu,
ktorý na jednej strane tvrdil, že konanie žalovaných, ktorí matku chceli dostať do materiálnej núdze,
alebo z nej spraviť bezdomovca, teda bolo v rozpore s dobrými mravmi, no súčasne sa sám v rozpore
stýmtosvojimtvrdenímvyjadrilvprílohekvyjadreniuvovecisamejoznačenejako„Manuálkpochopeniu
súvislostí a kľúč k finančným informáciám“ časť Preambula (predposledný odsek), v zmysle ktorého

žalobca uviedol, že „Celú vec komplikovali súdne spory s F. a deťmi v BSM, kde chceli, aby podiel na
dome darovala synom, jej mal ostať byt a o peniazoch a iných majetkoch nebola reč.“ Čím podľa názoru
súdu žalobca oponoval sám sebe a svojmu tvrdeniu o konaní žalovaných v rozpore s dobrými mravmi,
ak uviedol, že chceli (otec žalovaných, resp. žalovaní), aby matke žalovaných 1, 2 ostal vo vlastníctve
byt. Žalobcom uvedená skutočnosť vypovedá podľa názoru súdu o tom, že žalovaní nechceli, aby sa

ich matka ocitla v stave materiálnej núdze alebo bezdomovectva. Súd nepripustil navrhnutý dôkaz aj
z dôvodu, že žalovaní 1, 2 neboli účastníkmi záväzkového vzťahu založeného zmluvou - Dohovorom
medzi žalobcom ako veriteľom a matkou žalovaných ako dlžníčkou zo dňa 20.11.2012. Súd z uvedených
dôvodov považoval navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaných za neúčelný a vecne nesúvisiaci s dôvodom
prezentovavaným žalobcom, ktorým by sa ich výsluchom mal ozrejmiť.

61. Súd ešte uvádza, že dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní nemožno
zásadne považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (Pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 148/2004 zo 16. decembra
2004). Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít z posledných rokov síce pripúšťa z tejto zásady
výnimku, avšak len vo výnimočných prípadoch, keď by uplatnenie námietky premlčania bolo výrazom

zneužitia práva na úkor druhej strany konania. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o
takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči
nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. (Pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 441/2013 zo dňa 31. marca 2016 alebo uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. apríla 2011).

62. Súd v danej súvislosti považuje za potrebné doplniť, že žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností (najmä vzhľadom na ozrejmenie právneho zástupcu žalobcu k akým skutočnostiam majú
byť žalovaní v konaní vypočutí učinenom na pojednávaní, viď ods. č. 59 rozsudku) nenavrhol vykonať
výsluch žalovaných 1, 2 za účelom preukázania ich konania v rozpore s dobrými mravmi a to vo väzbe na
posúdenie toho, či vznesená námietka premlčania žalovaných 1, 2 je právne akceptovateľná z dôvodu

možného rozporu s dobrými mravmi.
63. Podľa názoru súdu, súd z uvedeného dôvodu nemusel skúmať, či v prejednávanej veci existuje
dôvodnauplatnenievýnimkyzozásady,podľaktorejdôvodnévznesenienámietkypremlčaniavcivilnom
sporovom konaní nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj
napriek tomu súd poukazuje na všetky vyššie skutočnosti, z ktorých podľa názoru súdu nyvyplýva, že

žalovaní 1, 2 konali v rozpore s dobrými mravmi a ich vznesenie námietky premlčania bolo dôvodné
a nie je výrazom zneužitia práva na úkor druhej strany. Naopak, súd poukazuje na odsek č. 58 rozsudku,
z ktorého vyplýva, prečo považoval konanie žalobcu za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, (pričom uvedená skutočnosť postihuje Dohovor jeho neplatnosťou v danom
rozsahu). Z konkrétnych okolností prípadu vyplýva, že žalobca márne uplynutie premlčacej lehoty podľa

ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zavinil a priznanie účinkov premlčania v prejednávanej veci
v žiadnom prípade nepredstavuje neprimerane tvrdý postih, ale je iba legitímnym dôsledkom postupu
žalobcu v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt.
64. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval súd žalobu za nedôvodnú.65. Výsledok sporu zakladá žalovaným 1, 2 právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže
žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto ich súd považuje za plne procesne úspešnú
stranu sporu.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

69. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd v prípade ak zamietne žalobu,
aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalovaným 1, 2 náhradu trov konania odôvodňujúc
to tým, že „žalovaní predkladali resp. jednotlivé skutočnosti predkladané vyjadrenia žalovaných sú
svojim obsahom totožné v plnom rozsahu niet žiadnym spôsobom rozdiel medzi jednotlivými podaniami
žalovaných, čiže je zrejmé že tieto podania boli tvorené jednou osobou a v tomto smere poukazujeme, že

sám žalovaný v 2. rade JUDr. Matej Molčan je advokátom, čiže je dôvodný predpoklad že tieto podania
pripravoval sám.“

70. Judikatúra i aplikačná prax zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak
jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd

je v prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť
svoje stanovisko k jeho použitiu.

71. Žalovaní 1, 2 s uplatnením moderačného pravidla vo vzťahu k trovám konania nesúhlasili.

72. Žalovaný v 1/ rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vzhľadom na to, že tento nárok
bol vyhodnotený ako uplatnený v rozpore s dobrými mravmi nie je tu dôvod na to, aby takéto trovy
neboli priznané žalovanému v 1. a 2. rade. A čo sa týka vyslovených domnienok, že takéto návrhy boli
spisované niekým iným ako právnymi zástupcami žalovaných v 1. a 2. rade, tie sú ničím nepodložené
a ide len o nejaké domnienky žalobcu.

73. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na tomto pojednávaní je on ako
právny zástupca žalovaného v 2/ rade a nie pán F. (žalovaný v 2. rade pozn.), takže je nesporné že tento
úkon realizuje on ako právny zástupca žalovaného v 2. rade a nie pán F., pričom ak by bol lekár, tak asi
by sa sám tiež neoperoval ale nechal by sa sa operovať nejakým kolegom, takže právo svojho klienta na

právne zastúpenie považuje za nesporné, je to vyjudikované opakovane, že aj osoba ktorá má právnické
vzdelanie, môže byť v konaní zastúpená advokátom. Toto právo žalovaný v 2/ rade dôvodne využil aj
vzhľadom na to, aby konanie prebiehalo vo vecnej rovine a aby bolo hospodárne, pretože ak by sa na
pojednávaní stretol žalobca so žalovanými, mohlo by to skĺznuť do roviny, ktorá by nebola čisto vecná.

74. Súd skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

75. Aplikácia tohto ustanovenia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania, čo negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí použitie daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Uvedené ustanovenie má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

76. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. V zmysle už
ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010
či 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnúmožnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie,
keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými

slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).

77. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany

k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

78. Súd skúmal okolnosti prejednávanej veci v súvislosti s uplatnením ust. § 257 CSP, pričom z hľadiska
celkom výnimočnej aplikácie ust. § 257 CSP vyhodnocoval súd predovšetkým skutočnosť, že žalovaní
1, 2 neiniciovali spor so žalobcom, ale iniciátorom sporu bol žalobca. Súd ďalej prihliadol na to,

že neúspešný žalobca zapríčinil výsledok konania, nakoľko žalobca neuplatnil právo na súde včas
a dôvodom vyústenia súdneho sporu s nepriaznivým výsledkom pre žalobcu bola jeho nedostatočná
bdelosť, teda za výsledok sporu nemôžu okolnosti od vôle žalobcu nezávislé, navyše nemožnosť
aplikácie uvedeného moderačného oprávnenia súd vidí aj v konkrétnych okolnostiach prípadu, keď na
základe skutkového stavu bol ustálený zrejmý rozpor s normami spoločnosťami na strane žalobcu, preto

priznaním náhrady trov konania žalovaným 1, 2 súd učiní spravodlivosti zadosť.

79. Tvrdenie o tom, že podania žalovaných predkladané v konaní boli tvorené jednou osobou
spoukazomnato,žesámžalovanýv2.radeJUDr.MatejMolčanjeadvokátom,právnyzástupcažalobcu
vyjadril ako domnienku (predpoklad), ktorú v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Navyše okolnosť

spočívajúca v právnickom vzdelaní, resp. vykonávaní advokátskej profesie nemôže byť dôvodom pre
upretie práva dať sa v konaní zastúpiť iným právnym zástupcom.

80. Berúc na zreteľ všetky opísané okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá
uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1, 2 trovy konania v plnom rozsahu a to bez ohľadu

na to, že v konaní uplatnili procesnú obranu, ktorej totožnosť spôsobil práve žalobca podanou žalobou
založenou na rovnakom skutkovom základe voči obom žalovaným, prirodzeným vyústením čoho bola
rovnaká procesná obrana žalovaných 1, 2, ktorú súd považoval za účelnú, vzhľadom na procesnú
ekonómiu a účinnú, vzhľadom na ich úspech vo veci samej.

81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).