Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010410
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8320010410.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.05.2024 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. B. z r u š u j
e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/49/2020 zo dňa 28.06.2023 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. - nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A.,
E. XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), § 37 písm. h),
§ 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zákona trest prepadnutia veci - 1 ks mobilný telefón zn. iPhone
s príslušenstvom bielej farby v modrom puzdre, 1 ks digitálna váha zn. Pro scale PX100, 1 ks digitálna
váha zn. USA WEIGH - Professional digital scale v.č. 08597 v čiernom puzdre a finančné prostriedky
vo výške 350,- eur.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň z r u š u j e v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné
sp. zn. 3T/20/2023 z 28.03.2023, právoplatný dňa 12.04.2023, výrok o treste týkajúci sa obž. A.. B.,
ktorým mu bol uložený pre prečin podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 26 mesiacov včítane uloženia obmedzení,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/49/2020 zo dňa 28.06.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.
c) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. b), j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- od presne nezistenej doby, najneskôr od leta roku 2018 neoprávnene kupoval, ako aj ináč neoprávnene
zadovažoval, omamné a psychotropné látky, a to hlavne rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré sú v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, tieto v rôznych množstvách u seba,
ako aj na iných miestach v mestách Snina, Humenné a ich blízkom okolí, neoprávnene prechovával
a taktiež v okresoch Snina a Humenné a ich okolí neoprávnene predával, ako aj ináč neoprávnene
zadovažoval iným odberateľom, medzi nimi aj I. J. z obce Veľopolie, okr. Humenné, ktorému v období
leta 2019 predal rastliny rodu Cannabis (konopa) približne 5-krát, zväčša jednu až dve dávky za sumu

10,- eur alebo 20,- eur, a to na rôznych miestach ako v Humennom, Snine či Belej nad Cirochou,
okr. Snina, ďalej K. E. z obce Veľopolie, okr. Humenné, ktorému v období od leta 2018 do mája 2019
predal rastliny rodu Cannabis (konopa) približne 11-krát, zväčša jednu dávku za sumu 10,- eur a to
vždy v Snine v blízkosti bydliska A. B., ako aj B. L. z obce Dlhé nad Cirochou, okr. Snina, ktorému od
presne nezistenej doby v roku 2018 až do leta 2019, v období jedného a pol roka, predával rastliny

rodu Cannabis (konopa) približne 1 -krát týždenne, pričom jedna dávka bola za sumu 10,- eur, pričom
niekedy mu A. B. predával rastliny rodu Cannabis (konope) v množstvách za 20,- eur alebo 50,- eur,
a to na rôznych miestach v meste Snina, a to až do dňa 07.11.2019, kedy počas vykonania osobnej
prehliadky a domovej prehliadky, okrem iných vecí dôležitých pre trestné konanie, vydal polícii tri kusy
papierových skladačiek, v ktorých sa nachádzala rastlinná sušina, ktorej skúmaním bolo zistené, že

sa jedná o sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 2,31 g (balené
po 0,77 g, 0,78 g a 0,76 g) s priemerným 11,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu), z ktorého
by bolo možné pripraviť najmenej 9 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa, ďalej alobalovú skladačku, v ktorej sa nachádzala rastlinná sušina, ktorej skúmaním
bolo zistené, že sa jedná o sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti

0,30 g s priemerným 12,2 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu), z ktorého by bolo možné pripraviť
najmenej jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku užívateľa, tiež
1 ks sklenenej zaváraninovej fľaše, v ktorej sa nachádzala rastlinná sušina, ktorej skúmaním bolo
zistené, že sa jedná o sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 4,72
g s priemerným 18,3 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu), z ktorého by bolo možné pripraviť

najmenej 29 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, ako aj
kožené puzdro obsahujúce tri kusy papierových skladačiek, v ktorých sa nachádzala rastlinná sušina,
ktorej skúmaním bolo zistené, že sa jedná o sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o
celkovej hmotnosti 2,28 g (balené po 0,72 g, 0,83 g a 0,73 g) s priemerným 12,7 % obsahom THC
(tetrahydrokanabinolu), z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 10 obvykle jednorazových dávok

drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa,

za čo mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona v použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. d), j), § 37 písm. h), §
42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks mobilný telefón
zn. iPhone s príslušenstvom bielej farby v modrom puzdre, 1 ks digitálna váha zn. Pro scale PX100,
1 ks digitálna váha zn. USA WEIGH - Professional digital scale v.č. 08597 v čiernom puzdre, finančné

prostriedky vo výške 350,- eur.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona bolo rozhodnuté i o uložení ochranného dohľadu na 1 rok.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol súčasne zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu

Humennésp.zn.3T/20/2023z28.03.2023,právoplatnýdňa12.04.2023,ktorýmbolobž.A.B.uloženýzatrestný čin podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 20 mesiacov s uložením primeraných obmedzení, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad, pričom ostatné výroky trestného rozkazu ostávajú nezmenené.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 17.07.2023 prostredníctvom svojho obhajcu,
pričom je nutné uviesť, že obžalovaný pri vyhlásení rozsudku nebol osobne prítomný a rozsudok mu
bol doručený dňa 06.09.2023.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obhajcom obžalovaného po citácií ustanovení § 2 ods.
10, 12, 19, § 168 ods., § 321 ods. 1, § 322 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný uviedol, že odvolanie
odôvodňuje chybami konania tým, že sa súd nevysporiadal presvedčivým spôsobom s rozpormi
v obsahu jednotlivých produkovaných dôkazov, ako aj s argumentáciou obhajoby, a trest je neprimerane
prísny. V prípravnom konaní bolo porušené závažným spôsobom jeho právo na obhajobu. Listom

z 03.12.2019 bol obhajca vyrozumený o vykonaní výsluchov svedkov dňa 16.12.2019 a 17.12.2019,
avšak mená svedkov uvedené neboli. Obhajca žiadal oznámiť mená svedkov, aby sa na výsluch mohol
pripraviť, prípadne by zvážil, či sa výsluchov zúčastní, vyšetrovateľ ale aj napriek tomu odmietol oznámiť
mená svedkov s odvolaním sa na stanovisko č. 58 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS
SR č. 7/2018. Podľa citovaného stanoviska obhajca je oprávnený ešte v prípravnom konaní žiadať

opakovanie výsluchu svedka a to najneskôr pri preštudovaní spisu, postupom podľa
§ 208 Tr. poriadku. Z uvedeného dôvodu preto navrhol zopakovať za jeho prítomnosti výsluchy svedkov
B. L. a I. J.. Napriek uvedenému rozhodnutiu bol návrh vyšetrovateľom odmietnutý. V zmysle základnej
zásady trestného konania deklarovanej v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. poriadku, má každý, proti komu
sa vedie trestné konanie, právo na obhajobu. Právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné

stíhanie, vyjadruje požiadavku, aby bola v trestnom stíhaní zabezpečená ochrana zákonných záujmov
a práv tejto osoby. Prostredníctvom práva na obhajobu sa má dosiahnuť, aby nevinný bol oslobodený
a páchateľ odsúdený len za trestný čin, ktorý spáchal, a za tento trestný čin, aby mu bo uložený
spravodlivý trest. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje nie teoretické práva,
ale práva konkrétne a účinné. Príslušné orgány musia urobiť vhodné opatrenia, aby obhajoba nebola

iluzórna. Nečinnosť príslušnosť orgánov v takej situácii treba kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 3
písm. c) Dohovoru (nález ÚS SR II.ÚS 452/2010). V prípade nezákonne získaných dôkazov v rámci
prípravného konania, nezákonnosťou sú postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na
základe nezákonného postupu, ide o tzv. teóriu plodov z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že
všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie

dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu.
Od začiatku trestného stíhania priznáva, že bol užívateľom marihuany, popiera, aby marihuanu predával
ďalším osobám. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol užívateľom marihuany, ale prechovával ju
len pre svoju potrebu, nepredával ju ďalším osobám. Marihuanu začal užívať asi od februára 2019,
vtedy sa mu začali ozývať chlapci, či má niečo spoločné s marihuanou. Najprv im odpovedal, že nie, no

potom stále otravovali, tak išiel do lesa a odtrhol zelenú sušinu, ale to nebola marihuana. Túto sušinu
potom predával ako marihuanu. Účinky marihuany sú všeobecne známe. Znalec M. L. v znaleckom
posudku uviedol, že u marihuany po zafajčení bezprostredné účinky nastupujú do 5 minút a trvajú bežne
2-4 hodiny. Obyčajne nastáva uvoľnenie, veselá nálada, družnosť, zvyšuje sa pocit hladu. Svedok J.
v prípravnom konaní uviedol, že po požití marihuany od B. sa cítil zhulený. Svedok E. sa súde uviedol, že

bola to zlá tráva, trochu ho oťapila, bol zamyslenejší, ale euforické stavy nemal. Svedok L. v prípravnom
konaní uviedol, že bol zhúlený, šťastný, niekedy ospalý. V konaní bolo vypočutých viac ako 30 svedkov,
ktorí nepotvrdili, aby im predával marihuanu. Jeho konanie preto malo byť právne kvalifikované ako
trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. d) T r. zákona účinného v čase spáchania skutku.
Uložený trest je preňho, ako osobu blízku veku mladistvého, neprimerane prísny. Po citácii § 34 ods.

1, 4 Tr. zákona, poukázal na časti rozhodnutia NS SR sp. zn. 4To/2/2013 nasledovne: „Európsky
súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality,
vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a
garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva

a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do
práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca
v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň
mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest(osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho
donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná
jedine tak. že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti

a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami,
ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto
neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na
potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia

výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom,
že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť
verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment
prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú
založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ. má
totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,

aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje
možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý
a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje
odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc
zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby nebolo páchané zlo". Preto možno nepochybne

konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý
trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude
trest. resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde
len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči
neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá

sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu. pričom páchateľ, ktorému toto
bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva,
keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu
má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa

nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho
trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť

spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k
zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je
súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo
očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom

dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je
jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade
nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská

individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu.
Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických
vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu

trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie
súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z
jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné
a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľnéhouváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri
hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú
predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej

i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé,
jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie
tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
S poukázaním na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a),

b), c) Tr. poriadku a vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom

i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Konajúci súd umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku, ktorý túto možnosť využil v minimálnom
rozsahu, keď vypovedal, že nikdy marihuanu nepredával, začal ju užívať niekedy začiatkom roka 2019,

a vtedy sa mu ozývali chlapci, či má niečo s marihuanou spoločné, najprv odpisoval, že nie je, a keďže ho
stále otravovali, išiel do lesa a odtrhol zelenú sušinu, ale nebola to marihuana. Obžalovaný sa v ďalšom
hlavného pojednávania nezúčastňoval, toto bolo vykonané vždy s jeho súhlasom v jeho neprítomnosti,
avšak bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval jeho právo na obhajobu.

Obžalovaný namietal, že v prípravnom konaní nebolo vyhovené jeho návrhu na opätovný výsluch
svedkov B. L. a I. J., čo viedlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, avšak odvolací súd túto odvolaciu
námietku neakceptoval, pretože o výsluchoch menovaných svedkov bol upovedomený nielen obž. A..
B., ktorá skutočnosť vyplýva z čísla listu 848 a 849, t. j. obž. B. bol upovedomený o možnosti zúčastniť
sa výsluchu svedka I. J. konaného dňa 08.11.2019 a obhajca bol upovedomený o výsluchoch svedkov

konaných v dňoch 16.12.2019 a 17.12.2019, pričom výsluch svedka B. L. sa vykonal dňa 17.12.2019.
Už len toto zistenie poukazuje na to, že obžalovanému a jeho obhajcovi už v prípravnom konaní bola
daná možnosť zúčastniť sa výsluchov menovaných svedkov. Okrem toho menovaní svedkovia boli
vypočutí v konaní pred súdom dňa 02.05.2022 a 25.07.2022 za účasti aj obhajcu obžalovaného, ktorý
ich mohol vypočuť. Z uvedeného je tak zrejmé, že zásada kontradiktórnosti bola dodržaná pri výsluchu

svedkovI.J.aB.L.,pretootietovýpovedemoholkonajúcisúdopieraťsvojeskutkovézistenia.Kvýkladu
ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. poriadku zaujal stanovisko i Najvyšší súd SR, ktoré bolo publikované
pod č. 58/2018 a z ktorého plynie, že obhajcovi postačuje v prípravnom konaní oznámiť miesto, čas
a druh úkonu, ktorý sa bude vykonávať. V posudzovanom prípade si vyšetrovateľ túto svoju povinnosť
splnil, pretože v upovedomení o vykonaní úkonov obžalovanému a obhajcovi bol označený ako druh

úkonu výsluch svedkov. Napokon je potrebné uviesť i to, že v prípravnom konaní sa objasňuje trestná
činnosť, ktorá mala byť spáchaná, a tak obhajca pri prvotných výsluchoch svedkov ako osoby práva
znalejby malvedieťreagovaťnavyjadreniasvedkov.Vobdobnompostaveníjepriprvotnýchvýsluchoch
aj vyšetrovateľ, ktorý páchanie trestnej činnosti objasňuje práve týmito úkonmi.

Vzhľadom k tomu, že odvolateľ neoznačil, ktoré dôkazy mali byť nezákonne získané počas prípravného
konania, okrem výsluchov svedkov I. J. a B. L., odvolací súd v rámci prieskumného konania po posúdení
zákonnosti aj ďalších dôkazov uvádza, že nezistil porušenie postupu konajúceho súdu pri vykonávaní
dôkazov takého charakteru, aby v dôsledku neho došlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného.
Dôkazy vykonané konajúcim súdom sú tak procesne účinné.

Konajúci súd svoje skutkové zistenia opieral predovšetkým o výpovede svedkov I. J., B. L. a K.
E., ktorí obžalovaného A.. B. z predaja marihuany usvedčovali. Osobne si u obžalovaného kupovali
dávky v hodnote od 10 do 50,- eur, pritom nespochybnili predávanú látku ako marihuanu, keďže jej
účinky poznali už skôr, ako začali s nákupom tejto zelenej sušiny u obžalovaného. Skutočnosť, že

obžalovaný marihuanu predával, je osvedčovaná aj odposluchmi obžalovaného s inými osobami, okrem
menovaných svedkov, ktorí v prípravnom konaní odopreli vypovedať z dôvodu možnosti privodenia si
trestného stíhania. Z týchto prepisov hovorov, resp. sms, vyplýva kontakt medzi obžalovaným a napr.
osobami L. A., B. N., M. A., M. E., O. P. Q. G., I. R., S. C., E.. E., F. T., či A.. R., ktorí si dohováralistretnutia za účelom nákupu marihuany a obsah nákupu označovali buď gramami - daj mi sedem čistých,
daj mi dva gramy, jemu daj šesťgramový, hodnotu nákupu v desiatkach eur za 50, za padika, za pajdu,
za 10, alebo číselne počet dávok - 13,15, 5, mám posledné 4 a podobne.

Obžalovaný popieral predaj marihuany a bránil sa tým, keďže od neho mnohé osoby požadovali
predaj marihuany, že im predával sušinu nazbieranú v lese. Tejto obhajobe ani odvolací súd neuveril,
keďže zbieranie sušiny v lese je nelogické a z predaja marihuany je usvedčovaný nielen výpoveďami
svedkov, ale aj odposluchmi, ktoré boli zabezpečené v rámci trestného konania zákonným spôsobom.

Uvedené dôkazy sa vzájomne dopĺňajú a objasňujú spôsob predaja marihuany obžalovaným okruhu
jeho odberateľov.

Okrem toho pri domovej prehliadke boli obžalovaným vydané veci - sklenená fľaša s obsahom neznámej
látky, ktorú dobrovoľne vydal, a následne boli nájdené veci 3 ks papierových skladačiek s nezisteným
obsahom, dve digitálne váhy, 1 PC a nezistený počet semienok, pri osobnej prehliadke obžalovaný

dobrovoľne vydal marihuanu v alobale, ale boli uňho nájdené aj 3 ks skladačiek s nezisteným obsahom,
hotovosť 350,- eur a mobilný telefón, ktoré mu boli odňaté. Výkon osobnej prehliadky a domovej
prehliadky, hoci obžalovaný prejavil záujem vydať marihuanu, mal svoje opodstatnenie, keďže po
vykonaní prehliadky boli zaistené viaceré veci dôležité pre trestné konanie. Pri osobnej prehliadke
vo vrecku teplákov bol nájdený alobal s neznámou látkou a vo vonkajšom pravom vrecku bundy boli

nájdené 3 ks skladačiek s nezisteným obsahom, hoci obžalovaný tvrdil, že má pri sebe marihuanu
vo vnútornom vrecku a túto dobrovoľne vydáva. Pri domovej prehliadke priznal obžalovaný iba sklenenú
fľašu s marihuanou, pričom sa našli aj 3 ks skladačky s nezisteným obsahom, semienka nezisteného
druhu, či digitálne váhy. Z dôkazov tak možno vyvodiť i to, že obžalovaný mal na viacerých miestach
uloženú marihuanu a nepriznal ju v celom rozsahu.

Niet sporu o tom, a obžalovaný to ani nenamietal, že zaistená zelená sušina bola marihuanou, čo
bolo dokázané jej skúmaním KEÚ PZ, a manipuláciu s ňou osvedčujú závery znaleckého skúmania
z odvetia kriminalistickej daktyloskopie. Obhajoba postavená na vyjadrení svedkov, že boli zhúlení,
niekedy šťastní a niekedy ospalí, trochu oťapení, a takto popisovaný stav nezodpovedá euforickým

stavom, ktoré má THC vyvolať, čo by malo podporovať tvrdenie obžalovaného, že predával sušinu
nazbieranú v lese, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Účinky užitia marihuany sa totiž u jednotlivca
môžu prejaviť rôzne a to v závislosti od spôsobu jej užitia a samozrejme aj od obsahu účinnej látky
THC, ktorú jedinec užije. Podstatným ale pre posúdenie, či predávaná látka mala účinky spájané
s účinkami marihuany, bolo vyjadrenie svedkov, ktorí si ju kupovali od obžalovaného a vzhľadom na ich

predchádzajúce skúsenosti potvrdili, že po užití predanej látky nastali u nich účinky, ktoré už predtým
poznali z užívania marihuany. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, aby obžalovaný predával
inú, než dopytovanú látku. Napokon je potrebné poukázať i na zaistenú sušinu, ktorá bola podrobená
kriminalistickému skúmaniu a bolo zistené, že ide o látku s obsahom THC v takom podiele, že táto je
schopná ovplyvniť psychiku jednotlivca.

Skutkový stav uvedený vo výroku o vine je v celom rozsahu preukázaný, je dokázané, že obžalovaný A..
B. prechovával najmenej 49 obvyklých dávok marihuany, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku človeka,
a túto opakovane predal najmenej trom užívateľom I. J., B. L. a K. E., v dôsledku čoho právne posúdenie
skutku ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamnej a psychotropnej látky, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr.
zákona s poukázaním na § 138 písm. b), j) Tr. zákona je vecne správne. Prechovávaniu, kúpeniu a
zadováženiu zodpovedajú písm. c), d) ods. 1 § 172 Tr. zákona. Okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej
trestnej sadzby videl konajúci súd v závažnejšom spôsobe konania podľa písm. c) ods. 2 citovaného
ustanovenia zodpovedajúcom dlhšiemu času tohto konania podľa § 138 písm. b) Tr. zákona - a to od

leta 2018, čo zodpovedá výpovedi svedka K. E., tento čas potvrdzoval aj svedok B. L., a tiež, že sa
skutku dopustil na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona, pretože najmenej trom osobám
predával marihuanu. Právne posúdenie skutku zodpovedá Tr. zákonu účinnému v čase jeho spáchania
obžalovaným, pretože novší Trestný zákon účinný od 01.05.2022 nie je preňho priaznivejším, trestná
sadzba za jeho spáchanie obchodovaním podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona

s poukázaním na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona je rovnaká na desať až pätnásť rokov.

Následne pristúpil odvolací súd k prieskumu výroku o treste, keďže obžalovanému bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne, čo je dolná hranica trestnej sadzby stanovenázákonom. Túto trestnú sadzbu však určil zákonodarca, ktorý formuje trestnú politiku štátu, a v rámci
svojej normotvornej činnosti určuje závažnosť toho ktorého trestného činu, ktorá je vyjadrená výškou
trestných sadzieb. Zákonodarca trestnou sadzbou stanovil súdu určité mantinely pri jeho rozhodovaní

a v rámci nej mu prenechal priestor na individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu.
Trest sa individualizuje podľa zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, pričom sa ním sleduje
účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Na základe uvedeného a aj z pohľadu teoretických úvah
prezentovaných v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4To/20/2013, na ktoré poukázal obžalovaný, odvolací súd
konštatuje, že konajúci súd prihliadal pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery na všetky

hľadiska stanovené zákonom.

Konajúci súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, pretože
prerokúvaný skutok spáchal skôr, ako v inej veci bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Ide o trestný
rozkaz konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/20/2023 vydaný dňa 28.03.2023, ktorým bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinov krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) a porušovania

domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 26 mesiacov za súčasného
uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívať alkoholické nápoje. Trestný rozkaz bol doručený
obžalovanému dňa 03.04.2023, v dôsledku čoho k tomuto dňu podľa

§ 353 ods. 8 Tr. poriadku nastali účinky spojené s vyhlásením rozsudku.

Záver konajúceho súdu, že je potrebné ukladať jeden trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo
viacčinnom súbehu je tak správny a zodpovedá pravidlu ustanovenom v § 42 ods. 1 Tr. zákona „ak
súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu“.

Obžalovanému boli priznané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d) a písm. j) Tr. zákona,
t. j. že obvinený spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život. Odvolací súd sa stotožnil iba s jednou priznanou poľahčujúcou okolnosťou
a to, že obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, čo preukazuje register
trestov, hodnotenie obžalovaného ako aj evidencia priestupkov. Priznanie poľahčujúcej okolnosti, že
obžalovaný trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých, nezodpovedá skutkovému stavu,
pretože podmienkou priznania tejto poľahčujúcej okolnosti je aj zistenie, že táto skutočnosť mala vplyv

na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. U obžalovaného ide o trestne zodpovednú osobu, ktorá
mala znalosť o tom, že omamné a psychotropné látky, včítane marihuany, sú u nás zakázané, keďže ide
o všeobecný poznatok, s ktorým sa oboznamujú deti už na základných školách. Okrem toho osobnosť
obžalovaného nevykazuje znaky poruchy osobnosti a úroveň mentálnych schopností obžalovaného
v čase spáchania skutku podľa názoru odvolacieho súdu nemali žiadny vplyv na jeho rozumovú a vôľovú

spôsobilosť pri páchaní prerokúvaného trestného činu, preto priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti
nemalo svoj podklad. Odvolanie však podal iba obžalovaný vo svoj prospech, preto odvolací súd
rešpektujúc zásadu „zákaz zmeny postavenia k horšiemu“ ustanovenú v § 322 ods. 3 Tr. poriadku túto
priznanú poľahčujúcu okolnosť akceptoval.

Okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (prerokúvaný zločin a dva prečiny podľa § 212
a § 194 Tr. zákona), za ktoré mu bol ukladaný súhrnný trest, našla svoj odraz v priznaní priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Konajúci súd ukladal súhrnný trest za zločin a prečin, preto postupoval podľa asperačnej zásady

uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorej zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
z hornej hranice trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného. Súčasne ale aplikoval aj
zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností.
Horná hranica 15 rokov sa tak zvýšila na 17 rokov 9 mesiacov 10 dní pri aplikácii najprv § 38 ods. 3
a následne § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Odvolací súd po posúdení osoby obžalovaného, spôsobu spáchania činov, za ktoré bol ukladaný
súhrnný trest, ako aj ich závažnosti, by sa stotožnil s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 10
rokov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia, keďže neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti prípadu a ani pomery na strane
obžalovaného, ktoré by opodstatňovali použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Tr. zákona.
Obžalovaný sa ani len nepriznal k spáchaniu skutku a nevyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku,

ktorá okolnosť by mu mohla privodiť zníženie trestu o jednu tretinu z dolnej hranice trestnej sadzby, teda
minimálne o 3 roky 4 mesiace. Dolná hranica trestnej sadzby za obchodovanie s drogami u páchateľov
drogovej trestnej činnosti je prísna a v rámci posudzovania tejto trestnej činnosti zákon nezohľadňuje tzv.
veľkých a malých dealerov, preto odvolací súd konštatuje, že pokiaľ bol obžalovanému uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, tento trest v rámci nastavenia trestnej politiky štátom je nutné

považovať za trest zákonný a primeraný.

V rámci odvolacieho konania však došlo k zmene Trestného zákona. Národnou radou SR bol dňa
08.02.2024 prijatý zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý však doteraz
nenadobudol účinnosť.

V Článku I. tohto zákona č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024 pod bodom 70. je úprava drogovej
trestnej činnosti. Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou a psychotropnou látkou je upravená
konkrétne v § 173. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia ten, kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo
psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou

v nepatrnom množstve, sa potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Za nepatrné množstvo
sa v prípade rastliny rodu Cannabis (konopa) - sušina, marihuana, s účinnou látkou THC považuje 2 g.
Podľa § 173 ods. 3 písm. a) sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Závažnejší spôsob konania tak, ako
je definovaný v § 138 Tr. zákona účinnom v čase rozhodovania, sa týmto zákonom nemenil.

Z uvedeného je teda zrejmé, že pokiaľ by bola účinná nová právna úprava týkajúca sa drogovej trestnej
činnosti, odvolací súd by skutok uvedený vo výroku o vine napadnutého rozsudku právne posudzoval
podľa novelizovaného Tr. zákona, keďže táto právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia (§ 2 ods.
1 Tr. zákona). K tomu však nedošlo so zreteľom na pozastavenie účinnosti čl. I. zák. č. 40/2024 Z. z.

rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 3/2024 z 28.02.2024, ktorý prijal na ďalšie konanie tri
návrhy na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou.

Odvolací súd si uvedomuje, že môže rozhodovať výlučne podľa platných a účinných trestných kódexov,
avšaksúčasnýstav,kedyjeprijatázmenaTrestnéhozákonaspodstatnemiernejšímitrestnýmisadzbami

ajzadrogovútrestnúčinnosť,ktorejúčinnosťjepozastavená,prinášaprávnuneistotuohľadneukladania
trestov pre páchateľov nielen týchto trestných činov. Jedným z dôvodov z tejto právnej neistoty je i fakt,
že prechodné ustanovenia novelizovaného Trestného zákona neobsahujú možnosť zmiernenia trestu
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona v prípade posúdenia toho istého trestného činu ako miernejšie
trestného (ako tomu bolo pri rozsiahlej novele Trestného zákona č. 140/1961 Zb. podľa čl. II ods. 4

zákonom č. 175/1990 Zb.). Túto právnu neistotu vyvolal štát, ktorý si reguluje svoju trestnú politiku.
Vzhľadom na to, že ani po uplynutí doby takmer 3 mesiacov, nie je zrejmé, kedy a v akom rozsahu
rozhodneústavnýsúdonesúladeČl.Izákonodarcomschválenéhozákonač.40/2024Z.z.,odvolacísúd
túto okolnosť, keďže tresty súvisiace s drogovou trestnou činnosťou návrhmi prezidentky SR, skupinou
36 poslancov a skupinou 39 poslancov výslovne namietané ako neústavné neboli, vyhodnotil ako

mimoriadnu okolnosť prípadu a pri ukladaní trestu použil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.
zákona.

So zreteľom na novelizovanú trestnú sadzbu za rovnaký trestný čin drogového charakteru -
obchodovanie s drogami, ktorá v prípade nadobudnutia účinnosti Čl. I. zákona č. 40/2024 Z. z. je

podstatne miernejšia, keďže dolná hranica trestnej sadzby je 7 rokov, v dôsledku čoho kategorizácia
trestného činu sa tiež zmierni z obzvlášť závažného zločinu na zločin, odvolací súd uzavrel, že uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov je trestom primeraným k všetkým zisteným
okolnostiam prípadu, ako aj k pomerom obžalovaného a zisteným možnostiam jeho nápravy. Takto
uložený trest považoval za spravodlivý a zákonný.

Okolnosť, ktorú vyhodnotil odvolací súd ako mimoriadnu, objektívne existujúcu a nezávislú od vôle
obžalovaného, nastala až po rozhodnutí konajúceho súdu, ktorý skutkový stav aj vo vzťahu k výroku
o treste zistil dokazovaním správne. Preto na podklade takto zisteného skutkového stavu odvolací súdvyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného, keď zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa
§ 172 ods. 2 Tr. zákona, pri aplikácií ustanovení § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), § 37 písm. h), § 42
ods. 1, § 41 ods. 2 a zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Pri určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd použil zmierňovacie
ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zákona, pretože podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona sa páchateľ obzvlášť
závažného trestného činu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak
podmienky zmiernenia vonkajšej diferenciácie ustanovené v ods. 4 tohto zákona umožňujú aj iné

zaradenie. Konajúci súd určil spôsob výkonu trestu v ústave s najmiernejšou diferenciáciou, preto
odvolací súd rešpektujúc zásadu zákazu zmeny postavenia k horšiemu rozhodol o zaradení v zmysle
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Obžalovanému bol tiež uložený aj trest prepadnutia vecí, ktoré súviseli s drogovou trestnou činnosťou
obžalovaného. Obžalovaný používal na kontakty mobilný telefón, digitálne váhy boli určené na váženie

zelenej sušiny a finančné prostriedky 350,- eur sú výnosom z trestnej činnosti, preto trest prepadnutia
veci bol ukladaný podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zákona. Vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa §
60ods.5Tr.zákonastávaštát,pretoženebolizistenéskutočnosti,prektorébymalobyťrozhodnutéinak.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za reálny súbeh trestnej činnosti,

v zmysle zásady uvedenej v § 42 ods. 2 Tr. zákona bolo potrebné zrušiť aj výrok o treste uloženom mu
v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/20/2023 z 12.04.2023 za prečiny podľa § 212
a § 194 Tr. zákona a naň nadväzujúce výroky, ktoré stratili podklad jeho zrušením.

Odvolací súd uložené ochranné opatrenie ponechal v platnosti, keďže o ňom bolo rozhodnuté v súlade

so zákonom. Konajúci súd totiž obligatórne podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil ochranný
dohľad, keďže spáchal obzvlášť závažný zločin, na kratšiu dobu 1 roku, pretože závažnosť jeho
narušenia nie je vysoká.

V závere si dovoľuje odvolací súd konštatovať, že o odvolaní obžalovaného vykonal verejné zasadnutie

vneprítomnostinímzvolenéhoobhajcu,keďžemalktomusplnenépodmienky.Obžalovanýmalmožnosť
zvoliť si obhajcu do 24.04.2024 a jeho meno oznámiť odvolaciemu súdu, aby sa tak nezmaril ďalší
termín verejného zasadnutia nariadený na deň 07.05.2024. Keďže obžalovaný si obhajcu nezvolil,
obhajca mu bol súdom ustanovený dňa 26.04.2024, pričom na verejnom zasadnutí prítomný ustanovený
obhajca súhlasil so skrátením lehoty na prípravu verejného zasadnutia, keďže o ustanovení a o termíne

verejného zasadnutia sa dozvedel 26.04.2024 elektronickou poštou. Dňa 06.05.2024 bolo odvolaciemu
súdu doručené podanie zvolanej obhajkyne I. E.. B., ktorá požiadala o odročenie verejného zasadnutia
z dôvodu naštudovania spisového materiálu a z dôvodu dodržania zákonom stanovenej lehoty na
prípravu verejného zasadnutia. Súčasne obhajkyňa požiadala o určenie termínu mimo mesiaca máj
2024, pretože v tomto období sa bude pracovne zdržiavať mimo územia Slovenska. K zvoleniu

obhajkyne obžalovaným došlo dňa 05.05.2024, teda dva dni pred nariadeným termínom verejného
zasadnutia.

Uvedený postup obžalovaného vyhodnotil odvolací súd ako obštrukciu zmariť ďalší termín verejného
zasadnutia nariadený na deň 07.05.2024. Vzhľadom k tomu, že vo veci bol obžalovanému ustanovený

obhajca I. M. S., ktorý dňa 30.04.2024 bol preštudovať spis za účelom poskytnutia obhajoby, odvolací
súdpozrušeníopatreniaojehoustanovenízaobhajcuobžalovanémunáslednetohtoadvokátaustanovil
za náhradného obhajcu, a keďže vo vzťahu k nemu boli splnené podmienky na vykonanie verejného
zasadnutia, zrealizoval nariadený úkon. Skutočnosť, že zvolená obhajkyňa prevzala obhajobu tesne
pred nariadeným termínom verejného zasadnutia vedomá si náročnosti veci, na ktorú poukázala vo

svojom podaní, sama osebe neodôvodňovala odročenie verejného zasadnutia. Súdna prax totiž ustálila,
žesúdniejepovinnýprispôsobovaťrežimkonaniapredsúdomajehopriebehpredstavámobžalovaného
apožiadavkámobhajcuazavčasnosťvoľbyobhajcusinesiezodpovednosťobžalovaný,čomunapokon
bolo aj umožnené. Profesionálnu zodpovednosť za prevzatie obhajoby nesie obhajca aj v prípade,
ak ju prevezme v krátkom čase pred nariadeným úkonom súdu, preto ani v takom prípade nie je

dôvod na odročenie úkonu súdu za účelom oboznámenia sa s prejednávanou vecou obhajcom a za
účelom upovedomenia o termíne verejného zasadnutia, aby bola dodržaná lehota na prípravu verejného
zasadnutia (primerane NS SR 4To/2/2008). Keďže u obžalovaného existoval dôvod povinnej obhajoby
a na verejnom zasadnutí ho obhajoval náhradný obhajca, jeho právo na obhajobu bolo dodržané.S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a úvahy z nich plynúce odvolací súd čiastočne vyhovel
odvolaniu obžalovaného tým, že mu zmiernil trest. K takémuto rozhodnutiu dospel jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.