Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122378948.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu KWANDO s.r.o., Kalinčiakova
1135/4, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 678 928, práv. zast. KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., Slov. nár. povstania 6, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 425 592, proti žalovanému Frost Cargo s.r.o.,
951 53 Klasov 74, IČO: 51 072 548, práv. zast. JUDr. Jozefom Kóšom, advokátom, Mostná 29, 949 01

Nitra, o zaplatenie 6.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 v

napadnutom výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie o zaplatenie sumy 3.588,- EUR
a v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,- EUR
od 30.6.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 924,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo

sumy 924,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia a 8% ročne zo sumy 780,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia,
zastavil, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,16 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu
súdu dňa 26.7.2022 domáhal zaplatenia sumy 9.588,- EUR, a to z dôvodu, že boli vykonané záväzné

objednávky od sprostredkovateľa, prepravy boli vykonané, riadne vyfakturované, podložené dokladmi
preukazujúcimi, že tovar bol doručený. Žalovaný prepravy platil, no od určitého času prestal platiť a
napriek tomu, že stále funguje a firma má príjem, nepokladá si za povinnosť zaplatiť dlžnú zostávajúcu
sumu. Napriek výzvam a upomienkam nemá záujem zaplatiť zostávajúce neuhradené faktúry. Okresný
súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že s
návrhom nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný kúpil od žalobcu používaný mraziarenský náves s ev. č. F. v

roku 2020 dohodou konateľov oboch spoločností, na splátky za sumu 6.000,-EUR bez DPH a dohoda
znela, že po uhradení poslednej splátky za náves, žalovaný prevedie žalobcovi jeho vlastníctvo a taktiež,
že po uhradení poslednej splátky kúpnej ceny vystaví žalobca faktúru žalovanému. Neskôr, v období od
približne októbra roka 2020 až do obdobia jún 2021 žalovaný vyťažoval nákladné vozidlá pre žalobcu,
za čo žalobca riadne vystavil faktúry a žalovaný tieto faktúry uhrádzal. Koncom roka 2021 však žalovaný
mal problémy s platením predmetných faktúr za prepravy žalobcovi, avšak platby za náves uhradil a

konateľ žalobcu odmietol previezť vlastníctvo návesu, nakoľko táto bola dlžná žalobcovi za vykonané
prepravy. Koncom roka 2021 prišiel konateľ žalobcu s návrhom, aby žalovaný odovzdal už uhradenýnáves žalobcovi, a že uhradená suma za náves vo výške 6.000,- EUR bez DPH sa odpočíta od dlžnej
sumy 9.588,- EUR za prepravy, a že zvyšnú sumu 3.588,- EUR žalovaný uhradí. Dohoda ďalej znela,
že po odovzdaní návesu žalobca vystaví zápočet na sumu 6.000,- EUR na dlžnú sumu za prepravy

9.588,-EUR. Žalovaný náves odovzdal niekedy v období január/február 2022 žalobcovi, svoju povinnosť
podľa dohody si splnil, avšak žalobca do dnešného dňa nevystavil predmetný zápočet a tak jej žalovaný
nevedel uhradiť zvyšnú dlžnú sumu vo výške 3.588,- EUR. Žalovaný uskutočnil úhradu sumy 3.588,-
EUR dňa 28.6.2023, pričom žalobca zobral žalobu v tejto časti späť.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo na základe záväzných objednávok sprostredkovateľa - žalovaného a medzinárodných
nákladných listov CMR k vykonaniu prepráv žalobcom, na základe objednávok, za čo boli vystavené
následne faktúry FV2021000104 zo dňa 18.4.2021 za rok 2021, FV2021000121 zo dňa 17.4.2021
za rok 2021, FV2021000122 zo dňa 23.4.2021 za rok 2021, FV2021000124 zo dňa 3.5.2021 za
rok 2021, FV2021000131 zo dňa 7.5.2021 za rok 2021, FV2021000132 zo dňa 10.5.2021 za rok

2021, FV2021000133 zo dňa 12.5.2021 za rok 2021, FV2021000140 zo dňa 19.5.2021 za rok 2021,
FV2021000142 zo dňa 23.5.2021 za rok 2021, FV2021000150 zo dňa 26.5.2021 za rok 2021,
FV2021000166 zo dňa 10.6.2021 za rok 2021. Žalovaný neuhradil 11 faktúr, pričom k uvedenému
nedošlo k popretiu skutkových tvrdení zo strany žalovaného ohľadom objednávky a vykonania prepravy,
za ktoré boli faktúry vystavené. Súd preto považoval nárok uplatnený žalobcom za dôvodný a

preukázaný vystavenými a neuhradenými faktúrami. Medzi stranami bolo sporné, či mal žalovaný kúpiť
od žalobcu používaný mraziarenský náves na základe dohody konateľov v roku 2020.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že čo sa týka námietky žalovaného, že si voči
žalobcovi uplatnil sumu 6.000,- EUR titulom dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať žalovanému

náves s tým, že po zaplatení sumy 6.000,- EUR bez DPH prevedie vlastníctvo návesu na ODI na
žalovaného a sumu 6.000,- EUR odpočíta od dlžnej sumy zápočtom, súd ju považoval za prostriedok
procesnej obrany žalovaného, nakoľko nárok žalobcu uplatnený žalobou žalovaný nepopieral. Preto sa
súd prvej inštancie zaoberal aj spornosťou započítanej pohľadávky žalovaného. V tomto smere podľa
súdu žalovaný nesie dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať

žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6.000,- EUR bez DPH prevedie vlastníctvo návesu na
ODI na žalovaného a sumu odpočíta od dlžnej sumy zápočtom. Z vykonaného dokazovania teda ustálil,
že žalovaný preukázal svoju obranu, čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku
žalobcu. Súd konštatoval, že najmä výpoveďami svedkov bolo preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej
zmluvy, a to jednak výsluchmi strán sporu, svedka M. H. ako aj písomnými dokladmi.

5. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že výpoveďami svedkov bolo preukázané stretnutie, ktoré
sa uskutočnilo v roku 2020, za prítomnosti konateľa žalobcu, bývalého konateľa žalovaného a aj
za prítomnosti aktuálneho konateľa žalovaného, na ktorom sa dohodli podstatné náležitosti ústnej
kúpnej zmluvy, t.j. predmet kúpy (mraziarenský náves s ev. č. F.) a cena 6.000,- EUR bez DPH,

pričom sa dohodli, že po zaplatení celej kúpnej ceny žalovaným žalobca prevedenia vlastnícke právo k
predmetnému chladiarenskému návesu na okresnom dopravnom inšpektoráte. Aj z faktúry č. Z202101,
ktorú vystavovala druhá konateľka žalobcu vyplýva, že je jednoznačne uvedené, že fakturovaná suma
bola vystavená žalobcom ako záloha na kúpu návesu, ako aj faktúra č. Z202102 je označená ako
zálohová platba II. - náves. Taktiež súd považoval za preukázané, že dohodnutá kúpna cena za náves

bolavcelomrozsahuuhradená.Ksamotnémuprepisunadopravnominšpektoráteneprišloibazdôvodu,
že medzi vtedajším konateľom žalovaného M. H. a konateľom žalobcu G. J. došlo k dohode o vrátení
predmetného návesu a následnom zápočte tejto sumy k dovtedajším záväzkom žalovaného. Užívanie
chladiarenského návesu je tak vysporiadané, pričom žalovaný predmetný náves odovzdal, t.j. nie je jeho
vlastníkom.Súdsanestotožnilstvrdenímžalobcu,žesuma6.000,-EURjesumanájomnéhozaužívanie

predmetného chladiarenského návesu, nakoľko uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré by odôvodňovalo
povinnosť žalovaného platiť nájomné, tak ako tvrdí žalobca, nebola preukázaná žiadnym listinným
dôkazom ani výpoveďami svedkov. Jediným dôkazom o tom, že suma mala predstavovať nájom za
predmetný náves je faktúra č. 2022200 na sumu 6.000,- EUR vystavená konateľkou žalobcu Mgr. J. J.
s predmetom - za prenájom návesu F. XXX L. obdobie 09/2020 do 02/2022 (18 mes.). Z výpovede J..

J. J. vyplýva, že v tejto súvislosti sa tak ona sama rozhodla, nevedela ako to s návesom dopadne a toto
považovala za vhodný spôsob riešenia, a preto túto faktúru za nájom žalovanému vystavila. Zo strany
žalobcunebolopreukázané,žebydošlomedzistranamisporukdohode,opredmeteavýškeasplatnosti
nájomného, resp. doby, za ktorú sa mal predmetný náves prenajímať. Žalovaný mal predmetný náves vužívaní a titulom jeho kúpi uhrádzal jednotlivé sumy. Súd konštatoval, že táto faktúra bola vystavená až
dňa31.8.2022,t.j.popodanítejtožalobynasúd.Vzhľadomnato,žesastranysporudohodli,žekprepisu
predmetného chladiarenského návesu na okresnom dopravnom inšpektoráte dôjde až po zaplatení celej

kúpnej ceny, povinné zmluvné poistenie tak platil stále aktuálny vlastník návesu (žalobca), ako aj bol
držiteľom veľkého technického preukazu. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázal
svojuobranučodokompenzačnejnámietky,ktorúsiuplatnilvovzťahuknárokužalobcuvovýške6.000,-
EUR. Súd preto na základe listín založených v súdnom spise a vykonaných dôkazov dospel k záveru,
že žaloba je vo zvyšnej časti nedôvodná.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu
37,42 % (pomer sumy uplatnenej v žalobe 9 588,- EUR a sumy 3 588,- EUR, v časti ktorej bolo konanie
zastavené, kde súd vzhliadol procesné zavinenie na strane žalovaného, nakoľko úhradu sumy 3 588,-
EUR žalovaný vykonal až po podaní žaloby ), pričom jeho neúspech v konaní je vo výške 62,58 % (v tejto
časti bol úspešný žalovaný, úspech žalobcu je 37,42 %). Po odpočítaní oboch súm 62,58% - 37,42%

sa vypočíta čiastočný úspech žalovaného, v rozsahu 25,16 %.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d),
f) a h) C.s.p. Uviedol, že súd prvej inštancie síce uviedol, že sporové strany si na stretnutí v roku
2020 údajne dohodli podstatné náležitosti ústnej kúpnej zmluvy, avšak už vôbec sa nezaoberal tým,

či aj vôbec došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu nejakej kúpnej zmluvy, pretože len dohoda o
podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy nepreukazuje, že medzi stranami sporu došlo aj k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy spôsobom upraveným v ustanoveniach § 43a a nasl. OZ, t.j. preukázaním, že bol niekým
návrh na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy s takto dohodnutým obsahom predložený a že druhá
strana takýto návrh prijala. Má za to, že výsluchmi strán sporu, svedka M. H. a písomných dokladov

založených v súdnom spise nebolo v konaní preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy o kúpe
návesu. Uzatvorenie kúpnej zmluvy vo svojej výpovedi pred súdom poprel konateľ žalobcu p. G. J.,
ako aj svedok (v čase údajného uzatvorenia kúpnej zmluvy konateľ žalovaného) p. M. H., ktorý uviedol,
že si nepamätá, či a kedy malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o kúpe návesu, pričom, ak hovorí,
že na prvom stretnutí došlo k nejakej dohode (podľa jeho ďalších slov to mala byť dohoda o tom, že

keď náves splatí, dôjde k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného), je celkom zrejmé, že to nebola
dohoda v podobe uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tak konatelia sporových strán, ako aj svedok M. H. v
podstate zhodne tvrdili, že k prevodu vlastníckeho práva k návesu malo dôjsť podľa ich dohody až po
splatení sumy, ktorá bude zodpovedať kúpnej cene. Túto sumu následne aj žalovaný žalobcovi uhradil,
čo žiadna strana nerozporovala, avšak následne k dokončeniu kontraktačného procesu uzatvorením

kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k návesu neprišlo. Ako v podstate vyplynulo zo všetkých
výsluchov, žalovanému postupne narástol dlh voči žalobcovi za vykonané prepravy, a tak sa žalobca
rozhodol nepristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k návesu na žalovaného,
ale požiadal ho o vrátenie návesu.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd sa nesprávne a nedôvodne zaoberal tým, či došlo medzi stranami
sporu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Žalobca počas konania netvrdil, že by so žalovaným uzatvoril
nájomnú zmluvu na prenájom návesu, pričom pojem nájomné bol vo faktúre č. 2022200 konateľkou
žalobcupoužitýnavyjadrenietoho,žežalovanémufakturujesumu6.000,-EURakofinančnúnáhraduza
užívanie návesu žalovaným počas 18-tich mesiacov. Taktiež súd neposkytol žalobcovi žiadnu odpoveď

na argumentáciu žalobcu, prečo neakceptoval obranu žalobcu voči vznesenej kompenzačnej námietke
žalovaného, že suma 6.000,- EUR predstavuje peňažnú náhradu za užívanie návesu žalovaným počas
obdobia 18-tich mesiacov. Žalobca poukázal na nepriznanie príslušenstva uplatneného nároku zo
späťvzatej časti istiny žalovanej sumy. Týmto čiastočným späťvzatím žaloby však zostal uplatnený nárok
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania (prislúchajúcich k predmetnej čiastočnej úhrade) vzniknutých

do momentu čiastočnej úhrady nedotknutý Ďalej má žalobca za to, že súd rozsudok nedostatočne
odôvodnil a navrhol ho zrušiť a vrátiť.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.11. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

12. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. K napadnutému výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti spolu s prísl.
zastavil, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie

odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie
výslovneobmedzujetýmspôsobom,žeprávopodaťodvolaniepriznávastranelenvtomprípade,akbolo
rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti spolu s prísl.
zastavil. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalobcu, teda žalobca nie je

osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho
oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s
poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu voči I. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p.
ako podané neoprávnenou osobou.

14. OdvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhovýrokuII.aIII.zobsahuspisuzistil,žežalobcasažalobou
domáhal zaplatenia sumy 9.588,-EUR titulom neuhradených faktúr. Dňa 28.6.2023 žalovaný uhradil
sumu 3. 588,-EUR, pričom platba prišla dňa 29.6.2023, v súvislosti s týmto čiastočným plnením žalobca
zobral v tejto časti žalobu späť, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
V konaní tak žalobca žiadal o zaplatenie zvyšnej sumy 6.000,- EUR. Žalovaný vzniesol kompenzačnú

námietku vo výške 6.000,-EUR titulom dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať žalovanému náves po
zaplatení sumy 6.000,- EUR. Z faktúry č. 2022200 žalobcu vyplýva, že tá je vystavená na sumu 6.000,-
EUR s predmetom za nájom návesu obdobie 09/2020-02/2022. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný
preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku žalobcu.
Uvedené bolo preukázané výsluchmi strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie teda

II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

15. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania príslušenstva
žalobcovi z uplatneného nároku zo späťvzatej časti istiny žalovanej sumy. Žalobca si žalobou
uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 9.558,- EUR titulom dlžnej sumy za neuhradené faktúry za

sprostredkované prepravy tovaru. Na pojednávaní konanom dňa 22.5.2023 súd na základe návrhu
žalobcu pripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Následne
na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 žalobca z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného zobral
žalobu späť v časti žalovaným uhradenej sumy 3.588,- EUR a v časti úrokov z omeškania od momentu,
kedy čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu ich plynutia. Týmto čiastočným späťvzatím

žaloby však zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania (prislúchajúcich k
predmetnej čiastočnej úhrade) vzniknutých do momentu čiastočnej úhrady nedotknutý, a teda pokiaľ
súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v späťvzatej časti a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, de
facto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to 8,00 % ročne zo sumy 960,- EUR
od 31.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000166), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 16.7.2021

do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000150), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021 do 29.6.2023
(z faktúry č. 2021000142), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 9.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č.
2021000140).

16. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku II. a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s § 212 ods. 2,
C.s.p. sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej veci. Súd prvej inštancie nerozhodol o úrokoch
z omeškania v celom uplatnenom rozsahu čo nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudkuani zo zamietajúceho výroku II. je potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom

konaní s uvedeným vysporiadať a postupovať v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu opraviť zrejmú nesprávnosť vo výroku I.
spočívajúcu v nedostatočnej identifikácii časti späťvzatého nároku, ktorý ho robí nezrozumiteľným.

17. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).