Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kvietok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5023200095.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina,
IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PROXIMA, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého

784/5, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 224, 2/ MARCOOP ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s.r.o., so sídlom
Na Bystričku 14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981, 3/ Obec Jazernica, so sídlom Jazernica 50, 038
44 Jazernica, IČO: 00 316 725, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 31.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.03.2023, doručenou Krajskému súdu v Žiline,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/006844-003 zo dňa

31.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Turčianske Teplice, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TR-OSZP/2022/000381-023 zo
dňa 06.07.2022, ktorým ten rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „IBV Jazernica - Západ“ predložená
navrhovateľom – PROXIMA, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 784/5, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 224,
zastúpený spoločnosťou MARCOOP ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s.r.o., so sídlom Na Bystričku
14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981, sa nebude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Zároveň
prvostupňový orgán podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložil
navrhovateľovi podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať vplyvy na životné prostredie.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Vo vzťahu k ochrane
životného prostredia poukázal na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré vystupujú do
popredia pri jeho ochrane súdnou cestou. Predmetné princípy je možné použiť v prípadoch ak hrozí
závažná ujma na životnom prostredí a podľa žalobcu je potrebné ich spájať s inštitútom odkladného

účinku. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutiasa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto už
bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej uviedol,
že princíp právnej istoty je vnútorne spravovaný dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou

správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Žalobca má za to, že je potrebné
postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby
iba dočasne jeden princíp ustúpil tomu druhému. S poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky
na priznanie odkladného účinku. Pri rozhodovaní priznania odkladného účinku správnej žalobe nejde

o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný
účinok znamenalo by to, podľa žalobcu, nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia
nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 09.05.2023 vyzval žalovaného

a ďalších účastníkov konania, aby sa vyjadrili k správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol,
že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky, ktoré by okamžitým výkonom rozhodnutia
mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalovaný cituje uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/125/2019 zo dňa 06.08.2019, v ktorom súd uviedol, že na priznanie

odkladného účinku žalobe nestačí, aby existovala len potencialita akejsi hrozby, pretože hrozba musí
byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej
istoty, na ktorom je budovaný právny štát. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pričom takéto rozhodnutie má mimoriadny charakter,
a to z dôvodu, že súd tu ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky

právoplatného správneho aktu, na ktorý je nutné hľadieť ako na zákonný a vecne správny, pokiaľ nebol
ako celok zákonným postupom zrušený. Takéto rozhodnutie správneho súdu je preto vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré sú zákonodarcom vymedzené v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP,
pričom správny súd musí mať dostatočne osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade s týmto
ustanovením. Preto sa od navrhovateľa odkladného účinku vyžaduje, aby tento jednoznačne osvedčil

jehoopodstatnenie,resp.jepovinnosťounavrhovateľaosvedčiťexistenciuhrozbyzávažnejujmy,pričom
hrozba musí byť priama a nie len hypotetická, a tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Žalovaný má za to, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nespĺňa zákonné
požiadavky v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Ďalší účastníci konania sa
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadrili.

4. Podľa § 1 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa zriaďujú: a) Správny súd v Banskej Bystrici, b) Správny súd v Bratislave, c) Správny súd
v Košiciach.

5. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkýchveciach,vktorýchjeod1.júna2023danáprávomocsprávnychsúdov,ato:a)zKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici,
b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v

Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach

6. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak
to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny predpis. Priznať odkladný
účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku

pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha
priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti
možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí
vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli
zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo
poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

11. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k predmetnému návrhu žalobcu, nezistil zákonný dôvod pre
jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba všeobecnými
úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by dôvodil splnenie podmienok podľa § 185 písm. a)
SSP. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením

ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne
osvedčil jeho opodstatnenosť.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný

dopad.ZuzneseniaÚstavnéhosúduSRspzn. III.US364/2017-16zodňa30.05.2017vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením

o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.