Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100171
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100171.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: T.R.I.M.S. Security, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 9627/1, 960 01 Zvolen, IČO: 46 557 563, právne zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o.,
so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100850495/2023 zo dňa 21.03.2023, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 05.06.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.06.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100850495/2023 zo dňa 21.03.2023, vo
veci vyrubenia rozdielu dane, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103134751/2022 zo dňa 16.11.2022, ktorým bol
žalobcovi, za zdaňovacie obdobie jún 2021, správcom dane podľa 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
vyrubený rozdiel dane v sume 6496,67 Eur na dani z pridanej hodnoty.

2. Obsahom správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozí závažná ujma, finančná škoda a iný nenapraviteľný následok, a to z dôvodu,
že výkon napadnutého rozhodnutia môže mať pre žalobcu likvidačný charakter, pričom priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Podľa § 1 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov sa zriaďujú: a) Správny súd v Banskej Bystrici, b) Správny súd v Bratislave, c) Správny súd
v Košiciach.

4. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkýchveciach,vktorýchjeod1.júna2023danáprávomocsprávnychsúdov,ato:a)zKrajskéhosúdu

v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici,
b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v
Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach.

5. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len ,,SSP“) výzvou zo dňa 24.07.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej

žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nesplnil zákonomstanovenú požiadavku, pretože v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať,
že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu, pričom neuviedol ani aký vplyv by
mal mať vyrubený rozdiel dane na jeho činnosť, a súčasne tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom

neosvedčil. Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné
pre posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie, a ani na posúdenie prípadnej hrozby, závažnej ujmy,
finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca spomína. Vzhľadom na uvedené,
žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutým rozhodnutím.

6. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe

proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny
súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych

práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

11. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k predmetnému návrhu žalobcu, nezistil zákonný dôvod

pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba konštatovaním

tvrdiacim, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná
ujma, finančná škoda a iný nenapraviteľný následok, a to z dôvodu, že výkon napadnutého rozhodnutia
môže mať pre žalobcu likvidačný charakter, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca vôbec nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutéhorozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca rovnako vôbec nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia môže nastať situácia, ktorá bude mať pre žalobcu likvidačný charakter,

ako tvrdí v návrhu. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom
pre vyhovenie návrhu žalobcu. Z uvedených dôvodov, pri zohľadnení vyrubeného rozdielu dane, súd
u žalobcu nevidí hrozbu závažnej ujmy ani pri eventuálnom začatí daňového exekučného konania.
Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

13. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy či
finančnej škody resp. iného nenapraviteľného následku, v podobe núteného výkonu rozhodnutia, ktorý
by následne mohol mať pre žalobcu likvidačný charakter, však žalobca bližšie nešpecifikoval a návrh
konkrétne neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá

musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje
za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do
úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného

správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je
preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej
hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom

nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

14. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad.ZuzneseniaÚstavnéhosúduSRspzn. III.US364/2017-16zodňa30.05.2017vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom

prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).