Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201246
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724201246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti

o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom D. XX, XXX XX D.,
t.č. CDR Polomka, štátne občianky SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom Obec Čekovce, deti rodičov
matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., štátna občianka SR a otca E. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, za účasti
Okresnej prokuratúry Zvolen, na nariadenie ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd u maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú
starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny, Dimitrovova 12, Polomka.

II. Matka maloletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to na každé maloleté dieťa zvlášť, a to tak, že výživné splatné na
mesiac dopredu je matka povinná poukazovať vždy do 25-teho dňa v mesiaci na účet Centra pre deti
a rodiny, Dimitrovova 12, Polomka, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen zo
dňa 23.01.2024 č.k.10P/6/2024-23, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2024, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.04.2024 na Okresnom súde
Zvolen, a to za prítomnosti navrhovateľa, matky maloletých detí a zástupcu Okresnej prokuratúry
Zvolen, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali

práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname,
ktorý bol bezprostredne potom spísaný. Následne po oboznámení sa s priebehom pojednávania
vrátane vyhláseného výroku rozsudku prostredníctvom poverenej zamestnankyne navrhovateľa sa
formou podpisu úradného záznamu vzdal práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku aj kolízny
opatrovník maloletých detí.

2. Podľa ustanovenia § 221 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), písomné vyhotovenie

rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania, alebo
b) to ustanovuje tento zákon.3. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí A.
a C. B. z dôvodov bližšie špecifikovaných v predmetnom návrhu. V priebehu konania matka maloletých

detí vyjadrila s týmto návrhom súhlas. Rovnako zástupca Okresnej prokuratúry Zvolen doporučil návrhu
na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi vyhovieť.
O tomto návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, čiže návrhu v celom
rozsahu vyhovel, a to podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Civilného mimosporového
poriadku.

4. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi

maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len
„náhradná osobná starostlivosť“),

b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti
zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú

prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej

starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni
závažná prekážka.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a

iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných
a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne

uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní
vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
122,77 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd môže aj bez návrhu zrušiť
nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..

Nakoľko sa všetci účastníci resp. ich zástupcovia vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku,
rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.