Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Eliaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010484
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010484.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána
Dunčka a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci vedenej proti A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove,
trvale bytom C. XXX, na neverejnom zasadnutí dňa 14. mája 2024 prejednal sťažnosť A. B. podanú
prostredníctvom svojho obhajcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. apríla 2024, sp. zn.
5Nt/21/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. z a m i e t
a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudkyňa Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5Nt/21/2024 rozhodla tak, že podľa § 73 ods.
1 a § 74 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) uložila A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale
bytom C. XXX, ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Citovanéuznesenienenadobudloprávoplatnosť,pretožeprotinemuvzákonnejlehotepodalsťažnosťA.
B. spolu so svojim obhajcom. V písomnom odôvodnení obhajca uviedol, že znalecký posudok z odvetvia
psychiatria vypracovaný MUDr. Evou Múčkovou pod por. č. 30/2023, z ktorého súd pri rozhodovaní
primárne vychádzal, trpí závažnými vadami, pre ktoré je nezákonný a tým aj samotné rozhodnutie súdu
trpí neodstrániteľnou vadou. Totiž celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho

obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Predložený znalecký posudok neumožňuje žiadne preskúmanie
a celkovo je v rozpore so zákonnými požiadavkami naň kladenými, ktoré sú obligatórne a tento stav nie
je možné sanovať oboznámením sa s jeho obsahom. Konkrétne zo znaleckého posudku možno zistiť
len kompilát citovaných častí vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu bez ďalšieho skúmania a rozboru.
Taktiež z vyšetrenia A. B., ktoré trvalo niekoľko minút, z ktorého mal byť zistený jeho duševný stav, t.j.
konkrétne konštatovanie zistenia anamnestického žiarliveckého bludu a anamnestického abúzu ethylu,

nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, postupy a závery určenia týchto diagnóz, z ktorých by bolo
možné tieto bez výhrady a objektívne prijať. Tieto závery s absenciou samotného znaleckého skúmania
ani nemôžu z vypracovaného znaleckého posudku vyplývať, keďže zisteniu a opisu konkrétnych
skutočností pri vyhotovení znaleckého posudku venovala znalkyňa neprimerane krátky čas a tieto
nemožno nahradiť poukazom na iné skutočnosti. Z posudku v skutočnosti vyplýva len jeden záver a to
taký, že znalkyňa len pocitovo a podvedome vnímala nejaký nový skúmaný subjekt, alebo objekt, ktorý

pre ňu predstúpil v ÚVV Ilava a s touto nejakou osobou uskutočnila rutinný pohovor, no konkrétne závery
v posudku pocitovo prevzala z iného posudku, v ktorom inej osobe tiež určila povinnú liečbu ústavnou
formou. Nič z vyššie uvedených skutočností a záverov týkajúcich sa osoby A. B. tak nie je preukázané,
či už v trestnoprávnej rovine naplnením skutkovej podstaty trestného činu, a nič sa nepreukázalo ani
simulovaním znaleckého skúmania. A. B. sa tak nejaví nebezpečným. Vo vzťahu k uvedenému má za to,
žeznaleckýposudoknebolnamietanývprípravnomkonaní,pretoževprípravnomkonanínebolpoužitýk

obmedzeniu osobnej slobody obvineného a nariadeniu liečenia, ktoré v nariadenej forme A. B. explicitne
poškodzuje. Rozhodnutie súdu podkladom, ktorého je namietaný znalecký posudok, v aktuálnom štádiukonaniavznačnejmierezasahujedoosobnejslobodyobvineného,pričomsúdtútoformuliečeniaukladá
výlučnevprípade,akjepobytkonkrétnejosobynaslobodenebezpečnýzdôvodujehoduševnejporuchy,
alebo ak nemožno očakávať, že by účel splnila aj ambulantná forma ochranného liečenia. Znalecký

posudok v tomto kontexte je nepoužiteľný a vo vzťahu k obvinenému spôsobuje škodlivé následky. A.
B. preto navrhuje, aby rozhodnutie zo dňa 03.04.2024 o uložení ochranného psychiatrického liečenia
v ústavnej forme a ochranného protialkoholického liečenia v ústavnej forme podľa § 73 ods. 1 Tr. zák
a § 74 ods. 1 Tr. zák. súd zrušil a obvinenému uložil liečenie ambulantnou formou, alebo aby vrátil
v tejto časti vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozhodol sám

o uložení ochranného psychiatrického liečenia v ambulantnej forme a ochranného protialkoholického
liečenia v ambulantnej forme.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),

b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako
aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach dospel k záveru, že sťažnosť A. B. nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,

krajský súd zistil, že samosudkyňa okresného súdu postupovala procesne správne, keď o návrhu
prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica a v súlade s ustanovením § 299 ods. 1 Tr. por.
rozhodovala na verejnom zasadnutí. A. B. tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k návrhu prokurátorky
o uložení ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Na základe preskúmania krajský súd zistil, že samosudkyňa rozhodla o návrhu prokurátorky o uloženie
ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia A. B. ústavnou formou na základe zastavenia
trestného stíhania vedeného proti obvinenému, nakoľko v čase spáchania činu inak trestného bol
podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Evy Múčkovej č. 30/2023, odvetvie psychiatria, nepríčetný.
Znalkyňa zároveň navrhla uložiť A. B. ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou

formou.

Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že uznesením povereného príslušníka OR PZ Považská
Bystrica pod ČVS:ORP-375/X-VYS-PB-2023 zo dňa 05.10.2023 bolo vznesené obvinenie A. B. pre
spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že obvinený A. B. sústavne (viackrát za týždeň) v období od apríla roku 2022
a v období od začiatku roka 2023 takmer každý deň v priestoroch ich rodinného domu na adrese trvalého
bydliska C. D. XXX, v ktorom žije spoločne so svojou manželkou – poškodenou A. B., trv. bytom C. D.
XXX, okr. Považská Bystrica a ich dvoma maloletými dcérami spôsobuje neustále fyzické a psychické
utrpenie svojej manželke tým, že jej často pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva pravidelne dva až trikrát

do týždňa opakovane vulgárne nadáva, ponižuje ju a pohŕdavo s ňou zaobchádza, pričom jej neustále
vyčíta, že nič nevarí, nič nerobí, nič nevie, že ho podvádza a že každému len rozťahuje nohy, pričom sa
frekvencia jeho správania a najmä neustále kontrolovanie poškodenej zintenzívňuje, a to najmä keď, od
apríla 2022 začal byť na poškodenú extrémne žiarlivý a to až do takej miery, že jej niekedy v apríli 2022,
bez jej vedomia a súhlasu, nechal svoj mobilný telefón pod sedačkou v jej osobnom motorovom vozidle

zn. Ford Focus s ev. č.: E., ktoré pravidelne užíva a s ktorými jazdí do práce, pričom mal na tomto mobile
zapnuté nahrávanie zvuku, následne po mesiaci jej púšťal tieto nahrávky, pričom ju obviňoval, že ho
podvádza a tiež jej vulgárne nadával, pričom ju nútil, aby sa k tomu priznala, inak zverejní na webovej
stránke jej zamestnávateľa jej intímne fotky, pričom jej ešte do tohto vozidla namontoval aj kamerové
zariadenie, ďalej páchateľ poškodenú A. B. v presne nezistenom čase dňa 05.10.2022 fyzicky napadol

v ich rodinnom dome po hádke, počas ktorej ju obviňoval z nevery a to tak, že ju plastovým príborovým
nožíkom bodol do jej stehna na pravej nohe, ktorého čepeľ sa jej v rane odlomila, poškodená utrpela
bodnú ranu, v dôsledku čoho musela podstúpiť aj hospitalizáciu (od 05. do 07.10.2022) a chirurgický
zákrok v NsP Považská Bystrica, kde jej bola čepeľ z rany odstránená, ktoré poranenie si vyžiadalo
dobu liečby v trvaní cca 14 dní, následne v presne nezistenom čase, niekedy v lete roku 2023 páchateľ

vytváral na poškodenú psychický nátlak, pričom chcel od poškodenej priznanie, že ho podvádza, na čo
mu poškodená povedala, že to nie je pravda, pričom ju následne fyzicky napadol a to tak, že ju sotil
oboma rukami do steny, následkom čoho spadla na zem, kde ju ešte na zemi kopol do nôh, pričom
utrpela poškodená drobné poranenie – rozbitie pery, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, následnedňa 28.09.2023 v presne nezistenom čase okolo 21.00 h páchateľ pod vplyvom alkoholu poškodenej
A. B. v obývacej izbe ich rodinného domu vulgárne nadával, pričom ju aj fyzicky napadol a to tak, že
ju udrel otvorenou dlaňou ruky do oblasti pravého líca, pričom neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali

lekárske ošetrenie, pričom toto správanie a konanie páchateľa u poškodenej A. B., trv. bytom C. D.
XXX ohrozuje jej psychické a fyzické zdravie, ako aj jej bezpečnosť a spôsobuje jej psychické a fyzické
utrpenie, v dôsledku čoho poškodená A. B. vyhľadala psychológa a jej stav bol predbežne zhodnotený
ako diagnóza : iná reakcia na ťažký stres.

Následne vzhľadom na závery vypracovaných znaleckých posudkov došlo k zmene právnej kvalifikácie
na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák.

Ďalej krajský súd zistil, že uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. Pv
555/23/3306-48 zo dňa 26.02.2024 bolo trestné stíhanie voči obvinenému A. B. podľa § 215 ods. 1 písm.

e) Tr. por. zastavené, nakoľko obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že A. B. trpí kvalitatívnou poruchou myslenia -
žiarlivecký (emulačný) blud. V čase spáchania trestného činu tak odsúdený pre nepríčetnosť vyvolanú
duševnou poruchou nevedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie nevedel ovládať.

Zistená porucha myslenia, t.j presvedčenie o nevere partnerky, ako príznak duševnej poruchy u A. B.
naďalej pretrváva, pričom A. B. v čase spáchania skutku naviac trpel syndrómom závislosti na alkohole
s vyjadrenou psychosomatickou závislosťou, v 3. vývojovom štádiu. Zistené a popísané skutočnosti
súčasneodôvodnilizáver,žejehopobytnaslobodejenebezpečnýprespoločnosťzasituácie,ženebude
abstinovať od alkoholu a nebude sa liečiť u psychiatra. Znalkyňa preto navrhla uložiť A. B. ochranné

psychiatrické liečenie v ústavnej forme a ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a
§ 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák, tretia veta, ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti
očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne
ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák., prvá veta, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

V prvom rade krajský súd považuje za potrebné v tomto konaní poukázať na účel ochranného liečenia,
ktoré sa podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. obligatórne ukladá predovšetkým potencionálne „nebezpečným“
osobám, ktoré spáchali protiprávny čin, ale pre ich nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať. Primárnym

účelom ochranného liečenia je teda ochrana spoločnosti pred takýmito osobami, avšak princípom
liečenia vo všeobecnosti je aj možné pozitívne pôsobenie na takéto osoby, a ich ďalší život z hľadiska
lekárskych postupov. Pri ukladaní ochranného liečenia páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný, je nevyhnutné jednoznačné zistenie, že osoba páchateľa je (resp.
bola) nepríčetná a je tu riziko jej nebezpečenstva pre spoločnosť v dôsledku spáchania činu inak

trestného. Pre záver o pravdepodobnosti možného opakovania takéhoto konania (t.j. inak trestného)
sa musí obligátorne zisťovať stupeň duševnej poruchy osoby páchateľa, prípadne jeho doterajšie
recidivistické prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť. Až po kompletnom
posúdení všetkých uvedených skutočností možno ukladať ochranné liečenie a jeho formu. Napokon, či
účel ochranného liečenia možno alebo nemožno dosiahnuť, závisí vždy na rozhodnutí súdu, ktoré je na

podklade znaleckých posudkov a ďalšieho dokazovania o minulom ako aj súčasnom živote osoby a od
jej postoja k „aktivitám“ vedúcim k jej liečbe.

Pokiaľ zo záverov znaleckého posudku týkajúceho sa osoby A. B. je zrejmé, že trpí duševnou
kvalitatívnou poruchou myslenia - žiarlivecký (emulačný) blud a súčasne je u neho rozvinutý

syndróm závislosti na alkohole s vyjadrenou psychosomatickou závislosťou, takáto porucha resp.
nález na duševnom zdraví je poruchou celoživotnou a nevyliečiteľnou. Krajský súd poznamenáva,
že v prejednávanom prípade je dôvodné obligatórne uloženie ochranného psychiatrického
a protialkoholického liečenia osobe A. B., a to aktuálne okolnosťami odôvodnenou ústavnou formou.Nakoľko túto formu psychiatrického a protialkoholického liečenia podstupuje doposiaľ s pozitívnymi
výsledkami, je zrejmé, že takýto dohľad na jeho zistený duševný stav je nielen aktuálne potrebný, ale
súčasne možno konštatovať, že v prípade ďalšej pozitívnej prognózy liečby bude možné zvážiť zmenu

formy liečby z ústavnej na ambulantnú.

Podľa názoru krajského súdu preto okresný súd na podklade získaných skutočností, ktoré majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, rozhodol správne a zákonne.
K namietaným chybám znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Evou Múčkovou pod por. č. 30/2023,

možno uviesť toľko, že tieto nie sú spôsobilé privodiť zmenu záverov o zistenom duševnom stave
A. B.. Síce ako správne poukazuje A. B. za podstatnú chybu znaleckého posudku je považovaná aj
jeho neúplnosť; na privodenie nápravy vady je ale povinný poukázať obvinený alebo iná osoba a to
kvalifikovane a predovšetkým včas pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom, ktorí majú
v zásade povinnosť vysporiadať sa s predloženými námietkami. Určujúcim kritériom na posúdenie
chýb znaleckého posudku je súčasne závažnosť prípadu, pričom pod chybu znaleckého posudku

nemožno vnímať prípady, kedy niektorá zo strán nesúhlasí so závermi vyslovenými v znaleckom
posudku. Odborné závery a postupy podané prostredníctvom úkonu znaleckej činnosti totiž nemôžu byť
nahradené názorom laickým. Rozhodovanie o vadách vypracovaného znaleckého posudku uplatnených
v sťažnostnom konaní, o to naviac bez autorizovaného podkladu vypracovanom odbornou osobou (v
tomto prípade iným znalcom) sa tak javí nanajvýš ako účelné, pretože s poukazom na vyššie uvedené,

vyslovené závery vypracovaného znaleckého posudku majú svoje opodstatnenie v postupe znalkyne
a tieto sú preukazované aj ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisového materiálu.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že podaná sťažnosť A. B. nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.