Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010209
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečinnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aods.1písm.b),písm.c),písm.e)Trestnéhozákona
a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19. marca 2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.

3T/41/2022 z 4. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) sp. zn.
3T/41/2022 z 4. 12. 2023 bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Trestného zákona

a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že od 24. novembra 2020 do prevzatia uznesenia o vznesení obvinenia
dňa 7. 6. 2021 v Krupine, okres Krupina, kontaktoval prostredníctvom telefonátov, SMS, zasielaním
e-mailov, pohľadníc, ako aj vyhľadával osobnú blízkosť C. D., nar. X. X. XXXX a to proti jej vôli tak,
že ju najmenej dvakrát do týždňa vyhľadával v byte na adrese jej trvalého bydliska E. B. XXXX/X F.
G. tým spôsobom, že jej vyzváňal na bytový zvonček, búchal jej na dvere, pričom, aby neobťažoval

susedov, tak mu do bytu umožnila vstup a potom ho prosila, aby odišiel, pričom z dôvodu strachu a
obáv z prítomnosti obvineného, sa od decembra 2020 bála sama zostávať vo svojom byte, nepozývala
si domov žiadne blízke osoby, stránila sa byť vo vlastnom byte a preto vyhľadávala útočisko u svojich
príbuzných, ďalej najmenej jedenkrát za deň poškodenej prezváňal na telefón, od 26. 11. 2020 do 26.
3. 2021 jej z emailovej adresy A. na služobný e-mail [email protected]., zaslal najmenej 17 správ, prevažne s
obsahom, že ju ľúbi, aby si dávala na seba pozor, že ju príde pomilovať, od 29. 11. 2020 do 24. 3. 2021 jej

s podobným obsahom na jej telefónne číslo odoslal najmenej 35 SMS, od 9. 3. 2021 jej zaslal najmenej
dve pohľadnice s podobným obsahom a to aj napriek tomu, že mu opakovane oznámila, že s ním končí
akýkoľvek vzťah a to už dňa 05.07.2018, pričom vedel, že dňa 29. 9. 2020 mu v čase o 12:30 hod.
zaslala SMS správu, v ktorej ho žiadala, aby ju prestal obťažovať volaniami, zasielaním SMS, e-mailov
a vstupovaním do jej bytu proti jej vôli, taktiež opakovane zasielal e-mailové správy zamestnávateľovi
poškodenej, zástupcom spoločnosti WAY INDUSTRIES, a. s., so sídlom v Krupine, a to dňa 1. 2. 2021,

ktorú správu neustále pripomínal aj e-mailovými správami zo dňa 3. 2. 2021, 8. 2. 2021, 11. 2. 2021, 15.
2. 2021, 16. 2. 2021 a 26. 3. 2021, ktorých predmetom bolo uvádzanie informácií o poškodenej, že si táto
privlastňuje hygienické potreby a čistiace pomôcky, ktoré sú vlastníctvom jej zamestnávateľa, ďalej dňa
18. 12. 2020 v čase o 05:00 hod., keď poškodená odchádzala z bytu do práce, po tom, ako si otvorila
vstupné dvere do bytu, zrazu náhle vošiel do chodby s tým, že potrebuje ísť na WC, kde následne v
byte zotrval až do príchodu hliadky polície, pričom vyššie uvedeného konania sa dopúšťal aj napriek

vedomosti o tom, že bol správnym orgánom Okresného úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej
správy, rozkazom o uložení sankcie za priestupok pod sp. zn. OU-ZV-OVVS-2020/016265-002, zo dňa23. 11. 2020, právoplatným a vykonateľným dňa 30. 12. 2020, uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
čím svojím konaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej C. D., nar. X. X. XXXX,

trvale bytom E. B. XXXX/X, XXX XX G..

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého
výkon podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň

uložil probačný dohľad nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu
12 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona súčasne uložil obžalovanému zákaz
kontaktu s poškodenou C. D. (ďalej len „poškodená“) v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, ako aj

povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej alebo v určenom mieste, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré dodatočne písomne
zdôvodnil podaním, doručeným okresnému súdu 26. 1. 2024. V odvolaní namietal všetky výroky

napadnutého rozsudku ako aj porušenie ustanovení o konaní, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzali. Okresný súd podľa obžalovaného nereagoval na všetky jeho argumenty a nevenoval
sa ani dôvodom, ktorého ho viedli k napadnutému rozsudku. Úvahy okresného súdu nepovažuje za
správne. Podľa obžalovaného skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nezodpovedajú
skutočnosti a skutky sú nesprávne právne kvalifikované, rovnako tak nezodpovedali skutkovému stavu

skutočnosti uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby. Ďalej namieta absenciu naplnenia znakov
skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. Údajné e-maily alebo SMS považuje za nezákonné
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože neboli získané zákonným spôsobom prostredníctvom
inštitútov trestného poriadku (napr. ani § 91 ani § 116). Nedošlo ani k zaisteniu telefónov, resp. ich
obsahu. Jediným zákonným dôkazom je oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa §

116 Trestného poriadku, nebolo však zistené uskutočňovanie telefonátov a ani zasielanie SMS medzi
dotknutýmiúčastníckymistanicami.Vspisesanachádzajúfotografiedisplejamobilnéhotelefónu,pričom
nie je zrejmé kým a ako boli zhotovené.

V prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania obžalovaný poukázal na milenecký vzťah medzi ním

apoškodenouanelogickytakpodľanehopôsobívyjadreniepoškodenej,žejutomaloneskôrobťažovať.
Skutok je ohraničený od 24. 11. 2020, teda zrejme odo dňa nasledujúceho po vydaní rozhodnutia v
priestupkovom konaní, rozhodnutie o udelení sankcie za priestupok nadobudlo právoplatnosť až dňa
30. 12. 2020, teda bolo podľa obžalovaného v skutkovej vete poukazované aj na konanie a komunikáciu
pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Obžalovaný popiera, že mu bolo známe,

že by sa poškodená vyjadrila, aby ju nekontaktoval, čo mala podľa neho uviesť údajne aj poškodená.
Rovnako nie je preukázané ani doručenie SMS dňa 29. 9. 2020. Rozhodnutie o priestupku mu pritom
bolo doručované fikciou na adresu, kde sa nezdržiaval. Pokiaľ ide o SMS z 29. 9. 2020 tá už raz bola
podkladom pre rozhodnutie o priestupku a preto v zmysle zásady ne bis in idem by nemala byť zahrnutá
do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia. V konaní nebola preukázaná početnosť emailov, sms správ

a tieto neboli zaistené riadnym spôsobom. Navyše ich početnosť sa nejaví ako neprimeraná forma
komunikácie.

Záznam o vysvetlení z priestupkového konania nemôže byť podľa obžalovaného použitý ako dôkaz.
Aj keby súd pripustil uvedený dôkaz, z jeho obsahu nevyplýva, že by obžalovaný bol oboznámený

s obsahom sms. Pri údajnom oznámení, že sa vzťah medzi obžalovaným a poškodenou skončil
dňa 5. 7. 2018, nebol žiadny svedok a poškodená mala potvrdiť, že aj potom mali intímny pomer.
Ani svedkovia nepotvrdili vo svojich výpovediach protiprávne konania obžalovaného. Informácie mali
len sprostredkovane od poškodenej. Taktiež nebolo preukázané, že by bola zhoršená kvalita života
poškodenej. V prípade trestného činu porušovania domovej slobody nebolo preukázané, že by

neoprávnene vnikol do bytu poškodenej. Poškodená vypovedala, že nezamedzila vstupu obžalovaného,
ani ho nevyzvala, aby odišiel. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti obžalovaný poukazuje na zásadu in
dubio pro reo, ktorá by sa v jeho prípade mala uplatniť, keďže existujú pochybnosti, ktoré nie je možné
odstrániť inými dôkazmi.Záverom obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby vo veci znovu konal a rozhodol, resp. aby odvolací súd rozhodol sám a obžalovaného oslobodil

spod obžaloby podľa § 285 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a poukázal na opakované podávanie trestných
oznámení zo strany poškodenej, čo preukazuje opakované riešenie konania obžalovaného voči

poškodenej. Obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že telefónne číslo ako aj e-mail, z ktorého bola
poškodená kontaktovaná, patrili jemu, teda nie je zrejmé, kto iný ako obžalovaný by z toho telefónneho
čísla alebo e-mailu kontaktoval poškodenú, tiež bola preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že
poškodenú nemá kontaktovať, a to nielen z priestupkového spisu, ale aj z výpovedí svedkov.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na písomne zdôvodnenie odvolania

a navrhol o odvolaní rozhodnúť tak, ako to uviedol v petite písomného odôvodnenia odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods.
1 Trestného poriadku, zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmaval procesný postup prvostupňového súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd
vykonal dokazovanie v súlade s ustanovenými pravidlami v procesnom predpise, pritom obžalovanému
umožnil vyjadriť sa k okolnostiam kladeným mu obžalobou za vinu a k vykonaným dôkazom, vypočúvať

svedkov, navrhovať dôkazy, ktoré by vyvracali jeho vinu, ako aj predniesť argumenty o jeho nevine v
rámci záverečnej reči a posledného slova. Za daných zistení potom krajský súd konštatuje, že konanie,
ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému rozsudku, je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
a právo na obhajobu obžalovaného porušené nebolo.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, odvolací súd považuje rozhodnutie za zákonné a správne. Okresný
súd postupoval v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé,
ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Odôvodnenie rozhodnutia je
teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami.

S poukazom na námietku obžalovaného v podanom odvolaní ohľadne hodnotenia dôkazov súdom

prvého stupňa odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí
neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací

súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má
dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva.
Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru
a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadnepochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa
jednotlivé svedecké výpovede a ďalšie dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám

obžalovaného, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu
vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením
Trestného poriadku. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd
za logické a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu.

Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje
rozhodnutie. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru
ohľadom viny obžalovaného pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Obžalovaný svojim
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty oboch trestných činov a tento záver vyplynul z vykonaného

dokazovania, zohľadniac zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a ods. 1
písm. b), písm. c), písm. e) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona. Poškodená po celý čas vypovedala konzistentne. Opakovane potvrdila, že
obžalovanému od 5. 7. 2018 opakovane uvádzala, že už nechce byť s obžalovaným. Až následne mu
poslala sms z 29. 9. 2020, v ktorej ho žiadala, aby jej prestal volať, zasielať sms, aby nevstupoval do

bytu a nevyhľadával ju. Dňa 18. 12. 2020 išla o 5-tej ráno do práce, ako otvorila dvere na byte, tak on
stál pred tými dverami, vošiel dovnútra, poškodená ani nestihla zareagovať a povedal, že potrebuje ísť
na wc, takže tam aj išiel, poškodená vyšla z bytu von a zavolala políciu. Zostala vonku na chodbe, nešla
do bytu, vchodové dvere do bytu boli pootvorené. On následne z toho wc vyšiel, išiel do kúpeľne, tam
púšťal vodu, nevedela za akým účelom a potom prišla polícia, ktorá ho vyzvala aby z kúpeľne vyšiel.

On sa tam sprchoval, takže vyšiel až potom. Poškodená už v tom období dala vypnúť zvonec, lebo bol
obžalovaný schopný ho držať aj 10 min. Neklopal, ani netelefonoval. Vôbec ho neregistrovala, lebo na
chodbe bola tma. Nespomína si, že by sa po tomto dátume u nej objavil v byte.

Nie je preto pravdivé tvrdenie obžalovaného, že medzi ním a poškodenou pretrvával milenecký vzťah.

Rovnako aj svedkyňa H. I. potvrdila vyjadrenia poškodenej o problémoch vo vzťahu s obžalovaným.
Poškodená si podľa nej uvedomila, že vzťah nikam nevedie, pretože obžalovaný mal manželku s ktorou
nechcel ukončiť manželstvo. Za účelovú interpretáciu výpovede tejto svedkyne považuje odvolací
súd tvrdenie obžalovaného, že to malo poškodenú nahnevať. Svedkyňa vo svojej výpovedi uvedené
skutočnosti neuvádzala. Naopak, potvrdila, že o problémoch sa dozvedela od poškodenej, ktorá často

ku nej potom chodila, spávala u nej. Hovorila jej o tom, že keď sa rozhodla, že ten vzťah skončí, tak sa tak
aj správala. Pokiaľ aj obžalovaný prišiel k nej do bytu, tak ona si k nemu neľahla. On tam aj v posteli spal
a ona sedela na stoličke. Problémy boli také, že videla na poškodenej, že je dokopaná, že má bolestivé
záhlavie, lebo ju mal ťahať za vlasy. Vie o tom, že denne prišlo asi 60 sms, že kde je neter, tieto sms
mali prísť neteri a ona jej o tom povedala všetko. Svedkyňa to prežívala s ňou, ona dorevaná. Osobne

svedkom fyzického napadnutia alebo slovného nebola. Do toho bytu obžalovaný chodil možno 5 dní
týždenne, mal od toho bytu aj kľúč. Poškodená menila niekoľkokrát kľúče od bytu, ale vždy sa nejak do
toho bytu dostal. Tieto problémy skončili tým, že prišli policajti po neho do bytu a odvtedy už tam viac
razy nebol. Svedkyňa tak svojou výpoveďou potvrdila skutočnosti, o ktorých vypovedala poškodená.

Obdobne v konaní vypovedala aj svedkyňa C. J., ktorá rovnako potvrdila výpoveď poškodenej. Ďalej
uviedla, že obžalovaný mal problém s poškodenou, ktorú napadol v práci, zobral jej mobilný telefón a ona
túto záležitosť nahlásila nadriadenému. Následne na stretnutí s vedením bolo dohodnuté, že okamžite
sa skončí pracovný pomer, ale sa snažili nejakým spôsobom nedať to ako dôvod skončenia pomeru,
okolnosť, že by mal niekoho napadnúť. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj samotným zamestnávateľom

poškodenej Way Industries a. s. Išlo o incident z 19. 6. 2020. Aj z tohto neprimeraného správania sa
obžalovaného voči poškodenej, a to priamo na pracovisku je nepochybné, že medzi ním a poškodenou
nebol už v tom čase milenecký vzťah. Keď poškodená začala v tej veci konať a podala podnet na políciu,
tak v tom čase obžalovaný začal kontaktovať firmu Way Industries a. s. prostredníctvom elektronickejpošty, v ktorej uvádzal, že poškodená kradne. Keď bola s poškodenou vypovedať na polícii, tak tam
spomenula, že vie o okolnosti, že v nejaký deň o 5.00 hod. ráno prišiel obžalovaný za poškodenou do
jej bytu v papučiach, že mu treba ísť na záchod, pretože sused jej starej mamy je policajt a sú kamaráti

a majú aj deti v tej istej škôlke. Takže jej pri jednom náhodnom stretnutí povedal, že zase tam zasahovali
policajti. Maily od obžalovaného poškodenej videla, pretože boli posielané aj generálnemu riaditeľovi.
Tak isto poškodená ukazovala maily, ktoré jej posielal obžalovaný, kde jej vyznával lásku, ďakoval za
krásne milovanie. Bolo to v čase, keď už oni dvaja medzi sebou nemali žiadny vzťah a obžalovaný mal
vzťah s bývalou zamestnankyňou spoločnosti Way Industries. Niektoré správy však boli aj hanlivé.

Tieto skutočnosti potvrdila aj ďalšia svedkyňa F. K. (pôvodne L.), ktorá svojou výpoveďou potvrdila
skutočnosti uvádzané svedkyňou C. J..

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že si
argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu osvojil a bolo by

nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací súd k veci považuje za potrebné
doplniť nasledovné.

Pokiaľ obžalovaný popiera spáchanie skutku, tak usvedčujúce výpovede uvedených svedkov (ako
dôkazný prostriedok) a ďalšie zabezpečené dôkazy sú jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé,

vierohodné a zároveň neboli spochybnené inými dôkazmi. Vina ako aj právna kvalifikácia skutku musí
vychádzať z objektívne preukázaných skutočností, pritom vina musí byť preukázaná bez rozumných
pochybností. Odvolací súd v danom prípade dospel k jednoznačnému záveru, že dôkazy, na ktoré
okresný súd poukázal v odôvodnení svojho odvolania, vo svojom súhrne tvoria ucelenú, logickú a ničím
nespochybniteľnú reťaz takých dôkazov, na základe ktorých je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností ustáliť vinu obžalovaného.

Krajský súd podotýka, že pre posúdenie viny obžalovaného v prípade naplnenia znakov skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a písm. e) Trestného zákona
sa nevyžaduje, aby poškodená výslovne uviedla, že si to neželá. Vyjadrenie odporu proti kontaktovaniu

obžalovanéhosavyžadujeibavprípade§360aods.1písm.c)Trestnéhozákona.Vtomtosmerekrajský
súd považuje za správny záver okresného súdu, ktorý ohľadom sms správy z 29. 9. 2020 konštatoval,
že v rámci pôvodného priestupkového konania, keď bol obžalovaný predvolaný na podanie vysvetlenia
k priestupkovému konaniu v zápisnici o podaní vysvetlenia dňa 19. 10. 2020 /čl. 286/ uviedol, že k sms
správe poškodenej zo dňa 29. 9. 2020 sa vyjadrovať nebude, pretože takúto správu nečítal. Podľa

názoru súdu, keďže v spisovom materiáli vedenom na OO PZ Krupina ČVS: ORPZ-ZV-0PP5-315/2020-
P je zrejmé, že pri podaní vysvetlenia poškodená už 2. 10. 2020 doložila do spisu screenshot sms z
29. 9. 2020, z ktorej vyplýva, že poškodená žiadala obžalovaného, aby ju prestal obťažovať spôsobom
popísanýmvobžalobe,muselbyťobžalovanýuzrozumenýaspoňstým,žetakátosmsvtakomtoobsahu
existuje.

V tomto smere považuje krajský súd tvrdenia obžalovaného o tom, že nevedel o obsahu sms, za účelové
a nepravdivé. Ak bol obžalovaný v rámci priestupkového konania vyzvaný, aby sa vyjadril k sms správe
z 29. 9. 2020 je nemožné, aby sa k nej vyjadroval bez znalosti o jej obsahu a nebol mu tento obsah
(screenshot)predpožiadavkouovyjadreniesaknemu,známy.Ajzpodanéhovysvetleniaobžalovaného

je celkom zjavné, že vie o akú sms ide a čo bolo jej obsahom, ak uviedol, že ide o sms od poškodenej,
ktorá mu bola adresovaná a bez toho, aby mu nebol ukázaný jej obsah, by nemohol konštatovať, že
takúto správu nečítal, pretože by logicky nevedel, o ktorú sms správu ide.

Knámietkeobžalovaného,žezápisnicuopodanívysvetleniaz19.10.2020,čismssprávyaelektronickú

poštu predloženú poškodenou nie je možné v trestnom konaní použiť ako dôkaz, krajský súd uvádza,
že v danom prípade nie je možné aplikovať obžalovaným uvádzanú judikatúru R 26/1989, ktorá sa
týka úradného záznamu vypracovaného príslušníkmi PZ. V danom prípade išlo o zákonný postup
orgánu prejednávajúceho priestupok podľa § 56 ods. 2 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisov,ktorýpriobjasňovanípriestupkupožiadalobžalovanéhoovysvetlenieavyjadrenie

sa ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré uviedla poškodená ako oznamovateľka priestupku. O tom
bol povinný následne spísať záznam, ktorý je súčasťou priestupkového spisu, v ktorom sa zároveň
uvádza, že obžalovaný bol riadne poučený o tom, že je oprávnený odoprieť podať vysvetlenie, ak by
si ním privodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Aj vzhľadom na § 119 ods. 3 Trestného poriadkuje tak uvedená zápisnica o podaní vysvetlenia prípustným dôkazom v trestnom konaní, ktorý okresný
súd vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil. K tomu je však potrebné uviesť, že okrem spomínanej
sms správy z 29. 9. 2020 viacerí svedkovia potvrdili incident na pracovisku medzi obžalovaným

a poškodenou, ako aj predchádzajúcu komunikáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný už
aj pred zaslaním sms správy vedel o odpore poškodenej. Napokon, aj pri podaní vysvetlenia v rámci
priestupkového konania muselo byť obžalovaného zrejmé, že poškodenú kontaktuje proti jej vôli, ak
sa uvedenú skutočnosť rozhodla riešiť oznámením priestupku. V tejto súvislosti je potrebné dodať,
že je irelevantné, akým spôsobom bolo rozhodnutie o priestupku doručené obžalovanému a kde sa

v čase jeho doručovania zdržiaval. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodnutie o priestupku bolo
obžalovanému doručované na adresu, ktorú uviedol aj pri podaní vysvetlenia a ktorú aj pri výsluchu
v trestnom konaní uvádzal ako adresu na doručovanie písomností. Teda jeho tvrdenie, že v čase
doručovania rozhodnutia sa na adrese nezdržiaval, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako
nie je možné konštatovať porušenie zásady ne bis in idem, pretože skutok v skutkovej vete je ohraničený
dňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia o priestupku, pre ktorý bol rozhodujúci skutkový stav v čase

vydania rozhodnutia, a preto nie je podstatné, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Od sms
správy z 29. 9. 2020 sa pritom neodvodzuje protiprávne konanie obžalovaného, pretože sms správu
poslala poškodená obžalovanému, preto tvrdenia obžalovaného sú v tomto smere absurdné.

Vychádzajúc z ust. § 119 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko o

môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona, je možné konštatovať, že aj poškodenému Trestný poriadok priznáva
právo predkladať dôkazy, čo v danom prípade poškodená aj využila a predložila ako dôkaz elektronickú
poštu, ktorú jej adresoval obžalovaný, rovnako ako fotografie obrazovky jej mobilného telefónu, na
ktorých sú zachytené sms správy od obžalovaného s uvedením dátumu a času ich odoslania. V konaní

pritom nebolo sporné, že obžalovaný tieto sms správy a elektronickú poštu obžalovanej zasielal,
pričom sám uvádzal, že takéto obťažovanie nepovažoval za neprimerané. V tomto smere je potrebné
uviesť, že príp. absencia zápisnice o úkone podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku vyhotovenú
podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku možno považovať za nedostatok v procesnom postupe policajta,
nie však takých rozmerov, aby spôsobila nezákonnosť získania kamerového záznamu, a tak jeho

nepoužiteľnosť v procese dokazovania. Zápisnica o úkone podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku
sa vydáva ex post po realizácii predloženia alebo vydania veci a má dokumentačný, osvedčovací a
deklaratórny charakter (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/13/2021 z 20.
7. 2022). Uvedené dôkazné prostriedky neboli získané ani v rozpore s ust. § 116 Trestného poriadku,
pretože tieto ustanovenia upravujú zásah do práva na ochranu súkromia zo strany orgánov verejnej

moci, nie zo strany súkromnej osoby. Pokiaľ ide o použiteľnosť poškodenou predložených správ
ako dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, k tomu krajský súd uvádza, že každý má právo
zaznamenávať a uchovávať svoju komunikáciu, teda ide o dôkazné prostriedky získané zákonným
spôsobom. V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že hlavnými usvedčujúcimi dôkazmi sú svedecké
výpovede poškodenej a svedkov C. J., F. K. a H. I. a ostatných listinných dôkazov. Dôkazy predložené

poškodenou len potvrdzujú vierohodnosť tvrdení svedkov. Preto je možné konštatovať, že záujem na
ochrane súkromia poškodenej a na postihu obžalovaného za prípadné protiprávne konania je vyšší ako
záujem obžalovaného na ochrane súkromia, preto uvedené dôkazné prostriedky sú na účely trestného
konania použiteľné ako každý iný dôkaz. Tvrdenia obžalovaného sú tak účelové v snahe vyhnúť sa
trestnoprávnej zodpovednosti.

Napokon,pokiaľideonaplnenieznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinuporušovaniadomovejslobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, krajský súd aj v tomto smere považuje závery okresného súdu
za správne. Je len ťažko uveriteľné, že potom ako prebehlo niekoľko incidentov medzi poškodenou
a obžalovaným a ktorému v tom čase bolo zrejmé, že poškodenú vyhľadáva proti jej vôli, aby

v skorých ranných hodinách bez akéhokoľvek rozumeného dôvodu sa zdržiaval na chodbe pred bytom
poškodenej, a to len za účelom, aby do jej bytu vošiel a vykonal veľkú potrebu s následnú hygienu.
Poškodená ani raz vo svojej výpovedi neuviedla, že by dovolila obžalovanému vojsť do bytu, práve
naopak, tým, že bola tma ani nemohla predpokladať, že sa tam obžalovaný bude ráno zdržiavať
a z tohto dôvodu sa zmohla len na zavolanie hliadky PZ a vyčkanie pred bytom do jej príchodu. Tvrdenia

obžalovaného o tom, že ho poškodená pustila do bytu dobrovoľne, považuje krajský súd rovnako za
účelové. V prípade, že by si poškodená priala jeho prítomnosť v byte, nemala by žiaden dôvod privolať
hliadku PZ z dôvodu jeho neprimeraného správania sa.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj následky konania obžalovaného, ktoré sa prejavovali
na zhoršenom zdravotnom stave a strachu poškodenej z obžalovaného, o čom svedčia už spomínané
svedecké výpovede.

Súhrn vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú
sa, po ich celkovom vyhodnotení, berúc do úvahy ich rozsah, výpovednú hodnotu a celkovú dôkaznú
silu, bez pochybností vyvracajú tvrdenia obžalovaného a zároveň spoľahlivo a jednoznačne preukazujú,
že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne

kvalifikoval. Za danej dôkaznej situácie teda nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, ktorej uplatnenia sa domáhal.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného v časti, v ktorom napádal aj výrok o treste, v tomto smere odvolanie
nebolo odôvodnené. Krajský súd však zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o uloženom treste,
pretože prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona,

na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúceapriťažujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy,akoajgenerálnu
a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu a uložením probačného dohľadu. Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením výroku o treste, preto

naň v podrobnostiach odkazuje.

Takto uložený trest považuje krajský súd za primeraný, postačujúci na ochranu spoločnosti, nápravu
páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, zároveň obsahujú v primeranom
rozsahu prvky represie, dostatočne zabezpečia jeho prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje len

obžalovaného.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, preto
odvolanie prokurátor podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.