Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010275
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123010275.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou A. B., v trestnej veci obžalovaného C. D., pre zločin

znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1
písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a prečin súlože
medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 10. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
C. D. E. F. A. G. H. , nar, XX.XX.XXXX I. J.,
trvale bytom A., I. K. XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e:
dňa 22.06.2020 v presne nezistenom čase medzi 11.00 hod. až 13.00 hod. v obci A. I. K. XX, v rodinnom
dome, kde býval v spoločnej domácnosti s maloletou poškodenou E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je jeho
sestrou, v čase, kedy nikto iný nebol doma, prišiel za poškodenou do jej detskej izby nachádzajúcej sa na
prízemí rodinného domu, kde poškodená sedela na posteli a držala v ruke mobilný telefón. Po tom ako
obžalovaný vstúpil do detskej izby poškodenej, sadol si na posteľ. Poškodená povedala obžalovanému,

že nech sa ide najesť, na čo on odpovedal, že nechce, preto poškodená povedala, že ona sa ide najesť,
odložila mobilný telefón, vtedy ju obžalovaný chytil za zápästie, na čo mu poškodená povedala, že nech
ju nechá tak, nech ju nechytá, nech ju pustí a obžalovaný jej hovoril, že nemá vyvádzať ako malé decko.
Potom obžalovaný poškodenej dal facku a povedal jej, že nikam nepôjde. Následne poškodenej vykrútil
ruky za chrbát, otočil poškodenú, sadol si jej na kríže a držal jej ruky. Poškodená bola na bruchu, mykala
sa a chcela ujsť. Obžalovaný poškodenej jednou rukou držal ruky za chrbtom a druhou rukou jej vyzliekol
kraťasy a spodné prádlo. Sebe obžalovaný stiahol boxerky pod kolená a napriek tomu, že poškodená s
tým celkom zjavne a zreteľne nesúhlasila, mykala sa a hýbala, aby nemohol styk vykonať, opakovane

hovorila obžalovanému, že to nechce a nech ju nechá, na čo jej obžalovaný opakoval, že nemá robiť
ako malá, podarilo sa mu do poškodenej vniknúť pohlavným orgánom a vykonať sexuálny styk,
t e d a :
- násilím donútil ženu k súloži, čin spáchal na chránenej osobe, na dieťati, na blízkej osobe,
- vykonal súlož so súrodencom,
t ý m s p á c h a l :
- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 139 odsek

1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona a s použitím § 127 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona,
- prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona.

Za t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)

rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX,

A., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec obžalovaného C. D.,
pričom realizoval dokazovanie výsluchom obžalovaného C. D., poškodenej E. D., svedkov L. M., N. A.,
C. D. a F. D., prečítaním výpovedí svedkov C. A., F. D., N. N. O., výsluchom znalkyne PhDr. Mgr. Eleny
Fortis, PhD., ako i prečítaním znaleckých posudkov a na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku
vyhlásenie, že je nevinný. V rámci svojej výpovede uviedol, že v daný deň sa zobudil ráno okolo 9:00
hod. Umyl si zuby, obliekol sa a zišiel dole do kuchyne. Najprv nevedel, či niekto je doma, ale keď zišiel
dole počul pesničky z detskej izby, z čoho si vyvodil, že je doma poškodená E. D., ktorá väčšinou počúva
hudbu. Najedol, odišiel z domu a vrátil sa večer okolo 21:00 hod. aj s vtedajšou priateľkou L. M., s ktorou

hneď išli do jeho izby a boli v nej do rána. Večer keď sa vrátil domov, doma boli rodičia a obe sestry.
V ten deň sa s poškodenou nestretol. S poškodenou bývali v spoločnej domácnosti do začiatku júla
2020, pokým ho rodičia nevyhodili z domu, pretože im poškodená povedala, že ju znásilnil (najprv matke
a týždeň na to otcovi). Matka sa ho na to obvinenie v krátkosti opýtala, kedy jej povedal, že poškodenej
nič nespravil a otec len prišiel za ním do garáže v Lužiankach a povedal mu, že si má prísť domov po

veci, že tam už nebýva. Potom, ako poškodená odišla od rodičov, išla bývať k priateľovi N. A. a on sa
vrátil. Poškodená dala rodičov na súd, aby platili výživné. Otec ostal z toho zatrpknutý a prestal sa s ňou
rozprávať. Matka si s ňou píše a telefonuje. Aktuálne obžalovaný býva v dome po starom otcovi, kde sa
presťahoval na veľkú noc 2023. Rodičov chodieva pozrieť a najesť sa. Obžalovaný ďalej uviedol, že má
dve mladšie sestry, E. a F.. Všetci traja bývali v spoločnej detskej izbe pokým mu v októbri 2015 rodičia

nespravili vlastnú detskú izbu. V čase spáchania skutku mali sestry obžalovaného spoločnú detskú izbu.
Obžalovaný ďalej v rámci výsluchu uviedol, že s vtedajšou priateľkou L. M. (ďalej len „L. M.“) začali tvoriť
pár na jeseň 2019. Ich sexuálny vzťah hodnotil ako normálny, s intenzitou 3 – 4krát do týždňa. V deň
po spáchaní skutku mali sex a intímne partie nemal oholené. Bol jej neverný na začiatku ich vzťahu
v novembri 2019. Povedal jej o tom sám 26.06.2020 u nich doma. Poškodená sa mu začala vyhrážať, že

jej to povie, tá sa s ním rozíde a neuvidí syna. V máji 2020 sa dozvedeli, že svedkyňa M. je tehotná. So
svedkyňou M. spolu chodili do decembra 2020. Obžalovaný ju kontaktoval 13.01.2021, kedy mala mať
termín pôrodu a ona mu oznámila, že malý sa narodil XX.XX.XXXX. Od júna začal chodievať k rodičom
a vtedy sa dali so svedkyňou M. opäť dokopy. Od júna 2021 do marca 2023 bývali spolu u rodičov
obžalovaného tým spôsobom, že svedkyňa M. týždeň bývala u svojho otca a týždeň bola u jeho rodičov.

Vtedy začal byť ich vzťah taký, že tri mesiace bolo dobre, mesiac bolo zle. Dôvodom konfliktov bolo, že
mal aj inú známosť. Svedkyni M. jeho rodičia od narodenia dieťaťa pomáhali. Chodili za ňou, nosili jej
plienky a mlieko. V prvý mesiac po narodení bola u nich. Kým nemala auto, chodili s ňou po lekároch.
Ku vzťahu s poškodenou E. D. uviedol, že vychádzali normálne, vzťah zhodnotil tak, že „nejaká bratská
láska to nebola“, občas ju autom zobral z mesta a zo školy. Nemali žiadne veľké konflikty, len výčitky.

Poškodenú napádal fyzicky približne raz do mesiaca, pričom ju udieral rukou väčšinou po ramene alebo
po chrbte. Bil ju kvôli výčitkám, nakoľko mu vyčítala, že rodičia mu kupujú zvieratá a všetko mu dovolia.
Na tieto výčitky kvôli svojej prchkej povahe reagoval tak, že jej začal nadávať, že je krava, tlstá a
piča, a keď pokračovala, tak ju udrel. Tieto konflikty trvali odkedy priniesol domov koňa (01.06.2014),
a trvali do septembra 2015, kedy nastúpil na strednú. Po nástupe na strednú školu obžalovaný fungoval

tak, že po zobudení nakŕmil zvieratá, išiel do školy, vrátil sa a do večera bol pri zvieratách. Rodičia
obžalovaného tieto fyzické útoky nevideli a ani nepočuli nadávky adresované poškodenej s výnimkou
nadávky, že je tlstá. Rodičia vedeli, že medzi nimi dochádza k takýmto konfliktom, keďže im o nich
poškodená väčšinou povedala. Reakciou rodičov bolo, že mu niečo zakázali a nemohol chodiť von.
Podľa názoru obžalovaného bitky s poškodenou nepresiahli intenzitu bežných súrodeneckých bitiek,

pretože „nikto neostal ležať na zemi, jednalo sa o jedno – dve buchnutia, prípadne sotenie“. Poškodená
fyzickyneútočilaprvá.Útočilaslovne,výčitkami.Vobdobíodmája2020(akodomaoznámilitehotenstvo)
obžalovaný vnímal zmeny v správaní poškodenej voči nemu a svedkyni M.. Poškodená im prestala
variť jedlo a kávu, upratovať po nich v kuchyni a nechcela sa s nimi ísť najesť večer do mesta. Dôvod
tejto zmeny videl v presune pozornosti ich matky z poškodenej na svedkyňu Okelovú kvôli tehotenstvu.

Poškodenú si prestali všímať a asi začala žiarliť a chcela ich asi vyhodiť z domu.SvedkyňapoškodenáE.D.nahlavnompojednávaníuviedla,žeobžalovanýjejejbrat.Kuskutkuuviedla,
že to bolo 22.06.2020. Bola doma zo školy, pretože bola korona. Sestra odišla ráno do školy a rodičia
do práce. Bola sama doma s obžalovaným. Obžalovaný musel vedieť, že je doma, pretože bola korona

a ona do školy nechodila. Prvýkrát vnímala jeho prítomnosť keď vošiel do izby. Sedela v detskej izbe na
posteli a hrala sa na telefóne. Bolo okolo obeda, keď dovarila obed. Mohlo byť jedenásť až trinásť hodín,
nevedela uviesť presný čas. Obžalovaný vstúpil do izby a sadol si na posteľ a tiež mal v ruke telefón. Ona
svoj telefón odložila a hovorila mu, nech sa ide najesť, že varila. Na čo jej povedal, že nechce, tak mu
povedala,žeonasaidenajesťaodložilatelefón.Vtedyjuchytilzazápästieapovedaljej,ženikamnejde.

Tak mu povedala, že nech ju nechá tak, nech ju nechytá, nech ju pustí. Obžalovaný jej na to hovoril, že
nemá vyvádzať ako malé decko, strelil jej facku a povedal jej, že nikam nejde. Otočil ju na brucho, sadol
si jej na chrbát v časti krížov, držal jej ruky. Vyzliekol ju a to tak, že jej jednou rukou držal ruky za chrbtom
a druhou rukou jej vyzliekol kraťasy a spodné prádlo a tieto hodil na zem. Sebe stiahol trenky tak pod
kolená a vnikol do nej pohlavným orgánom. Obžalovaný sa chcel posunúť, alebo niečo, podarilo sa jej
zvaliťhonaposteľtýmspôsobom,žesaprevrátilanabokaonspadolnapravústranu,pričompoškodená

mu bola chrbtom a podarilo sa jej ujsť do kúpeľne. Po útoku schmatla veci zo zeme a obliekla sa po ceste
do kúpeľne, viac menej až v kúpeľni. Nevedela uviesť, ako dlho trval celý útok. Pribehol za ňou, že sa
porozprávajú a ona mu povedala, že nemajú o čom. Keď poškodená videla a aj počula, že obžalovaný
išiel po schodoch hore do izby, išla zobrať posteľné prádlo, dala ho oprať a išla do sprchy. Nemala
možnosť ubrániť sa konaniu obžalovaného, keď si na ňu sadol, nevedela sa pohnúť, držal jej ruky a je

minimálne o 20 kg ťažší. Pri útoku nedošlo k vyvrcholeniu a si túto skutočnosť overila u gynekológa,
ktorý potvrdil, že nie je tehotná. Pri útoku jej obžalovaný nespôsobil fyzické zranenie. Na druhý deň
počula, že ide dole, ona bola v kuchyni a bola sama doma, tak si na mobile zapla nahrávanie a z toho
je nahrávka, ako sa jej vyhrážal, ako to nemá nikomu hovoriť, že jej nikto neuverí, že má držať piču
a že ak chce vidieť „Jožka“, jak sa naje sám a nie cez slamky, má držať piču. Tak sa pohádali. Jemu

potom zazvonil telefón a odišiel. Približne 3 - 4 dni (štvrtok – piatok) po skutku ju obžalovaný ešte raz
fyzicky aj verbálne napadol. Boli aj so svedkyňou M. v kuchyni a jedli, poškodená umývala riad a povedal
jej, že nech umyjem aj po nich, na čo mu povedala, že nie a on chytil nervy, rozbehol sa po nej, ona
utekala do izby, tam ju začal biť, chytil ju pod krk, potom tam prišla svedkyňa M., tá na neho kričala
nech je pustí a potom mu povedala, že keď chce vidieť malého má ju nechať na pokoji. Pustil a išli

naspäť do kuchyne. Poškodená sa išla obuť, že chcela ísť matkou jej to povedať a keď išla cez kuchyňu
tak mal obžalovaný v ruke nožík a povedal, že ju zabije, a vtedy ju svedkyňa M. vyhodila z domu.
Poškodená to povedala matke a spolu prišli domov. Matka sa obžalovaného pýtala, čo to má znamenať
a že večer keď príde z roboty má byť doma, že sa porozprávajú. Potom odišla do roboty a obžalovaný
so svedkyňou M. odišli preč. Obžalovaný jej pri tom nadával, že je piča, že je jebnutá, že si nemá

vymýšľať. O pár dní po skutku to povedala svedkyni M., spolu to povedali matke a asi po týždni otcovi,
ktorý obžalovaného vyhodil z domu a podali na neho trestné oznámenie. V tom čase obžalovaný býval
u svedkyne M. v Topoľčanoch alebo v garáži v Lužiankach. Ona ostala bývať doma. Matka sa jej na
samotný skutok nepýtala, len raz po skutku prišla za ňou, rozplakala sa a vyčítala si prečo si to nevšimla
a prečo jej to poškodená nepovedala. Matka od poškodenej detaily nezisťovala. Otec sa jej na skutok

nepýtal. Matka bola v kontakte s obžalovaným, nosila mu jesť a poštu. Otec s ním nekomunikoval. Na
Vianoce 2020 to prišlo matke ľúto, a celý večer preplakala za to, že tam nie je. Následne svedkyňa
M. porodila, tak bývala u nich. Rodičia jej pomáhali. Svedkyňa M. bola u nich aj keď sa jej obžalovaný
vyhrážal, že jej malého zoberie. Bála sa ho, tak bola u nich. Z domu odišla v júli alebo júni 2021 z dôvodu,
že keď prišla zo školy, na terase našla obžalovaného rozprávať sa s rodičmi. Zľakla sa, že sa vrátil a išla

do izby. O všetkom si písala s vtedajším priateľom N. A. (ďalej len „svedok A.“). Poslala sestru nech
zistí či bude aj u nich spať. Sestra jej povedala, že si prišiel dať oprať veci a nevie či bude tam spať.
Potom sa rozhodla, že sa už domov nevráti a s priateľovou matkou (ďalej len „svedkyňa Hippová“) sa
dohodla, že bude bývať u nich. Prispievala im na stravu a bývanie a domov sa už nevrátila. Po odchode
z domu povedala sestre Renáte o skutku, na čo táto reagovala plačom a nechcela, aby odišla. Otec s

ňou nekomunikoval a matka jej občas napísala. V čase odchodu z domu mala 18 rokov a chodila na
strednú odbornú školu techniky a služieb v Nitre. Poškodená musela vyhľadať odbornú pomoc, pretože
nevedela spávať, budila sa zo sna. Nevedela sa sústrediť. Potom čo sa presťahovala ku svedkovi A., tak
si našla psychoterapeuta v Šali, ku ktorému chodila pravidelne. Návštevy jej pomohli, najskôr chodila
k nemu jedenkrát do týždňa a keď bola na tom psychicky lepšie tak jedenkrát za dva týždne. Chodila som

k nemu pol až tri štvrte roka. Poškodená ďalej vypovedala, že so svedkom A. tvorili pár od 14.04.2020
do januára 2023. Intímne spolu začali žiť v apríli 2020. O skutku mu povedala v ten istý deň. Svedok
A. aj s matkou prišli v deň skutku k nim, pretože otec poškodenej im mal spraviť regále do špajzy.
Svedkovi A. všetko povedala keď spolu volali, resp. mu to napísala. Keď mu povedala o skutku, svedokjej povedal, že bude pri nej a spolu to zvládnu. Po spáchaní skutku sa s ním chcela rozísť, pretože
nechcela aby sa mu niečo stalo. Po odsťahovaní sa z domu bývala poškodená u matky svedka A..
Tento skutok ovplyvnil ich sexuálny život tým spôsobom, že dlhšie nemali intímny pomer a ona odmietla

polohy zozadu. Po skutku mala s ním intímny pomer približne o 2 mesiace. Poškodená v rámci svojej
výpovedeďalejuviedla,žeobžalovanývtomčasemalpriateľkusvedkyňuM.,sktorouspoluzačalichodiť
23.06.2019 a chodili spolu približne do novembra 2020. O nevere obžalovaného jej povedala približne
v novembri 2019 a to z dôvodu, že sa obžalovaný smial jej priateľovi za auto. Ona s ňou vychádzala
a keď otehotnela, ako prvej jej to písala začiatkom mája 2020. O skutku jej povedala hneď na druhý

deň potom, čo sa jej obžalovaný vyhrážal. Povedala jej, že ju obžalovaný znásilnil, pustila jej nahrávku
a išli to povedať matke. Svedkyni M. nepovedala, že mal pri útoku obžalovaný oholené intímne partie.
Ona jej najskôr verila a po rozhovore s obžalovaným jej prestala veriť. Po odsťahovaní sa obžalovaného
z domu spolu nekomunikovali pokiaľ sa svedkyni M. nenarodil syn, potom bola pár mesiacov u rodičov
a rodičia jej pomáhali. Matka s ňou chodila po vyšetreniach a k lekárom. Keď obžalovaný svedkyni M.
rozbil auto, rodičia jej kúpili druhé. Rodičia jej pomáhali aj finančne, kupovali veci pre dieťa a pomáhali

jej aj so samotnou starostlivosťou o dieťa. Aj poškodená pomáhala so starostlivosťou o dieťa. Túto
pomoc poškodená vnímala ako primeranú a to z dôvodu, že svedkyňa M. žila len s otcom. Ku vzťahu
s obžalovaným poškodená uviedla, že sa pred skutkom bili jeden až dvakrát do týždňa, niekedy aj trikrát.
Keď prišiel domov nahnevaný, po slovnej výmene názorov jej strelil facku alebo ju buchol. Párkrát ju sotil
a padla na zem, a vtedy si do nej kopol. Pri týchto fyzických útokoch bol silnejší obžalovaný, keďže bol

starší a ťažší. Povahu obžalovaného ohodnotila ako prchkú. Stačí mu málo, začal na ňu kričať, alebo sa
vadili a sácali. Poškodená pri hádkach používala slová ako „sprostý“, „debil“ a obžalovaný na jej nadával
výrazmi „krava“, „koza“, „tlstá buchta“ a keď matka nebola doma, alebo nepočula, používal na jej adresu
vulgarizmy „piča“, „kurva“ a „že je jebnutá“. Matka vedela o tom, že obžalovaný na jej adresu používal
vulgarizmy, ale brala to tak, že je to bežné, nakoľko sa aj ona so svojou sestrou hádali. Vedela o tom od

nej. Vždy mu len povedala, aby prestal. Po spáchaní skutku s obžalovaným viac nekomunikovala a keď
sa odsťahovala na Vianoce jej poslal fotku rodiny pri vianočnom stromčeku, čo v poškodenej vyvolalo
smútok.
Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola na návrh obhajcu postupom podľa § 264 odsek 1
Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 13.09.2021 z čl. 107 -

122 (šestnásta strana zápisnice výsluchu, druhá otázka zvrchu).

K rozporu svedkyňa poškodená uviedla, že bolo to tak zhruba mesiac-dva od skutku, presne si už
nepamätala.

Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis, PhD. predniesla na hlavnom pojednávaní závery znaleckého
posudku z odvetvia poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality č. 96/2020 (čl. 28 - 52), ktorý vypracovala na poškodenú E. D. a na
týchto záveroch zotrvala. Nemala záujem doplniť svoj posudok ani v súvislosti s vykonaným
výsluchom poškodenej. V zmysle záverov znaleckého posudku je poškodená schopná objektívne

vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti výpovede poškodenej
psychodiagnostikou neboli zistené známky svedčiace pre psychotický proces, rovnako neboli zistené
znaky svedčiace pre poškodenie funkcií psychiky. Diagnostikované osobnostné charakteristiky
podporujú všeobecnú vierohodnosť poškodenej. U poškodenej neboli zistené tendencie ku klamaniu.
Všeobecnú vierohodnosť poškodenej znalkyňa považovala za nenarušenú. U poškodenej neboli zistené

sklony ku skresľovaniu výpovedí, sklony ku konfabulácii ani disimulačné tendencie. Poškodená je
schopná zapamätať si prežitý dej a reprodukovať ho. Vzhľadom na posudzované kritéria špecifickej
vierohodnosti (konkrétnosť opisu, bohatosť detailov, zakotvenie situácie v realite, v konkrétnej
životnej situácii, emocionálny prejav, spontánne dopĺňanie už verbalizovaných okolností, bezrozpornosť
voči iným skutočnostiam uvedených v dokumente, vybavovanie detailov) sú výpovede poškodenej

konzistentné. Špecifickú vierohodnosť poškodenej znalkyňa považovala za nenarušenú. Poškodená
pociťovala konanie obžalovaného ako fyzické a psychické príkorie. V psychickom stave k času podaniu
posudku bolo znaleckým skúmaním zistené neurotické prežívanie, zvýšená úzkostlivosť, depresívne
ladenie, emocionálna dekompenzácia a labilita až instabilita. Uvedený psychický diskomfort je
podmienený pociťovaním psychického a fyzického utrpenia poškodenej zo správania sa obžalovaného

vo vzťahu k poškodenej.
Na doplňujúcu otázku znalkyňa uviedla, že spôsob, akým sa obete sexuálnych útokov následne stavajú
k nadväzovaniu ďalších vzťahov je výlučne individuálny, v niektorých prípadoch sa môže prejaviť
následok takéhoto zážitku aj po 20 – 40 rokoch, ktoré vyplávajú na povrch, keď je obeť schopná o tomrozprávať a poškodená uvádzala počas znaleckej diagnostiky, že mala problém keď jej vtedajší priateľ
v tom čase chcel použiť polohu na sexuálny styk, v ktorej mala zažiť znásilnenie, mala psychický
problém. To sú následky.

Na ďalšiu doplňujúcu otázku, že v prípade ak by psychologickej diagnostike predchádzalo časové
obdobie, počas ktorého by bola poškodená verbálne alebo fyzicky atakovaná zo strany obžalovaného, či
by sa táto skutočnosť mohla v psychickom prežívaní poškodenej prejaviť rovnakým spôsobom, uviedla,
že znásilnenie je diametrálne rozdielne ako facky a nadávanie. Znalkyňa vychádzala zo skutočnosti, že
celé to bolo v súvislosti s tým, či sú psychické následky v dôsledku, ak by sa to stalo konanie páchateľa,

ktorý mal poškodenú znásilniť a priamo tento psychický stav sa viaže na predmet vyšetrovaného skutku,
nie na facky. Poškodená uviedla, že zo strany rodičov bolo považované za normu, keď súrodenci kričali
a hádali sa medzi sebou a bili sa. Toto je považované za normu, ale znásilnenie je v rodine, ktoré
mávajú potom diametrálne odlišné reakcie rodičov. Je rozdiel psychologické skúmanie domáceho násilia
a psychologickej diagnostiky osoby v dôsledku nadávok a nadávok a faciek a rozdiel psychologických
následkov traumatizujúceho zážitku a znásilnenie.

Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný znalecký posudok znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. č. 99/2021 z odvetvia klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality (čl. 137 - 153). Zo znaleckého posudku súd zistil, že
znalec vyšetril obžalovaného, a že obžalovaný sa snaží minimalizovať, alebo ignorovať dôležitosť
niektorých prvkov poľa (tunelové videnie). Má tendenciu nadmerne zjednodušovať zložitú podnetovú

situáciu, preto správanie môže byť menej účinné z hľadiska požiadaviek situácie a niekedy postupuje
proti sociálnym očakávaniam. U obžalovaného bola znaleckým vyšetrením zistená nezrelosť a sociálna
neobratnosť, pocit sociálnej deprivácie a nadmerné zaujatie uspokojovaním potrieb. Obžalovaný nemá
vyhranený štýl k prístupu k realite. Tento prístup nie je efektívny. Nevie sa rozhodnúť medzi kognitivitou
a afektivitou, častým riešením je „pokus a omyl“. Frekvencia prípadov, kedy sú emócie menej dobre

modulované, alebo naopak zadržiavané bude vyššie. Obžalovaný je nekonzistentný a nedokáže
zvládať podnetovú komplexnosť, alebo emočnú viacznačnosť. Má tendenciu ku nekonvenčným
mediačným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky, alebo očakávania. Budú sa
prejavovať menej sociálne očakávateľné alebo prijateľné reakcie. Obžalovaný je náchylný k menej
sofistikovanému mysleniu a častejšie zažíva incidenty, kedy sú emócie menej modulované, problémy

s efektívnym prispôsobovaním sa v záťaži, hlavne interpersonálnej. Prípadne agresívne konanie nie
je podľa skúmania znalca typické pre osobnosť obžalovaného, jeho pravdepodobnosť je nízka, ale
pokiaľ by sa vyskytlo môže byť dôsledkom situačného zlyhania v nadmernej alebo pretrvávajúcej
interpersonálnej záťaži, ako reaktívny stav a nadobudlo by podobu reakcie na podnet. Vo vzťahu
k faktorom zvyšujúcim riziko násilného sexuálneho správania sa rozlišujú dva okruhy mechanizmov

vo vzťahu k potenciálnym páchateľom a to násilie motivované deviáciou „in modo“ (v spôsobe), ktoré
u obžalovaného s poukazom na výsledky PPG vyšetrenia je možné prakticky vylúčiť, a pri nedeviantných
páchateľom sexuálneho násilia s cieľom dosiahnuť uspokojenie pudu pri odpore objektu je ich správanie
rezultátom situačných zlyhaní na báze mechanizmov osobnosti pri strate kontroly v nápore záťaže
zo zdrojov neuspokojeného pohlavného pudu. Zvýšené riziko takéhoto sexuálneho správania je dané

zvýraznením rysov emočnej nestability, impulzivity, zvýšenej agresivity pri absencii, resp. závažnej
destabilizácii kvality regulačných mechanizmov, ako aj rysov osobnosti hlavne v okruhu disociálnej
poruchy osobnosti. U týchto páchateľov je predpokladaný zásadný odklon od väčšinového hodnotového
systému, narušovanie etických a morálnych noriem. U obžalovaného neboli zistené tak závažné faktory,
ktoré by zásadne zvyšovali pravdepodobnosť uspokojovania pohlavného pudu neadaptívnym, sociálne

neakceptovateľným spôsobom. Znalec vyhodnotil všeobecnú vierohodnosť obžalovaného ako zníženú,
a to z dôvodu osobnostných charakteristík obžalovaného, ktoré prispievajú k dôvodom znížiť všeobecnú
vierohodnosťobžalovanéhosohľadomkognitívnychšpecifíksmerujúcichkzjednodušovaniupodnetovej
schémy a prehliadaniu detailov vytvárajúcich komplexnosť podnetu, ktorá môže byť vzhľadom k zníženej
schopnosti zvládať záťaž nadlimitná. Negatívne je všeobecná vierohodnosť osoby obžalovaného

zasiahnutá nepredvídateľným vplyvom nezrelej nestabilnej emotivity na stav poznávacích funkcií.
Znalec vyhodnotil špecifickú vierohodnosť obžalovaného ako zníženú, pričom posudzoval nasledovné
kritériá: konkrétnosť opisu (nízka), bohatosť detailov (znížená), organické zakotvenie situácie v realite
(chýba), v konkrétnej životnej situácii (popiera akékoľvek v kontexte spáchania skutku), vnútornú
previazanosť a konzistenciu (s ohľadom na predchádzajúce narušené), opisy zážitkového sprievodu

(utlmené), emocionálny sprievod (nezodpovedá obsahom), spontánne dopĺňanie už povedaného
(chýba), vylepšovanie priebehu v procese spomienok (neprítomné), vybavovanie detailov (chýba, nízka
proaktivita), bezrozpornosť a následne v prípade rozpornosti logické následné vysvetlenie, stabilita
výpovede(uznalcabezzjavnýchrozporov).Záveromštruktúruosobnostiobžalovanéhozhodnotiltak,žetátosavyznačujenezrelosťou,nízkoumieroustabilityapredvídateľnostiúčastiracionálnychaemočných
mechanizmov v rozhodovacích a zvládacích procesoch, nízka kapacita pre zvládanie záťaže, negatívny
sebaobraz, nízka miera kvality sociálnych zručností s tendenciou k sociálne menej prijateľným riešenia,

sociálnej hostilite, negativizmu, ako kompenzačnej stratégie v snahe udržať prijateľnosť sebaobrazu.
Emočná nezrelosť zvyšuje riziko neadekvátnych, slabo kontrolovaných reakcií. Psychosexuálny vývin
obžalovaného podľa záverov znaleckého posudku nevykazuje nápadnosti, ktoré by podporovali úvahy
o afinite k násilným formám sexuálneho správania. Znaky pre sexuálnu deviáciu z hľadiska psychológie
sexuality, ako nutnej podmienky násilia v záujmovom spektre obžalovaného neboli zistené s ohľadom na

stav osobnosti, ako aj nález PPG vyšetrenia. PPG vyšetrením ide o záznam reprezentujúci priemerná
až nadpriemernú erektilnú aktivitu heterosexuálne orientovaného jedinca s vyhranenou preferenciou
orientácie uspokojovania pohlavného pudu na jednoznačne dospelé objekty kooperatívnym spôsobom.
Kvantitatívne charakteristiky naznačujú inhibičný význam násilných foriem správania, ako relevantných
stimulov pre vyvolanie tumescencie o obžalovaného. Forenzne významný je výskyt úzkostných reakcií
na podnety s obsahmi násilia, resp. nízkej miery kooperatívnosti objektu. Záverom znalec konštatoval,

že skutok, za ktorý bol obžalovanému vznesené obvinenie je v kontexte poznatkov o jeho osobnosti
menej pravdepodobný. Prognózu resocializácie vyhodnotil znalec ako pozitívnu a a stanovil nízke riziko
recidívy.
Svedok N. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je brat jeho bývalej priateľky.
S obžalovaným sa svedok stretol, bol mu nesympatický, arogantný. Poškodená mu hovorila, že

obžalovaný jej škaredo nadával a že keď bola menšia, bil ju. Ku skutku uviedol, že sa to stalo v deň,
keď mu poškodená písala, že to čo sa stalo, už prehnal a myslela tým obžalovaného. On bol v tom
čase v práci. Následne v ten istý deň prišiel aj so svedkyňou A. k nim domov, pretože otec poškodenej
im mal robiť regál. Videl na nej, že sa niečo stalo. Nedokázala sa mu pozrieť do očí. Kým boli u nich,
poškodená mu nič nepovedala, len mu povedala, že večer si zavolajú a potom mu to povie. V ten deň

si večer volali a ona mu to nedokázala povedať, len mu to napísala a pri to veľmi plakala. Takto mu
oznámila, že ju obžalovaný znásilnil. Reagoval tak, že poškodenej povedal, že má ísť na políciu. On
bol prvý človek, ktorému to povedala. Krátko po skutku došlo k fyzickému útoku obžalovaného voči
poškodenej, poškodená mu to písala. Začalo to tým, že poškodená navarila obed, všetci sa najedli.
Nešla hneď umyť riad a obžalovanému sa to nepáčilo. Potom prišlo k fyzickému kontaktu a vytiahol na

ňu nôž. Ona potom odišla z domu, keď toto spravil a svedkyňa M. išla za poškodenou a povedala, že
si za to môže sama. O pár dní sa stretli, kedy mu poškodená pustila nahrávky, že obžalovaný sa jej
vyhrážal, že sa svedok nenaje vlastnými rukami, ale on chcel pokračovať a riešiť to ďalej. Obžalovaný sa
mu priamo nevyhrážal, len cez tú nahrávku. Potom sa to povedalo rodičom poškodenej, išlo sa na políciu
a potom v ten istý, alebo nasledujúci deň obžalovaného vyhodili z domu. Poškodená po skutku spočiatku

cítila podporu rodičov, a časom si ako keby nechceli jej rodičia pripustiť, čo sa stalo. Znášala veľmi
ťažko. Svedok si pamätal na veľa nocí, kedy poškodená nemala normálny spánok, budila sa a triasla sa.
Po týchto udalostiach nemali s poškodenou chvíľu pohlavný styk, svedok na to netlačil. Pohlavný styk
s poškodenou mal približne mesiac po skutku. V máji alebo júni 2021 boli s poškodenou vonku v Nitre
a ona išla domov autobusom. Ak prišla domov, napísala mu, že obžalovaný je u nich, že sa bojí, trasie.

Obžalovaný bol u nich do neskorých hodín a svedok išiel pre poškodenú aj so svedkyňou A. a zobrali
ju k nim domov. Počas cesty sedela vzadu v aute so svedkyňou A. a triasla sa a bola na tom zle. Aj v tú
noc sa triasla. Následne sa s poškodenou a svedkyňou A. rozhodli, že sa k nim poškodená nasťahuje,
že pôjde domov, vypýta si výživné a pôjde k nim. Poškodená, ktorá v tom čase chodila na strednú
zostala bývať u svedka. Rodičia jej výživné platili. Keď odmaturovala, spolu sa odsťahovali do Piešťan.

Svedok A. mal vedomosť o tom, že svedkyňa M. má s obžalovaným dieťa. V čase jej tehotenstva tvorili
s poškodenou pár. Členovia rodiny pomáhali svedkyni Okelovej s tehotenstvom a aj keď sa malý narodil.
Pomáhali jej materiálne a aj so starostlivosťou o dieťa. Členovia rodiny, najmä matka poškodenej, sa na
dieťa tešili. Medzi vzťahom detí a rodičov to ostalo rovnaké. K zmenám neprišlo.
Podľa§264odsek1Trestnéhoporiadkubolananávrhobhajcupostupompodľa§264odsek1Trestného

poriadku prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 07.09.2021 z čl. 100-102 (posledná
strana zápisnice výsluchu, posledná otázka obhajcu).

K rozporu svedok uviedol, že vtedy to inak prežíval. Riešili to na dennodennej báze. Veľa vecí si už
nepamätá s odstupom času. Zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom.

Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným chodila od 23.06.2019 do konca
augusta 2020. Obžalovaný bol na začiatku vzťahu normálny. Vedela, že na začiatku vzťahu jej bol
obžalovaný neverný, povedala jej to poškodená začiatkom roka 2020. Na nový rok si robili srandua na instagram pridali fotku tehotenského testu. Stretávali sa každý týždeň až kým neprišla korona,
s obžalovaným boli u jeho rodičov približne mesiac. Sexuálny život mali normálny, občas to chcel
obžalovaný tvrdšie. K sexuálnemu styku ju nenútil, bolo to obojstranné. Dňa 06.05.2020 zistila, že je

tehotná. Poškodená sa z tejto správy tešila. Rodičom obžalovaného to povedali koncom mája alebo
začiatkom júna 2020. Po tomto oznámení to svedkyni prišlo tak, že poškodená občas žiarli, pretože sa
matka poškodenej o ňu zaujímala, ako keby bola svedkyňa ich ďalšia dcéra. V deň kedy sa svedkyňa
dozvedela o skutku mali s obžalovaným pohlavný styk a nemal svoje intímne partie oholené. Keď mali
23.06. s obžalovaným výročie, poškodená jej povedala, že ju obžalovaný znásilnil, že prišiel za ňou do

izby a ľahol si na ňu. Podrobnosti vedieť nechcela. Išli to povedať matke poškodenej. Keď prišli domov,
on nebol doma, pretože bol v Nemecku po auto. S poškodenou plakali, nemala jej na to čo povedať.
Ráno prišiel obžalovaný domov, mal zúžené zreničky a tmavé oči, čo pri ňom svedkyňa už zažila,
vtedy ako keby bol „prepatý“. K tomuto prepnutiu prišlo, keď sa obžalovanému niečo zlé povedalo a on
vybuchol, bolo to na podnet, občas aj za kravinu. Obžalovaný jej povedal, že si to poškodená vymyslela,
pretože žiarli, pretože sa pozornosť preniesla na ňu, keďže je tehotná. Svedkyňa nepozorovala, že by

rodičia venovali poškodenej väčšiu pozornosť, ako iným deťom ani že by mala poškodená v rodine iné
postavenie alebo výsady ako ostatné deti. O týždeň na to bola svedkyňa v kuchyni s obžalovaným,
poškodenou a Renátou. Svedkyňa a obžalovaný jedli a obžalovaný povedal poškodenej, aby umyla riad,
na čo mu ona odvetila, že ho neumyje. Obžalovaný „chytil nervy“, prevrátil stôl, začali sa s poškodenou
naháňať a chytil poškodenú pod krk. Svedkyňa poslala poškodenú do „piče“ aby sa jej nič nestalo,

pretože obžalovaný chytil do ruky nôž. Poškodená išla za matkou do práce, a obe sa vrátili domov. Matka
začala doma robiť poriadky a povedala obžalovanému, že večer príde domov a všetci sa porozprávajú.
Svedkyňa išla s obžalovaným na družstvo kŕmiť prasce. Rodičia obžalovanému opakovane volali aby
išiel domov, ale on nechcel ísť. Keď prišli domov, všetci už spali a ráno išiel obžalovaný do garáže.
Po obede otec prišiel za ním do garáže aby si pobalil veci a vysťahoval sa. Potom sa s obžalovaným

začali hádať a na konci augusta sa rozišli. Obžalovaný svedkyni nepomáhal a nechcel jej vrátiť ŠPZ-
ky a technické preukazy od áut, ktoré mala v Lužiankach v garáži. Potom s ním svedkyňa v kontakte
nebola, obžalovaný sa jej občas pýtal na dieťa, ale nechcel jej podpísať otcovstvo syna. Po narodení
syna svedkyňa mesiac bývala u rodičov obžalovaného. S poškodenou sa začali rozprávať. Potom
ako poškodená videla obžalovaného u nich doma, tak sa zbalila a odišla k svedkovi A.. Odvtedy

s poškodenou mali občasný kontakt cez SMS, poškodená sa pýtala na dieťa. Týždeň alebo dva na to
tam začal obžalovaný bývať a stretávať sa s ňou. Svedkyňa tam chodila za rodičmi obžalovaného, ktorí
chceli vídať vnuka a kúpili jej auto, pretože jej obžalovaný dve rozbil. Obžalovaný boli voči svedkyni
opakovane agresívny. Svedkyňa s obžalovaným nie je v kontakte, len keď sa jej obžalovaný vyhráža,
že jej zoberie dieťa.

Podľa§264odsek1Trestnéhoporiadkubolananávrhobhajcupostupompodľa§264odsek1Trestného
poriadku prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 19.01.2022 z čl. 158 - 159 (posledná
strana zápisnice výsluchu, prvá a druhá otázka obhajcu).
K rozporu svedkyňa uviedla, že ona to 06.05.2020 povedala obžalovanému, a či to vedela jeho mama,
či sa to povedalo jeho otcovi nevedela. Svedkyňa sa dozvedela, že ju obžalovaný podviedol už v tom

januári. On si išiel svoje a že nie.
Svedkyňa C. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. Obžalovaný má výbušnú
povahu. Keď sa mu povie niečo proti srsti, tak povie nestaraj sa. O skutku sa dozvedela v práci, kam za
ňou došli poškodená a svedkyňa M.. Obe plakali a povedali jej, že obžalovaný znásilnil poškodenú, že to
bolo v pondelok, že prišiel za ňou do izby a znásilnil ju. Išli spolu domov, pričom obžalovaný tam nebol.

S poškodenou a svedkyňou M. sa o tom rozprávali. V ten večer išla poškodená k svedkovi A.. Manželovi
satopovedaloažnáslednevoštvrtok.Svedkyňareagovalatýmspôsobom,žesabálapoškodenejopýtať
na skutok, aby jej to nepripomínala, a hovorila jej, že môže hocikedy prísť. Keď bola v robote, poškodená
jejvolala,žejusvedkyňaM.vyhodilazdomu,pretožemalimedziseboukonflikt.Prišladomovazisťovala
čo sa stalo. Obžalovanému povedala, aby večer bol doma a budú riešiť ten konflikt čo sa stal v ten deň

a keďže bol manžel doma, aj to znásilnenie. Obžalovaný nebol doma, a manželovi poškodená pustila
nahrávku. Na nahrávke bolo že nech ju nechá, že ju nemá chytať a že „keď chceš, aby sa tvoj priateľa
najedolručičkami,niečotaké“,viacsiznejnepamätala.Smanželomsanevedelidovolaťobžalovanému.
Na druhý deň v piatok boli podať trestné oznámenie. V ten deň vyhodili obžalovaného z domu. Svedkyňa
bola s obžalovaným v kontakte. Svedkyni M. potom pomáhali s vrátením vecí od obžalovaného a chodila

s ňou k doktorovi. Potom ako sa im narodil vnuk, svedkyňa M. bola u nich od januára skoro 2 mesiace.
V júni ju kontaktoval obžalovaný, že chce oprať, tak mu oprala a sedeli aj s manželom a známymi na
terase keď prišla poškodená, ktorá zostala zarazená. Odišla a za hodinu prišla, že ide ku svedkovi A..
V nedeľu došla naspäť domov a následne odišla preč so svedkom A.. V pondelok jej písala správu, že sipríde pobaliť veci. V utorok si pobalila veci a odsťahovala sa. Nikto ju z domu nevyhodil. Mala 18 rokov
a chodila do školy. Svedkyňa sa jej opýtala z čoho bude žiť. Keď odchádzala povedala, že sa to rieši
alebo dorieši. V piatok prišiel svedkyni doporučený list, že ich žiada o výživné. Od otca chcela 250,- eur

a od nej 150,- eur. Potom si prišiel obžalovaný k nim oprať veci a ostal u nich bývať. Vtedy sa ho pýtala
na skutok, a ten ho poprel, že si to poškodená vymyslela a nazval ju „kurva špinavá“. O tehotenstve
svedkyne M. sa dozvedela v strede mája. Po tomto oznámení sa jej pýtala, ako sa má, ako sa cíti.
Bola na vyšetrení a boli zlé výsledky. Tak ju objala, lebo začala plakať. Keby bola poškodená tehotná
správala by sa k nej tak isto. Vzťah medzi poškodenou a svedkyňou M. svedkyňa hodnotila ako bežný

kamarátsky. Potom, ako sa svedkyňa dozvedela, že svedkyňa M. je tehotná, poškodená možno žiarlila.
Prejavovalo sa to tým spôsobom, že keď sa doma rozprávali čo bábätko, tak reagovala „ Nikto druhý
nie je tehotný?“ Keď išla rodiť jej reakcia bola „Nikto druhý nerodil?“, a povedala to takým posmešným,
arogantným tónom. Vzťah obžalovaného a poškodenej hodnotila ako normálny, súrodenecký. Ľúbili sa,
bili sa, hádali sa, hnevali sa. Nadávali si ty krava tlstá, koza, sprostá, ty somár, ty debil, hádali sa čo mal
ktourobiť.Svedkyňanevedelauviesť,ktozačínalbitky,bilisanavzájom.Poškodenásaobčassťažovala,

že ju obžalovaný bije. Ona na to zareagovala tak, že čo sa deje a bez príčiny by to nebolo. Následne
obžalovaný od svedkyne dostal. Obžalovaný kričal aj na svedkyňu, keď sa pohádali. Nadával jej „piča“.
Svedkyňa neuprednostňovala jedného pred druhým. Keď bolo treba, dostal jeden, dostal druhý po riti,
po hlave. Keď jeden niečo potreboval dostal to, keď druhý niečo potreboval dostal to. Raz sa jeden
pritúlil, raz druhý. Jeden deň sa venovala jednému, druhý druhému. Na doplňujúce otázky uviedla, že po

spáchaní skutku nevnímala zmeny vo vzťahu poškodenej a svedka A.. Poškodená začala navštevovať
gynekológa od roku 2020, po tom skutku. Deti mali spoločnú izbu, nevedela uviesť do ktorého roku.
Potom sa spravila izba v podkroví a obžalovaný sa tam presťahoval. V kúpeľni mal uskladnené náhradné
oblečenie len manžel a to tričká, spodné prádlo, montérky čo nosí do roboty.
Svedok F. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel po týždni, možno aj viac.

Dozvedel sa to doma na dvore od manželky, že vraj obžalovaný znásilnil poškodenú. On tomu neveril.
Volali mu, že sa porozprávajú, ale on že musí opatriť dobytok. Keď sa takéto stalo, vyhodil ho z domu.
Pobalil si veci a išiel buď do tých Lužianok alebo do toho servisu. Potom sa to riešilo trestným
oznámením. Potom išli na obecný úrad zrušiť trvalý pobyt. S obžalovaným sa ani nestretli, nerozprávali.
On len s tou svojou partiou. Potom bol kľud aj z jednej strany aj z druhej. Dcéra bývala u nich.

Chlapec doma nebol. Staršia dcéra si našla frajera z Hornej Královej, ktorý u nich občas prespával.
Volal sa N. A.. S poškodenou a svedkom A. spoločný čas netrávil. Život išiel ďalej. Keď svedkyňa
M. otehotnela, akoby poškodená trošku žiarlila. Ale na dieťa sa tešili a poškodená ho aj kúpala. Ako
rodina svedkyne M. pomáhali. Natankovali auto, kúpili plienky, pomáhali aj finančne. Keď poškodená
odchádzala z domu, tak sa svedok prišiel rozlúčiť. Ako dôvod odchodu mu uviedla, že sa tam necíti

dobre, že keď sa tam obžalovaný zastaví oprať veci, niečo si zobrať sa necíti dobre. Jeho aj s manželkou
dala na súd za výživné. Obžalovaného sa na skutok pýtal, pričom obžalovaný mu odpovedal, že sa
to nestalo a že poškodená chce peniaze. Povahu obžalovaného zhodnotil ako prchkú. Obžalovaný
a poškodená pred spáchaním skutku mali klasický bratský vzťah. Neboli tam extrémne hádky, ani sa
extrémne nebili. Zmena správania obžalovaného nastala ako začal chodiť na strednú školu. Mal tú zlú

partiu. Bol v druhom alebo treťom ročníku. Došiel zo školy, niečo sa mu tam asi stalo. Bolo na ňom vidieť
agresivitu. Sadol na motorku a išiel sa ukľudniť, ale doma všetko fungovalo. Svedok nevedel o tom,
že by obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, alebo že by ju bil. Poškodená sa mu nesťažovala.
Na doplňujúce otázky uviedol, že deti bývali u nich v rodinnom dome. Obžalovaný dostal vlastnú izbu
približne 6 – 7 rokov dozadu. Dievčatá mali svoju izbu.

Podľa§264odsek1Trestnéhoporiadkubolananávrhobhajcupostupompodľa§264odsek1Trestného
poriadku prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 07.09.2021 z čl. 94 - 95 (tretia
zápisnice výsluchu, tretí odsek týkajúci sa správania poškodenej a svedka A. na hodoch).
K rozporu svedok uviedol, že ona poškodená a svedok A. neboli pri nich na tých hodoch, boli obďaleč,
približne 10 metrov od nich. Na tých hodoch sa objímali, hladkali, bozkávali.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne C. A., ktorá uviedla, že poškodená je priateľkou jej syna. V čase spáchania skutku u nich
doma prerábali regál a preto sa aj so synom prišli k poškodenej pozrieť, ako regály robí jej otec. Bolo to
v lete, poškodená vtedy ešte chodila do školy. V tom týždni v piatok večer prišiel za ňou syn, že potrebuje
ísť súrne za poškodenou. Keď sa vrátil aj s ňou, bola veľmi rozrušená, plakala a syn jej povedal, že ju

znásilnil brat v ten deň, keď u nich doma boli pozrieť regál. Viac detailov jej poškodená nepovedala. V ten
deň to povedala poškodená aj svojej matke za prítomnosti priateľky obžalovaného. Syn ju zobral k nim
z dôvodu, že zmena prostredia jej pomôže. Od syna svedkyňa vedela, že poškodená nespávala dobre,
strhávala sa. Svedkyni pustili syn a poškodená nahrávky, z čoho bola zaskočená, keďže na nich bolo,„že či chce, aby sa najedol lyžičkou, alebo niečo také, že či ho E. chce kŕmiť cez sondu.“ Na druhý deň
v sobotu k nim prišli rodičia poškodenej montovať regál, otec, ktorý v tom čase ešte nevedel o skutku
bol uvoľnený a matka bola iná, bolo vidieť, že je medzi dvoma deťmi a nevedela čo. Otec sa na adresu

obžalovaného vyjadroval, že je to lajdák, z jeho slov bola počuť sklamanie a o poškodenej rozprával
aká je dobrá, ako doma pomáha. Rodičia poškodenej potom odišli, následne odišli aj syn s poškodenou
a potom sa porozprávali s otcom a povedali mu čo sa stalo. Otec bol hlavný iniciátor toho, že je to
potrebné nahlásiť na polícii. Po skutku bolo na poškodenej vidieť, že bola iná. Potom asi rok ešte bývala
doma a potom v jeden piatok jej volal syn, že potrebuje ísť za poškodenou, že je v zlom stave. Spolu

so synom sadli do auta a išli za poškodenou. Keď prišli, privítala ich mladšia sestra Renáta, podala
im malú príručnú tašku so slovami, aby na poškodenú dávali pozor. Keď si sadli do auta poškodená
strašne plakala a celá sa triasla. Plakala celú cestu domov, nevedela sa utíšiť. Následne jej povedali,
že keď poškodená prišla domov zo školy, doma bol obžalovaný, ktorý tam v tom čase už nebýval. Syn
s poškodenou u svedkyne ostali na víkend a v nedeľu, keď išla domov jej svedkyňa povedala, že ak jej to
pomôže, nemá problém s tým, aby u nich bývala dlhodobo. Večer sa vrátili obaja, poškodená mala viac

vecí a aj veci do školy. V pondelok od nich išla do školy a poobede išli k rodičom poškodenej povedať,
že ostane u nich. Poškodená sa u nich v domácnosti postupne upokojila, chodila do školy a dobre
zmaturovala. Potom ako sa odsťahovala, k rodičom poškodenej sa nasťahoval obžalovaný. Poškodená
sa jej zdôverila, že z obžalovaného má strach.
Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď

svedkyne F. D., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že obžalovaný je jej brat a odmietla podľa § 130
odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vo veci vypovedať.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný znalecký posudok znalca doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD. č. 50/2020 z odvetvia
elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), odhad hodnoty elektrotechnických

zariadení a elektroniky, počítačové programy (software) (2. zv. vyšetrovacieho spisu). Zo znaleckého
posudku súd zistil, že znalec vykonal obhliadku mobilného telefónu, ktorý bol predložený na znalecké
skúmanie zistil identifikačné údaje o skúmanom mobilnom telefóne: IMEI: 868384048634520, výrobca:
HONOR, mobil: YAL-L21, zaistil obsah pamätí mobilného telefónu, zoznam kontaktov, všetkých druhov
hovorov, SMS správ a chatovú komunikáciu v zadanom časovom intervale od 22.06.2020 do dňa

vykonania obhliadky mobilného telefónu. Zo zaistenej SMS komunikácie bolo zistené, že si v čase po
spáchaní skutku poškodená intenzívne písala so svedkyňou M., ktorá je v tom čase nielen poskytovala
podporu, ale zároveň s ňou aj plánovala, kedy o skutku povedia otcovi poškodenej. Zo zaistenej
komunikácie z aplikácie Messenger (správy a hovory) súd zistil, že v deň spáchania skutku si poškodená
so svedkom A. telefonovala v čase o 22:24:10, pričom si zároveň mu o skutku písala (správy č. 4431 -

4714), a že v čase od spáchania skutku poškodená intenzívne komunikovala so svedkom A., ktorý jej
pomáhal zvládať situáciu, poskytoval je podporu a radil jej ako ďalej postupovať.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 03.07.2020 súdu zistil, že dňa 03.07.2020 o 11:40 hod sa

na ORPZ Nitra, odbor kriminálnej polície Nitra dostavila svedkyňa D. spolu s poškodenou, pričom zo
zápisnice vyplynulo, že jej poškodená dňa 26.06.2020 povedala, že dňa 22.06.2020 v doobedňajších
hodinách ju znásilnil jej brat a na druhý deň (utorok) sa jej vyhrážal. Dcéra jej povedala, že prišiel k nej
do detskej izby na prízemí, ktorá sa nedá zamknúť, boli sami dvaja doma, ona ležala na posteli, a prišlo
k pohlavnému styku. Dcéra jej povedala, že sa nemohla brániť. Nepovedala jej o tom, lebo sa bála, že sa

jej vyhrážal. Poškodená jej pustila telefónnu nahrávku zo dňa 23.06.2020, z ktorej svedkyňa počula, že
sa jej vyhrážal, že buď ticho ty potkan, keď chceš vidieť Jožka najesť sa obidvoma rukami, tak buď ticho.
Ďalej tam bolo počuť, že jej hovorí kurva, aby držala piču. Dcéra v tejto nahrávke hovorila, aby ju pustil,
aby ju nechal. Ešte obžalovaný hovoril poškodenej, že skús niečo rozprávať a nedopadne to dobre.
Termín ku gynekológovi majú 13.07.2020. Dcéra jej povedala, že spodné prádlo zahodila, osprchovala

sa a posteľné prádlo už oprali. Uviedla, že v tento týždeň (v čase podania trestného oznámenia) si
všimla, že medzi poškodenou a obžalovaným vidno už také napätie. Obžalovaný je na otázku, či je to
pravda všetko zaprel a povedal jej, že hocijaká kurva ho tu obviňovať nebude. Zo správy o zdravotnom
stave poškodenej zo dňa 28.04.2022 bolo zistené, že poškodená bola dňa 20.08.2020 vyšetrená na
detskej psychiatrickej ambulancii zo záverom znásilnenie. Psychiatrické vyšetrenie bolo doporučené na

žiadosť z gynekologickej ambulanciu. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
zo dňa 08.11.2021 súd zistil, že poškodená sa zúčastnila dňa 08.11.2021 psychologickej konzultácie
na pracovisku Referát poradensko - psychologických služieb. Na základe výzvy na vydanie mobilného
telefónu zo dňa 03.07.2020 poškodená dobrovoľne vydala mobilný telefón zn. Honor 20, čiernej farby,o čom bola spísaná dňa 03.07.2020 zápisnica o vydaní veci. Na základe Uznesenia o vrátení veci
zo dňa 17.09.2020 bol poškodenej vrátený mobilný telefón zn. A. XX, pretože už nebol potrebný pre
ďalšie konanie, o čom bola spísaná dňa 26.11.2020 zápisnica o vrátení veci. Z odborného vyjadrenia

zo dňa 19.02.2021 vyplynulo, že obžalovaný opakovane odmietol znaleckú psychodiagnostiku. Na
prvý termín predvolania dňa 19.11.2020 prišiel s meškaním 2 hod. a 25 minút. Úprava zovňajška
s výraznými znakmi zanedbanej osobnej hygieny. Oblečené mal tričko s husto popísanými slovami „fuck“
po celej ploche trička. Od prvých fáz stretnutia so znalkyňou bol v správaní a verbalizácii opozičný,
negativisticky s paranoidným nastavením. Po informácii, že pred psychodiagnostikom je potrebné

vykonať preventívne opatrenia proti šíreniu COVID-19 a otázke, z akého dôvodu je jeho občiansky
preukazznečistenýsozasušenýmblatomuviedol„idempreč,jasanenechámurážať“aodišiel.Nadruhý
termín predvolania (04.12.2020) sa pred termínom obžalovaný dňa 01.12.2020 telefonicky u znalkyni
informoval (vo verbálnom prejave s prvkami arogancie), či si má obliecť na vyšetrenie sako a že či je
vyšetrenie zajtra (02.12.2020), znalkyňa obžalovanému uviedla, že sako nie je podmienkou, vyžaduje
sa osobná hygiena a potvrdila mu termín 04.12.2020 o 09:00 hod. Obžalovaný sa na uvedený termín

ku znalkyni nedostavil, neúčasť vopred neoznámil, ani dodatočne neospravedlnil. Obžalovaný pre jeho
nespoluprácu znaleckú psychodiagnostiku o znalkyne neabsolvoval. Zo správy Poľnohospodárskeho
družstva DEVIO Nové Sady zo dňa 22.11. bolo zistené, že C. D. je v uvedenom družstve zamestnaná od
15.02.2013 s pracovnou dobou od 06:00 hod do 18:00 hod, každý druhý deň, pričom v čase spáchania
skutku(22.06.2020)nebolapráceneschopná.ZosprávyspoločnostiRAUNITRAspol.sr.o.,Nitrazodňa

22.11.2022 súd zistil, že F. D. pracuje od 01.03.2015 kontinuálne pre uvedenú spoločnosť ako živnostník
a podľa potrieb si ho spoločnosť najíma na montáže na konkrétnych zákazkách.
K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy.
Zo správy Strednej odbornej školy stavebnej, Nitra zo dňa 22.08.2022 súd zistil, že obžalovaný bol

žiakom predmetnej školy od roku 2015 do roku 2018. Obžalovaný bol v školskom roku 2018/2019
prijatý do I. ročníka nadstavbového štúdia – odbor stavebníctvo, kde dňa 03.10.2018 zanechal štúdium
na vlastnú žiadosť. Zo správy Obce Hruboňovo zo dňa 06.11.2023 súd zistil, že obžalovaný je
slobodný, zdržiava sa na adrese trvalého pobytu, býva tam s rodičmi a so sestrou. Na obecnom úrade
neboli voči nemu riešené priestupky. Zo správy OR PZ Lužianky zo dňa 21.11.2023 bolo zistené, že

obžalovaný má v okolí bydliska dobrú povesť. Ďalej bolo zistené, že obžalovaný je v súčasnosti trestne
stíhaný. Z aktuálneho odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z aktuálnej centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný bol 19krát
priestupkovo riešený. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku dopravy, za ktoré mu boli
ukladané pokuty v rozmedzí 10 až 600 Eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo skutku
uvedeného vo výroku rozsudku právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 2

písmeno b) (na chránenej osobe) Trestného zákona s použitím § 139 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného
zákona,nakoľkobolodostatočnýmspôsobompreukázané,žeskutoksastal,vykazujeznakyžalovaných
trestných činov a tieto zavinene spáchal obžalovaný C. D., ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky trestného činu znásilnenia po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože násilím, respektíve

hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, trestný čin spáchal na dieťati (§ 127 odsek 1
Trestného zákona) a na blízkej osobe - sestre (§127 odsek 4 Trestného zákona), teda na chránenej
osobe podľa § 139 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona a zároveň naplnil všetky zákonné znaky
trestného činu súlože medzi príbuznými po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože ako brat vykonal
súlož so sestrou (súrodencom).

Realizované dokazovanie vyústilo do nevyhnutnej úpravy skutkovej vety obžaloby tak, že pri celkovej
úprave skutkovej vety, resp. jej skutkových okolností súd vychádzal bezprostredne z výpovede a
slov poškodenej E. D., ktorú poškodená učinila v konaní pred súdom dňa 25.08.2023, výpovede
obžalovaného C. D. pred súdom dňa 16.06.2023 a výpovedí svedkov C. D. a F. D. pred súdom dňa
23.08.2023 tak, aby zostala zachovaná totožnosť skutku a to spresnením času, miesta spáchania, ako

aj spresnením samotného priebehu páchania žalovaných trestných činov.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Ak
páchateľ takýto trestný čin spácha závažnejším spôsobom konania (§ 138 Trestného zákona), nachránenej osobe (§ 139 Trestného zákona), z osobitného motívu (§ 140 Trestného zákona), na žene
vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo spoločným konaním najmenej dvoch
osôb, posudzuje sa takéto konanie podľa prísnejšej právnej kvalifikácie uvedenej v odseku 2 citovaného

ustanovenia. Chráneným objektom je právo ženy rozhodovať slobodne o svojom pohlavnom živote.
Hmotným predmetom útoku je žena bez ohľadu na vek, vyspelosť, spôsob jej života a môže ísť aj o ženu,
s ktorou mal páchateľ v minulosti pohlavný styk. Donútenie ženy k súloži znamená, že páchateľ násilným
konaním prekonáva vážne mienený odpor ženy a žena podľahne preto, že nemá iné východisko a upustí
od ďalšieho odporu pre zrejmú beznádejnosť alebo strach, že páchateľ hrozbu bezprostredného násilia

aj vykoná. Ak páchateľ spácha uvedený trestný čin na blízkej osobe (§ 127 odsek 4 Trestného zákona)
a dieťati (§ 127 odsek 1 Trestného zákona) ide o trestný čin spáchaný na chránenej osobe (§ 139
písmeno a), písmeno c) Trestného zákona).
Prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykoná súlož
s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom. Chráneným objektom je záujem spoločnosti na
zdravej populácii. Príbuznými v priamom rade sú bez obmedzenia všetci predkovia a potomkovia, nie je

pritomurčujúce,žejednotlivéblízkeosobynepochádzajúpriamojednaoddruhej.Subjektomuvedeného
trestného činu môže byť len príbuzný.
Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný C. D., ktorý bol dňa 22.06.2020 doma v rodinnom
dome na adrese I. XX, A. sám s poškodenou E. D., ktorá v tom nechodila do školy z dôvodu pandémie
COVID-19, pričom ich spoločná sestra Renáta bola v tom čase v škole a ich rodičia boli v práci,

prišiel za poškodenou do jej detskej izby, ktorá sa nachádzala na prízemí a ktorú mala spoločnú so
sestrou Renátou, pričom obžalovaný mal v tom čase vlastnú detskú izbu na poschodí rodinného domu.
Poškodená v tom čase sedela na svojej posteli v detskej izbe a v rukách držala mobilný telefón.
Obžalovaný si k nej na jej posteľ prisadol. Poškodená na to povedala obžalovanému, aby sa išiel
najesť, že navarila, na čo jej obžalovaný povedal že nechce, tak mu ona povedala, že tak sa ide ona

najesť a odložila svoj mobilný telefón. Obžalovaný ju chytil za zápästie, na čo poškodená reagovala tým
spôsobom, že mu hovorila aby ju pustil a aby ju nechal tak, na čo jej odpovedal aby nevyvádzala ako
malé decko, strelil jej facku a povedal jej, že nikam nepôjde. Potom poškodenej vykrútil ruky za chrbát,
otočil ju, sadol si na chrbát v časti krížov a držal jej ruky. Jednou rukou jej za chrbtom držal ruky a druhou
rukou jej vyzliekol kraťasy a spodné prádlo, ktoré následne hodil na zem a vnikol do nej pohlavným

orgánom a vykonal s ňou súlož. Poškodenej, ktorá sa počas celej doby ako ležala na bruchu mykala,
snažila sa ujsť, opakovane mu hovorila že to nechce a aby ju nechal, sa v momente, keď sa obžalovaný
naprával, sa podarilo prevrátiť sa na bok, čím zo seba zhodila obžalovaného, ktorý jej bol v tom čase
za chrbtom, a utiecť do kúpeľne. Deň po skutku sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak nebude mlčať, ublíži
jej vtedajšiemu partnerovi.

Obžalovaný je z protiprávneho konania usvedčovaný priamo výpoveďou poškodenej, ktorá zhodne
vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, nepriamo výpoveďami svedkov A., M., A.
a D., výpoveďou znalca z odboru psychológia, listinnými a vecnými dôkazmi a znaleckými posudkami.
Pri osobne orientovanom a navyše sexuálne motivovanom trestnom čine je vždy významným dôkazom
výpoveď poškodenej osoby, teda obete trestného činu. Poškodená ako svedok vypovedala pod

prísahou, po poučení o dôsledkoch krivej prísahy a svojou výpoveďou presvedčila súd o tom, že bola
obeťou znásilnenia (že so súložou dobrovoľne nesúhlasila a že sa bola na nej vykonaná za použitia
násilia). Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalkyňa z odboru
psychológiePhDr.Mgr.ElenaFortis,ktorápoškodenúvyšetrila,vzávereznaleckéhoposudkuč.96/2020
aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že výpoveď poškodenej možno považovať za

vierohodnú, vzhľadom k tomu, že je schopná adekvátne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila.
Nezistila u nej žiaden sklon ku konfabulovaniu ani disimulačné tendencie. Samotná skutočnosť, že
poškodená mala mesiac po spáchaní skutku pohlavný styk so svojím priateľom nie je skutočnosťou,
ktorá by narúšala dôveryhodnosť poškodenej, nakoľko znalkyňa podrobne vo svojej výpovedi vysvetlila,
že obete sexuálnych útokov sa k nadväzovaniu ďalších vzťahov stavajú individuálne, následky sa môžu

prejaviť aj po výrazne dlhšom časovom období a sama poškodená odmietala sexuálnu polohu „zozadu“,
v ktorej bol spáchaný skutok, mala psychické problémy s riešením ktorých vyhľadala odbornú pomoc
a znalkyňa túto skutočnosť označila ako následok.
Na druhej strane vo vzťahu k obžalovanému, zo znaleckého posudku z odvetvia psychológie
súd zistil, že štruktúra osobnosti obžalovaného sa vyznačuje nezrelosťou, nízkou mierou stability

a predvídateľnosti účasti racionálnych a emočných mechanizmov v rozhodovacích a zvládacích
procesoch, nízkou kapacitou pre zvládanie záťaže, negatívnym sebaobrazom, nízkou mierou kvality
sociálnych zručností s tendenciou k sociálne menej prijateľným riešenia, sociálnej hostilite, negativizmu,
ako kompenzačnej stratégie v snahe udržať prijateľnosť sebaobrazu. Emočná nezrelosť zvyšuje rizikoneadekvátnych, slabo kontrolovaných reakcií. U obžalovaného znalec nezistil tak závažné faktory,
ktoré by zásadne zvyšovali pravdepodobnosť uspokojovania pohlavného pudu neadaptívnym, sociálne
neakceptovateľným spôsobom, avšak zároveň konštatoval, že aj keď je pravdepodobnosť takéhoto

agresívneho konania zo strany obžalovaného nízka, pokiaľ by sa vyskytla, bude dôsledkom situačného
zlyhania v nadmernej alebo pretrvávajúcej interpersonálnej záťaži, ako reaktívny stav a nadobudlo
by podobu reakcie na podnet. Vzhľadom na uvedené skutočnosti znalec vyhodnotil všeobecnú
vierohodnosť obžalovaného ako zníženú práve s ohľadom na jeho osobnostné charakteristiky
a kognitívne špecifiká, ktoré smerujú k zjednodušovaniu podnetovej schémy a prehliadaniu detailov

vytvárajúcich komplexnosť podnetu, ktorá môže byť vzhľadom k zníženej schopnosti zvládať záťaž
nadlimitná. Špecifickú vierohodnosť obžalovaného znalec taktiež vyhodnotil ako zníženú. Uvedené
skutočnosti (neschopnosť zvládať záťažové situácie a sklon k menej sociálne prijateľnému riešeniu) sú
podporené aj výsluchmi obžalovaného, poškodenej a svedkov A. a M., kedy na jednej strane obžalovaný
hodnotil súrodenecký vzťah s poškodenou ako normálny, kedy poškodenú občas bil, väčšinou v reakcii
navýčitkypoškodenej,avšaknepovažovaltakétobitkyzapresahujúcenormuzdôvodu,že„niktoneostal

ležať na zemi“ a na druhej strane výpovede poškodenej, ktorá vypovedala, že obžalovaný ju pravidelne
bil, a keď spadla, tak ju kopal na zemi a pri jednom incidente po spáchaní skutku ju držal pod krk
a vyhrážal sa jej s nožom, čo potvrdila aj svedkyňa M., ktorá bola priamou účastníčkou tohto incidentu
a aj svedok A., ktorému poškodená v aktuálnom čase písala o tomto incidente. Práve z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa voči poškodenej opakovane a dlhodobo správal agresívne.

Výpoveď obžalovaného je v tomto kontexte nepresvedčivá.
Súd aj vzhľadom na znalecké závery konštatoval, že bez ohľadu na osobnosť poškodenej, jej výpoveď
bola dostatočne presvedčivá a nechýbala jej logika v opise spôsobu, akým sa mal skutok stať.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že spomienky obete sexuálneho zločinu síce môžu byť
mimoriadne nepríjemné, avšak väčšinou je práve výpoveď obete jediným priamym usvedčujúcim

dôkazomznásilneniaapretojepodstatné,abyvýpoveďpoškodenejobetebolavhlavnýchapodstatných
dejových momentoch jednoznačná. Súd po vyhodnotení výpovede poškodenej, napriek citlivosti
popisovaného trestného činu sexuálneho charakteru konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že
poškodená už od prvotnej výpovede na polícii až po výpoveď na hlavnom pojednávaní vypovedala
v podstatných skutkových okolnostiach rovnako. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že

dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u každého jednotlivca jeho
biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami.
Znalkyňa z oblasti psychológie, ktorá poškodenú vyšetrovala, na hlavnom pojednávaní vyhodnotila
pocity poškodenej z konania obžalovaného ako fyzické a psychické príkorie. V psychickom
stave k času podaniu posudku bolo znaleckým skúmaním zistené neurotické prežívanie, zvýšená

úzkostlivosť, depresívne ladenie, emocionálna dekompenzácia a labilita až instabilita. Uvedený
psychický diskomfort je podmienený pociťovaním psychického a fyzického utrpenia poškodenej zo
správania sa obžalovaného vo vzťahu k poškodenej. Uvedené skutočnosti podporili aj svedecké
výpovede svedkov A. a A., ktorí zhodne uviedli, že poškodená mala problémy so spánkom a aj rok
po spáchaní skutku potom, ako našla obžalovaného doma v spoločnosti ich rodičov na to reagovala

odsťahovaním sa z domu, usedavým plačom, triasla sa a až časom sa upokojila. Poškodená sama
uviedla, že vyhľadala odbornú pomoc, pretože nevedela spávať, budila sa zo sna a nevedela sa
sústrediť.
Obrana obžalovaného, že si to poškodená na neho vymyslela, pretože pozornosť ich matky sa po
oznámení tehotenstva svedkyne Okelovej preniesla z poškodenej na svedkyňu bola spochybnená

výpoveďou samotnej poškodenej a aj svedkov A., M., D., ktorí v podstate zhodne uviedli, že poškodená
mala počas tehotenstva so svedkyňou M. dobrý vzťah, jej ako druhej povedala o znásilnení, ako
vyplynulo zo zabezpečenej SMS a internetovej komunikácie skutok spolu riešili, poškodená svedkyni
so starostlivosťou o maloleté dieťa pomáhala, aj následne po odchode z domu sa o dieťa zaujímala
a v kontexte týchto skutočností obranu obžalovaného v tomto smere súd považoval za účelovú, rozpornú

a nelogickú. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že sama poškodená nebola iniciátorom podania
trestného oznámenia, ale iniciátorom bol ich otec a trestné oznámenie podávala matka obžalovaného
a poškodenej až dňa 03.07.2020.
K ďalšej obrane obžalovaného spočívajúcu v tom, že o nevere voči svedkyni M., ktorá sa stala na
začiatku ich vzťahu (november 2019) mal svedkyni povedať sám dňa 26.06.2020 pod tlakom vyhrážok

zo strany poškodenej, sa vykonaným dokazovaním ukázala ako nepravdivá, nakoľko sama svedkyňa
M. zhodne s poškodenou uviedli, že o nevere povedala poškodená minimálne pol roka pred spáchaním
skutku (poškodená vypovedala, že to bolo približne v novembri 2019 a svedkyňa vypovedala, že to
bolo v januári 2020). Je pritom irelevantné, aj s ohľadom na odstup času (v čase výpovede na hlavnompojednávaní takmer 4 roky po oznámení nevery), kedy presne k tomuto oznámeniu došlo a nemalo
to vplyv na presvedčivosť poškodenej. K nadväzujúcej obrane obžalovaného, že poškodená povedala
svedkyni M. po spáchaní skutku o nevere a nie o znásilnení súd považoval za potrebné uviesť, že

táto obrana bola vyvrátená priamo svedkyňou M., ktorá bola prijímateľom tejto informácie a tvrdenie
obžalovaného tak súd vyhodnotil ako nepravdivé.
Vo vzťahu k obrane obžalovaného, že v deň po spáchaní skutku mal počas pohlavného styku so
svedkyňou M. svoje intímne partie neupravené, pričom túto skutočnosť potvrdila aj samotná svedkyňa
súd uviedol, že táto skutočnosť je bezpredmetná v kontexte ako bolo preukázané, že sa skutok stal, kedy

poškodená vypovedala, že obžalovaného zhodila zo seba a tento padol na stranu, že jej bol chrbtom
a jeho intímne partie priamo nevidela a nemohla teda vedieť o tom, v akom stave boli intímne partie
obžalovaného.
Súd mal za preukázané, že obžalovaný násilím vykonal na poškodenej súlož. Násilie spočívalo zo strany
obžalovaného v tom, že poškodenej efektívne vykrútením rúk za chrbát, otočením poškodenej na brucho
a sadnutím si na jej kríže zabránil v pohybe a vykonal na nej súlož aj napriek tomu, že poškodená sa

mykala,chcelahozosebazhodiťaslovnemuopakovanedávalanajavo,nechjunechá,nechjunechytá.
Po súloži jej obžalovaný ešte hrozil, že ak niekomu niečo povie (nebude „držať piču“), jej vtedajší priateľ
Jožko bude jesť cez slamku a ona ho bude kŕmiť. Zároveň vykonaním súlože s poškodenou vykonal
sex so sestrou.
Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním

ako trestne zodpovedná osoba dopustil trestných činov vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle
podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota vedomosti a vôle), kedy chcel svojím konaním porušiť
záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal.
Obžalovaný použil násilie voči svojej sestre (poškodenej) a vykonal s ňou súlož a to aj napriek jej
opakovane verbalizovanému nesúhlasu a fyzickom odpore.

Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného súd postupoval pri ukladaní
trestu zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu
uvedené v Trestnom zákone.

Obžalovaný C. D. nebol v minulosti súdne trestaný. Doposiaľ bol 19krát priestupkovo riešený, za čo mu
boli opakovane ukladané pokuty, a to až do výšky 600,- Eur. Zo zabezpečených správ na obžalovaného
vyplynulo, že tento má v okolí bydliska dobrú povesť, býva na adrese trvalého pobytu s rodičmi a sestrou
a z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že na veľkú noc v roku 2023 sa presťahoval do domu po starom
otcovi v tej istej obci.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (vzhľadom na
jeho predchádzajúce priestupkové postihy, ktoré s ohľadom na výšky ukladaných pokút je potrebné
považovať za viac závažné, neistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa písmena j)) a vzhľadom na spáchanie
viacerých trestných činov zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona.
Trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri určovaní trestu bola určená v ustanovení § 199 odsek 2

Trestného zákona v rozmedzí 7 až 15 rokov a po aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona z dôvodu
prevahy priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe od 9 rokov 8 mesiacov do 15
rokov, a to na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 9 rokov 8 mesiacov, nezistiac žiadne
okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa odôvodňujúce použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa
§ 39 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na najmä osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ

nebol súdne trestaný, z miesta svojho bydliska je hodnotený kladne a aj s ohľadom na jeho nízky vek.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám ustanoveným pre ukladanie
trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa §
34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie,
pretožezabezpečíochranuspoločnosti,zabrániobžalovanémuvpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov. Morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou vyjadruje aj uložený trest.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody

pre úmyselný trestný čin.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú si poškodená
uplatnila vo výške 20.000 eur rozhodol súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku tak, že
poškodenú E. D. odkázal na civilné sporové konanie, pretože na takéto rozhodnutie by bolo potrebnévykonať ďalšie dokazovanie (výška nemajetkovej ujmy, dôvodnosť a rozsah spôsobenej ujmy), nakoľko
výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nevytvorili súdu dostatočný podklad na rozhodnutie
o náhrade nemajetkovej ujmy a ďalšie dokazovanie zamerané na zabezpečenie potrebných podkladov

by presahovalo rámec trestného stíhania obžalovaného a neúmerne by ho predlžovalo.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.