Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234972
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:5123234972.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: GOEX, s.r.o., so sídlom
Strážna3/A,Bratislava-mestskáčasťNovéMesto,IČO:31378676,právnezastúpený:Weis&Partners
s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému:
ALTREA n.o., so sídlom Karmínova 1068/1, Žilina - Budatín, IČO: 36 149 829, právne zastúpeného: HHB

advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č. k. 17 C 13/2024-109 zo dňa 19.02.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol o návrhu

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Skonštatoval, že žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o zriadení vecného bremena
uzatvorená medzi účastníkmi ALTREA n.o., Karmínova 1068/1, Žilina 010 03, IČO: 36 149 829, ako

oprávneným z vecného bremena a GOEX, s.r.o., Karmínova 1068/1, Žilina-Budatín 010 03, IČO: 31 378
676, ako povinným z vecného bremena, uzatvorená dňa 18.05.2017, na základe ktorej bol povolený
vklad vecného bremena Okresným úradom Poprad, katastrálny odborom, pod č. V-6402/2017 zo dňa
11.01.2018 - číslo zmeny 5/18, je neplatná. Alternatívne, aby súd určil, že žalobca GOEX, s.r.o., IČO:
31 378 676, so sídlom Karmínova 1068/1, Žilina-Budatín 010 03, zápis v: Obchodný register Okresného
súdu Žilina, Odd.: Sro, vložka č. 2956/L je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva

č. XXX pre k. ú. A., obec A., B. C., pozemky registra CKN parcely č. 135, č. 136/1, č. 137/1, č. 137/2,
č. 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov Lučivná s.č. XXX na CKN p.č. 137/1, nezaťažených
vecným bremenom: „Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného
bremena, ako aj jeho právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník
nehnuteľnosti CKN p.č. 135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov Lučivná
s.č. XXX na CKN p.č. 137/1 v prospech D. E., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina podľa

zmluvyozriadenívecnéhobremenaV-6402/2017zodňa11.1.2018-číslozmeny5/18“.Návrhodôvodnil
tým, že na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. A., , sú uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobcu najmä, nie výlučne, Hotel pri domove dôchodcov Lučivná (stavba so súpisným číslom XXX
postavená na parcele registra CKN č. 137/1 o výmere 1.348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie). Na predmetnom liste vlastníctva je v časti C: ŤARCHY zapísané nasledovné vecné bremeno:
„Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena, ako aj

jeho právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti
CKN p.č. 135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov Lučivná s.č.XXX naCKN p.č.137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina podľa
zmluvy o zriadení vecného bremena V-6402/2017 zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18“. Vecné bremeno
bolo zriadené bezodplatne. Predmetom tohto konania je určenie absolútnej neplatnosti tohto právneho

úkonu, v čoho dôsledku je dnes zavkladované vecné bremeno in rem, ktoré je podľa názoru žalobcu v
rozpore s dobrými mravmi, a zároveň nespôsobilé k zavkladovaniu. Vecné bremeno sa zriadilo v práve
žalovaného z vecného bremena, ako aj jeho právnych nástupcov (teda z obsahu vyplýva návrh na zápis
inpersonam,nieinremakovyplývazozmluvyazozapísanéhobremenanalistevlastníctva).Formulácia
takéhoto vecného bremena „užívať v rozsahu ako vlastník“ nie je možná, pretože má simulovať nový

vlastnícky vzťah v celom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a zároveň znemožňuje skutočnému
vlastníkovi akékoľvek užívanie svojej nehnuteľnosti – hotela. Navyše keď zmluvu podpísala za obe
strany tá istá fyzická osoba a ešte k tomu došlo k poškodeniu spoločnosti žalobcu tak, že vecné
bremeno sa zriadilo bezodplatne. Uvedenému zaťaženiu nehnuteľnosti nepredchádzalo žiadne valné
zhromaždenie a rozhodovanie spoločníkov. Povolením vkladu došlo k úplnej blokácii hotela žalovaným
- oprávneným z vecného bremena a k úplnému zamedzeniu výkonu vlastníckych práv žalobcu s

vlastnou nehnuteľnosťou, pretože ak by vlastník žalobca vykonával svoje vlastnícke práva, automaticky
by zasahoval do práv oprávnenej osoby vyplývajúcich so zriadeného vecného bremena. Zmluva, ani
návrh na vklad, v znení, v ktorom boli zavkladované, nie sú spôsobilými listinami na vklad, a kataster
nepristupoval pri povolení vkladu so žiadnou odbornou starostlivosťou a vklad bez prerušenia a opravy
vecného bremena z in rem na in personam povolil.

3. Zároveň žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by oprávnenému z vecného bremena
ALTREA n.o., Karmínova 1068/1, Žilina 010 03, IČO: 36 149 829, sa po dobu súdneho konania o
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.05.2017, resp. konania o určenie,
že na nehnuteľnostiach, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. A., obec Lučivná, okres

C., vecné bremeno podľa zmluvy o zriadení vecného bremena V-6402/2017 zo dňa 11.01.2018 -
číslo zmeny 5/18, neviazne, zakázalo realizovať práva vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena.
Návrh odôvodnil tým, že v hoteli patriacom žalobcovi sú priestory vypratané, nezisková organizácia
je odsťahovaná a podľa všetkého ani nemá kto realizovať práva zo zriadeného vecného bremena.
Na druhej strane však existencia tohto obsolentného vecného bremena je spôsobilá denno-denne

spôsobovať škodu žalobcovi, nakoľko tento nemôže priestory bez toho, aby toto vecné bremeno
porušil, ani len krátkodobo prenajať. Nehnuteľnosť patriaca spoločnosti GOEX, s.r.o. pozostáva z dvoch
prepojených, ale v princípe samostatných objektov a) pôvodný renovovaný objekt z roku 1970, ktorý
bol prevádzkovaný neziskovou organizáciou Altrea, n.o, ako zariadenie pre starých b) nový objekt
skolaudovaný a uvedený do prevádzky v roku 2013, ako nová, dominantná samostatná 4-poschodová

budova hotelového zariadenia. Altrea, n.o. bola založená v roku 2000 a neskôr prevádzkovala svoju
činnosť v pôvodnom čiastočne renovovanom objekte z roku 1970. F. G. na základe zmluvy, ktorú
podpísal bez súhlasu orgánov spoločnosti, ako štatutár D., n.o. a súčasne ako konateľ GOEX, s.r.o.,
na vklad predmetného vecného bremena v prospech svojej neziskovej organizácie na všetky objekty,
vrátanepozemkov,ajkeďuhotelovejčastiboloodpočiatku,vzhľadomnacharakterzariadenia,vylúčené

jej využitie pre poskytovanie sociálnych služieb; následne v krátkej dobe dňa 16.06.2018 správna
rada Altrea, n.o. rozhodla o zrušení prevádzky zariadenia pre seniorov do tej doby používanej staršej
časti nehnuteľnosti, a to od 30.09.2018. V tej istej dobe F. G. ako štatutár GOEX, s.r.o. inicioval
spracovanie projektu prestavby zariadenia pre starých v areáli Lučivná na zariadenie hotelového typu
(stavebné povolenie vydané 11.12.2018), čím definitívne ukončil akúkoľvek možnosť v budúcnosti

poskytovať sociálne služby v týchto priestoroch. Dňa 30.06.2018 bola nezisková organizácia Altrea,
n.o. tiež vymazaná z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Nevyhnutná potreba nariadenia tohto
neodkladného opatrenia vychádza z toho, že konečným užívateľom výhod tejto neziskovej organizácie
je minoritný spoločník žalobcu - povinný z vecného bremena p. F. A. G.. Medzi minoritným spoločníkom
a žalobcom – spol. GOEX, s.r.o. je iniciovaných niekoľko konaní – neodkladné opatrenia, exekúcia,

trestné oznámenie, žaloby a i. podania, čo preukazuje, že medzi týmito stranami je situácia napätá,
až vyostrená, a tak ako sa dialo doposiaľ, je dôvodné predpokladať, že aj zriadené vecné bremeno je
nástrojom, ktorý slúži na vyjednávanie minoritného spoločníka, prostredníctvom nastrčenej neziskovej
organizácie, aby si zo spoločnosti GOEX, s.r.o. vyjednal čo “najštedrejší odchod“. Pretože toto vecné
bremeno n.o. nevyužíva, má ho zapísané na liste vlastníctva, a účel tohto vecného bremena, kým ho

súd nevyhlási za nulitné, nie je nič iné, len spol. GOEX, s.r.o. maximálne možne obmedzovať vo výkone
svojho vlastníckeho práva, a to až do doby, kým nepristúpi na podmienky minoritného spoločníka na
výplatu vyrovnacieho podielu, ktorého realita však nekorešponduje s účtovným stavom spoločnosti.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu nemožno
nariadiť. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu neodkladného
opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie, žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti z ktorých by bolo možné

vyvodiť hroziacu bezprostrednú ujmu žalobcu spojenú so záložným právom v prospech žalovaného,
ktoré by vyžadovalo dočasnú a neodkladnú úpravu pomerov strán sporu vo forme neodkladného
opatrenia. Naopak samotný žalobca uvádza, že žalovaný je odsťahovaný z priestorov a nemá kto
realizovať právo vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca v konaní žiadnym
spôsobom neosvedčil, že existencia vecného bremena spôsobuje nejakým spôsobom žalobcovi škodu

a že preto nemôže žalobca priestory ďalej prenajať. Žalobca neosvedčil existenciu akýchkoľvek úkonov
žalovanéhosmerujúcichkrealizovaniutakýchprávvyplývajúcichzvecnéhobremena,ktorébyžalobcovi
spôsobovali alebo mohli spôsobiť ujmu.

5. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že podľa odôvodnenia
okresného súdu je existencia sporného vecného bremena len domnele spôsobilá privodiť škodu a

žiadna nehrozí, resp. vznik žiadnej nebol preukázaný. Súd nemá za osvedčenú potrebu bezodkladnej
úpravy. Cele odôvodnenie súdu je chabé, cituje teóriu alebo zákonné ustanovenia. Súd v podstate
celé toto rozhodnutie, kde je vidieť vlastnú činnosť / konštatáciu súdu, je v bodoch 16. až 20., a
to: - neosvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by vyžadovalo potrebu neodkladnej úpravy
práv? - pričom súd ale konštatuje, že vie, že žalovaný vecné bremeno neužíva? - Žalobca neosvedčil,

že existencia vecného bremena – ŤARCHY NA LV je spôsobilá privodiť ujmu / škodu alebo ju
spôsobuje. To je všetko, čo súd uviedol. Podľa názoru žalobcu sú jeho závery súdu prvej inštancie
absolútne nepreskúmateľné, a povrchovo vec vyhodnotil. Okresný súd razí nebezpečný precedens,
ktorým pokiaľ nevznikla škoda a nebola preukázaná žalobcom, nie je dôvodná obava, a nie je potrebné
neodkladné opatrenie nariaďovať. To potom ale znamená, že najprv musí vzniknúť porušenie / škoda /

iný zásah, potom už ale preventívnosť neodkladného opatrenia stráca akýkoľvek význam. Podľa
názoru žalobcu jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval všetko relevantné, no
napriek tomu, a vzhľadom na extrémne strohé odôvodnenie súdu, žalobca podáva odvolanie. s
nasledovným odôvodnením: Poukázal na skutočnosť, že keďže žalovaný priestory nevyužíva, vecné
bremeno neuplatňuje, nariadením neodkladného opatrenia by žalovanému nebola spôsobená žiadna

ujma. Zároveň k odvolaniu doložil odpoveď ČSOB banky, a.s., ktorá odmietla žalobcovi poskytnúť
úver pre zaťaženosť nehnuteľností. V odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru
minoritný spoločník spoločnosti GOEX, s.r.o. a zároveň štatutár spoločnosti Altrea, n.o., pán F. A. G.
využíva zriadené vecné bremeno ako donucovací prostriedok na vyplatenie ním samotným stanovenej
čiastky 600.000 eur za svoj menšinový obchodný podiel a zároveň na obmedzovanie práv nakladania

s majetkom spoločnosti žalobcu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že skutočnosti uvádzané prvostupňovým súdom
v odôvodnení rozhodnutia, ktorým neodkladné opatrenie nenariadil, sú v plnom rozsahu vyvrátené,
dôkazmi podložené, a preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, a toto neodkladné opatrenie nariadil.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že sa plne stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie, má za to, že toto bolo vydané
v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého

uznesenia dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré zamietol návrh žalobcu, a teda má za to,
že už samotné uznesenie a jeho odôvodnenie bez ďalšieho nie je možné spochybniť argumentami
žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní. Žalovaný je toho názoru, že najzásadnejším argumentom
pre zamietnutie návrhu je skutočnosť, ktorú tvrdí sám žalobca – žalovaný vecné bremeno reálne
nevyužíva. Akákoľvek potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v dôsledku nejakých

naliehavých okolností spojených s výkonom vecného bremena je tým logicky vylúčená. Týmto nie je
splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení, ako ho žiadať
nariadiť žalobca a návrh je potrebné zamietnuť. To sa uznesením aj správne vykonalo. Žalovaný ďalej
uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že jeho majetok je v dôsledku existencie vecného bremena
neprenajímateľným a nepredajným a že žalobcovi v dôsledku existencie vecného bremena vzniká

škoda, možno už na prvý pohľad vnímať ako vysoko tendenčné a v konečnom dôsledku aj nepravdivé.
Pre vylúčenie všetkých pochybností týmto žalovaný v prvom rade popiera predmetné tvrdenia žalobcu.
Ak aj v tomto prípade skutočne je naplnená hypotéza o neprenajímateľnosti a nepredajnosti majetku
žalobcu (čo však žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal), tak táto je v skutočnosti spôsobenávýlučne neodborným vedením a spravovaním majetku žalobcu zo strany štatutárneho orgánu žalobcu,
respektíve ním poverenej osoby. Vecné bremeno zriadil sám žalobca a jeho existencia a rozsah nastali aj
v dôsledku prítomnosti vôle samotného žalobcu ho zriadiť. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v konaní

(do podania Odvolania) nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení o tom, že jeho
majetok je v dôsledku existencie vecného bremena neprenajímateľným a nepredajným a že žalobcovi v
dôsledku existencie vecného bremena vzniká škoda. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný
za vecne správne, v súlade so zákonom a z toho dôvodu považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu tak,

že odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm.

d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa úplne

správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, vykonal primerané
dokazovanie s ohľadom na vyššie uvedený výklad problematiky neodkladných opatrení, správne zistil
skutkový stav, v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné

opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia
(výkon)rozhodnutiabudeohrozená.Toznamená,ženavrhovateľneodkladnéhoopatreniamusívnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou,
tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda

neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej
miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že

exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

15. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať
z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sapreukážeexistenciatakýchkonkrétnychúkonovstranysporu(účastníka),vočiktorejnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana (účastník), ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej

strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Ustanovenie § 329 ods. l prvá
veta CSP však nevylučuje možnosť súdu nariadiť vo veci pojednávanie alebo zabezpečiť vyjadrenie
druhej strany k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd konštatuje, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne
je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade,
ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za

predchádzajúce obdobie.

17. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia (§ 329 ods.2 CSP).
Potrebaichúpravymusíbyťbezodkladná,čozahŕňaajprvoknaliehavostianevyhnutnosti.Rozhodujúce
je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej

pozície do takej miery, že nie je možné čakať až na konečnú súdnu ochranu vo veci samej.

19. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana.

20.Predrozhodnutímsúduoneodkladnomopatreníniejezdôvodukrátkostičasupriestorprevykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu

neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna, sp. zn. 5Cdo 25/2019).

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu zaoberal skutočnosťami
rozhodnými pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Jasne uviedol, čo ho viedlo
kzamietnutiunávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Vodvolacomkonanínebolizistené
také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť výroku napadnutého uznesenia. Súd

prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho
nariadenie, ako aj dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia podmienky 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán sporu alebo 2.) je obava, že bude ohrozená exekúcia. V tomto prípade pre nariadenie

neodkladnéhoopatreniabyžalobcamuselosvedčiťpotrebubezodkladnejúpravypomerov. Vkonanínie
je sporné, že žalobca je vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
avšak netvrdil a neosvedčil skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť hroziacu bezprostrednúujmu žalobcu spojenú so záložným právom v prospech žalovaného, ktoré by vyžadovalo dočasnú
a neodkladnú úpravu pomerov strán sporu vo forme neodkladného opatrenia.

23. Otázku platnosti vecného bremena medzi sporovými stranami bude súd posudzovať v konaní vo
veci samej. Až vyriešenie tejto právnej otázky, ktorú nie je možné vyriešiť v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, dá konečnú odpoveď na žalobcove odvolacie námietky, resp. ním uvádzaný
popis komplikácií súvisiacich s podnikateľským využitím obchodného majetku spoločnosti – objektu
v k.ú. A.. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že tento právny stav môže argumentačne využívať riaditeľ

žalovaného ako menšinový spoločník žalobcu v rámci vyjednávania o odpredaj obchodného podielu. V
rámci konania o neodkladnom opatrení sa však rieši výlučne otázka potreby neodkladne upraviť pomery
účastníkov konania, pričom bolo preukázané, že na naradenie neodkladného opatrenia nie sú splnené
zákonné podmienky vyžadované Civilným sporovým poriadkom.

24. Z tvrdenia žalobcu ako aj žalovaného je zrejmé, že žalovaný je odsťahovaný z priestorov a tak nemá

kto realizovať právo vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca neosvedčil existenciu
akýchkoľvek úkonov žalovaného smerujúcich k realizovaniu takých práv vyplývajúcich z vecného
bremena, ktoré by žalobcovi spôsobovali alebo mohli spôsobiť ujmu.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).