Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121263156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121263156.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Ronavis Shipping and
Forwarding B.V., so sídlom Stadionweg 57A, 3077AS Rotterdam, Holandské kráľovstvo, identifikačné
číslo 24309991, zastúpený Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36855260,
proti žalovanému: AUTOTRANSPORT, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36698601,

zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36859109, o zaplatenie
18.874,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.4.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.4.2022 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 18.874,87 eura, úrok vo výške 3.917,18 eura a 5 %
ročný úrok zo sumy 18.874,87 eura od 13.5.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
18.874,87 eur, úroku z omeškania vo výške 3.917,18 eur, 5%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy

18.874,87 eur od 13.5.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti faktúry
č. 144914 zo dňa 22.4.2020.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako dopravca bol poverený odosielateľom - spoločnosťou C.
Steinweg - Handelsveem BV, na základe objednávky č. 92553045 a náložného listu CMR č. NL0685577,
vykonaťprepravutovaru25palietzinkovýchingotovprepredávajúceho-spoločnosťIndometal(London)

Ltd. z Rotterdamu (Holandsko) do Košíc (Slovensko) s dátumom naloženia tovaru 10.4.2019. Na
vykonanie dopravy tovaru objednal žalobca (ako subkontraktora) žalovaného. Žalovaný ako dopravca
poverený žalobcom naložil tovar v mieste Rotterdam dňa 10.4.2019. Počas prepravy tovaru došlo v
noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 na nestráženom odpočívadle pri meste Gelsenkirchen (Nemecko)
ku krádeži tovaru priamo z motorového vozidla žalovaného. Krádežou tovaru vznikla škoda, ktorú si
vlastník tovaru - predávajúci - spol. Indometa (London ) Ltd ako poškodený uplatnil voči žalobcovi

ako dopravcovi, prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti Interlloyd Averij B.V. Holandsko ešte v
pôvodnej nelimitovanej výške stanovenej na základe expertíznej správy (Survey report) č. 20190327.Žalobca sa s poškodeným dohodol na uplatnení limitácie pôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle
čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR tak, že škoda na tovare predstavuje s poukazom na uvedený limit sumu
94.374,34 eur. Túto sumu uhradil poistiteľ žalobcu spoločnosť ATRALOsecur GmbH poškodenému, čo

preukazuje potvrdenie vystavené poistiteľom žalobcu o poistnom plnení poškodenému. Žalobca dňa
16.7.2019 písomne oznámil žalovanému, že žalovaný je zodpovedný za škodu (vo vtedy ešte pôvodnej
nelimitovanej výške) vzniknutú krádežou tovaru počas prepravy, na úhradu ktorej je žalobca povinný voči
poškodenému. Prílohou tohto oznámenia boli všetky dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti, okrem
iného, Výzva na úhradu škody voči žalobcovi zo strany Interlloyd Averij B.V. (poškodeného), Expertízna

správa (Survey report No. 20190327) , Nákladný list CMR č. NL 0685577 a potvrdenie o podaní
trestného oznámenia na Polizeipräsidium Gelsenkirchen. Prostredníctvom faktúry zaslanej žalovanému
dňa 22.4.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 94.374,34 eur a úroky,
čo predstavuje výšku škody, ktorú žalobca uhradil prostredníctvom svojho poisťovateľa ATRALOsecur
GmbH priamo poškodenému. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom svojho poistiteľa Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. z nároku uvedeného vo faktúre doposiaľ sumu 75.499,47 eur, ktorú žalobca

dostal na svoj účet dňa 13.5.2020. Dôvodom výplaty nižšieho poistného plnenia než bol nárok žalobcu
uvedený vo faktúre bolo, že v sume poistného plnenia poistiteľ žalovaného nezohľadnil žalobcom vo
faktúre uplatnené úroky (položka nekrytá poistením) a spoluúčasť poisteného (žalovaného) - 20 %, t.
j. 18.874,87 eur), o ktorú bolo poistné plnenie krátené v zmysle všeobecných poistných podmienok
poistiteľa žalovaného. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou škody 94.374,34 eur uvedenou vo

faktúre (mimo úrokov) a žalovaným dosiaľ uhradenou výškou škody 75.499,47 eur tak predstavuje
žalovanú sumu 18.874,87 eur. Napriek množstvu výziev žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi zvyšnú
časť nároku na náhradu škody v sume 18.874,87 eur, ani príslušné úroky.

4. Obrana žalovaného vymedzená v podanom odpore spočívala v tvrdení, že s nárokom žalobcu

nesúhlasí z dôvodu, že nárok neuznáva pre premlčanie nároku, proti ktorému vzniesol námietku
premlčania. Uviedol, že žalobca mu faktúru z 22.4.2020 vyhotovenú pre účely uplatnenia ako účtovný
doklad v zmysle zákona nikdy nezaslal, pričom ani nikdy svoj nárok neuplatnil a neuplatnil ani reklamáciu
v zmysle článku 32 Dohovoru CMR. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný ani faktúru neeviduje v
účtovnej evidencii, ani ju neuviedol v kontrolnom výkaze pre účely DPH. Potvrdil, že žalobca si objednal

u žalovaného prepravu tovaru (zinkové odliatky) z Rotterdamu, ktorý bol naložený 10.4.2019 a že v noci
z10.4.2019 na11.4.2019 došlonaparkoviskuodpočívadlaprimesteGelsenkirchenvNemeckuklúpeži
tovaru so zbraňou. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že ku krádeži došlo na nestráženom parkovisku,
pretože to navodzuje dojem, ako by išlo o parkovisko opustené, bez prítomnosti ďalších áut a bez
pohybu osôb. Vozidlo bolo odstavené na verejnom parkovisku na odpočívadle, pričom vodič nemal

dôvod parkovať na stráženom parkovisku, pretože žalobca ako objednávateľ prepravy ani odosielateľ
tovaru neupozornil na prípadnú potrebu parkovania na stráženom parkovisku z dôvodu, že to požaduje
hodnota tovaru. Na parkovisku parkovalo ďalších cca 30 vozidiel. V objednávke, ani CMR nebolo žiadne
upozornenie o tom, aká je hodnota tovaru, resp. že ide o tovar vysokej hodnoty a vyžaduje parkovanie
na osobitne stráženom parkovisku. Podľa žalovaného ku krádeži došlo tak, že vodič A. B. bol prepadnutý

bandou zlodejov v kuklách, ktorí ho ohrozovali na živote so zbraňou a násilím držali v kabíne vozidla pod
hrozbou použitia zbrane počas doby, kým preložili tovar na svoje vozidlo. Po ich odchode vodič zavolal
nalinku112,kdebolvybavenýtak,žeoperátormuoznámil,žemunerozumieanáslednevolalnapolíciu.
Podľa potvrdenia polície v Nemecku išlo o ťažký organizovaný zločin. To vyplýva aj z rozsudku C. D.
súdu č. 7KLs-50 Js 1131/19-5/19, ktorý bol žalovanému doručený 10.8.2020, hlavne na strane 86-89.

4.1. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobca 16.7.2019 písomne oznámil, že žalovaný
je zodpovedný za škodu. Mailom zo 16.7.2019 oznamoval p. E. F. z mailovej adresy F.
bez toho, aby bolo zrejmé, že ide o reklamáciu nedodania,
resp. straty zásielky a aby bolo zrejmé, že koná v mene príp. ako zástupca žalobcu. Žiadne
plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu nebolo pripojené. Neboli pripojené ani žiadne listiny. Naopak

z textu vyplýva, že píše v mene poisťovateľov spol. Ronavis, avšak neuviedol o akého poisťovateľa ide.
V texte sa odvoláva na príslušnú korešpondenciu, avšak bez upresnenia o akú ide a táto nebola k
mailu pripojená. Na tento mail žalovaný reagoval zamietavou odpoveďou z 27.9.2019, v ktorej odmietol
zodpovednosť. Listom zo dňa 14.6.2019 vyzvala žalovaného spoločnosť Interlloyd Averij B.V. na
zaplatenie sumy 183.898,80 eura za stratu 9.198 kg, na ktorý reagoval listom zo dňa 26.6.2019. Táto

spoločnosť uplatňovala nárok v mene Indometal Ltd., teda odosielateľa zásielky. Nárok odmietli, pretože
k výzve nebolo pripojené plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo, že koná v mene odosielateľa a z
ďalších dôvodov, t. j. vodič bol napadnutý so zbraňou a pod hrozbou násilia v ohrození života držaný
počas vykládky tovaru z vozidla v kabíne vozidla, vozidlo bolo parkované na verejnom parkovisku,žalovaný odmietol zodpovednosť podľa čl. 17 a 29 Dohody o CMR, k listu neboli pripojené žiadne listiny
preukazujúce výšku škody.
4.2. Napriek tomu, že nárok žalovaný neuznal, nahlásil poistnú udalosť poisťovni Allianz, ktorá časť

nároku uhradila z poistenia. Citoval čl. 17 ods. 2 Dohody o CMR, podľa ktorého sa dopravca zbaví
zodpovednosti, ak sú tu okolnosti, ktoré dopravca nemôže odvrátiť ani následky odstrániť. V tomto
smereuviedol,ževzhľadomnaokolnostikrádeženemoholžalovanýtietookolnostiodvrátiť,aninásledky
odstrániť a urobil všetko potrebné a nevyhnutné na odvrátenie následkov, keď vodič nahlásil krádež
okamžite polícii, ktorá aj vypátrala časť zásielky a po zvyšku zásielky ďalej pátra. Časť zásielky, ktorá

ostala na vozidle žalovaného bola dňa 12.4.2019 odovzdaná odosielateľovi. Poukázal tiež na čl. 32 ods.
1 Dohovoru o CMR s tým, že podľa čl. 32 ods. 2 písomná reklamácia zastavuje beh premlčacej doby
až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti pripojené doklady. Vzhľadom k tomu,
že žalobca neuplatnil žiadnu reklamáciu, podľa žalovaného uplynula premlčacia doba a nárok žalobcu
je preto premlčaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( listinné dôkazy predložené stranami sporu, konkrétne
výpisy z obchodného registra, faktúra č. 5023598, e-mailová komunikácia, doklad o ukončení likvidácie
poistnej udalosti zo dňa 12.5.2020, výzva na úhradu zo dňa 15.12.2020, písomné podanie žalovaného
zo dňa 29.12.2020, stanovisko právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.2.2021, písomné oznámenie
žalovanému (e-mail) zo dňa 16.7.2019, potvrdenie polície, rozsudok - CD, e-mail z 27.9.2019 - odpoveď,

výzva zo dňa 14.6.2019, odpoveď zo dňa 26.6.2019, e-mail žalovaného zo dňa 13.5.2020, e-mail
poistiteľa žalovaného zo dňa 13.5.2020, nákladný list CMR č. NL 0685577, objednávka prepravy-
„TO: AUTOTRANSPORT TRUCKING ORDER 904/1004/0377+904/1004/0378“ z 5.4.2019, Survey
report NO. 20190327, list z 14.6.2019 Interlloyd Averij B.V. adresovaný žalobcovi, Všeobecné poistné
podmienky (VPP) - Poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu Allianz Slovenská poisťovňa,

a.s., e-mail žalovaného z 9.4.2020, výpis z účtu z 18.5.2020, faktúra č. 144914 na výšku škody zo dňa
22.4.2020 s úradným prekladom, potvrdenie o zaslaní faktúry č. 144914 na náhradu škody žalovanému
e-mailom dňa 22.4.2020 s úradným prekladom, písomná reklamácia (uplatnenie) škody (e-mailom)
zo dňa 16.7.2019 s úradným prekladom, e-mail žalovaného a poistiteľa žalovaného (Allianz) zo dňa
13.5.2020 s úradným prekladom, Nákladný list CMR s úradným prekladom, objednávka prepravy medzi

žalobcom a žalovaným zo dňa 5.4.2019 s úradným prekladom, Survey report NO 20190327 s úradným
prekladom, list z 14.6.2019 od Interlloyd Averij adresovaného žalobcovi - výzva na náhradu škody s
úradným prekladom, E-mail žalovaného z 9.4.2020 s úradným prekladom, Atralosecur - kópie web
stránky, vyhlásenie žalobcu zo dňa 24.3.2022, farebnej fotografie a ich vyjadrenia), zistil skutkový stav,
podľa ktorého:

5.1. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok
na zaplatenie peňažnej sumy v eurách účtovanú škodovou faktúrou. Keďže strany sú účtovnými
jednotkami, žalobca pripojil k návrhu listinné dôkazy, a to faktúru č. 144914 zo dňa 22.4.2020, znejúcu
na sumu istiny 94.374,34 eur a úroky a potvrdenie o zaslaní faktúry žalovanému. Časť sumy uvedenej
vo faktúre vo výške 75.499,47 eur už žalovaný žalobcovi uhradil, a to dňa 13.5.2020, prostredníctvom

svojho poistiteľa. Žalovaný napriek opakovaným výzvam zvyšnú časť dlžnej sumy z faktúry vo výške
18.874,87 eur a úroky žalobcovi neuhradil napriek tomu, že ide už len o zostávajúcu (menšiu) časť
nároku, ktorého podstatnú časť žalovaný už preukázateľne uhradil. Zo strany žalovaného dosiaľ
ostáva neuhradený zostatok dlžnej sumy vo výške 18.874,87 eur a úroky z náhrady škody v sume
5 % ročne. Úroky z náhrady škody si žalobca uplatnil v súlade s článkom 27 ods. 1 Dohovoru

o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Za účelom preukázania
opodstatnenosti požadovaných úrokov z náhrady škody priložil žalobca ako listinný dôkaz Oznámenie
zaslané žalovanému prostredníctvom e-mailu zo dňa 16.7.2019. Prílohou tohto oznámenia boli všetky
príslušné listiny a dokumenty vzťahujúce sa k uplatnenému nároku. V tomto oznámení sa uvádza ešte
pôvodná - nelimitovaná - výška škody 183.898,80 eur, stanovená expertíznou správou. Táto bola neskôr

ustálená na konečnú výšku škody 94.374,34 eur. Úroky z náhrady škody si žalobca uplatnil nasledovne:
úrok vo výške 5% ročne zo sumy 94.374,34 eur od 16.7.2019 (t. j. odo dňa podania písomnej reklamácie)
do zaplatenia časti dlžnej sumy dňa 13.5.2020, t. j. za 303 dní v sume 3.917,18 eur, úrok vo výške 5%
ročne zo sumy 18.874,87 eur od 13.5.2020 do zaplatenia.
5.2. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol ako dopravca poverený odosielateľom - spoločnosťou

C. Steinweg - Handelsveem BV, na základe Objednávky č. 92553045 a Náložného listu CMR č.
NL0685577, vykonať prepravu tovaru 25 paliet zinkových ingotov pre predávajúceho - spoločnosť
Indometal (London) Ltd. Z Rotterdamu (Holandsko) do Košíc (Slovensko) s dátumom naloženia tovaru
10.4.2019. Na vykonanie dopravy tovaru objednal žalobca (ako subkontraktora) žalovaného. Žalovanýako dopravca poverený žalobcom naložil tovar v mieste Rotterdam dňa 10.4.2019. Počas prepravy
tovaru došlo v noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 na odpočívadle pri meste Gelsenkirchen (Nemecko)
ku krádeži tovaru priamo z motorového vozidla žalovaného. Krádežou tovaru vznikla škoda, ktorú

si vlastník tovaru - predávajúci - spol. Indometa (London) Ltd ako poškodený uplatnil voči žalobcovi
ako dopravcovi, prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti Interlloyd Averij B.V. Holandsko ešte v
pôvodnej nelimitovanej výške stanovenej na základe expertíznej správy (Survey report) č. 20190327.
Žalobca sa s poškodeným dohodol na uplatnení limitácie pôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle
čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR tak, že škoda na tovare predstavuje s poukazom na uvedený limit sumu

94.374,34 eur. Túto sumu uhradil poistiteľ žalobcu spoločnosť ATRALOsecur GmbH poškodenému, čo
preukazuje potvrdenie vystavené poistiteľom žalobcu o poistnom plnení poškodenému. Žalobca dňa
16.7.2019 písomne oznámil žalovanému, že žalovaný je zodpovedný za škodu (vo vtedy ešte pôvodnej
nelimitovanej výške) vzniknutú krádežou tovaru počas prepravy, na úhradu ktorej žalobca je povinný
voči poškodenému. Prílohou tohto oznámenia boli všetky dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti,
okrem iného, Výzva na úhradu škody voči žalobcovi zo strany Interlloyd Averij B.V. (poškodeného),

Expertíznaspráva(SurveyreportNo.20190327),NákladnýlistCMRč.NL0685577,Potvrdenieopodaní
trestného oznámenia na Polizeipräsidium Gelsenkirchen. Prostredníctvom faktúry zaslanej žalovanému
dňa 22.4.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 94.374,34 eur a úroky,
čo predstavuje výšku škody, ktorú žalobca uhradil prostredníctvom svojho poisťovateľa ATRALOsecur
GmbH priamo poškodenému. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom svojho poistiteľa Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s. z nároku uvedeného vo faktúre doposiaľ sumu 75.499,47 eur, ktorú dostal
žalobca na svoj účet dňa 13.5.2020. Dôvodom výplaty nižšieho poistného plnenia než bol nárok žalobcu
uvedený vo faktúre bolo, že v sume poistného plnenia poistiteľ žalovaného nezohľadnil žalobcom vo
faktúre uplatnené úroky (položka nekrytá poistením) a spoluúčasť poisteného (žalovaného) - 20 %, t.
j. 18.874,87 eur), o ktorú bolo poistné plnenie krátené v zmysle Všeobecných poistných podmienok

poistiteľa žalovaného. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou škody 94.374,34 eur uvedenou vo
faktúre (mimo úrokov) a žalovaným dosiaľ uhradenou výškou škody 75.499,47 eur tak predstavuje sumu
18.874,87 eura (žalovanú istinu). Napriek množstvu výziev žalovaný dosiaľ neuhradil žalobcovi zvyšnú
časť nároku na náhradu škody v sume 18.874,87 eur, ani príslušné úroky.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 ObZ, právna úprava

predmet právnej úpravy a jej povaha, § 323 ObZ, právna úprava uznanie záväzku, § 407 ods. 3 ObZ,
právna úprava spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby, čl. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) ( ďalej len CMR ), právna úprava
rozsah platnosti, čl. 3 CMR, právna úprava osoby, za ktoré dopravca zodpovedá, čl. 17 ods. 1, čl. 23
ods. 3, čl. 27 ods. 1 CMR, právna úprava zodpovednosť dopravcu, čl. 31 ods. 1, čl. 32 CMR, právna

úprava reklamácie a žaloby, čl. 34, čl. 36, čl. 37, čl. 39 ods. 2, 4 CMR, právna úprava ustanovenia o
preprave vykonávanej postupne niekoľkými dopravcami, § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. a žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že s obranou žalovaného sa v celom

rozsahu vysporiadal žalobca v priebehu konania v rámci svojich písomných podaní, prípadne ústnych
vyjadrení právneho zástupcu žalobcu. V tejto súvislosti sa súd v podstatnej časti stotožnil so skutkovou
a právnou argumentáciou strany žalobcu a s odkazom na uvedené, ju aj v prevažnej miere uviedol v
rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia pri vysporiadaní sa s obranou žalovanej strany. Konštatoval, že
žalovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný a nie je premlčaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej strany,

že jej žalobca faktúru z 22.4.2020 nikdy nezaslal a reklamáciu v zmysle Dohovoru CMR nikdy neuplatnil,
uviedol, že uvedené - táto skutočnosť bola v priebehu dokazovania vyvrátená predloženými dôkazmi
(faktúra na škodu a dôkaz o jej zaslaní), dôkazom – reklamáciou a potvrdením o plnení zodpovednosti
za škodu poistiteľom žalovaného Allianz, pripojenými k návrhu na vydanie platobného rozkazu, najmä
však tým, že práve a len na základe riadnej reklamácie a faktúry, žalovaný škodu 75.499,47 eur z celkovo

žalobcom uplatnenej škody 94.374,34 eur už uhradil prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s. ako poistiteľa žalovaného, ktorý plnil titulom existencie zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorá tak nepochybne musela byť preukázaná, čo do jej dôvodu a výšky. Ako ďalšie dôkazy v
tomto smere žalobca pripojil e-mail poistiteľa žalovaného Allianz zo dňa 13.5.2020 a e-mail žalovaného
zo dňa 13.5.2020, ktorými obaja oznámili žalobcovi úhradu škody v sume 75.499,47 eur. V tomto smere

uzavrel,žeakbybolipravdivétvrdeniažalovaného,ženeexistovalareklamácia,anifaktúranauplatnenú
škodu a nebola by daná zodpovednosť žalovaného, tak potom poistiteľ žalovaného Allianz by neplnil
žalobcovi dňa 13.5.2020 nárok 75.499,47 eur.6.2. Pokiaľ ide o formu zaslania reklamácie a faktúry žalovanému, súd prvej inštancie mal za to, že
písomná forma reklamácie podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR bola v danom konkrétnom prípade
dodržaná,nakoľkobolaurobená prostredníctvome-mailu,hocibezzaručenéhoelektronického podpisu.

Za účelové považoval súd tvrdenie žalovaného, že nevedel, že E. F. /spol. AtralOsecur (F.)/ komunikuje v
tejto veci za žalobcu. Uvedené žalovaný začal namietať až takmer po dvoch rokoch od poistnej udalosti,
hoci si so žalobcom prostredníctvom tohto žalobcovho zástupcu vymenil množstvo e - mailov v súvislosti
s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti. Je v daných obchodných vzťahoch v súlade s obchodnými
zvyklosťami dané, že za subjekt rieši poistnú udalosť priamo jeho poistiteľ, poistný broker, resp. likvidátor

poistnej udalosti, nakoľko súčasťou poistenia je často i poistenie právnych nákladov a nákladov na
vymáhanieškody.Poisťovnesitaktopriamoriešiavzájomnénárokysvojichklientovivzájomneposkytujú
poistné plnenia. Všetka komunikácia v tejto veci išla ako vyplýva i zo záhlavia e-mailov priložených
ako dôkazy vždy i na vedomie /s vedomím žalobcu/ - spoločnosti RONAVIS. Že ide o bežnú zvyklosť
preukázal žalobca napríklad e-mailom poisťovateľa žalovaného Allianz z 13.5.2020, z ktorého je zrejmé,
že rovnako tak poistiteľ žalovaného (Allianz) komunikoval priamo so žalobcom namiesto žalovaného.

Odpoveďou žalovaného na reklamáciu žalobcu bol, okrem iného e-mail z 9.4.2020, v ktorom žalovaný
v záujme finalizácie reklamácie žiada o zaslanie regresnej faktúry spolu s bankovými údajmi žalobcu.
Tým je nielen podľa názoru žalobcu, ale aj podľa názoru súdu, preukázané, že žalovaný túto reklamáciu
žalobcu zo dňa 16.7.2019 uznal za opodstatnenú, v jej zmysle žiadal ďalšie dokumenty a podnikal kroky
na úhradu škody bez toho, aby požadoval akékoľvek osobitné splnomocnenie. Tvrdenie, že žalovaný

odmietol svoju zodpovednosť e-mailom z 27.9.2019, nekorešponduje, podľa súdu prvej inštancie, s
jeho následným konaním a je i vnútorne rozporné, keď v tom istom e-maili zároveň uvádza, že vec
predkladá svojej poisťovni a najbližšie mesiace podniká všetky kroky za účelom úhrady škody cez svojho
poisťovateľa. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na čl. 36 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého môže
byť škoda uplatnená žalobou voči viacerým dopravcom s tým, že vychádzajúc z uvedeného článku

zrejme konal zástupca odosielateľa /vlastníka tovaru (Interlloyd Averii), keď žalovanému zaslal výzvu na
úhradu škody a takú istú výzvu zaslal i žalobcovi (Ronavis), ktorý mu napokon škodu aj uhradil.

6.3. V smere okolnosti vylučujúcich zodpovednosť žalovaného, mal súd prvej inštancie za to, že
žalobca žalovaného preukázateľne upozornil na potrebu dodržiavania bezpečnostných opatrení pri

preprave a neobstojí tvrdenie, že žalovaný nevedel, aký tovar prepravuje. Uvedené malo vyplývať
priamo z nákladného listu CMR č. NL 0685577, kde sa uvádza pod „Nature of the goods“ / Povaha
tovaru 25 BUNDLES ú 975 INGOTS TIN INGOTS (voľný preklad 25 paliet /975 cinových odliatkov). V
objednávke prepravy je uvedený pokyn „During breaks and weekends truck need to stay in safe places,
teda počas prestávok a cez víkendy kamión musí zastaviť na bezpečných miestach. Z preverovania

okolností vzniku a výšky škody zdokumentovaného v Survey report No. 20190327 str. 8 podľa súdu
vyplýva, že odpočívadlo, kde došlo ku krádeži tovaru počas jeho prepravy bolo nestrážené. Z listu z
14.6.2019 spoločnosti Interlloyd Averij B.V., ktorá zastupovala vlastníka tovaru (Indometal London) na
str. 2 vyplýva, že konanie vodiča bolo hrubo nedbanlivé. Snaha žalovaného zbaviť sa zodpovednosti
za škodu poukazovaním na to, že išlo o ozbrojenú krádež po tom, ako už časť škody uhradil, sa podľa

názoru súdu prvej inštancie javí ako účelová a nepochopiteľná. V uvedenom smere súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného a všetkých osôb, ktoré tento pri uskutočňovaní prepravy
použil je daná podľa čl. 3 v spojení s čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR a neexistujú tu žiadne okolnosti
vylučujúce túto zodpovednosť, pričom k rovnakému záveru nepochybne dospel i poistiteľ žalovaného,
keď plniac poistné plnenie časť škody nahradil. Zodpovednosť žalovaného za škodu teda vyplýva z toho,

že žalovaný už ťažiskovú časť uhradil, prostredníctvom poistiteľa, kde v zmysle čl. 3 jeho VPP tento má
povinnosť len za škodu, za ktorú poistený zodpovedá, pričom krádež nie je okolnosťou, ktorú žalovaný
nemohol predvídať ani odvrátiť, ak by bol s tovarom značnej hodnoty zaparkoval na bezpečnejšom,
riadne osvetlenom odpočívadle s kamerovým dohľadom ako bol inštruovaný žalobcom a ako mu to
ukladá i článok 10 bod 5 VPP Allianz (a nie na málo frekventovanom, dobre neosvetlenom odpočívadle,

bez čerpacej stanice, bez kamerového dohľadu, s malou frekvenciou motorových vozidiel a osôb). V
tejto súvislosti súd poukázal i na to, že i podľa VPP poistiteľa žalovaného - článok 2 bod 8 a 9 škoda
spôsobená krádežou sa považuje za škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

6.4. Nakoniec k námietke premlčania vznesenej žalovaným v priebehu konania, súd prvej inštancie

uviedol, že článok 37 Dohovoru CMR sa vzťahuje na špecifické prípady prepravy vykonávané
postupne niekoľkými dopravcami (Kapitola 6 ustanovenia o preprave vykonávanej postupne niekoľkými
dopravcami - čl. 34 -40 Dohovoru CMR), pričom žalovaný pripustil, že ide o prepravu vykonávanú
postupne niekoľkými dopravcami, čo žalobca nepoprel vzhľadom k tomu, že ide o vzťah predávajúceho(Indometal London) - odosielateľa (C. Steinweg) - dopravcu 1 (Ronavis / žalobca ) - dopravcu 2
(Autotransport / žalovaný). Vzhľadom na tento záver, súd prvej inštancie vychádzal z osobitných
ustanovení o premlčaní uvedených v článku 39 ods. 4 Dohovoru CMR namiesto všeobecnej úpravy

premlčania uvedenej v článku 32 Dohovoru SMR a vyvodil, že premlčacia lehota v tomto prípade začína
plynúť až dňom skutočného zaplatenia náhrady (čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR). S poukazom na dôkaz -
výpis z účtu z 18.5.2020, ako aj ust. § 1 Zákona č. 62/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, dospel súd k záveru, že je vylúčené, aby bol nárok žalobcu ku dňu podania

žaloby premlčaný.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov

uvedenýchv§365ods.1písm.b),e),f)ah)CSP.Navrholrozsudokzmeniťažalobuzamietnuť,prípadne
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8.1. Žalovaný v odvolaní najskôr namietal postup súdu prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, keď
uviedol, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluch svedka A. B. (vodiča vozidla), ktorý navrhoval tak
v podanom odpore, ako aj na pojednávaní konanom dňa 24.3.2022, pričom o tomto návrhu nerozhodol

na uvedenom pojednávaní a ani v rozsudku neuviedol prečo tento dôkaz nevykonal. Výsluchom svedka
mali byť preukázané skutočnosti o okolnostiach lúpeže, pri ktorej došlo ku krádeži tovaru, podstatných
pre posúdenie, či existujú u žalovaného liberačné dôvody.
8.2. Za nesprávne uzavretý skutkový stav považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, keď
ten nezistil žiadne dôvody, vylučujúce zodpovednosť žalovaného, pri konštatácii, že krádež nie je

okolnosťou, ktorú nemohol predvídať ani odvrátiť, ak by bol s tovarom značnej hodnoty zaparkoval na
bezpečnejšom, riadne osvetlenom odpočívadle s kamerovým dohľadom, ako bol inštruovaný žalobcom
a ako mu to ukladá čl. 10 ods. 5 VPP Allianz. V tomto smere odvolateľ uviedol, že VPP Allianz sú záväzné
vo vzťahu medzi Allianz a žalovaným a nie pre vzťah žalovaného a žalobcu a navyše z čl. 10 ods. 5
nevyplýva záver, aký z neho urobil súd, aj keby sa tieto VPP vzťahovali aj na tento vzťah. Citovaný

článok ukladá poistenému odstaviť vozidlo na stráženom parkovisku alebo parkoviskách publikovaných
Medzinárodnou úniou cestnej dopravy IRU, alebo na osvetlených odstavných plochách na to výhradne
určených a teda pozná tri druhy plôch, na ktorých môže poistený vozidlo odstaviť a jedným z nich je aj
parkovisko publikované medzinárodnou úniou IRU a takým bolo aj parkovisko v Altensteine, na ktorom
došlo k odcudzeniu tovaru pri lúpeži. V zmysle týchto VPP je zjavné, že aj parkoviská publikované IRU sa

považujú za bezpečné parkoviská. Nesprávne preto súd nezistil liberačné dôvody s poukazom na VPP.
8.3. Odvolateľ zároveň namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že ak žalovaný splnil
čiastočne dlh ( prostredníctvom poisťovne ), uznal aj opodstatnenosť nároku v žalovanej sume. V tomto
smere poukázal žalovaný na § 407 ods. 3 ObZ, podľa ktorého čiastočné plnenie má účinok uznania
zvyšku dlhu iba vtedy, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Podľa

odvolateľavšakzjehokonanianebolomožnévžiadnomprípadeusúdiť,žeuznávazvyšokdlhu.Uviedol,
žemailomz27.9.2019p.F.oznámil,žeužnažiadosťodInterlloyd(zo14.6.2019)tútoneprijal (odmietol)
mailom z 26.6.2019 a že k jeho reklamácii nepripojil žiadne relevantné dokumenty, že škodu ani jej výšku
neakceptuje, no napriek tomu postúpil poistný prípad poisťovni, čo však nemožno posúdiť ako uznanie.
8.4. Rovnako odvolateľ namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že nárok nie je

premlčaný, pričom v tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie,
keď sa z neho nedá zistiť, kedy podľa súdu začala plynúť premlčacia doba, kedy bola prerušená a
podľa akého predpisu došlo k prerušeniu jej plynutia, ani kedy končila premlčacia doba. Za nesprávne
považoval i použitie čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, ktorý je však možné použiť iba na vzťah medzi
dopravcami a podľa čl. 34 ak je na základe jednej prepravnej zmluvy vykonávaná preprava postupne

niekoľkými cestnými dopravcami. Žalobca však žiadnu prepravu nevykonal, pretože žiadny úsek cesty
tovar neprepravoval. Tovar bol naložený u odosielateľa na vozidlo žalovaného a iba tento prepravu
vykonal. Žalobcu preto nemožno považovať za dopravcu, preto ani na predmetný vzťah nemožno použiť
čl. 39 ods. 4 o začatí plynutia premlčacej doby. Záver súdu o tom, že sa na predmetný vzťah vzťahujú
ustanovenia čl. 39 ods. 4 Dohovoru namiesto všeobecnej úpravy premlčania v čl. 32, je preto nesprávny.

Na tom nič nemení ani to, že žalovaný pripustil v určitom štádiu konania, že ide o vzťah medzi niekoľkými
prepravcami. Ide tu o právnu otázku a súd má poznať právo, preto v právnej otázke nie je právny názor
strany konania podstatný. Pre beh premlčacej lehoty a jej dĺžku platí preto čl. 32 ods. 1 Dohovoru a
začína pri čiastočnej strate vydaním zásielky a je jednoročná.9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje v celom rozsahu vecne, i z hľadiska
právneho posúdenia, za správny, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný
zodpovedá za vniknutú škodu spôsobenú krádežou tovaru počas jeho dopravy, že nie sú dané okolnosti

vylučujúce zodpovednosť žalovaného, že je zákonom /dohovor CMR/ daný i nárok na priznanie úroku
z dlžnej sumy a nárok nie je v žiadnom prípade premlčaný. Mal za to, že pre posúdenie veci bolo
rozhodujúce najmä to, že žalovaný podstatnú časť škody už žalobcovi uhradil, čím svoju zodpovednosť i
nárok žalobcu nepochybne uznal, keď vedomý si svojej spoluúčasti na poistení, postúpil vec na riešenie
svojej poisťovni, ktorá mala zodpovednosť žalovaného za preukázanú a škodu (s výnimkou spoluúčasti

žalovaného) už žalobcovi uhradila a keď žalovaný opakovane písomne uisťoval žalobcu, že zvyšok
škody (rovnajúci sa jeho spoluúčasti ), sám uhradí, k čomu však doteraz nedošlo.
9.1. Posúdenie neexistencie liberačných dôvodov súdom prvej inštancie, považoval žalobca za správne
a v súlade s konštantnou (i európskou) judikatúrou v daných prípadoch, podľa ktorej za krádež tovaru
počas jeho prepravy až na extrémne výnimky akými je krádež tovaru priamo počas jazdy v zásade
vždy zodpovedná dopravca a práve pre ten prípad je aj vždy poistený. Liberačné dôvody tak neboli

preukázané a nie sú tu dané.
9.2. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný tým, že postúpil vec na riešenie svojej poisťovni a nijako
nenamietal, aby táto škodu uhradila, vediac, že má s poisťovňou dohodnutú spoluúčasť vo výške
20% poistného plnenia, ktorú musí uhradiť sám, uznal, že za škodu ( v celej jej výške ) zodpovedá.
Neuhradený zvyšok škody predstavujúci spoluúčasť poisteného (žalovaného) má totiž, podľa žalobcu,

presne rovnaký základ čo do dôvodu vzniku ako už uhradená časť, preto tieto nemožno od seba oddeliť.
9.3. Nakoniec za správny považoval i skutkovo právny záver súdu prvej inštancie o vylúčení premlčania
žalovaného nároku, keď žalovaný tovar naložil na prepravu dňa 10.4.2019, pričom dohodnutá dodacia
doba nebola. Žaloba bola podaná na súd dňa 3.3.2021 a uplatnenie reklamácie dňa 16.7.2019
zastavilo plynutie premlčacej lehoty. Naviac plynutie jednoročnej premlčacej lehoty bolo ďalej predĺžené

( neplynula ) ešte celkovo 2x, a to v roku 2020 podľa § 1 z. č. 62/2020 Z.z. a následne opakovane v
druhej vlne pandémie Covid 19 v roku 2021 podľa § 8 toho istého zákona.
10. Žalovaný v odvolacej replike, resp. žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zotrvali na obsahu
svojich vyjadrení v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e),

t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby
sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k
súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanejveci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

18. Zhľadiskapreskúmaniarozhodnutiasúduprvejinštanciejemožnévychádzaťzozáveru,ževsmere
uplatneného nároku na náhradu škody z prepravy, je u žalovaného zodpovednosť daná. Vzhľadom na

predmet konania a odvolacie námietky žalovaného, bolo primárne nevyhnutné posúdiť, či záver súdu
prvej inštancie o reklamácii ako perfektnom právnom úkone je správny a to s dosahom na následné
posúdenie úrokov z náhrady škody a zastavenia plynutia premlčacej lehoty. Všeobecne možno uviesť,
že Dohovor CMR je ohľadne požiadaviek na reklamáciu pomerne chabý, keď z ustanovenia čl. 32 ods.2 možno vyvodiť len to, že má byť písomná a majú k nej byť priložené doklady. Z hľadiska súčasnej
judikatúry možno reklamáciu považovať za učinenú písomne i vtedy ak bola zaslaná emailom alebo
faxom, pričom v smere nárokov na obsah dokumentov sa má jednať o dokumenty, ktoré preukazujú

existenciu nároku a rovnako, že reklamujúca osoba môže byť v prípadnom súdnom spore aktívne
legitimovanástým,žedopravcabudevtomtosporelegitimovanýpasívne.Vtakomtoprípadereklamácia
zastaví plynutie premlčacej lehoty a to od doby keď ju dopravca odmietne a vráti doklady, ktoré boli
k reklamácii priložené.

18.1. V uvedenom smere sa však odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak
E. F. ako zástupca spoločnosti AtralOsecur komunikoval ( o.i. aj mailom zo 16.7.2019 ) so žalovaným
v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti, má sa automaticky za to, že tak činil ako zástupca
žalobcu vo veci reklamácie škody. Predmetné oznámenie p. F. zo 16.7.2019 nemožno bez ďalšieho
vyhodnotiť ako reklamáciu škody u žalovaného žalobcom, a to ani s poukazom na aktivity poisťovateľa
žalovaného Allianz – Slovenská poisťovňa a.s. vykonávané tiež v mene žalovaného, nakoľko aj tieto

smerovali len a práve k likvidácii poistnej udalosti. Jednotlivé úkony poisťovateľov sú totiž viazané na
inštitút poistného plnenia, nie na inštitút plnenia z náhrady škody.

19. V ďalšom odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o neexistencii liberačných dôvodov.
Vzhľadom na tvrdenia žalovaného v konaní (lúpež), tieto možno zaradiť v zmysle čl. 17 ods. 2 Dohovoru

CMR medzi neprivilegované (na rozdiel od dôvodov uvedených v čl. 17 ods. 4), pričom je práve na
žalovanom ako dopravcovi preukázať nielen to, že nastala okolnosť majúca povahu liberačného dôvodu,
ale i kauzálny nexus, teda že škoda z tohto dôvodu vznikla. V tomto smere je nevyhnutné uviesť,
že dopravca sa nemôže dovolávať ako liberačného dôvodu každého prípadu krádeže, resp. lúpeže,
avšak zovšeobecnením existujúcej judikatúry je možné dôjsť k záveru, že rozhodujúcou je predovšetkým

lokalita, kde k udalosti došlo, spôsob prevedenia činu a povaha prepravovanej zásielky.

19.1. Súd prvej inštancie vyvodil záver o neexistencii okolnosti vylučujúcich zodpovednosť zo záverov
spoločnosti Interlloyd Averij B.V., ktorá zastupovala vlastníka prepravovaného tovaru, zo skutočnosti,
že časť škody žalovaný uhradil prostredníctvom svojho poistiteľa a tiež zo Všeobecných poistných

podmienok tohto poisťovateľa. Odvolací súd však nepovažuje tento právny záver súdu prvej inštancie,
vychádzajúc v tomto smere z nedostatočne zisteného skutkového stavu, za správny. Ak žalovaný
oznámil svojmu poisťovateľovi poistnú udalosť a ten na základe toho pristúpil k jej likvidácii a následne
plneniu žalobcovi ako poškodenému, plnil si tým žalovaný len povinnosť, ktorá mu vyplývala z jeho
vzťahu s poisťovateľom, nemožno však uzavrieť, že týmto plnením uznal celý nárok voči žalobcovi

a rezignoval na prípadné liberačné dôvody.

19.2. Rovnako za relevantnú považuje odvolací súd námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie
selektívne použil pri svojej argumentácii čl. 10 bod 5 VPP poisťovateľa žalovaného, keď síce
odcitoval povinnosti dopravcu pri odstávke vozidla, avšak opomenul uviesť parkoviská publikované

Medzinárodnou úniou cestnej dopravy IRU, na ktorom podľa tvrdenia žalovaného v priebehu
prvoinštančného konania i v odvolaní malo dôjsť k lúpeži. Nakoniec bez akéhokoľvek vyporiadania zo
strany súdu prvej inštancie zostal i návrh žalovaného, učinený tak v odpore ako aj v priebehu konania, na
vypočutie svedka, vodiča vozidla A. B., a to k spôsobu prevedenia činu lúpeže, ako jednej zo skutočnosti
vedúcej k posúdeniu liberačných dôvodov. Zároveň v rozpore s § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí ani nevysvetlil prečo tento opakovane navrhovaný dôkaz nevykonal.

20. Z hľadiska posudzovaného premlčania je zároveň dôvodná námietka odvolateľa, že súd prvej
inštancie nesprávne použil čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, keď vychádzal zo záveru, že v danom prípade
sa jednalo o postupnú prepravu. V tomto smere odvolací súd uvádza, že v medzinárodnej nákladnej

preprave vykonávanej viacerými dopravcami prichádzajú do úvahy v zásade dva prístupy, medzi ktorými
je treba rozlišovať. Pokiaľ dopravu vykonáva viacero dopravcov na základe jednej prepravnej zmluvy,
kde si dopravcovia predávajú náklad, potom sa jedná o prepravu vykonávanú podľa čl. 34. Ak však ide
o prepravu vykonávanú tak, že zmluvný dopravca prepravu sám nerealizuje a fakticky túto prepravu
realizuje iný subjekt, sú medzi týmito dopravcami pre ich vzájomné vzťahy a postihové nároky určujúce

čl. 30 a násl. Dohovoru CMR.

20.1. V danom prípade súd prvej inštancie len na základe toho, že žalovaný v priebehu konania
pripustil, že ide o prepravu vykonávanú postupne niekoľkými dopravcami, uzavrel že na vzťah stránsporu sa vzťahujú i osobitné ustanovenia o premlčaní uvedené v čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR
namiesto všeobecnej úpravy premlčania uvedenej v čl. 32 Dohovoru CMR, čomu však skutkové
zistenia nezodpovedajú. Súčasne odvolací súd, v zhode s odvolateľom konštatuje, že v časti posúdenia

premlčaniajerozsudoksúduprvejinštancienepreskúmateľný,keďznehoniejezrejmé,kedypremlčacia
lehota mala začať plynúť, kedy došlo k jej zastaveniu a kedy končila.

21. Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené
podmienkynajehopotvrdenie,aleaninajehozmenu,podľa§389ods.1písm.b)CSP(súdnesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom ) a § 389 ods. 1 písm. c) CSP ( súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom ),
vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav podľa záverov
odvolacieho súdu uvedených v tomto zrušujúcom rozhodnutí a vec právne posúdiť podľa právnych
záverov odvolacieho súdu a následne rozhodnúť o tom, či je uplatnená pohľadávka žalobcu oprávnená
a súčasne sa presvedčivým spôsobom vysporiadať s odôvodnením rozhodnutia. Zároveň po vrátení

veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa i s podaním žalobcu zo dňa 28.9.2022, teda
po vyhlásení rozsudku, v ktorom uviedol, že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku jej úhrady formou
vzájomného započítania.

23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

24. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).