Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122212987
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4122212987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: LIPI s.r.o., Sokoľ 192, 044 31
Sokoľ, IČO: 47 023 384, zast. B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice-Juh,
IČO: 47 254 106, proti žalovanému: E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXXX/XX, XXX XX F., zast. JUDr.
Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 51 721 554, v konaní o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/1/2022-107 zo dňa
20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/1/2022-107 zo dňa 20. septembra

2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. septembra 2023 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“)
prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu. Druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 166f

ods. 1, § 166g ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“),
§ 255 ods.1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým
zruší konkurz na majetok dlžníka: E. E., F. XX.XX.XXXX, T. Š.Q. XXXX/XX, F., vyhlásený na základe
uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 29OdK/264/2020 zo dňa 12. novembra 2020. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2020 dňa 19.11.2020.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, pretože 12 mesiacov
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrel so žalobcom splátkový kalendár vo forme
jednostranného úkonu - uznania záväzku, pričom tento nemal v úmysle splniť v celosti, a aj napriek
skutočnosti, že vedel a mal skúsenosť z podnikania, úmyselne neuviedol pri podávaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu svoj záväzok ako sekundárny dlžník voči žalobcovi.

4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že medzi ním a žalobcom došlo k uznaniu peňažného záväzku
v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v ktorom žalovaný
vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ. V prípade žalovaného, ako len ručiteľa z uznania záväzku,
sa jedná o neistý budúci záväzok voči žalobcovi, a preto pre žalovaného nemusel byť takýto záväzok,vzniknutý niekedy v budúcnosti natoľko podstatný, aby ho uviedol v návrhu na oddlženie. Žalovaný ďalej
uviedol,ženemalnepoctivýzámer,keďževšetkyostatnésvojedlhyakofyzickáosobapriznal,apretonie
je namieste tvrdenie žalobcu, že práve tento, pre žalovaného ani nie priamy záväzok, by mal žalovaný

úmyselne zatajiť.

5. Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že medzi žalobcom
a žalovaným došlo dňa 19.08.2019 k uznaniu peňažného záväzku v zmysle § 323 ObZ, v ktorom
žalovaný vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ. Spornou otázkou bolo v konaní, či žalovaný pri

podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý zámer. Žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia
pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), písm. e), písm. g),
písm. h) ZKR.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému nie
je dôvodná, keď neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer žalovaného, o

ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29OdK/264/2020. Žalobca v konaní
nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení.
Dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe neboli v konaní preukázané.

7. V konaní nebol preukázaný dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods.

2 písm. c) ZKR, teda že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. V tejto súvislosti žalobca za dôležitú informáciu
považoval záväzok žalovaného ako sekundárneho dlžníka voči žalobcovi. V danom prípade žalobca
nepredložil dôkaz (ani nenavrhol vykonanie dôkazu), z ktorého by bolo možné preukázať nepoctivý

zámer žalovaného spočívajúci v neuvedení dôležitej informácie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
neuvedením tohto záväzku tento nemohol byť uspokojený ako pohľadávka veriteľa v konkurznom
konaní.

8. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel alebo musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ktorú v

návrhu neuviedol. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že pohľadávku žalobcu neuviedol z dôvodu, že v
danom vzťahu vystupoval len ako ručiteľ. Žalobca nepreukázal, že by sa obrátil na žalovaného ako
ručiteľa a požadoval by od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka - obchodnej spoločnosti. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný v čase iniciovania procesu oddlženia vedel, že jeho pohľadávku je povinný
uviesť a nezatajiť.

Z obsahu spisu mal súd ďalej za to, že nebolo preukázané, že by sa dlžník úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti [§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR]. Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu
záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp.
neschopnosti dlžníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dlžník mal ďalšie záväzky, nielen
záväzok voči žalobcovi, s ktorými bol v omeškaní a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie

platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať
nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného. Ďalej v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný ako
dlžník pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým
kalendárom. K uznaniu peňažného záväzku, v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ, došlo 19.08.2019
a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a k jeho oddlženiu došlo o viac ako rok neskôr. V konaní

neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný sa viac ako rok pred oddlžením
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Súd poukázal aj na to, že vo vzťahu k pohľadávke
žalobcu vystupoval žalovaný ako ručiteľ, uznanie záväzku sa týkalo dvoch obchodných spoločností.
Preto súd nemohol vyhovieť žalobe a zrušiť oddlženie žalovaného ani z dôvodu uvedeného v § 166g
ods. 2 písm. g) ZKR.

9. Rovnako mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa [§ 166g
ods. 2 písm. h) ZKR]. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú len všeobecné, bez konkrétneho uvedenia
spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný podal návrh na

oddlženie, nie je dôkazom o tom, že by žalovaný, ako sekundárny dlžník, poškodil žalobcu ako veriteľa.

10. Súd sa v konaní zaoberal aj požiadavkou žalobcu prihliadať podľa § 166g ods. 3 ZKR na osobu
dlžníka (žalovaného) prísnejšie. V tejto súvislosti žalobca žiadal zohľadniť, že žalovaný mal skúsenostiz podnikania, čoho dôkazom je jeho existencia v dvoch obchodných spoločnostiach ako spoločník a
konateľ. Súd na tieto dôvody prihliadol a týmto sa pri vyhodnotení aj zaoberal. Súd vzal do úvahy
skúsenosti žalovaného v podnikaní, avšak žalobe napriek tomu nemohol vyhovieť, nakoľko súdu neboli

predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer žalovaného.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd prihliadol na jeho osobu miernejšie v zmysle
§ 166g ods. 4 ZKR ako na osobu, ktorá má základné vzdelanie. Súd uvedené nemal preukázané, keďže

sám žalovaný v životopise tvoriacom prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu označil, že má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou na SOU železničné, Zvolen. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol
na žalovaného miernejšie podľa § 166g ods. 4 ZKR.

12. Súd mohol pri rozhodnutí vychádzať len z vykonaného dokazovania. Súd nevykonal na pojednávaní
výsluch žalovaného, nakoľko vykonanie tohto dôkazu navrhol žalobca, ktorý sa pojednávania

nezúčastnil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na
zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade
domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), písm. e), písm.
g) a písm. h) ZKR a § 166g ods. 3 ZKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním
preukázaný. Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na

žalobcovi, ktorý ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZKR. Dôkazné
bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda žalobcu. Keďže žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods.
1 CSP, a to tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že

odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Žalobca sa nestotožnil so závermi konajúceho súdu obsiahnutými v odôvodnení - predovšetkým s
tvrdením súdu obsiahnutého v bode 20. odôvodnenia odvolaním napadnutého súdneho rozhodnutia.
Uviedol, že nemohol preukázať a ani označiť hodnotu záväzkov dlžníka, pretože nie je a nebolo v jeho
moci objektívne zisťovať stav týchto záväzkov v čase ešte pred vyhlásením konkurzu na žalovaného.

Súd ani jasne a jednoznačne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom by
to žalobca mal urobiť. Žalobca jasne vymedzil len záväzky žalovaného ako sekundárneho dlžníka
v postavení ručiteľa voči žalobcovi v podanej žalobe, v rámci predložených listinných dôkazov. To,
že žalovaný mal aj ďalšie záväzky voči iným subjektom na posúdenie jeho platobnej neschopnosti
nezohrávalo, podľa názoru žalobcu, rolu a význam pre určenie nepoctivého zámeru žalovaného voči

žalobcovi.

Rovnako tak poukázal na tvrdenie súdu, uvedené v bode 21. odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Uviedol, že návrhy na vyhlásenie tzv. osobného bankrotu fyzickej osoby, podávané za dlžníkov, v tomto
prípade žalovaného, prostredníctvom Centier právnej pomoci SR v jednotlivých krajských mestách sú

prísne formálne a pred samotným podaním návrhu je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky.
Jednou z podmienok na podanie takéhoto návrhu je to, aby na dlžníka platne prebiehalo minimálne
jedno exekučné konanie v trvaní minimálne 12 mesiacov. Ak súd uviedol, že k uznaniu záväzku, v
ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ, došlo 19.08.2019 a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka
a k jeho oddlženiu došlo o viac ako rok neskôr, a teda v konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré

by preukazovali, že žalovaný sa viac ako rok pred oddlžením spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť
konkurzom, takéto tvrdenie je nepravdivé. Na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu
Nitra sp. zn. 29OdK/264/2020 zo dňa 12.11.2020 vyhlásený konkurz podľa § 167a ZKR. Uznesenie
bolo vyhlásené v Obchodnom vestníku dňa 19.11.2020, teda presne 14 mesiacov po tom, čo žalovaný
záväzok voči žalobcovi uznal. Je evidentné, že už v čase uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi

si musel byť žalovaný vedomý, že svoju platobnú neschopnosť bude riešiť osobným bankrotom fyzickej
osoby a už v tom čase musel mať vedomosť minimálne o jednom exekučnom konaní, ktoré bude nutne
podmienkou, ktorá musí byť splnená už len pre podanie takéhoto návrhu na súd. Neobstojí ani len to, že
sa jednalo o záväzky dvoch obchodných spoločností, žalovaný ako ručiteľ a sekundárny dlžník prevzalzodpovednosť za splnenie týchto záväzkov voči žalobcovi. Prílohou podania návrhu na konkurz zo
strany CPP je okrem iného aj zoznam veriteľov, v ktorej má dlžník jasne uviesť všetky svoje záväzky,
dokonca aj také, ktoré nie sú riešené súdnou cestou alebo neprebieha exekučné, resp. iné konanie. Toto

žalovaný neuviedol, čo vyplýva aj zo stanoviska Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica z
23. novembra 2022. S týmto dôkazom sa súd nijako nevysporiadal.

Z týchto okolností a skutočností je vopred zrejmý špekulatívny zámer žalovaného. Žalobca predložil
súdu všetky na vec sa vzťahujúce dôkazy a jeho prítomnosť na pojednávaní preto nebola podľa jeho

názoru nutná, nakoľko by nijako nebola zmenila dôkaznú situáciu, keďže dôvody na podanie takéhoto
návrhu boli jasne preukázané predloženými dôkazmi a konaním žalovaného, ktoré sa uskutočnilo v
minulosti. Pokiaľ by bol zo strany žalovaného splnený poctivý zámer ako dlžníka, postačovalo by, ak by
bol žalovaný uviedol v zozname veriteľov a zozname svojich záväzkov aj osobu žalobcu a záväzok z
titulu uznania a bolo by na žalobcovi následne, či by si svoje práva uplatnil v rámci konkurzného konania
a svoju pohľadávku riadne prihlásil alebo by svoje právo nevyužil či opomenul.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že rozhodnutie je vecne

správne a bez akýchkoľvek vád zmätočnosti, pričom je riadne odôvodnené a nevykazuje známky
nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti.
K bodu odvolania, kde žalobca citoval právny názor obsiahnutý v bode 20. odôvodnenia rozhodnutia
uviedol, že má za to, že nemohol označiť hodnotu záväzkov dlžníka, pretože nie je a nebolo v jeho
moci objektívne zisťovať stav týchto záväzkov v čase ešte pred vyhlásením konkurzu, pričom neuviedol,

akým spôsobom tak mal urobiť. Ďalej mal za to, že je irelevantná skutočnosť existencie záväzkov
žalovaného voči ostatným veriteľom. Doplnil, že argument ohľadom nemožnosti zistiť hodnotu záväzkov
žalovaného pred konkurzom predstavuje argumentum ad ignorantiam. Žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so záväzkami žalovaného, a to prostredníctvom obchodného vestníka, v ktorom sa zverejňujú všetky
prihlásené pohľadávky. S ohľadom na to, že žalobca neprihlásil do konkurzu ani svoju pohľadávku,

je jasné, že nezisťoval ekonomickú situáciu žalovaného. Poukázal na správnosť záverov súdu prvej
inštancie, že tak žalovaný mal viac veriteľov, resp. dlžníkov, a teda jeho platobná neschopnosť bola
skutočná. Práve z tohto dôvodu bolo relevantné, že žalovaný mal viac veriteľov, resp. dlhov.
K bodu odvolania, kde žalobca poukázal na ust. § 21 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že žalobca
stále nerozlišuje, že žalovaný vystupoval len v pozícii ručiteľa. Tvrdenie že „v čase uznania záväzku

žalovaného voči žalobcovi“ je nepravdivé vzhľadom na to, že žalovaný neuznával žiaden záväzok, ten
uznala 3. osoba. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie, že neuviedol žalobcu v zozname veriteľov. Súd
podľa neho dostatočným spôsobom zdôvodnil, že žalovaný mal povinnosť uviesť len fyzické osoby.
Ďalej tvrdenie o tom, že v čase ručiteľského vyhlásenia bolo vedené exekučné konanie žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a s ohľadom na koncentráciu konania ani nemôže. Časové súvislosti, ktoré

uviedolžalobca,nesedia.Ručiteľskévyhláseniebolovyhlásené14mesiacovpredvyhlásenímkonkurzu.
Od vydania poverenia exekútorovi muselo uplynúť aspoň 12 mesiacov. Z uvedeného teda nevyplýva,
že voči žalovanému bola v čase ručiteľského vyhlásenia vedená exekúcia.
Mal za to, že žalobca sa snaží previesť dôkazné bremeno na súd. Žiadnym spôsobom ani dôkazom
nepreukázal nepoctivý zámer a práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol

naozaj platobne neschopný. V skutočnostiach uvedených žalobcom absentuje akákoľvek kauzalita. S
pohľadom na uvedené navrhol, aby súd rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu,
odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny.

17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

19. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Podľa § 3 ods. 1 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá

návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

21. Podľa § 3 ods. 2 ZKR právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po
lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri
posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je

platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

22. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu, alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

23. Podľa § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

24. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

25. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

26. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

27. Podľa § 166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

28. Podľa § 166g ods. 5 ZKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.

b) ZKR zákon neukladá súdu povinnosť skúmať pohnútky a dôvody, pre ktoré dlžník opomenul alebo
neuviedol niektorého zo svojich veriteľov v zozname veriteľov hneď pri podaní návrhu na konkurz s
oddlžením. Táto podmienka je vyjadrením snahy eliminovať možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu,
čo však súd zisťuje len na základe návrhového konania dotknutého veriteľa potom, ako k oddlženiu
dlžníka došlo. Záver konkurzného súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia sledoval dlžník

poctivý zámer je tak výsledkom hodnotenia konania a správania sa žalovaného ako dlžníka súdom,
kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký priestor a súčasne korektív
na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti, či
nepoctivosti zámeru dlžníka nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj pri jeho
podaníaajnáslednevkaždejjednejprejednávanejveciposudzovanésúdomsindividuálnymprístupom.

31. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer s ohľadom na správanie
sa dlžníka potom, ako podal na súd návrh na oddlženie konkurzom. V ods. 2 § 166g ZKR je pri
fakultatívne uvedených konaniach dlžníka definujúcich jeho nepoctivý zámer časový moment, v ktorom
k nepoctivému konaniu dlžníka mohlo dôjsť, rôzny. Súd tak posudzuje nepoctivosť zámeru dlžníka nielen

v čase podania návrhu na jeho oddlženie, napr. neuvedenie relevantných údajov v zozname majetku, v
zozname veriteľov, ale aj po podaní návrhu, napr. vo vzťahu súčinnosti so správcom.

32. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ZKR v ustanovení § 166g ods. 5 explicitne stanovuje, že
v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma,

ale poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer. Kontrola poctivého zámeru dlžníka tak prichádza do úvahy len na základe veriteľskej aktivity po
rozhodnutí o oddlžení, keď podľa § 166f ods. 1 ZKR, právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom má veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením,
ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

33. V posudzovanej právnej veci odvolací súd považuje za nesporne zistené, že medzi žalobcom a
žalovanýmdošlodňa19.08.2019kuznaniupeňažnéhozáväzkuvzmysle§323ObZ.Súdprvejinštancie
k tejto pohľadávke žalobcu uviedol, že uznanie záväzku sa týkalo dvoch obchodných spoločností, preto
odvolací súd zastáva právny názor, že nemohol žalobe vyhovieť a zrušiť oddlženie žalovaného z dôvodu

podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR.

34. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť
90 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Predpokladom platobnej neschopnosti jeskutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť
svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak
teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť,

nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí
aj NS ČR sp. zn. 29 Odo 236/2003 zo 6.9.2005. Platobná neschopnosť je jednou z podmienok, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, aby fyzická osoba mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa
štvrtej časti ZKR.

35. V posudzovanom prípade sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer
z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), e), g) a h) ZKR. Súd prvej inštancie dostatočne jasne,
výstižne a presvedčivo uviedol vo svojom rozhodnutí dôvody, pre ktoré nevzhliadol žalobcom uvádzané
dôvody, subsumované pod zákonné ustanovenia, za relevantné.

36. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu obsiahnutými v odôvodnení.

Namietal, že nemohol preukázať ani označiť hodnotu záväzkov dlžníka, pretože nebolo v jeho moci
objektívne zisťovať stav týchto záväzkov v čase ešte pred vyhlásením konkurzu na osobu žalovaného.
Podľa odvolacieho súdu žalobca mal možnosť sa oboznámiť so záväzkami žalovaného prostredníctvom
ich zverejnenia v Obchodnom vestníku, kde boli zverejnené všetky prihlásené pohľadávky žalovaného,
čo odvolací súd nahliadnutím do Obchodného registra považuje za preukázané. Súd prvej inštancie

preto správne vo svojom rozhodnutí posúdil otázku platobnej neschopnosti žalovaného v súlade s ust.
§ 3 ods. 2 ZKR. Rovnako tak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že bez posúdenia platobnej
(ne)schopnosti dlžníka, nie je možné konštatovať nepoctivý zámer žalovaného a ani vyhovieť žalobe
žalobcu v tomto konaní.

37. Ako ďalší dôvod odvolania žalobca uviedol názor súdu prezentovaný v bode 22. odôvodnenia
súdneho rozhodnutia; považuje za nepravdivé tvrdenie, že k uznaniu záväzku, v ktorom žalovaný
vystupoval ako ručiteľ, došlo dňa 19.08.2017 a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a k jeho
oddlženiu došlo o viac ako rok neskôr, a teda v konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by
preukazovali, že žalovaný sa viac ako rok pred oddlžením spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť

konkurzom. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že vo vzťahu k pohľadávke
žalobcu vystupoval žalovaný ako ručiteľ. Rovnako tak odvolací súd považuje za nepreukázané tvrdenie
žalovaného, ktorý poukazoval na špekulatívny zámer žalovaného. Odvolací súd zastáva právny názor,
že v konaní nebol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného počas procesu oddlženia fyzickej osoby. V
konaní bolo práve na žalobcovi, ktorý ak zastával právny názor nepoctivého zámeru žalovaného v tomto

konaní, aby vyprodukoval dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by boli spôsobilé riadne a bez pochýb
preukázať toto konanie žalovaného tak, ako to tvrdí žalobca, čo sa však nestalo.

38. Ak žalobca poukazoval na časové súvislosti medzi vedeným exekučným konaním a ručiteľským
vyhlásením,bolojehopovinnosťoutútokoreláciuriadnepreukázaťpripodanížaloby,resp.dovyhlásenia

rozsudku súdom prvej inštancie. V tejto fáze konania, s poukazom na koncentráciu konania, odvolací
súd zastáva právny názor, že tieto skutočnosti sú už bezpredmetné pre posúdenie (ne)poctivého zámeru
žalovaného.

39. Na záver odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k neuvedeniu žalobcu v zozname veriteľov

žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd - v zhode s názorom súdu prvej inštancie pripomína, že
neuvedenie veriteľa v zozname veriteľov je uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR, pričom toto
konaniesatýkalenfyzickýchosôb.Nebolopovinnosťoužalovanéhožalobcuvzoznameveriteľovuviesť,
pretože žalobca je právnická osoba a žalovaný je v postavení ručiteľa, a nemenej dôležitá skutočnosť
je, že uznanie záväzku sa týkalo dvoch obchodných spoločností a zároveň sa uskutočnilo dva roky

pred pristúpením žalovaného k oddlženiu. Okrem toho nebolo v konaní preukázané, že žalobca vyzval
žalovaného ako ručiteľa na uspokojenie pohľadávky svojho dlžníka. Žalobca vedel o vyhlásení konkurzu
na majetok žalovaného, preto si mal prihlásiť svoju pohľadávku.

40. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej

strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).41. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, odvolací súd nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, plynúce
z textu odvolania za dôvodné, preto rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a 2 CSP tak, že žalovaný má plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi z dôvodu,

že bol plne úspešný v odvolacom konaní.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).