Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212328
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8710212328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu OPTIMAN s.r.o., so
sídlom Velické námestie 1195/18, Poprad - Veľká, IČO: 36 465 895, zastúpený JUDr. Martou Petríkovou,
advokátkou,Štefánikova96/63,Poprad,protižalovanémuA.B.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/X,
D. - E., zastúpeného JUDr. Gabrielou Klačkovou, advokátkou, Štefánikova 96/63, Poprad, o neúčinnosť
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/205/2010-602
zo dňa 16.9.2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Náhradu trov dovolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, rozhodol tak, že :

I. U r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá medzi F. G. so sídlom C. XXXX/XX, D., IČO: XX XXX XXX

ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je osobné motorové vozidlo B. H.,
evidenčné číslo D. XXX B., čiernej farby zo dňa 16.09.2010 je voči žalobcovi neúčinná.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

2. Svoj rozsudok odôvodnil ust. § 42a ods. 1, 2 O.z. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že aktívne
legitimovaným na podanie odporovacej žaloby bol žalobca, ako veriteľ, ktorý mal voči F. G. vymáhateľnú

pohľadávku titulom právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k.
18Rob 232/2010 zo 17.06.2010. Pasívne legitimovaným v konaní bol žalovaný, ktorý podľa vyjadrenia
žalobcu z odporovateľného právneho úkonu mal prospech.

3. V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý má preukázať,
že právny úkon urobil dlžník v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa. Z vykonaného dokazovania
hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie posúdil, že žalobca v konaní

preukázal úmysel spoločnosti F. G., ukrátiť veriteľa - žalobcu uzavretou kúpnou zmluvou 16.09.2010.
Súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu v rozhodnuté, ktorým zrušil prvé rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Z doplneného dokazovania pripojenými znaleckými posudkami, bolo preukázané,
že po dátume 14.01.2010 spoločnosť F. G. uhradil veriteľom záväzky v celkovej výške 480.242,40 eur,pričom žalobcu neuspokojila ani pomerne. Medzi inými boli uhradené aj záväzky napr. I. D. D. 62.171,88
eur, J. G.. G. K. 54.277,79 eur, J. B. G. G. 267.165,85 eur. Nie je pravdivé tvrdenie svedkov - štatutárnych
zástupcov F. G., že mali záujem uhradiť predovšetkým viacero menších záväzkov. Zo sumy 480.242,40

eur F. G. mala možnosť uspokojiť záväzok voči žalobcovi aspoň pomerne.

4. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je pasívne legitimovanou
stranou sporu, keď žalovaný mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, keď sa stal vlastníkom
osobného motorového vozidla B. H.. Na posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného nemalo vplyv

tvrdenie, že za vozidlo B. H. žalovaný zaplatil kúpnu cenu, i keď v konaní nebolo preukázané, žeby
žalovaný vozidlo nadobudol bezodplatne. Kúpna cena bola síce v súlade so znaleckým posudkom,
avšak cena neprevyšovala ceny za porovnateľné vozidlá v obdobnom stave v tom čase, ba možno
konštatovať, že sa pohybovala v rozsahu minimálnej ceny za daný druh vozidla s dobrými technickými
parametrami.

5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že ide o šikanóznu žalobu, keďže žalobca
využil zákonné právo odporovateľnou žalobou domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca mal
v konaní plný úspech. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením, po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý požiadal zároveň o odpustenie zmeškanej
lehoty s odôvodnením a s priložením lekárskej správy o zdravotnom stave právnej zástupkyne
žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/205/2010-620 z 5.1.2017 odpustil žalovanému

zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
13.1.2017.

8. Vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaný preukázal v konaní, že v majetku F., G. ostalo aj po odpredaji
motorového vozidla B. H., EČV: D. XXX B., dostatočné množstvo majetku, aby mohol byť žalobca

pri patričnom úsilí súdneho exekútora plne uspokojený. Ako dôkaz predložil znalecký posudok súdnej
znalkyne L. M. č. X/XXXX vyhotovený na objednávku OR PZ Poprad, z ktorého je možné usúdiť, aký
majetok mal dlžník ku 31.10.2010. Išlo o majetok 10-násobok vymáhanej sumy. Žalobca nepreukázal,
že by ho odporovaný právny úkon akokoľvek ukrátil. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 3Cdo/61/2008, 21Cdo/796/2011, 30Cdo/1606/2007, 21Cdo/4333/2007 Najvyššieho súdu Českej

republiky. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukrátil
uspokojenie jeho pohľadávky, teda na žalobcovi. Musia byť splnené podmienky a to majetok dlžníka má
v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred
týmto úkonom, zmenšenie má za následok, že veriteľ sa z toho majetku nemôže uspokojiť, hoci z toho
úkonu by sa uspokojil a je zrejmé, že motorové vozidlo bolo odpredané za cenu, ktorá bola stanovená

znaleckým posudkom L. N. O. č. XX/XXXX. Žalovaný jednoznačne preukázal, že žalobcom odporovaný
úkon nie je možné považovať za odporovateľný. Pritom pre prospech je potrebné chápať nejakú priamu
výhodu, v tomto prípade, vzhľadom na cenu stanovenú znaleckým posudkom, o majetkový prospech
zjavne nejde. Kúpnu cenu, na druhý deň po jej vyplatení, si vybral štatutárny zástupca dlžníka L. P.
G. v hotovosti z pokladne bez toho, aby tento výber zdôvodnil. Ak by totiž nebol L. G. túto sumu

vybral, peniaze by našiel v pokladni exekútor a všetko by bolo v poriadku. Súd prvej inštancie sa
snažil preukázať priateľské vzťahy žalovaného s konateľmi dlžníka a konštatuje iba časť výpovede
žalovaného,kdepriznaltento,žepostupnenavštevovalvšetkýchtrochštatutárovajdoma.Pritomišlolen
o úradné záležitosti. Žalovaný nepoznal ostatných členov rodiny. Takisto odkúpenie pohľadávky dlžníka
voči Podtatranskému múzeu za 100% hodnoty pohľadávky bol zo strany žalovaného logicky vysvetlený

a zdôvodnený. Súd v tomto rozhodnutí však konštatuje vysokú pravdepodobnosť o tom, že žalovaný
musel mať vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, avšak zákon vyžaduje skutočnosť, že
úmysel ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane známy. Súdny exekútor nevyvinul dostatočné odborné
úsilie, vykonal súpis jediného hnuteľného majetku, ostatný majetok spísal až pri druhom súpise, teda
šesť týždňov po tom, čo bol vykonaný prvý súpis. Je potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, či dlžník

disponoval dostatočným majetkom aspoň v tom rozsahu, aby postačoval na náklady konkurzu. Nakoľko
na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, máme za to, že v čase jeho vyhlásenia, viac ako dva roky
po začatí exekúcie, ešte bol vo vlastníctve dlžníka dostatok majetku. Išlo o štandardnú zmluvu, bola
stanovená cena znaleckým posudkom a táto žaloba je žalobou šikanóznou. Poukázal aj na rozhodnutieÚstavného súdu IV.ÚS 1/02. V prejednávanej veci bolo potrebné spoľahlivo zistiť skutkový stav, čo
sa v danom prípade nestalo. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť toto
rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že bolo rozhodnuté o odpustení
zmeškanej lehoty a toto rozhodnutie považuje za nezákonné. Uvedené konštatovanie o PN právnej
zástupkyne žalovaného nebolo overené skutočnosťami, ( potvrdením lekára ), že bola právna
zástupkyňa žalovaného práceneschopná. Samotný ošetrujúci praktický lekár neuvádza žiadnu zmienku

o tom. Zvláštne je aj hodnotenie, že ak niekto trpí, akútne nepotrebuje návštevu špecialistu, ale stačí
navštíviť praktického lekára pre dospelých. Preto neexistoval žiaden zákonný dôvod na odpustenie
zmeškania lehoty a navrhuje odvolanie odmietnuť ako oneskorene podané.

10. K veci sa vyjadril aj samotný žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobcom nebol preukázaný úmysel
ukrátiť veriteľa, vozidlo bolo predané riadne, stanovená cena bol riadne zaplatená, a keď tak veriteľ

bol ukrátený úplne iným úkonom a to úkonom, že konateľ spoločnosti si peňažné prostriedky za toto
motorové vozidlo zobral na svoj osobný účet. Zároveň sa žalovaný pripojil v celom rozsahu k odvolaniu
právnej zástupkyne.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „odvolací

súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených
v ust. § 378 a nasl. CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že nie sú dôvody na zmenu, prípadne
zrušenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil rozhodujúce skutočnosti a vec aj
správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Nateraz boli zo spisu zistené skutočnosti, že platobným rozkazom vydaným Okresným súdom
Poprad v konaní sp. zn. 18Rob 232/2010 dňa 17.06.2010 bol zaviazaný F. G. zaplatiť žalobcovi sumu
75.430,-- eur s prísl. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 09.07.2010. F. G. na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu žalobcovi neplnila. Dňa 26.08.2010 žalobca

podal návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor Q. G. D. v konaní R. XXXX/XXXX dňa 21.09.2010
vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo F. G. doručené 24.09.2010. V deň 24.09.2010 bol
vykonaný vykonávateľom A. C. súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii v priestoroch povinného F.
G.,kdebolospísanémotorovévozidloB.H.EČ:D.XXXB..Zpovereniasúdnehoexekútoraz24.09.2010
súd zistil, že A. C. ako zamestnanec exekútorského úradu bol poverený vykonaním súpisu hnuteľných

vecí v konaní R. XXXX/XXXX.

13. Dňa 16.09.2010 bola medzi F. G. a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu B. H. EČ: D. XXX B.. Kúpna cena dohodnutá v kúpnej
zmluve bola 11.500,-- eur. Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že v deň 16.09.2010 žalovaný

zaplatil kúpnu cenu vo výške 11.500,-- eur. Z obsahu spisu N. D. D. ČVS: N./N. súd zistil, že L. P. G.,
ktorý vo veci vypovedal uviedol, že kúpnu cenu vo výške 11.500,-- eur obratom z pokladne F. G. vybral,
pretože touto cenou kompenzoval pôžičku poskytnutú F. G. v augustu 2010 na sumu 20.000,- eur.

14. Znaleckým posudkom č. 17/2010 znalec L. N. O. stanovil všeobecnú hodnotu predmetného vozidla

k septembru 2010 na sumu 11.997,-- eur. Podľa cien osobných motorových vozidiel zverejnených na
internetevobdobímarec2011sacenatakéhodruhumotorovéhovozidlapohybovalavsumách26.750,--
eur, 17.900,-- eur, 17.450,-- eur, 520.000,-- Kč, v závislosti od vybavenia a stavu vozidla.

15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 02.08.2010 súd zistil, že F. G. oznámilo D. Q. E. D., že dňom

02.08.2010 postúpili pohľadávku voči D. Q. E. D. na žalovaného.

16. Dňa 20.02.2013 v konkurznom konaní sp. zn. XX XX/XXXX bola zistená pohľadávka žalobcu voči
F. G. vo výške 62.058,26 eur s prísl.

17.Vznaleckomposudkuč.X/XXXXznalkyňaL.P.M.konštatovala,žeakbymotorovévozidloB.H.bolo
predanéF.G.žalovanémuzakúpnucenu11.500,--eur,kleslabyúčtovanáhodnotamajetkuozostatkovú
cenu uvedeného automobilu ku dňu predaja. Uvedená skutočnosť nie je zobrazená v účtovnej závierke
spoločnosti na rok 2010. Suma 11.500,-- eur nebola riadne zavedená do účtovníctva F. G. ako predajmotorového vozidla žalovanému. Po dátume 14.01.2010 F. G. uhradil dlžníkom faktúry v celkovej sume
480.242,40 eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v účtovných dokladoch bol údaj o vratke vkladu L.
P. G. 17.09.2010 vo výške 11.500,-- eur z pokladne.

18. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyňa L. P. M. konštatovala aktíva F. G. k 31.12.2010 vo výške
796.389,-- eur, pohľadávky z obchodného styku vo výške 907.517,- eur.

19. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 4T 89/2014 súd vydal trestný rozkaz,

ktorým boli konatelia F. G. uznaní za vinných zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa formou
spolupáchateľstva, ktorého sa dopustili tým, že v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia nároku
veriteľa uprednostnili iných veriteľov oproti obchodnej spoločnosti OPTIMAN s.r.o., a to tak, že najmenej
v období od 14.01.2010 uhradili veriteľom obchodnej spoločnosti F. G. pohľadávky, ktoré vznikli po
splatnosti pohľadávky obchodnej spoločnosti OPTIMAN s.r.o. priznanej aj na základe platobného
rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Rob 232/2010 zo dňa 17.06.2010 vo výške 75.430,- eur,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2010.

20. V konaní pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 12C 151/2010 žalovaný podal žalobu proti
žalobcovi o vylúčene veci (osobného motorového vozidla BMW X3) z exekúcie. Konanie je prerušené
do právoplatného skončenia tohto konania.

21. V konaní pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 20C 51/2011 žalovaný podal žalobu proti F. G. o
určenie vlastníckeho práva. Súd vo veci rozsudkom určil, že motorové vozidlo zn. B. H. X.XX čiernej
farby, EČV: D. B., VIN S., je počnúc dňom 16.09.2010 vo vlastníctve A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. - E., C. XXXX/X.

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol

zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v predmetnej veci rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie č.k. 17C/205/2010 – 602 zo dňa 16.09.2016, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

27. V dôsledku dovolania žalovaného bolo NS SR prejednané jeho dovolanie a dňa 28.11.2022 bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2018, a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. V rozhodnutí dovolací súd poukazuje na priebeh konania, okolnosti za ktorých prebieha
dovolacie konanie, a v závere svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ išlo o námietku, že odvolací súd na
pojednávanie dňa 14.02.2018 nepredvolal žalovaného a jeho právneho zástupcu je potrebné uviesť, že
podľa § 385 ods. 1 CSP, odvolací súd nariadi pojednávanie vždy ak je potrebné zopakovať alebo doplniťdokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

28. Dovolací súd konštatoval, že boli splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozhodnutia,
a preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany žalovaného postupom odvolacieho
súdu.

29. Vo vzťahu k druhej námietke žalovaného dovolací súd uviedol, cit.: „V preskúmavanej veci podľa

názoru dovolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa
§ 420 písm. f) CSP došlo. Táto vada spočíva v rozpornom a v niektorých častiach v nedostatočnom
odôvodnení rozsudkov v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie veci. Súd prvej
inštancie a ani odvolací súd svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, svoje právne a skutkové závery
vyslovili bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo a právne relevantné otázky. Súd
prvej inštancie založil svoj záver o neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobcovi okrem iného aj na tom,

že „kúpna cena bola síce v súlade so znaleckým posudkom, avšak cena neprevyšovala ceny za
porovnateľné vozidlá v obdobnom stave v tom čase, ba možno konštatovať, že sa pohybovala
v rozsahu minimálnej ceny za daný druh vozidla s dobrými technickými parametrami“, ktorý záver je
rozporný, keď na jednej strane kúpnu cenu považoval za súladnú so znaleckým posudkom, ktorý v
konaní nebol spochybnený a nebol požadovaný ani kontrolný znalecký posudok (čo dovolateľ namietal

už v odvolaní), na strane druhej ju však považoval za neprevyšujúcu hodnotu iných obdobných vozidiel
na trhu a nezaoberal sa vplyvom v znaleckom posudku zohľadnenej opravy po ťažkej havárii na hodnotu
predmetného vozidla. Absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
ohľadom záveru o neprimeranosti neodstránil ani odvolací súd, ktorý sa v bode 26. svojho rozsudku
obmedzil len na konštatovanie, že „kúpna cena nezodpovedala bežne dostupným informáciám na trhu

s automobilmi v tomto období za rovnaké motorové vozidlo,...“ Odvolací súd sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného čo do primeranosti ceny určenej znaleckým posudkom
č. XX/XXXX súdneho znalca L. N. O. z hľadiska jej určenia vzhľadom na technický stav vozidla po
ťažkej havárii a jeho oprave, ktorá je podstatná pre záver, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu
veriteľa. Bez odôvodnenia, ako sa vysporiadal s otázkou primeranosti takto určenej kúpnej ceny je

rozsudok odvolacieho súdu v spojitosti s rozsudkom súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený,
nepresvedčivý a tým zmätočný.“

30. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodoval , po zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR, opakovane
v súlade s ust. § 455 CSP.

31. Konanie, ktorým chce dlžník podstatne sťažiť veriteľovi možnosť dosiahnuť uspokojenie ich
pohľadávok, nie je konaním v súlade so zákonom. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí s uvedeným
zámerom sú podľa okolností prípade buď absolútne neplatné podľa § 39 O.z., pre rozpor s účelom
zákona, alebo obchádzanie zákona, to znamená, že právny úkon je síce platný, ale je poškodzujúci

veriteľa a tieto je možné odporovať. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak
v pomeroch strán sporu na neho sa hľadí tak, ako keby jeho účinky nenastali.

32. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v
obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy

o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti
vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery)
prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2018, sp. zn. 3Cdo/224/2017).

33. Zákonná podmienka odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je
splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka
ukrátiťsvojhoveriteľanevedela,avšakvzhľadomnaokolnosti,zaktorýchbolprávnyúkonuskutočnenýa
svoje pomery, o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže veriteľ je osoba odlišná od účastníkov
odporovaného právneho úkonu, môže svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti,

že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo vedieť mala a mohla, založiť aj len na nepriamych
dôkazoch, týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený
( uznesenie 30bdo/10/2020).34. Odvolacie dôvody žalovaného sa sústredili predovšetkým na nedôvodnosť žaloby, ktorú žalobca
podal pre odporovateľnosť právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným. Súd prvej inštancie
vykonal v potrebnom rozsahu a dostatočným spôsobom dokazovanie vo veci, kde dospel aj k správnym

skutkovým záverom, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Potrebné je zdôrazniť v danej
veci, že právny úkon medzi dlžníkom a žalovaným bol vykonaný v čase, keď žalobca mal právoplatnú a
vykonateľnúpohľadávkuvočidlžníkovifirmeF.,G..Poprad,prebiehaloexekučnékonanie.Majetok,ktorý
je predmetom tohto konania, osobné motorové vozidlo patriace dlžnovi žalobcu, bolo už spísané súdnym
exekútorom ako majetok dlžníka pre potreby uspokojenia nároku veriteľa. Ďalšou nie menej podstatnou

náležitosťou, ktorá bola preukázaná, bola skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o finančnej situácii
dlžníka o jeho dlhoch ( žalovaný bol advokát dlžníka odmeňovaný paušálnou odmenou do sklonku
roka 2010, čo vyplýva z jeho vyjadrenia v priebehu konania ). Obrana a tvrdenia žalovaného o stave
majetku dlžníka v čase uplatneného nároku zo strany žalobcu, považuje odvolací súd len za účelové.
Pokiaľ by sa malo vychádzať z tvrdenia žalovaného, že dlžník mal aj mimo predmetného majetku,
ktorý bol predmetom právneho úkonu, o ktorého odporovateľnosť sa žalobca domáha, dostatok majetku

na úhradu pohľadávky žalobcu, z výsledkov vykonaného dokazovania však nevyplývajú kroky dlžníka
vyrovnať dlh vo vzťahu k žalobcovi. Práve naopak, aj postupom predaja motorového vozidla, ktoré bolo
už spísané ako majetok dlžníka súdnym exekútorom v čase, keď si veriteľ vymáhal svoju pohľadávku
a ktoré sa aj fyzicky nachádzalo v objekte dlžníka a následného preukázania uzavretej kúpnej zmluvy,
ktorej cena nezodpovedala bežne dostupným informáciám na trhu s automobilmi v tomto období za

rovnaké motorové vozidlo svedčí o účelovosti konania dlžníka, ale s vedomím samotného žalovaného.

35. Ani argumentácia týkajúca sa skutočnosti, že žalovaný riadne zaplatil za predmetné motorové
vozidlo, nemôže byť tým dôvodom, pre ktorý by mala byť žaloba zamietnutá. Kúpna cena bola žalobcom
namietaná, vychádzajúc však zo záverov NS SR ( bod 30 rozsudku ), odvolací súd vzhľadom na

rozsiahle dokazovanie vo veci súdom prvej inštancie, akceptoval, že táto bola určená na základe
znaleckého posudku, ktorý zohľadnil technické parametre motorového vozidla a takto ustálená kúpna
cena bola akceptovaná.

36. V konaní sa nepreukázalo, že by dlžník iným spôsobom vyrovnal nároky žalobcu, preto bolo

legitímne, aby žalobca napadol právny úkony dlžníka, ktorý znamenal zmenšenie jeho majetku na
úkor svojich veriteľov bez ohľadu, či išlo o odplatné alebo neodplatné právne úkony. Okolnosti aktivity
exekútora pri vymáhaní nároku veriteľa rovnako nemajú vplyv pre posúdenie žaloby žalobcu a súhrne
dôkazov, na ktoré žalovaný poukazoval, na hodnotu majetku dlžníka, kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel dlžník
so žalovaným, postúpenie pohľadávky, ktoré dlžník urobil na žalovaného, práve naopak odvolací súd

presviedča o tom, že išlo o postupy zo strany dlžníka ukrátiť veriteľa a to práve medzi iným aj predajom
tohto motorového vozidla, ktorého hodnotou aktuálne v čase predaja bol by uspokojený nárok žalobcu
aspoň sčasti.

37. Úkony dlžníka, ktoré v čase existencie právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky veriteľa, na základe

ktorých došlo k zníženiu majetku dlžníka, ktorý mohol celkom alebo sčasti slúžiť na splnenie dlhu vo
vzťahukveriteľovi,súodporovateľnýmiprávnymiúkonmi.Dlžníkpredajommajetku,ktorýbolpredmetom
súpisu majetku súdnym exekútorom a následný výber kúpnej ceny z pohľadu dlžníka jedným z jeho
spoločníkov, nemožno vyhodnotiť v neprospech veriteľa.

38. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne odpustenia zmeškania lehoty je plne v právomoci konajúceho
súdu posúdiť dôvodnosť žiadosti a vzhľadom k tomu, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nebolo
prípustné a toto rozhodnutie je už právoplatné, nebolo možné zo strany odvolacieho súdu inak posúdiť
dôvodnosť tohto podania zo strany právnej zástupkyne žalovaného.

39. Aktívne legitimovaným subjektom pre podanie žaloby, ktorá predstavovala odporovateľnosť
právneho úkonu bol žalobca, ktorý je veriteľom vo vzťahu k firme F., G., ktorý bol predávajúci
predmetného motorového vozidla, a kupujúcim bol žalovaný. Žalobca ako veriteľ mal právoplatný a
vykonateľný titul (toto nebol v konaní sporné) a nebola sporná ani tá skutočnosť, že súpis majetku
súdnym exekútorom, ktorý bol poverený súdom na vymáhanie vykonateľnej a právoplatnej pohľadávky

žalobcu, bol vykonaný aj k predmetnému motorovému vozidlu, ktorý tvoril predmet kúpnej zmluvy. Ďalej
žalovaný namietal, že nedošlo k ukráteniu veriteľa, pretože majetok dlžníka mal vyššiu hodnotu ako
predmet kúpnej zmluvy a dlžník mohol uspokojiť nároky veriteľa z iného majetku. Je možno konštatovať,
že sa v priebehu celého konania tak nestalo a túto námietku žalovaného možno považovať za účelovú.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca, ako veriteľ, podstúpil zákonný proces na dosiahnutie
plnenia zo strany dlžníka a to tak, že prebehlo súdne konanie, bol vo veci vydaný platobný rozkaz,
ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným. Žalobca bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie a

poverenýexekútorvykonalsúpismajetkuzaprítomnostištatutárnehozástupcudlžníka,ktorýnenamietal
priebeh súpisu majetku (vrátane motorového vozidla , ktoré sa stalo predmetom kúpnej zmluvy).

40. Naviac za situácie, pokiaľ žalovaný vykonával právne služby ako paušálny advokát pre dlžníka, pri
ukončení právnej služby ku koncu novembra 2010, vytvára s najväčšou pravdepodobnosťou priestor

pre záver, že žalovaný mal vedomosť o finančnej situácií klienta - dlžníka, keďže aj nárok žalobcu spadá
do uvedeného obdobia Okolnosť súpisu exekučného majetku súdnym exekútorom bol ozrejmený a je
súčasťou súdneho spisu, preto sa odvolací súd domnieva, že skutočne existovali dôvody na vyhovenie
žalobe. Odvolací súd sa domnieva, že rozhodujúce je, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa, mohla byť
plnená z časti aj z predmetu kúpnej zmluvy. Inak povedané, žaloba o odporovateľnosti právneho úkonu,
ktorý vykonal dlžník je dôvodná aj v tom prípade, ak by z odporovaného právneho úkonu bolo možné

uspokojiť pohľadávku veriteľa hoci aj čiastočne.

41. Dovolací súd v rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu, namietal závery odvolacieho
súdu o výšky kúpnej ceny motorového vozidla, na ktorý bol urobený znalecký posudok. Rešpektujúc
názor dovolacieho súdu, odvolaciu námietku žalobcu nepovažoval za dostatočne preukázanú a

vzhľadom na vyššie uvedené zistenia o dôvodnosti podanej žaloby, sa ňou nezaoberal.

42. Pokiaľ išlo o ďalšie námietky uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam,
prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994,
séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko
tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

43. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom

k tomu, že vo veci úspech mal žalobca, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% voči žalovanému.

45. O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 453 ods. 3 CSP, v spojení s § 257 CSP.
Vychádzal zo situácie, že hoci dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, vrátil vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, úspech mal vo veci žalobca, a z dovolacích námietok, ktoré uviedol
žalovaný, prvá námietka nebola uznaná najvyšším súdom, bola uznaná len druhá námietka, a z tohto
dôvodu mal odvolací súd za to, že je spravodlivé, aby nebol priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho
konania ani jednej zo strán sporu.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).