Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200279
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724200279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058
01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX
E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. 22C/3/2024 – 20 zo dňa 05.02.2024, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„Návrh zamieta.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 179, § 180
ods. 1, 2, 3, § 181, § 184 ods. 1 CSP, § 123, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 2 O.z. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ničím neosvedčila, že otázka užívania rozhodných vecí patriacich

do dedičstva po poručiteľke sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán, že
výsledkom tohto spoločného rozhodovania je nezhoda strán, a aké sú dôvody pri prípadnom riešení
vzniknutých nezhôd, navyše nezhody riešiť formou nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu
zástupca navrhovateľky bez ďalšieho iba uviedol, že „navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po
svojej zosnulej matke“ a že „odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam“. Preto pokiaľ
zástupca navrhovateľky nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil, bez ďalšieho, iba

uvedenými tvrdeniami, súd nepovažoval za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov sporových strán (princíp opodstatnenosti), a ani efektívnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia, tzn. že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
odporcovi možno objektívne dosiahnuť nejakú konkrétnu efektívnu ochranu navrhovateľky (princíp
efektívnosti).

3.Vovzťahukužívaniupredmetnéhobytusúdzobsahusúdnychspisovpovažovalpreúčelyrozhodnutia
o neodkladnom opatrení za osvedčené, že odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu v spoločnej
domácnosti 10 rokov pred jej smrťou v predmetnom byte a v predmetnom byte aj po smrti poručiteľky
(11.06.2023) doposiaľ býva, a že navrhovateľka v predmetnom byte 10 rokov nebývala a v byte ani v
súčasnosti nebýva. Podľa obsahu spisov býva v obci Vrbov. Za daného dlhotrvajúceho faktického viac
ako 10 ročného stavu užívania predmetného bytu odporcom, bez ďalšieho, súd nevidel dôvod, pre ktorý

by odporcovi mala byť do skončenia dedičského konania uložená povinnosť vydať navrhovateľke 1 ks
kľúčov od predmetného bytu a odporca by sa mal zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by navrhovateľkebránil predmetný byt užívať. Navrhovateľka predovšetkým ničím neosvedčila, že za danej situácie
predmetný byt nie je obydlím odporcu. Právo fyzickej osoby na ochranu obydlia a súkromia je zakotvené
v čl. 12 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.), podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné

a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia
môžu byť zákonom dovolené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života
alebo zdravia osôb, pre ochranu práv a slobôd druhých alebo pre odvracanie závažného ohrozenia
verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej
hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh

verejnej správy (čl. 12 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V prípade, že predmetný byt je obydlím
odporcu, dochádza ku kolízií dvoch základných práv, a to práva podielového spoluvlastníka užívať
vec v podielovom spoluvlastníctve a práva druhého podielového spoluvlastníka na ochranu obydlia
a súkromia. Pri kolízii týchto práv je potrebné vždy vážiť obidve práva a rozhodnúť, ktorému z nich
treba dať prednosť. Súdna prax sa však priklonila k názoru, že právu na ochranu obydlia a súkromia
je potrebné dať prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie veci v podielovom spoluvlastníctve

(porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. 22Cdo 863/2004 a pod). Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu
súd ďalej poukazuje aj na tvrdenie samotnej navrhovateľky v žalobe vo veci o neplatnosť závetu vedenej
pod sp.zn. 22C 46/2023, a to že poručiteľka počas svojho života spomínala, že chce, aby odporca v
predmetnom byte dožil (aj keď nie to, aby sa stal vlastníkom bytu). Za danej situácie preto súd aj z
morálneho hľadiska nevidel dôvod, prečo by navrhovateľka nemala rešpektovať vôľu svojej matky a do

skončenia dedičského konania mala mať 1 ks kľúčov od predmetného bytu.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pritom ďalej zrejmé, či otázka užívania
predmetného bytu sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako
podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto

otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu
v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. Pri úprave užívania spoločnej veci
podielovými spoluvlastníkmi v prípade nezhody existujú spravidla tri možnosti: a) jednotliví spoluvlastníci
užívajú niektoré vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec so
zachovaním nároku na peňažnú náhradu, a c) spoluvlastníci užívajú spoločnú vec striedavo v určených

časových obdobiach. Pokiaľ navrhovateľka návrhom žiada, bez ďalšieho, iba vydanie 1 ks kľúčov od
predmetného bytu, z čoho logicky možno vyvodiť záver, že zvyšné ks kľúčov ostanú odporcovi, nie
je zrejmé, či medzi sporovým stranami existuje nejaká zhoda v otázke užívania predmetného bytu a
je potrebné iba vydať si kľúče (čomu však nenasvedčuje tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca
jej bráni predmetný byt užívať). Alebo ide o nezhodu, ktorá však musí byť výsledkom spoločného

rozhodovania oboch sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, teda aj odporcu, ktorému musí
byť zachovaná možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie. Avšak aj v prípade záveru,
že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu
užívania predmetného bytu niektorou z troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové
strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať od predmetného bytu kľúče a každá sa bude domáhať

užívania predmetného bytu bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutie o konkrétnom spôsobe
jeho užívania. Takéto neodkladné opatrenie neposkytne efektívnu ochranu právam žiadnej zo sporových
strán.

5. Pokiaľ ide o užívanie rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, tu navrhovateľka ničím

neosvedčila tvrdenie, že tieto nehnuteľnosti užíva odporca , na aký účel, a že navrhovateľke bráni v
užívaní. Podľa zápisu na LV č. XXXX tieto nehnuteľnosti poručiteľka a odporca nadobudli do podielového
spoluvlastníctva, každý v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, na základe kúpnej zmluvy B./XXXX
zo dňa 27.12.2018 – XXX/XXXX. Navrhovateľka tvrdí, že aj tieto nehnuteľnosti po smrti poručiteľky
užíva odporca a návrhom sa domáha vydania 1 ks kľúča. Tu súd poukazuje jednak na judikatúru, podľa

ktorej práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nezanikajú
smrťou fyzickej osoby viazanej alebo oprávnenej z tejto dohody a môžu byť spolu so spoluvlastníckym
podielom prevedené na právnych nástupcov uvedenej dohody (porovnaj Sborník stanovisek, správ a
rozhodovaní soudu a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 – 1983, Z IV. s 356 ). Preto
pokiaľ odporca rekreačné objekty s priľahlými pozemkami užíva od roku 2018 doposiaľ, súd pre účely

rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, že ich užíval na základe dohody s
poručiteľkou ako podielovou spoluvlastníčkou, a že touto dohodou je viazaná aj navrhovateľka ako
právny nástupca poručiteľky. Jednak tiež na výšku spoluvlastníckych podielov strán, ktorá podľa cit.
právnej úpravy § 137 Občianskeho zákonníka je právne relevantná pri nezhode o užívaní spoločnej veci.Pri počítaní veľkosti aj podielu odporcu, ktorý nepatrí do dedičstva o veľkosti 1 v pomere k celku, odporcu
je potrebné považovať za väčšinového podielového spoluvlastníka týchto rekreačných objektov s
priľahlými pozemkami, ktorý v prípade nezhody spoluvlastníkov má právo rozhodnúť o užívaní spoločnej

veci väčšinou počítanou podľa podielov. Aj tu však, rovnako ako aj u predmetného vozidla, nie je zrejmé,
či otázka užívania aj týchto spoločných vecí sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania
sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je
„nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré
by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. A aj v prípade

záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho
spôsobu užívania týchto spoločných vecí niektorou z vyššie troch uvedených možností sa iba vytvorí
stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať aj od rekreačných objektov a
predmetného vozidla kľúče a budú sa domáhať užívania týchto veci bez toho, aby existovala dohoda
alebo rozhodnutia o konkrétnom spôsobe ich užívania.

6. Podľa ust. § 179 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ak treba, urobí súd aj bez
návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci
osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí,
ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví
správcu dedičstva alebo jeho časti.

7. Podľa § 184 ods. 1 CMP, správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových
hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla,

že podáva odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP v zákonom stanovenej lehote z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázala na to, že pokiaľ ide o vydanie kľúčov od nehnuteľného
majetku a hnuteľnej veci – motorového vozidla značky D. F. G. D. žiadala to preto, že je dedičkou
po matke, nebohej poručiteľke, ktorá bola družka odporcu. Odporca vytvára situáciu kedy zamedzuje
vstup do nehnuteľnosti a tiež získanie možnosti užívať osobné motorové vozidlo, a chaty v k.ú. D..

Fotodokumentáciou, ktorú pripojila k odvolaniu demonštruje tieto okolnosti a z toho dôvodu má za to,
že odporca dokonca úmyselne bráni navrhovateľke v užívaní predmetného bytu, chaty a motorového
vozidla, keďže sa nemôže k nim dostať. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/147/2011,
a domnievajú sa, že teda návrh bol podaný v nesúlade so zistenými skutočnosťami.

9. Odvolací súd, Krajský súd v Prešove podľa § 34 CSP, prejednal toto rozhodnutie, ako aj konanie
predtým predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379, § 380 CSP, a § 2 ods. 1, 2 CMP.

10. Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý, odvolací súd doručoval návrh na vydanie
neodkladnéhoopatreniaspolusrozhodnutímsúduprvejinštancieaodvolanímnavrhovateľkyodporcovi,

aby sa vyjadril k veci v lehote 7 dní od doručenia (§ 329 ods. 1 CSP).

11. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tak, že dňa 22.12.2023
bola na Okresný súd Poprad podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu, kde na strane žalobcu je
navrhovateľka a na strane žalovaného odporca. Navrhovateľka je dcérou poručiteľky H. A. I., F. B.,

nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zomrelej dňa 11.06.2023. Odporca žil
s poručiteľkou v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti po dobu 10 rokov. Dedičské konanie
po poručiteľke vedené súdnym komisárom C. J. K. nie je skončené. Poručiteľka je zapísaná ako
výlučná vlastníčka predmetného bytu, ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými
pozemkami v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku a ako výlučný vlastník a držiteľ predmetného

vozidla. Odporca užíva predmetný byt a bráni navrhovateľke v jeho užívaní. Navrhovateľka nevie
užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke. Tým, že odporca znemožňuje vstup navrhovateľke k
nehnuteľnostiam, je nevyhnutné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého predmetom bude
povinnosť odporcu zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by bránili navrhovateľke vstupu k predmetným
nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania. Potreba dočasnej úpravy

pomerov účastníkov vyplýva z naliehavosti situácie. Cit. ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) a §
329 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V návrhu zástupca navrhovateľky na osvedčenie tvrdených
skutočností neoznačil a nepriložil žiadne listiny.12. Oboznámením obsahu ďalšieho spisu tunajšieho súdu, a to spisu sp.zn. XXX XX/XXXX súd
považoval za osvedčené aj tvrdenie zástupcu navrhovateľky, a to že na tunajší súd bola podaná žaloba o
určenie neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 17.12.2022, kde žalobcom je navrhovateľka a žalovaným

odporca. Konanie začalo na základe žaloby navrhovateľky podanej na tunajší súd dňa 19.01.2024, teda
v lehote jedného mesiaca určenej uznesením dedičského súdu zo dňa 15.11.2023 č.k. XXX X/XXXX-
XX. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Nateraz teda nie je zrejmé, ktorý z potencionálnych
dedičov, tzn. ktorá zo sporových strán bude po poručiteľke dediť, prípadne v akom podiele.

13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,

a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto
na navrhovateľovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia
navrhovaného mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu
dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

20. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od

dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,
že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného

opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia.

21. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených

práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.22. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť druhej strane sporu širokú škálu
povinností či obmedzení. V praxi pomerne často podáva strana sporu na súd návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,abyvkrátkejlehote(30dní)dosiaholúpravu,ktorámábyťpredmetomkonania

vo veci samej.

23. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie. Napriek
opisu skutočností návrhu zo strany navrhovateľky, a napriek tomu, že jej právna predchodkyňa
zomrela, a dedičské konanie nie je skončené, (prebieha konanie o neplatnosť závetu, ktorý zriadila

poručiteľka na súde prvej inštancie), a okrem tvrdeného znemožnenia prístupu zo strany odporcu
k nehnuteľnostiam (chata, byt), a k hnuteľnej veci (motorové vozidlo), neboli predložené dôkazy
o naliehavosti a bezodkladnosti vydania neodkladného opatrenia. Ani predložené fotografické zábery zo
strany navrhovateľky pri podanom odvolaní, nesvedčia o tvrdených okolnostiam uvedených v návrhu.
Mapujú v podstate status quo vecí, to znamená chatu ako takú, auto, ktoré stojí na pozemku bez toho,
aby tieto fotografie mali nejakú výpovednú hodnotu. Na základe toho je možné súhlasiť so závermi súdu

prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

25. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).