Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201029
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617201029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.

s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti žalovanej S. T., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom G. Ľ. XXX, v spore o zaplatenie 9901,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4248,27 eura, ktoré súd p o v o ľ u j e
žalovanej splácať v splátkach vo výške 120 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 2. 2017, sa žalobca domáhal
voči žalovanej náhrady škody vo výške 9901,05 eura, ako aj nároku na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 6. 2016, č. k.
2T/56/2016-124, bola schválená dohoda o vine a treste, uzavretá dňa 30. 5. 2016 a 27. 6. 2016 medzi
žalovanou a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a súčasne bola žalovaná uznaná vinnou zo

spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona pre skutok, že dňa 24. 7. 2012
v Partizánskej Ľupči v úmysle získania úveru zneužila osobné údaje I. Y. a vylákala od neho úver vo
výške 7000 eur tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a
na splácanie úveru, pričom konaním spôsobila väčšiu škodu. V súlade s ustanovením § 288 ods. 1
Tr. poriadku bol s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Na
základeuvedenéhorozsudkudňa15.8.2016zrušilúverovýúčet.Kuvedenémudňuevidovalnesplatenú
istinu vo výške 6739,33 eura a nesplatenú sumu príslušenstva vo výške 3161,72 eura, pozostávajúcu

zo zmluvných úrokov vo výške 2824,75 eura a poplatkov vo výške 336,97 eura. Spôsobená škoda
pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 6739,33 eura a ušlého zisku vo výške 5418,65 eura,
predstavujúceho náklady spojené s úverom. V spore si uplatňuje len nárok na náhradu ušlého zisku vo
výške 3161,72 eura ako súčtu nesplatených zmluvných úrokov a poplatkov ku dňu zrušenia úverového
účtu. Žalovanú vyzval na náhradu škody dňa 22. 11. 2016 a 5. 1. 2017. Žalovaná napriek opakovaným
výzvam uplatnenú sumu nezaplatila.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu 9. 8. 2017, žalobca uviedol, že uplatnené úroky vo výške 2825,11
eura pozostávajú zo zmluvného úroku do zosplatnenia, t. j. do 19. 9. 2013 vo výške 934,98 eura,
sankčného úroku z omeškaných splátok do 19. 9. 2013 vo výške 8,97 eura, úrokov po zosplatnení úveru
do 15. 8. 2016 vo výške 3366,64 eura, po odpočítaní vykonaných úhrad vo výške 730,68 eura a 754,79eura. Uplatnené poplatky vo výške 336,97 eura predstavujú poplatky spojené s podaním žaloby, teda
súdne poplatky a trovy súdneho konania.

3. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a k
podanej žalobe sa písomne nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 12. 9. 2017, ktoré,
spolu so žalobou, prevzala dňa 19. 9. 2017. Na pojednávaní voči uplatnenému nároku, jeho základu a
výške, výhrady nemala. Navrhla, aby jej bolo umožnené splácanie priznanej sumy v splátkach po 120
eur mesačne.

4. Žalobca na pojednávaní v plnom rozsahu trval na podanej žalobe a jej doplnení. Žiadal, aby boli
zohľadnené vykonané splátky. Zmluva je, podľa jeho názoru, úročná.

5. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že výhrady k žalovanej sume nemá, dlh by chcela
splatiť po 120 eur mesačne. Poberá príjem z pracovného pomeru vo výške 730 eur mesačne v čistom.

Býva v rodinnom dome s manželom a dvoma deťmi, ktoré sú už zárobkovo činné. Jej manžel pracuje,
má príjem približne 1100 eur mesačne. Výdavky na elektriku sú 55 eur mesačne, splátka úveru 129
eur mesačne, ďalšieho úveru žalobcovi 80 eur mesačne, na vodu 102 eur ročne, na internet 40 eur
mesačne, na kúrenie 240 eur na 1 - 1,5 roka. Okrem rodinného domu, v ktorom býva, ktorý vlastní v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, iný majetok nevlastní.

6. Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, zistiac nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 6. 2016, č. k. 2T/56/2016-124, bola

schválená dohoda o vine a treste, uzavretá medzi žalovanou a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš
dňa 30. 5. 2016 a 27. 6. 2016 a žalovaná bola uznaná za vinnú pre skutok, že s cieľom získať
neoprávnený prospech dňa 24. 7. 2012 v Partizánskej Ľupči na pobočke G. J., a. s. uzatvorila úverovú
zmluvu číslo XXXXXXXXXX na meno I. Y., v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7000 eur,
s dohodnutou výškou mesačnej splátky 109,27 eura a úrokovou sadzbou 11,9 %, s dátumom prvej

splátky 25. 9. 2012 a dohodnutou konečnou splatnosťou úveru 25. 8. 2022, pre účely úverovej zmluvy,
ktorú uzatvorila bez vedomia I. Y., od tejto vylákala osobné údaje, ako aj údaje jej rodičov, potrebné
pre zabezpečenie úveru, úver uzatvárala bez splnenia podmienok na jeho poskytnutie - jej zlá finančná
situácia, v rozhodnom čase bola nezamestnaná, už v čase uzatvárania zmluvy vedela, vzhľadom na
svoje majetkové pomery, že úver nebude schopná splácať, dohodnuté mesačné splátky nezačala ani

hradiť, čím spôsobila banke škodu vo výške najmenej 7000 eur, čím spáchala zločin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona. Poškodený (žalobca) bol podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku
odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 6. 2016.

8. Dňa 1. 8. 2012 došlo k podpisu zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, označeným menom
I. Y., číslo zmluvy XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7000 eur, s výškou
mesačnej splátky 109,27 eura, výškou úrokovej sadzby 11,9 % ročne, dojednaným poplatkom za správu
a vedenie úverového účtu 1,66 eura, ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,57 %, priemernou
ročnou percentuálnou mierou nákladov 12,55 %, celkovou výškou nákladov 5418,65 eura, s dátumom

prvej splátky 25. 9. 2012 a dátumom konečnej splatnosti úveru 25. 8. 2022, počtom mesačných splátok
120. Úver bol čerpaný dňa 2. 8. 2012 vo výške 7000 eur. Podľa výpisu z účtu úveru ku dňu 31. 1. 2017
bolo na úver uhradených spolu 1861,73 eura, posledná úhrada dňa 4. 8. 2014 vo výške 11,29 eura. Dňa
22. 11. 2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu škody vo výške 9901,05 eura. Žalovaná výzvu prevzala
dňa 25. 11. 2016. Dňa 5. 1. 2017 žalobca opakovane vyzval žalovanú na úhradu škody vo výške 9901,05

eura. Žalovaná výzvu prevzala dňa 13. 1. 2017.

9. Z potvrdení o vykonaných úhradách na účet žalobcu mal súd preukázané úhrady žalovanej dňa 27. 9.
2017 vo výške 120 eur, 28. 2. 2017 vo výške 120 eur, 25. 1. 2017 vo výške 170 eur, 17. 3. 2017 vo výške
120 eur, 19. 4. 2017 vo výške 120 eur a 20. 7. 2017 vo výške 120 eur, spolu 770 eur. Podľa výpisu z

účtu, predloženého žalobcom, preukazujúceho čiastočné úhrady žalovanej, žalovaná vykonala úhrady
na účet žalobcu dňa 25. 1. 2017 vo výške 170 eur, 28. 2. 2017 vo výške 120 eur, 17. 3. 2017 vo výške
120 eur, 19. 4. 2017 vo výške 120 eur, 16. 5. 2017 vo výške 120 eur, 20. 7. 2017 vo výške 120 eur, 27.
9. 2017 vo výške 120 eur, spolu 890 eur.10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 193 tretia veta Civilného sporového poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

13. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. 8. 2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. 8. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. 8. 2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16.Podľa§2 písm.g/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. 8. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17.Podľa§2 písm.h/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
prespotrebiteľovvzneníúčinnomk1.8.2012,naúčelytohtozákonasarozumiecelkovoučiastkou,ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

18. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, za ktorý bola žalovaná právoplatne
odsúdená.Uplatnenýnárokžalobcupozostávazoskutočnespôsobnejškody,predstavujúcejnesplatenú
istinu úveru, ktorý žalovanej poskytol, vo výške 6739,33 eura a ušlého zisku vo výške 3161,72 eura,

pozostávajúceho zo zmluvných úrokov vo výške 2824,75 eura a poplatkov vo výške 336,97 eura.
Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).

Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie
všetkých atribútov vzniku zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Súd bol v spore,
v zmysle zákonného ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, viazaný rozhodnutím súdu v
trestnom konaní, z ktorého bola preukázaná protiprávnosť konania žalovanej (ktorá vylákala od žalobcuúver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie
úveru), vznik škody na strane žalobcu (podľa skutkovej vety rozsudku vo výške najmenej 7000 eur),
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a úmyselné zavinenie (vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaná bola odsúdená za zločin úverového podvodu, na naplnenie skutkovej podstaty
ktorého sa vyžaduje úmyselné zavinenie). Žalovaná uzatvorila bez vedomia tretej osoby so žalobcom
zmluvu o úvere, použijúc osobné údaje tretej osoby a v nadväznosti na to získala úver vo výške
7000 eur. Žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania žalovanej vznikla skutočná škoda vo výške
poskytnutého úveru, t. j. 7000 eur. Nakoľko žalovaná vykonala čiastočné úhrady v prospech žalobcu

v celkovej výške 2751,73 eura, predstavuje výška nesplatenej istiny úveru (skutočnej škody) 4248,27
eura. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú sumu istiny úveru vo výške
4248,27 eura. V zostávajúcej časti, t. j. vo výške 5652,78 eura, súd podanú žalobu zamietol. Súd
podanú žalobu zamietol v časti o zaplatenie istiny vo výške 2491,06 eura. Súd, vzhľadom na nižšie
uvedenú právnu argumentáciu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru) považoval všetky
platby, vykonané žalovanou, za platby na istinu úveru. V súvislosti s úhradami spolu vo výške 890

eur, ktoré žalovaná zaplatila žalobcovi v období od 25. 1. 2017 do 27. 9. 2017, a ktorých úhrada
nebola medzi stranami sporná, súd uvádza, že žalobca napriek tomu, že úhrady v uvedenej sume
tvrdil a preukázal, neučinil vo vzťahu k nim prislúchajúci procesný úkon (späťvzatie žaloby v časti).
Pokiaľ aj v záverečnej reči uviedol, že žiadajú zaplatiť žalovanú sumu po zohľadnení vykonaných úhrad,
nemožno uvedený prednes považovať, a to ani podľa jeho obsahu, za späťvzatie žaloby v časti, zvlášť

keď poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní výslovne uviedol, že ohľadom vykonaných úhrad
žalovanou nehodlajú vykonať žiaden procesný úkon. Súd zamietol podanú žalobu aj v časti žalobcom
uplatneného ušlého zisku vo výške 3161,72, pozostávajúceho z úrokov a poplatkov. Podľa zákonného
ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pri náhrade škody uhrádza skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Podľa ustálenej judikatúry, napr. rozsudku Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 5MCdo/1/2011: „Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho,
čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu
vecí, dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku
nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené
naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený

dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný
(nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom
období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie
tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými.“ Ušlý zisk teda predstavuje

majetkový prospech, ktorý poškodenému ušiel v dôsledku škodovej udalosti, ktorý bolo možné dôvodne
očakávať pri pravidelnom priebehu veci. Zmluva, ktorú žalovaná uzavrela so žalobcom (na meno tretej
osoby) je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva však neobsahovala zákonnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. 8. 2012, t. j. údaj

o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom k 1. 8. 2012, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky

náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú teda rozdielnou
veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného
spotrebiteľského úveru (v danom prípade 7000 eur) a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä
sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere. V žalobcom predloženej zmluve o úvere však údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, absentoval. Zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov v sume 5418,65 eura,
ktorý je údajom rozdielnym oproti údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v tejto
súvislosti súd len okrajom uvádza, že ani výška celkových nákladov nebola v zmluve zjavne uvedená
správne, keďže výška splátky s poplatkom za správu úveru činila 110,93 eura, čo pri počte 120 splátok

predstavuje celkové náklady 6311,60 eura). Následkom absencie uvedenej (obligatórnej) náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Z uvedeného
dôvodu mal súd preukázané, že žalobcovi neprislúchal nárok na ušlý zisk v sume úrokov a poplatkov,keďže pri bežnom (obvyklom) chode vecí by sa žalobcom poskytnutý úver na základe takto uzatvorenej
zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v
splátkach po 120 eur mesačne. Žalovaná splátkami v uvedenej výške už dlh žalobcovi spláca, pričom
žalobca voči splácaniu dlhu v splátkach vo výške 120 eur mesačne námietky nemal. Výška žalovanou
navrhnutej splátky bola primeraná výške jej príjmov a výdavkov ako aj výške priznaného plnenia,
keďže v dôsledku povolenia splácania dlhu v splátkach nedôjde ku neprimeranému predĺženiu doby
splácania dlhu (splácaním v uvedených splátkach by priznaná suma mala byť splatená do 3 rokov).

Výška žalovanou navrhnutej splátky pritom bola vyššia ako výška splátky úveru dojednaná v zmluve
o úvere.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v
spore úspešnejšej žalovanej nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalovanej v konaní

predstavoval 5652,78 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 57 %, jej neúspech 4248,27 eura, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 43 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej potom predstavoval
14 % (57 % - 43 %). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
14 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.