Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215834
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117215834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky:

Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX, proti odporcovi: Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.
XXXX, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky o určenie výživného na manželku mesačne sumou 20 eur odo
dňa podania návrhu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.5.2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu k povinnosti platenia manželského výživného vo výške 20 eur mesačne, s

odôvodnením, že je nezamestnaná, stará sa o svokru s ZŤP a taktiež sa stará o tri maloleté deti a jej
príjem je 188 eur.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že je od 18.4.2017 vo vyšetrovacej väzbe, je vyradený z
evidencie uchádzačov o zamestnanie a nemá žiaden príjem, nemá žiaden majetok.

3. V priebehu konania na pojednávaní účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii, ako táto vyplýva

z ich vyššie opísaných písomných podaní.

4. Medzi účastníkmi je nesporné, že ich manželstvo uzavreté dňa 27.10.2001 v Štiavniku zapísané v
knihe Matričného úradu Z. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX právne
trvá a v súčasnosti je vedené na tunajšom súde konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom sp. zn. 9P 250/2017, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

5. Z potvrdenia ÚVV a ÚVTOS Žilina súd zistil, že odporca sa nachádza vo výkone väzby od 18.4.2017.

6. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu
existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne
manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad
pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá nastáva až v prípade nezhody a to v prípade, keď
manželia spolu nehospodária. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť

splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a okrem uspokojenia
osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z
majetkového hľadiska.
Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania
sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený
na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových

vzťahov súvisiacich s manželstvom.

9. Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť v starostlivosti o dieťa,
ktoré je naplnením zmyslu zákona o rodine vytvárať priaznivé prostredie pre rast detí. Rozsah
vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, tj. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania,

kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov a pojem „ v zásade“ rovnaká
životnáúroveňobidvochmanželovznamená,ženejdeomechanickúrovnosťmajetkovejoblastivzmysle
rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov.

10. Vychádzajúc zo zákonných hľadísk z citovaných ustanovení Zákona o rodine a podľa zisteného
skutkového stavu jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného. Pri posudzovaní rozhodného obdobia
od podania návrhu a za stavu, že účastníci konania sú manželia, majú vytvorenú spoločnú domácnosť,
pričom odporca od 18.4.2017 je vo väzbe, súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať, žeby životná

úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého. Navrhovateľka počas prehodnocovaného obdobia
tvrdila, že poberá dávky v hmotnej núdzi pričom táto skutočnosť nemôže samo o sebe znamenať, že
je neschopná samostatne sa živiť. Už v návrhu navrhovateľka uvádzala, že odporca do 18.4.2017 bol
nezamestnaný.

11. V konaní nebolo preukázané, že odporca má zdroj príjmu a je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievaťnavýživunavrhovateľky.Navrhovateľkaneprodukovalažiadnedôkazy,ktorýmibypreukázala,
že odporca v rozhodnom období poberá príjem, pričom vo svojom vyjadrení na pojednávaní udávala,
že rozhodnutie o priznaní dávky a príspevku v hmotnej núdzi resp. náhradného výživného na maloleté
deti navrhovateľke bolo podmienené uplatnením tohto nároku, pričom navrhovateľka za iných okolností

by návrh o určenie manželského výživného vôbec nepodala.

12. Súd v konaní nezistil v súčasnosti taký nepomer v životnej úrovni oboch manželov, ktorý by
opodstatňoval zaviazanie odporcu povinnosťou plnenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a to
titulom manželského výživného. Je nepochybné, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel,

ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, v ktorom
manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tentozákonneustanovujeinakvspojenísustanovením§57CMPopovinnostinahradiťtrovykonania,ak
neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci odporca nepodal návrh na náhradu
trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).