Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/339/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221563
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814221563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S., proti žalovanému E., o zaplatenie
1.091,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.
decembra 2016, č.k. 16C/48/2015-81, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 623,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 623,56 Eur od 06.06.2015 do zaplatenia p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu
Prievidza zo dňa 08. decembra 2016, č.k. 16C/48/2015-81 v tejto časti z r u š u j e a konanie v
tejto časti z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 468,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.091,68
Eur od 20.01.2015 do 05.06.2015 a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 468,12 Eur od

06.06.2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.091,68 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.091,68 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia, a
to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti

žalobu vo výroku II. zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.091,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od
03.05.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 08.12.2008 uzavrel so spoločnosťou E.
teda so žalovaným, zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo
výške 1.659,70 Eur. Predmetná zmluva o úvere však neobsahovala náležitosti požadované zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ teda

konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá musí byť uvedená konkrétnym dátumom a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na základe čoho sa uvedený úver považoval v
zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol
rozsudkom z 09.04.2015 16C/48/2015-60, ktorým žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 611,91 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.01.2015 do zaplatenia v lehote jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne

uznesením z 12.07.2016, č.k. 6Co/608/2015-70 tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a spor vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v novom rozsudku
po ďalšom konaní vyhodnotil, že uvedená úverová zmluva neobsahuje náležitosti kogentne stanovené v§ 4 ods. 1 písm. g/ i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebit. úveru a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na základe čoho sa potom predmetný úver v
zmysle § 4 ods. 3 veta druhá cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca bol

žalovanému povinný vrátiť len čerpaný úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mu bol vyplatený 12.12.2008,
no žalovanému zaplatil spolu sumu 2.751,38 Eur, je zrejmé, že žalobca má v rozsahu o
zaplatenie1.091,68Eurnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorénastranežalovanéhovzniklo
z titulu plnenia žalobcu bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Obč. zákonníka. Vzhľadom na to, že v
predmetnej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením, či je tento nárok premlčaný a skonštatoval,
že nie je premlčaný. Preto v tejto časti podanej žalobe ako odôvodnenej vyhovel, a to v zmysle cit.
ustanovenia § 451 ods. 1, 2 cit. zákona. Z výpovede žalobcu v tomto konaní zistil, že pred podaním
žalobyžalobcažalovanéhonevyzývalnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pretosapodľajehonázoru
žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po tom, čo mu
bola doručená žaloba v predmetnej veci, ktorá mu bola doručená 19.01.2015, preto priznal žalobcovi

nárok na úroky z omeškania až počnúc 20.01.2015, a to v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka,
pričom výška úrokov z omeškania bola stanovená v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo vyššej výške
z vyššej sumy a od 03.05.2014, v prevyšujúcej časti podanú žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O
trovách konania sporových strán v predmetnej veci rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

V predmetnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný s výnimkou príslušenstva pohľadávky, v ktorej
časti mal podľa názoru súdu nepatrný neúspech, preto mu priznal plnú náhradu trov konania, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku I. a III. podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.12.2016, č.k. 16C/48/2015-81, a to tak,
že podanú žalobu v časti o zaplatenie 623,56 Eur s príslušenstvom zamietne, alternatívne rozsudok
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.12.2016, č.k. 16C/48/2015-81 zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, g/, h/ CSP. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko po začatí predmetného konania dňa 05.06.2015 uhradil
žalobcovi poštovou poukážkou sumu vo výške 623,56 Eur, pričom táto skutočnosť v predmetnom
konaní nebola zohľadnená a žaloba je v tejto časti nedôvodná. Pokiaľ súd prvej inštancie už priznal
žalobcovi uplatňovaný nárok (z titulu bezdôvodného obohatenia), nepochybne pochybil v časti (i)

dátumu, od kedy je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania, t.j. od 20.01.2015 a (ii) výšky úroku
z omeškania vyjadrenú percentuálne, t.j. vo výške 5,05%. Nárok vo výške 1.091,68 Eur bol žalobcovi
priznaný z titulu bezdôvodného obohatenia. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že ten, kto obohatenie získal
(žalovaný), nekonal nedobromyseľne. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec v tom zmysle, že
nárok žalobcu vo výške 1.091,68 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia je peňažným dlhom ku dňu

doručenia žaloby. Peňažným dlhom sa nárok žalobcu vo výške 1.091,68 Eur z titulu bezdôvodného
obohateniastávaažokamihomrozhodnutiasúduukladajúcimpovinnosťžalovanémuvydaťbezdôvodné
obohatenie. Súd prvej inštancie mal priznať úrok z omeškania odo dňa vydania svojho rozhodnutia,
to znamená od 08.12.2016, čomu musí zodpovedať aj výška takto priznaného úroku. Výška úroku z
omeškania ku dňu 08.12.2016 má byť teda vo výške 5,00%. Žalovaný zároveň na svoju podporu cituje z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 3/2009 zo dňa 22.04.2009. Vzhľadom na
skutočnosť, že výrok o náhrade trov konania priamo súvisí s výrokom vo veci samej, žalovaný napáda
aj výrok o náhrade trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a potvrdil, že dňa 05.06.2015 uhradil žalovaný v jeho prospech sumu

istiny vo výške 623,56 Eur. Oznámil súdu, že berie žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy
istiny vo výške 623,56 Eur a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť. K odvolaniu uviedol, že zásadne
nesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil v časti dátumu, od kedy je žalovaný v
omeškaní. Žalovaný zároveň na svoju podporu cituje z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2 Obo 3/2009 zo dňa 22.04.2009, avšak tento je nie relevantný pre predmetnú právnu vec.

Citoval z rozsudku NS ČR z 29.03.2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999. Povinnosť dlžníka platiť úroky z
omeškania mu vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, čo bol dlžník zo strany veriteľa pred podaním
žaloby na súd vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, resp. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola
žalovanému doručená žaloba. O časti žalovanej sumy 623,56 Eur, ktorá je predmetom späťvzatia,sa žalovaný nesprávne domnieva, že táto časť je jeho úspechom v spore. Späťvzatie žaloby v časti
623,56 Eur bolo len dôsledkom konania žalovaného, preto je procesne neobhájiteľný názor žalovaného,
podľa ktorého by v tejto časti mal mať v spore úspech on. Pôjde o plný úspech žalobcu v spore, bez

uplatnenia procesného ustanovenia o pomernom rozdelení trov konania. Uviedol, že v nadväznosti na
čiastočné späťvzatie žaloby navrhuje, „aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, a rozhodol nasledovne: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 623,56 Eur zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 468,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a.
zo sumy 1.091,68 Eur od 20.01.2015 do 05.06.2015 a úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo

sumy 468,12 Eur od 06.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
plnom rozsahu. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby v časti v zmysle
podania žalobcu zo dňa 17.03.2017. Je zrejmé, že žalobca zobral žalobu v časti späť až podaním zo

dňa 17.03.2017, t.j. až po viac ako 21 mesiacoch na základe tej skutočnosti, že žalovaný preukázal,
že dňa 05.06.2015 uhradil sumu vo výške 623,56 Eur. Navyše žalobca svojou „neaktivitou“ zapríčinil,
že žalovaný na ochranu svojich práv musel podať odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 08.12.2016 č.k. 16C/48/2015-81. Žalovaný je toho názoru, že žalobca mohol a mal uskutočniť
predmetné späťvzatie iba v základnom nachádzacom konaní, a nie v odvolacom konaní. Je zrejmé, že

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žaloba v časti o zaplatenie 623,56 Eur s príslušenstvom
nedôvodná. Žalovaný je toho názoru, že v danom spore nie je možné rozhodnúť o zastavení konania v
časti o zaplatenie 623,56 Eur, ale je potrebné rozhodnúť o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
623,56 Eur, a to najmä z dôvodu, že žalovaný nepochybne preukázal, že v čase vyhlásenia rozsudku
bola žaloba v časti o zaplatenie 623,56 Eur s príslušenstvom nedôvodná. V otázke úrokov z omeškania

zotrvával na svojom odvolaní s tým, že žalobcom citované rozhodnutie NS ČR nič nehovorí o okamihu
vzniku nároku na úroky z omeškania z bezdôvodného obohatenia.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na otázku o okamihu vzniku nároku
na úroky z omeškania z bezdôvodného obohatenia odpoveď poskytuje priamo zákon, konkrétne §

563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

6. Odvolací súd vzhľadom na návrh znenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý žalobca sformuloval vo

svojom podaní zo dňa 17.03.2017- vyjadrenie k odvolaniu (č.l. 107), tento posúdil podľa jeho obsahu (§
124 CSP) ako späťvzatie nielen v časti istiny 623,56 Eur, ale i príslušenstva - úroku z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 623,56 Eur od 06.06.2015 do zaplatenia.

7. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,

ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí
žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody,
Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.

9. V danej veci dospel odvolací súd k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaného nie sú vážne.

10. Predovšetkým, ak zobral žalobca žalobu späť (sčasti) z dôvodu, že uplatnená pohľadávka zanikla
(sčasti) splnením zo strany žalovaného, potom žalovaný nemá vážne dôvody pre nesúhlas so

späťvzatím žaloby (sčasti). Spor (sčasti) totiž z pohľadu oboch strán i z pohľadu ustanovení čl.
1 a 2 CSP stratil svoje opodstatnenie.11. Napriek predchádzajúcej konštatácii sa odvolací súd vyjadruje i ku konkrétnym dôvodom nesúhlasu.
Za dôvod nesúhlasu so späťvzatím žalovaný označil „neaktivitu“ žalobcu po dobu 21 mesiacov od vzniku
od vzniku dôvodu na späťvzatie (zaplatenie časti uplatňovaného dlhu).

12. Skutočnosť, že žalovaný zaplatil časť uplatňovaného dlhu, bol podľa procesných pravidiel povinný
tvrdiť žalovaný (ide o skutočnosť procesnej obrany), a to v čase vzniku tejto skutočnosti pred
vyhlásením rozsudku v prvoinštančnom konaní. Inak povedané, žalovaný niesol bremeno tvrdenia o
neexistencii práva pred vyhlásením rozsudku. Žalovaný túto povinnosť nesplnil. Uvedenú skutočnosť do

vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie netvrdil. Pojednávaní nariadených vo veci sa nezúčastňoval.
Na pojednávanie konané dňa 08.12.2016 sa nedostavil, podaním zo dňa 07.12.2016, v ktorom sa
označoval za žalobcu, uviedol, že „na návrhu naďalej trvá“.

13. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti odvolací súd dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
sčasti nepovažuje za vážne.

14. Keďže nie sú dané vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby sčasti, postupoval odvolací súd
podľa ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá CSP, teda pripustil späťvzatie žaloby sčasti, zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie zastavil sčasti, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

15. Krajský súd ako súd odvolací vec v zostávajúcej časti preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania
podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v tejto časti podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

16. Odvolateľ v odvolaní namietal okamih vzniku omeškania s peňažným plnením, preto predmetom
preskúmania veci odvolacím súdom bol okamih, od ktorého vznikol žalobcovi nárok na úroky z
omeškania.

17. V danom prípade bolo žalovanému uložené plniť žalobcovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia,
ktoré na strane žalovaného vzniklo z titulu plnenia žalobcu bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Obč.
zákonníka.

18. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99 záväzkové

právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a
dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj
mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného
obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh

(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517
Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa
požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Vzhľadom na to, že doba splnenia nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená

právnym predpisom a v posudzovanom prípade nebola dohodnutá ani sporovými stranami, splatnosť
nároku nastala prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Na tom nemôže okamih, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu, ktorým bola určená výška bezdôvodného obohatenia, nič
zmeniť.

21. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovaného prvýkrát vyzval na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobou, ktorá mu bola doručená 19.01.2015. Žalovaný sa preto dostal do omeškania s
vydaním bezdôvodného obohatenia nasledujúci deň, t.j. 20.01.2015, ku ktorému dňu výška úrokov z
omeškania predstavovala v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 5,05 %.22. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti

výroku I. a III. ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

23. Žalobcovi patrí podľa § 256 ods. 1 CSP náhrada trov aj v časti zastaveného konania, pretože
žalovaný svojím správaním (úhradou časti dlžnej čiastky po podaní žaloby) procesne zavinil, že žalobca

vzal žalobu sčasti späť a došlo k čiastočnému zastaveniu konania. Keďže žalovaný uspokojil požiadavky
žalobcu po podaní žaloby, svojím správaním procesne zavinil zastavenie konania, v zmysle § 256 ods.
1 CSP, preto žalobcovi patrí právo na náhradu trov zastaveného konania.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní

úspešný, preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).