Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205545
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417205545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO 35 855 673, proti žalovanej:
Y. M., nar. XX.XX.XXXX, P. 3, W., o zaplatenie 94,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.04.2017 doručenou súdu 04.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť sumu 94,17 eur titulom zmluvnej pokuty, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne

zo sumy 94,17 eur od 12.02.2016 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Uviedol, že pri uzavretí
dodatku k zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 121,67 eur, pričom pri zohľadnení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil žalobca
výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu. Rovnako bol zohľadnený aj časový
aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti, keď sa
zmluvná pokuta znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý dodržala
žalovaná zmluvné podmienky. Tým, že žalovaná nevyužívala telekomunikačné služby, porušila zmluvné

povinnosti.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, v konaní ostala nečinná.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.), nakoľko
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

4. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z obsahu listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu a to
najmä: Zmluva o poskytovaní verejných služieb s dodatkom, pokus o pokonávku zo dňa 23.11.2015
s doručenou, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zistil nasledujúci stav:

5. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 30.03.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Y predmetom
ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovenýchv zmluve; žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Strany uzavreli dňa
30.03.2015 aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Y predmetom ktorého bola
aktivácia účastníckeho programu Mobilný internet Klasik s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetným

dodatkom sa žalobca tiež zaviazal odpredať žalovanej zariadenie Huawei MediaPad T1 a žalovaná sa
zaviazala zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, platiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie
predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby využívať
bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich poplatky. Žalobca predal žalovanej zariadenie za
akciovú kúpnu cenu 39,- eur, spotrebiteľská cena zariadenia bez zľavy bola 185,- Eur. V prípade

porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 146,- eur, /
teda nie sumu 121,67 eur, ako uvádzal žalobca v podanej žalobe/, pričom výška zmluvnej pokuty sa
bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi
počtom mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul
od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva

na zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo
rovnajúce sa počtu celých mesiacov doby viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje
na celé eurocenty nadol. Právo podniku na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinnosti
účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany podniku.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle
poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane
telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne

vysielanie.Službaniejeposkytovanieobsahuanizabezpečeniealebovykonávanieredakčnéhodohľadu
nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré
nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu,

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7. Konajúci súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a jej dodatku vznikol záväzkovo-právny vzťah. Žalobca poskytol a sprístupnil žalovanej verejné
elektronickékomunikačnéslužbyzapodmienokstanovenýchvpredmetnýchzmluvách,pričomžalovaná

sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby.

8. Žaloba svoj nárok na zmluvnú pokutu odvíja od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú
zmluvu žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle § 53

ods.2 OZ, ktorý záver je nepochybne potrebné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, na ktorú je
potrebnéaplikovaťustanoveniaOZupravujúcespotrebiteľskézmluvy,keďjenepochybné,žežalobcapri
uzatváranízmluvyvystupovalakododávateľspoukazomnapredmetpodnikaniaažalovanávystupovala
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, čo nebolo v konaní napokon ani tvrdené. Žalovaná ako spotrebiteľ zmluvu s
dodatkom uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami
bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i
z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a žalobca je podnikateľom v

oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

9. V oblasti ochrany spotrebiteľa, je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, že pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto
právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného

obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal len zaplatenia zmluvnej pokuty. V prípade, že ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnejkontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V tejto veci

už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už
samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

11. Predmetná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná; zmluva a jej dodatok

sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Žalobcom
bola zmluva spolu s dodatkom naformulovaná bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa a nemožno
teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu
podmienky a táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl.3 ods.2 Smernice).

12. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, súd vyhodnotil ako
neprimeranú sankciu, ktorú má spotrebiteľ plniť v prípade nesplnenia jeho záväzku (§ 53 ods. 4
písm. k) OZ). Ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa znižuje s počtom mesiacov, počas ktorých
spotrebiteľ dodržiava svoje povinnosti nemôže byť takou okolnosťou, ktorá by ovplyvnila uvedený záver.

Žalobcavykonalurčitézmenyvdodatkukzmluveoposkytovaníverejnýchslužiebupravujúcomzmluvnú
pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu uloženia zmluvnej pokuty, avšak
touto zmenou podľa názoru súdu nedošlo k odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky, jedno sa o čiastočne modifikované dojednanie o zmluvnej pokute, avšak znova spôsobujúce
nerovnováhu

13. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že počas zmluvne
dohodnutej doby viazanosti nevyužívala telekomunikačné služby. Z článku 2, bodu 2.5 písmeno b)
dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že ak účastník počas doby viazanosti poruší
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia

služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď,
odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 146,- eur.

14.Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvnéhodojednaniaajvprípade,aknedôjdekukončeniu

zmluvy, pretože stačí len samotné porušenie povinnosti spotrebiteľom ako úkon, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať, a teda nemožno vylúčiť
opätovné uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v ďalšieho priebehu trvania zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu, až pokiaľ nedôjde k písomnému ukončeniu zmluvy, čo v prejednávanej
veci nebolo preukázané. Naopak z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca u žalovanej uplatnil pokusom

o pokonávku aj zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná uhradila prvú
zmluvnú pokutu vo výške 42,50 eur a čiastočne druhú zmluvnú pokutu vo výške 27,50 eur; žalobou
uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 94,17 eur, teda v súčte z titulu zmluvnej
pokuty žalobca uplatnil resp. uplatňuje voči žalovanej celkovo sumu 164,17 eur, hoc v dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb bola výška zmluvnej pokuty „dojednaná“ vo výške 146,- eur, s tým,

že táto sa má postupne znižovať. Z uvedeného postupu žalobcu má súd za to, že zmluvná pokuta je
žalobcom voči spotrebiteľovi uplatňovaná niekoľkonásobne.

15. Výška zmluvnej pokuty bola žalobcom stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou
bez zľavy žalobcom predávaného zariadenia a kúpnou cenou. Žiadnym spôsobom však nie je braná

do úvahy zabezpečovaná povinnosť, t. j. povinnosť spotrebiteľa využívať telekomunikačné služby a
tejto povinnosti vzájomne korelujúcu súčasne existujúcu povinnosť spotrebiteľa za tieto služby aj platiť
úhradu. V prejednávanej veci na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej bolo dodatok
dojednaný, žalovaná mala aktivovaný program s výškou mesačného poplatku minimálne 17,99 eur.
Z dojednania o zmluvnej pokute absolútne nevyplýva, aký rozsah porušenia povinnosti sa vyžaduje

zo strany žalovanej k tomu, aby jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V tomto smere bol
žalobca povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená výška zmluvnej pokuty od
rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu povinností zo
strany spotrebiteľa došlo. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad nevyužívania telekomunikačnýchslužieb, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s
predajommobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia.Pretoprípadnápredajnácenatakéhoto
koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

16. Súd na základe vyššie uvedeného dojednanú zmluvnú pokutu nepovažuje za primeranú, ale jedná
sa o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ.
Neprimerane vysoká pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, a teda nie
je možné využiť tzv. moderačné právo upravené podľa § 545a OZ, pretože nemožno znižovať neplatne

dojednanú pokutu. Z uvedeného záveru súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.,
podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko čistý
úspech vo veci svedčí žalovanej, keďže súd žalobu zamietol, mala by nárok na náhradu trov konania,
avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).