Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214807
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1713214807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: P. T., nar. X. Y. XXXX, bytom U., M. XXX/
XX, o 558,94 eur s príslušenstvom a iné, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava,

zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. septembra 2014 č. k. 8C/234/2014-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd nepripúšťa späťvzatie žaloby a odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyňa ani žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa so zrejmým návrhom

na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhovala jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Podaním z 15.10.2014, doručeným súdu prvého stupňa 16.10.2014 (t. j. až po doručení napadnutého
rozsudku tzv. hlavným účastníkom konania) oznámil vedľajší účastník vstup do konania.

Podaním z 1.6.2016, doručeným odvolaciemu súdu faxom 1.6.2016 a poštou 3.6.2016,
však žalobkyňa žalobu i odvolanie vzala celkom späť a to práve v uvedenom poradí (teda najprv vzala
späť žalobu a následne aj odvolanie v jednom podaní). Dôvodila, že žalovaný jej uhradil počas konania
žalovanú sumu, ako aj úrok z omeškania. Uplatnila si náhradu trov konania v sume 216,48 eur s
poukazom na § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p..

Výzvou zo 7. júna 2016 č. k. 10Co/66/2015-87, doručenou žalovanému 10.6.2016, odvolací súd vyzval
žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky. Zároveň mu bolo dané poučenie podľa § 101 ods. 3 a § 208 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).

Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby vyjadril v podaní z 10.6.2016 tak, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby

a súhlasí s tým, aby platil rozsudok súdu prvého stupňa, nemieni už platiť nič pre žalobkyňu, nakoľko
už zaplatil až moc veľký preplatok.Podľa § 208 a § 79 poslednej vety O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Ak v prejednávanej veci bol včasným odvolaním na to oprávnenej osoby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa a to v celom rozsahu, spôsobený tým bol i nedostatok právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia až do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní. Tým
nielenže bola otvorená cesta k preskúmaniu správnosti rozhodnutia v prvom stupni (zo strany
odvolacieho súdu), ale až do času pristúpenia odvolacieho súdu k vecnému vyriešeniu problému
nastoleného odvolaním (čiže k rozhodnutiu o odvolaní) bol vytvorený i priestor pre prípadné úvahy o
tom, či sa v začatom konaní (odvolacom alebo celom) bude pokračovať. Výrazom nezáujmu pokračovať
len v odvolacom konaní by bolo späťvzatie odvolania s následkom v podobe povinnosti odvolacieho

súdu zastaviť len odvolacie konanie (tu pre prípad záujmu por. i § 207 ods. 2 a 3 O. s. p.), výrazom
nezáujmu pokračovať v konaní ako celku potom späťvzatie žaloby, spojené so zastavením konania,
čomu však v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa musí predchádzať i pripustenie späťvzatia a
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, brániaceho zastaveniu konania. Pre úspech zámeru iniciátora
konania skončiť konanie druhým z práve priblížených spôsobov však platné procesné právo Slovenskej

republiky vyžaduje tiež, aby tu nebol nesúhlas toho, voči komu požiadavka uplatnená žalobou smeruje
(žalovaného alebo aj viacerých osôb v takomto procesnom postavení) a táto podmienka nebola v
prejednávanej veci splnená. Platí totiž de facto rovnica „súhlas so späťvzatím = pripustenie späťvzatia“,
ako aj jej významový protipól, pri ktorom nesúhlas so späťvzatím je postavený na roveň povinnosti súdu
späťvzatie nepripustiť.

Pretože podoba druhej vety zhora citovaného ustanovenia § 208 O. s. p. ustanovuje prekážku postupu
podľa jeho tretej vety (teda 1. pripustenia späťvzatia žaloby odvolacím súdom, 2. naň nadväzujúceho
zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa brániaceho zastaveniu konania a 3. zastavenia konania)
v podobe akokoľvek odôvodneného či dokonca i celkom neodôvodneného nesúhlasu žalovaného s

prejavom nezáujmu žalobcu ďalej v konaní pokračovať; odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len vyjsť
z nesúhlasného prejavu žalovaného a späťvzatie žaloby nepripustiť.

Podľa § 207 ods. 2 vety prvej O. s. p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť a podľa
odseku 3 rovnakého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.

V dôsledku späťvzatia odvolania žalobkyňou ešte pred pristúpením odvolacím súdom k vecnému
zaoberaniu sa odvolaním, preto po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže
tu takto už nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto

veci na pojednávaní odvolacieho súdu) došlo k zastaveniu odvolacieho konania.

Tým zároveň podľa § 222 ods. 1 O. s. p. právoplatnosť rozsudku (ako celku) nastala, ako keby k podaniu
odvolania ani nedošlo.

Odvolací súd potom rozhodol aj o trovách takto skončeného odvolacieho konania. Zastavenie konania tu
zprocesnéhohľadiskazavinilaspäťvzatímodvolaniažalobkyňa(ktorásíceuviedlaakodôvodspäťvzatia
žaloby i odvolania to, že žalovaný zaplatil počas konania žalovanú sumu ako aj úrok z omeškania,
avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, nepreukázala platby žalovaného počas konania,
časové súvislosti ani dôvodnosť podania žaloby) a principiálne by to tak bola ona, kto by mal zaplatiť

procesnému súperovi náhradu trov konania. Žalovanému však v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli a aj pre prípad opaku platilo, že procesného práva na náhradu trov
odvolacieho konania sa vzdal nepodaním návrhu na priznanie náhrady (hoci ide o nutnú procesnú
podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.). Mierne odlišná situácia tu síce bola u vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, ktorý návrh na priznanie mu náhrady trov konania (na právnej službe) podal a

dokonca aj vyčíslil, v tomto prípade však podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu kritéria
účelnosti vyčíslených a požadovaných trov (§ 142 ods. 1 a contrario O. s. p.), keďže vedľajší účastník do
konania vstúpil až po rozhodnutí súdu prvého stupňa (ktorým bola žaloba zamietnutá) a takto nielenže
neurobil, ale ani nemohol urobiť žiaden úkon napomáhajúci v spore žalovanému (čo je práve účelomvedľajšieho účastníctva). Ak preto k zamietnutiu žaloby v prvom stupni, resp. k zastaveniu konania
súdom odvolacím došlo bez ohľadu na procesný postoj vedľajšieho účastníka (odvolaciemu súdu je z
úradnej činnosti známe, že žalobkyňa v obdobných veciach pristupuje k späťvzatiu žalôb i odvolaní bez

ohľadu na existenciu vedľajšieho účastníctva v konaní), odvolací súd práve v tomto (i s použitím úpravy
z ust. § 150 ods. 1 O. s. p.) videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý priznanie náhrady jemu
nebolo možným, hoc aj v tomto prípade o vzniku trov pochybnosti byť nemuseli.

Práve tým bola daná rozdielnosť (i formulačná) rozhodnutí o trovách konania tzv. hlavných účastníkov

konania (na jednej strane) a vedľajšieho účastníka (na strane druhej), z ktorých to prvé bolo výrazom
uplatnenia pravidla podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (podľa ktorého žiaden z
účastníkov zastaveného konania nemá právo na náhradu jeho trov) a druhé jednou z možných variácií
na rozhodnutie podľa výnimky, zakotvenej v ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. (v tomto prípade preto,
že tu existencia trov vedľajšieho účastníka aj návrhu na priznanie ich náhrady privodili práve nutnosť
rozhodnutia inak než podľa pravidla.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.