Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203695
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8115203695.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: V.-Y., a.s., R. XX/C, XXX XX H., V.: XX
XXX XXX, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: V. X., nar. 2.XX.XXXX, Y. XX/XX, R.,
zastúpená N.. V. D., advokátom so sídlom kancelárie G.. R. XXX/XX, G., o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 1K/6/2015-72 zo dňa 18.1.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa V.-Y., a.s., so sídlom R. XX/C,
XXX XX H., V.: XX XXX XXX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: V. X., nar. X.XX.XXXX, bytom
Y. XX/XX, XXX XX R., vrátil navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu vo výške XXX,XX eur zložený dňa XX.X.XXXX na účet tunajšieho súdu pod S Preddavky na
predbežného správcu - položka XX/XXXX (číslo účtovného dokladu XX/XX-XX).

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 12 ods. 2, § 13 ods.
1, § 14 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. a), b), c), d) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ustanoveniami §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 2 písm. a), b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovením § 31 ods. 3 , § 33 ods. 2
Zákona č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014.

Uviedol, že navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX navrhol, aby súd začal
konkurzné konanie na majetok dlžníka.

V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z právoplatného a
vykonateľného Rozhodcovského rozsudku G. M. G. zriadeného pri M., ARH. A MEDIZ., a.s. sp.zn. IA-
C/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý je prílohou návrhu veriteľa. Zároveň predložil písomnú výzvu
pôvodného veriteľa zo dňa XX.X.XXXX spolu s kópiou doručenky. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka označil
spoločnosť R. X. G., a.s., so sídlom U. XXXX/XXX, XXX XX C., a spoločnosť V.,s.r.o., so sídlom R. XX/
C, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, a na účet súdu uhradil preddavok vo výške XXX,XX eur.

Návrh spolu s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch. Návrh v podobe príloh o.i. obsahoval doklad
o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške XXX,XX eur,
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a výzvu zo dňa X.X.XXXX spolu
s doručenkou.

Uznesením č.k. XK/X/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX zverejneným v Obchodnom vestníku dňa X.X.XXXX
súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.Následne súd uznesením č.k. XK/X/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX publikovaným v Obchodnom vestníku
dňa XX.X.XXXX uložil dlžníkovi povinnosť do XX dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť

sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä zoznam
všetkýchsvojichpeňažnýchzáväzkov,sktorýchplnenímbolvdeňzačatiakonkurznéhokonaniaXXdnív
omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného
konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto
informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že

budú uhradené najneskôr do XX dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň predvolal dlžníka a
upovedomilveriteľovdlžníkaotermínepojednávaniazaúčelomosvedčeniaplatobnejschopnostidlžníka
vytýčeného na deň XX.X.XXXX o XX:XX hod. na Okresnom súde C..

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX navrhovateľ svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil. Právny
zástupca dlžníka sa domáhal práva ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13, kde podľa

článku 6 ods. 1, členské štáty majú zabezpečiť, aby neprijateľné podmienky neboli pre spotrebiteľov
záväzné. Preto je potrebné vnímať takéto ustanovenie v tom zmysle, že by sa nemalo obchádzať
exekučné konanie konaním konkurzným konaním len preto, že by nebol veriteľ úspešný v exekučným
konanom konaní na základe rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka,
na základe ktorej bol presvedčený rozhodcovský súd, že má založenú svoju právomoc na rozhodnutie,

nebola uzatvorená platne podľa zákona, pretože podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
musí byť rozhodcovská doložka uvedená v listine, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami, čo
v danom prípade nebolo dodržané. To uvádza aj rozhodcovský súd vo svojom rozsudku na strane 10
ods. 2 a ods. 6, kde uviedol, že boli k zmluve pripojené všeobecné obchodné podmienky, v ktorých
bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Takúto doložku nebolo možné odmietnuť, aj keď rozhodcovský

súd bol iného názoru, avšak banka je povinná tak isto ako každý iný veriteľ postupovať s odbornou
starostlivosťou a predloženú rozhodcovskú doložku bol povinný predložiť spôsobom takým, aby bolo
možné sa s ňou oboznámiť a nie ju zakomponovať do obchodných podmienok, ktoré nespĺňajú ani dikciu
zákona platného uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu ide o obchádzanie exekučného
konania s tým, aby sa uspokojili nároky veriteľa, ktoré nie sú zákonné, pretože zmluva ako taká,

tak isto nemá všetky zákonné náležitosti, ktoré podľa zákona o spotrebiteľských úveroch mať má.
Navrhovateľ tak nepreukázal pohľadávku spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň právny zástupca dlžníka poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica voči V.-Y., a.s.. Následne súd skonštatoval, že navrhovateľ bol vyzvaný na
predloženie Všeobecných obchodných podmienok a Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré však

súdu nepredložil.

Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust.
§ 12 ods. 2 ZoKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi
iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon

rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať
len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom
pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc
rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý
podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom,

ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti
súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie
veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského
súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ
odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu
spotrebiteľskú. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX, C-XX/XX pri výklade
smernice rady XX/XX EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na
vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a teda

nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je neplatná
podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník)
účinného od 1. januára 2008.V danom prípade dlžník spochybňuje pohľadávku navrhovateľa, od ktorej tento odvodzoval svoje
právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dovoláva sa práva ochrany spotrebiteľa. Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii nedefinuje, kedy je pohľadávka navrhovateľa sporná, resp. za akých

podmienok dlžník osvedčí jej spornosť. Osvedčenie spornosti pohľadávky je preto potrebné posudzovať
individuálne, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, kedy dlžníkom tvrdené dôvody spornosti
a teda neoprávnenosti pohľadávky môžu byť rôzne, V zásade je však možné podľa názoru súdu
ustáliť a zadefinovať spornosť pohľadávky za takých okolností, kedy dlžník vznesie proti pohľadávke
navrhovateľa, od ktorej tento odvodzuje svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi,

také námietky, ktoré nie sú zjavne samoúčelné a zjavne bezúspešné a ktoré preto svedčia o tom, že
pohľadávka je spôsobilá byť predmetom sporu a teda dokazovania medzi účastníkmi. S týmto názorom
konkurzného súdu sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci pod sp. zn, 43CoKR
XX/XXXX, na ktoré rozhodnutie konkurzný súd v tejto súvislosti poukazuje. Pohľadávka navrhovateľa
takouto pohľadávkou je, t.j. pohľadávkou, ktorá je spôsobilá byť predmetom sporu.

Pre účely konkurzného konania je preto pohľadávka navrhovateľa sporná a nič na tom nemení ani
skutočnosť, že je zatiaľ právoplatná a vykonateľná a môže byť na základe nej podaný návrh na
vykonanie exekúcie. Podmienkou pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a teda predmetom
skúmania splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu konkurzným súdom sú iné skutočnosti, než
ktoré sú rozhodujúce pre vykonanie exekúcie na majetok dlžníka a preto aj v prípade judikovanej

pohľadávky navrhovateľa rozhodcovským rozsudkom môže dlžník v konaní o návrhu na vyhlásenie
konkurzu spochybniť existenciu - a teda osvedčiť spornosť takejto pohľadávky.

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými
navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho súdu -

Najvyšší súd SR - sp. zn. XECdo/XXX/XXXX z 8. decembra XXXX, zo 4. apríla XXXX sp. zn. X X. XXX/
XXXX, zo XX. mája XXXX sp. zn. X X. XXX/XXXX, sp. zn. X X. XXX/XXXX, sp. zn. X X. X/XXXX, z
XX. júna XXXX sp. zn. X J. X/XXXX, sp. zn. X J. XX/XXXX, sp. zn. X J. X/XXXX, z XX. júna XXXX sp.
zn. X X. XXX/XXXX, z XX. mája XXXX sp. zn. X X. XXX/XXXX, z X. júla XXXX sp. zn. 3 J. XXX/XXXX
a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa.

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok
nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu,

ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dlžník relevantným spôsobom spochybnil
pohľadávku navrhovateľa, od ktorej tento odvodzoval svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka, osvedčil jej spornosť, v dôsledku čoho navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a preto súd jeho návrh zamietol.

Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie v obdobnej veci voči navrhovateľovi a to na rozhodnutie
Okresného súdu Prešov č.k. XK/X/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré bolo následne potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. XCoKR/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj na
rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XK/XX/XXXX-XX, rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. XXCoKR/X/XXXX.

Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o vrátení navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu
odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 ZoKR, ktorý v tomto konaní
nebol použitý.Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanienavrhovateľ, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods. 2
písm. b), c), d), f) O.s.p. Ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť V.-Y., a.s. vstúpila

do všetkých práv predchádzajúcich veriteľov, bez toho aby mohla akokoľvek ovplyvniť predchádzajúce
kroky jej právnych predchodcov. Z dôvodu existencie splatnej a neuhradenej pohľadávky voči veriteľovi,
na základe existencie vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia a z dôvodu informácie o existencie
viacerých ďalších veriteľov dlžníka, spoločnosť V.-Y., a.s. vyhodnotila skutkový stav svojej pohľadávky
tak, že jedinou možnosťou ako aspoň čiastočne uspokojiť svoje Pohľadávky, je podanie návrhu na

vyhláseniekonkurzunamajetokdlžníka.Vsituáciivakejsavsúčasnostidlžníknachádzajejehojediným
možným riešením absolvovanie konkurzného konania na jeho majetok a následné oddlženie, ktoré mu
v budúcnosti umožní zbaviť sa zvyšku svojich nie malých záväzkov. Dlžník zvolil v tejto situácii opačné
riešenie a to rozporovanie všetkých jeho záväzkov voči svojim veriteľom, ktoré ale v drvivej väčšine
nesmerujú k skutočnosti, že dlžník si peňažné prostriedky prevzal a tieto nevrátil. Na túto skutočnosť
konkurzný súd nebral zreteľ a absolútne ignoroval skutočnosť, že nie dlžník, ale navrhovateľ (a zvyšní

označení veritelia) je poškodeným na svojich právach. K tomu zatiaľ navrhovateľ dodáva, že podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby (prípadne fyzickej osoby - spotrebiteľa) nie je
upravené odlišnou právnou úpravou ako v prípade zvyšných subjektov, u ktorých môže konkurzný súd
vyhlásiť konkurz na ich majetok (fyzické osoby - podnikatelia, právnické osoby). Teda nie je potrebné
spĺňať žiadne dodatočné kritéria, ako sa o tom snažil/snaží presvedčiť odvolací súd právny zástupca

dlžníka („ochrana spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13“, „obchádzanie exekučného konania“,
resp. „rozhodcovská doložka nebola uzatvorená platne, podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní“), prípadne nevznikajú súdu pri fyzickej osobe „spotrebiteľovi“ ďalšie požiadavky na prieskum
iných skutočností. Základom skúmania súdu by mali byť preto dve základné otázky a to otázka či je
dlžník „platobne schopný" a otázka či existujú podstatné dôvody spornosti jeho záväzku (nie spornosti

vykonateľnéhorozhodnutia).Anijednejzotázoksasúdnevenovaldostatočneavsúladespožiadavkami
ustanovení ZoKR.

Okresný súd Prešov prijatím uznesenia o začatí konkurzného konania, vyhodnotil návrh na vyhlásenie
konkurzu podaný navrhovateľom ako súladný s ust. § 14 ods. 1 ZoKR. Súd teda vyhodnotil všetky

skutočnostitvrdenéapredloženénavrhovateľomakospôsobilévyvolaťtenúčinok,žesúdnaichzáklade
rozhodol o začatí konkurzného konania.

Jednou z náležitosti návrhu bolo aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pod č. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, s právoplatnosťou dňa

XX.X.XXXX a vykonateľnosťou dňa X.X.XXXX. Súd mal teda za preukázané, že navrhovateľ splnil
okrem iného aj náležitosť požadovanú ust. § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR. Vykonateľnosť rozhodcovského
rozhodnutia či už v čase rozhodnutia súdu o začatí konkurzného konania, alebo v čase vyhotovenia tohto
vyjadrenia, nebola príslušným súdom meritórne spochybnená (zrušením rozhodcovského rozsudku)
a nebola dokonca ani odložená jeho vykonateľnosť. Dlžník spochybňuje len „technológiu“ tvorby

vykonateľného rozhodnutia, ale nikdy nie výšku a oprávnenosť jeho záväzku zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, ako to vyplýva z dlžníkových vyjadrení počas konania. Dlžník explicitne potvrdil, že je v
omeškaní so záväzkom voči navrhovateľovi v sume istiny XX.XXX,XX eur s príslušenstvom a u ktorého
nie je predpoklad, aby bol tento záväzok splatený (bod V. vyjadrenia).

Z predloženého rozhodcovského rozhodnutia G. M. vyplýva, že na rozhodcovskom konaní, ktoré
predchádzalo vyššie uvedenému rozsudku sa dlžník zúčastnil, predkladal dôkazy, vyjadroval sa k
dôkazom predloženým žalobcom a bol mu rovnako doručený rozhodcovský rozsudok. Ak mal dlžník
pochybnosť o správnosti doručeného rozsudku, mal možnosť v súlade s § 40 ZRK žalobou podanou

na príslušnom súde domáhať sa zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, a rovnako žiadať o
odklad jeho vykonateľnosti. Navrhovateľ v tomto momente a ani v dobe rozhodovania Okresného súdu
Prešov neevidoval ukončené konanie, v ktorom by súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. IA-C/XXXX/
XXXX, prípadne aby aspoň odložil jeho vykonateľnosť.

Naopak odporca podal späťvzatie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a Okresný súd Prešov
dňa XX.XX.XXXX konanie č. XXC/XXX/XXXX zastavil. Rozhodnutie je právoplatné dňa X.XX.XXXXJe preto navrhovateľom dostatočne preukázané, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré doložil k návrhu
na vyhlásenie konkurzu, je vykonateľné v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a tvrdenia dlžníka, ktoré
ho spochybňujú sú nedôvodné, nevychádzajú z predložených dôkazov a v konečnom dôsledku sú aj

tendenčné a účelové, tak aby odvrátili pozornosť súdu od základnej otázky tohto štádia konkurzného
konania a tou je zistenie platobnej schopnosti dlžníka.

Ak by na základe návrhu dlžníka konkurzný súd pripustil možnosť, že akýkoľvek (aj neodôvodnený)
návrh dlžníka, ktorým sa snaží rozporovať svoje záväzky voči veriteľom, je spôsobilý osvedčiť ich

spornosť, vytváral by tým stav, v ktorom by žiadna judikovaná pohľadávka veriteľa v konkurznom konaní
nebola natoľko „nesporná“ aby na jej základe mohol konkurzný súd vyhlásiť konkurz. Kvalifikovaným
úkonom, ktorým by dlžník mohol odôvodňovať (aspoň teoretické) porušenie ust. § 12 ods. 2 písm.
b) ZKR (teda, že veriteľ nepredložil vykonateľné rozhodnutie) by bola skutočnosť, že príslušný súd
by právoplatne zrušil rozhodcovský rozsudok, alebo minimálne odložil jeho vykonateľnosť. Len takýto
argument by spochybňoval pasívnu legitimáciu navrhovateľa a teda, že navrhovateľ nesplnil ust. § 12

ods.2písm.b)ZoKR.Vžiadnomprípadealeniejemožnétakémutoporušeniuprisúdiťspornosťzáväzku
v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR, ktorá sa odvodzuje od spornosti záväzku zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX. Tento záväzok nebol nikdy dlžníkom spochybnený a dlžník ani nikdy netvrdil, že jeho
záväzok zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je iný ako ho určil Stály rozhodcovský súd v konaní č.
IA-C/XXXX/XXXX.

Skúmanie a posudzovanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov zo strany všeobecných súdov má
svoje limity, či už postupom vyššie podľa ZoRK, resp. pri následnom domáhaní sa výkonu rozhodnutia
cez exekučné konanie na majetok dlžníka. Aj v týchto prípadoch je všeobecný súd povinný vykonávať
len tie úkony, ktoré mu právne predpisy dovoľujú. Konkurzný súd však v tomto prípade výrazne

extenzívne vyložil ust. ZoKR, ktorý ako základný predpis upravuje postup a jednotlivé úkony súdu
v konkurze (teda riadenom speňažení celého majetku dlžníka a uspokojení jeho veriteľov) a týmto
postupom si zdôvodnil svoj následný postup, ktorý je podľa navrhovateľa nesprávny. Posudzované
skutočnosti už boli postupom podľa ust. ZoKR resp. ZoRK dostatočne a zákonne zistené. Nadradenosť
ustanovení o ochrane spotrebiteľa, typická pre spotrebiteľské právo (ktoré podľa názoru navrhovateľa

nie je možné aplikovať tak zoširoka ako to robí konkurzný súd v tomto prípade), je v prípade
konkurzného konania limitovaná ustanoveniami ZoKR. Preto aj odvolávanie sa na rozhodnutia vydané
v čisto „spotrebiteľských“ veciach, a ich aplikácia do tohto typu konania, by mala zostať v mantineloch
vymedzenýchZoKR.Tvrdeniaodvolávajúcesanamožnosťkedykoľvekpreskúmavaťjednotlivézmluvné
podmienky má svoje limity. Napríklad ak vnútroštátne právne predpisy obmedzujú možnosť iniciovania

súdneho konania, v ktorom sa zmluvná podmienka preskúmava, určitou lehotou, súd je povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok v rozpore s touto vnútroštátnou úpravou bez ohľadu na zachovanie
stanovenej lehoty spotrebiteľom (tvrdenie typické pre spotrebiteľské právo v rozhodnutí ESD Oceano
Grupo Editorial). Povinnosť súdu ex offo skúmať zmluvnú podmienku z hľadiska jej prijateľnosti sa
však uplatní iba vtedy, ak tu pred súdom prebieha konanie iniciované (začaté) za dodržania podmienok

stanovenýchvnútroštátnymprávom.Akbysmealeakceptovalivýkladponúknutýdlžníkom,ktorýprevzal
doodôvodneniaajsúdprvéhostupňaadoviedlihododôsledkov,znamenalobytovkonečnomdôsledku,
že dlžníci v prípade namietania povinnosti uhradiť záväzok judikovaný na základe platnej rozhodcovskej
doložky, nemusia postupovať na základe procesných ustanovení o zrušení rozhodcovských rozsudkov
(§ 40 ZoRK), ale môžu kedykoľvek aj po uplynutí stanovenej lehoty zvrátiť konkrétne rozhodnutie.

Dokonca ako je tomu aj v tomto prípade, nie je potrebné ani aktivita dlžníka, ale stačí posúdenie súdom,
ktorý určí „nevykonateľnosť“ rozhodnutia aj napriek tomu, že dlžník svojim konaním a vyjadreniami
súhlasil s výškou svojho záväzku priznaného vykonateľným rozhodnutím. Takéto konanie však už nie
je ochranou spotrebiteľa ale je konaním, ktoré zbavuje dlžníka jeho práv. Ak berieme za samozrejmosť
konzistentnosť súdnych rozhodnutí a predstavíme si hypotetickú situáciu, že dlžník nemá hotovostné

peniaze na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a tieto uhradí veriteľ, bolo by bránením možnosti
dlžníkovi zbaviť sa svojich dlhov voči veriteľom prostredníctvom inštitútu oddlženia.

Konkurzný súd riadne začal konkurzné konania a rovnako v ňom postupoval, tak, že vyzval dlžníka „aby
sa v lehote do XX dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorého

rovnopis je prílohou tohto uznesenia a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Uložil zároveň dlžníkovi, aby
v lehote do XX dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Prešov predložil: zoznam všetkých
svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania XX dní v
omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurznéhokonania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto
informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že
budú uhradené najneskôr do XX dní od začatia konkurzného konania.“

Dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, keď súdu v určenej lehote neoznámil doklady, ktoré od
neho súd požadoval predložiť. Preukázateľne tak naplnil požiadavku ust. § § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR
a súd mal povinnosť vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz.

Tvrdenia konkurzného súdu o naplnení podmienok spornosti pohľadávky zo strany dlžníka („dlžník
vznesie proti pohľadávke navrhovateľa, od ktorej tento odvodzuje svoje právo podať návrh na vyhlásenie
konkurzu voči dlžníkovi, také námietky, ktoré nie sú zjavne samoúčelné a zjavne bezúspešné a ktoré
preto svedčia o tom, že pohľadávka je spôsobilá byť predmetom sporu a teda dokazovania medzi
účastníkmi.“) považuje navrhovateľ za nesprávne a nepreukázané. Dlžník nikdy nespochybnil svoj
záväzok voči navrhovateľovi. Dlžník vo svojich vyjadreniach spochybnil len skutočnosť, že pri vydaní

vykonateľného rozhodnutia neboli dodržané ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a to pri aplikácii len
jednej zmluvnej podmienky, ktorá ale nemá žiadny súvis s právnym dôvodom a výškou pohľadávky (zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX) označenej navrhovateľom v návrhu

Poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. XC/XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, na závery generálnej advokátky Verice U. vo veci C-XXX/XX, rozhodnutie dovolacieho
súdu - Najvyššieho súdu SR č. XK/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, konanie vedené na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, komentár ZoKR, stanovisko občianskoprávneho obchodného
kolégia Najvyššieho súdu ČR, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. V. ÚS
XXX/XX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave XXCoE/XXX/XXXX.

Základnou otázkou v štádiu konania, kde súd posudzuje návrh na vyhlásenie konkurzu z formálnej
stránky je preverenie skutočnosti, či pohľadávku veriteľ doložil v stanovenej forme požadovanej ZoKR
a to, buď ako pohľadávku „judikovanú“ na to určeným orgánom (§ 12 ods. 2, písm. b) ZoKR), alebo
ako pohľadávku predpísaným spôsobom „uznanú“, dlžníkom. Rozhodnutie stáleho rozhodcovského

súdu, ktoré je súčasťou návrhu podaného navrhovateľom, je na základe vyššie uvedeného jednoznačne
vykonateľným rozhodnutím podľa § 12 ods. 2, písm. b) ZoKR a preukázateľne spôsobuje právne účinky
v súlade so zákonom, teda zakladá dlžníkovi konkrétne povinnosti. Ako navrhovateľ už vyššie uvádza,
rozhodcovské rozhodnutie je nesporne právoplatné a rovnako vykonateľné. Toto tvrdenie podporuje aj
konanie konkurzného súdu, ktorý vykonateľné rozhodnutie vyhodnotil ako splňujúce náležitosti § 12 ods.

2, písm. b) ZoKR, pokračoval v konaní formou rozhodnutia o začatí konkurzného konania a následne
vyhlásil konkurz a kde nepoučoval navrhovateľa o nedostatkoch návrhu (nevyzýval navrhovateľa
na ich prípadné odstránenie). Samotný konkurzný súd, aj keď nepresne uvádza, že: „pohľadávka
navrhovateľa ... je zatiaľ právoplatná a vykonateľná a môže byť na základe nej podaný návrh na
vykonanie exekúcie“.

Doba vymedzená zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania po moment vydania uznesenia
o vyhlásení konkurzu, resp. uznesenia o zastavení konania je priestorom v ktorom konkurzný súd
postupuje podľa ust. § 19 ods. 1 ZKR a v ktorom sa naplno uplatňuje vyvážený princíp práv jednak
veriteľov a tiež dlžníka. Súd v tomto štádiu konania potom musí prioritne zisťovať, či dlžník osvedčil svoju

platobnú schopnosť teda, že nemá viac ako dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi, s
ktorými je viac ako 30 dní po lehote splatnosti a ktoré nie je schopný splniť. Za tým účelom vyzýva súd
dlžníka na predloženie všetkých podkladov v súlade s § 19 ods. 1 písm. a) bod 1a až 1c ZoKR. V danom
štádiu konkurzného konania sa súd zaoberal len skutočnosťou, či je pohľadávka doložená vykonateľným
rozhodnutím, aj keď o tejto otázke už rozhodol v uznesení o začatí konkurzného konania. Súd ale vôbec

nezisťoval či je dlžník platobné schopný. Len tento fakt je v tomto štádiu konania rozhodujúci na to
ako súd následne rozhodne teda, či vyhlási konkurz (ustanoví predbežného správcu), alebo zastaví
konkurzné konanie.

Platobná schopnosť dlžníka je jeho jedinou možnosťou ako sa vyhnúť následkom vyhlásenia konkurzu.

Jej opakom je platobná neschopnosť uvedená v § 3 ods. 2 ZoKR, ktorá tvorí základnú materiálnu
podmienku pre vyhlásenie konkurzu. Obmedzené dôvody, ktoré umožňujú dlžníkovi „vyviniť sa.“ sú
najmä spochybnenie skutočnosti, že navrhovateľ nie je veriteľom, že pohľadávka navrhovateľa bola
uhradená, pripadne že nie je daná pluralita veriteľov, resp. omeškanie dlžníka nie je dlhšie ako XX dni.Vo všetkých týchto prípadoch sa dôvod osvedčenia platobnej schopnosti vzťahuje k záväzku ako takému
a v žiadnom prípade nemôže byť jeho spochybnením skutočnosť, že hypoteticky niekedy v budúcnosti,
dôjde k obmedzeniu vykonateľnosti, bez akéhokoľvek vzťahu k záväzku dlžníka. Ak by hypoteticky v

tomto prípade došlo napríklad k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, nič to nemení na skutočnosti, že
dlžník je povinný uhradiť navrhovateľovi splatenú dlžnú sumu. Touto skutočnosťou sa ale konkurzný
súd vôbec nezaoberal, aj keď na to mal všetky potrebné doklady a samotný dlžník písomne uviedol, že
záväzok uznáva vo výške tvrdenej navrhovateľom a určenej rozhodcovským rozsudkom.

Súd sa rovnako počas pojednávania a ani v odôvodnení rozhodnutia nevenoval ďalším uvedeným
dlžníkovým záväzkom voči iným veriteľom (navrhovateľom uvedených v návrhu na vyhlásenie
konkurzu), aj keď i tieto je potrebné v tomto štádiu konania posúdiť vo vzťahu k platobnej schopnosti
dlžníka. Súd absolútne opomenul skutočnosť, že boli preukázané exekučne vykonateľné tituly aj
ďalších veriteľov. Nehovoriac už o preverení ďalších možných veriteľov, o ktorých nemá vedomosť
navrhovateľ a z tohto dôvodu neboli ani v návrhu uvedení. Nesprávny prístup súdu je potom zrejmý

aj vo vzťahu k „predloženým“ dokladom dlžníka (zoznam peňažných záväzkov, zoznam záväzkov voči
iným veriteľom...), ku ktorým sa súd na pojednávaní a ani v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom
nevyjadril, aj keď ZoKR jednoznačne stanovuje povinnosť tieto doklady súdu doložiť a s ktorými sa
musí konkurzný súd zaoberať. Súd tak pri posúdení formálnej vykonateľnosti rozhodnutia určil, že jeho
povinnosťou po začatí konania je aj niečo čo mal vykonať najmä do začatia konania a naopak pri

povinnostiach, ktoré súd musí uskutočňovať po začatí konkurzného konania, sa tejto povinnosti v celom
rozsahu vyhol a teda tieto úkony neuskutočnil.

Konkurznýsúdpretoporušilpovinnostiurčenéprávnympredpisom,keďsavôbecnezaoberalzisťovaním
platobnej schopnosti dlžníka, a keďže tento neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali jeho

platobnú schopnosť, mal súd vyhlásiť konkurz, pripadne ak nemal preukázaný dostatočný majetok, mal
ustanoviť predbežného správcu. Z tohto dôvodu je potrebné hodnotiť postup súdu ako nesprávny a
nesúladný s jeho zákonnou povinnosťou prioritne zistiť, či dlžník je alebo nie platobné schopný a na
tomto základe potom vydať konkrétne rozhodnutie.

Odporca, tak ako je vyššie uvedené, je dlžníkom navrhovateľa a ktorý svoje záväzky neuhradil napriek
niekoľkým výzvam navrhovateľa. Na tomto základe využil navrhovateľ svoje oprávnenie a domáha sa
uspokojenia svojej pohľadávky prostredníctvom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
Navrhovateľ má za to, že jedine takýmto spôsobom je možné aspoň čiastočne uspokojiť splatné a
vykonateľné pohľadávky veriteľov dlžníka a zároveň umožniť dlžníkovi prostredníctvom konkurzného

konania zbaviť sa jeho záväzkov cez inštitút oddlženia podľa ust. § 166 a nasl. ZoKR.

Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal odvolacie dôvody na zrušenie uznesenia č. XK/X/XXXX-
XX, zo dňa XX.X.XXXX, keď preukázal, že:
- navrhovateľ je aktívne legitimovaným subjektom v konkurznom konaní č. X K/X/XXXX,

- navrhovateľ predložil konkurznému súdu vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo
zákonom, predpokladaným spôsobom zrušené a má v súlade s ust. § 35 ZoRK rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu,
- dlžník neosvedčil platobnú schopnosť,
- dlžník doteraz neuhradil svoj záväzok veriteľovi,

- dlžník má splatný a vykonateľný záväzok aj voči ďalšiemu veriteľovi,
-dlžníkaanikonkurznýsúdnepreukázalispornosťvšetkýchostatnýchzáväzkovinýchveriteľovvzmysle
ust. §19 ods. 1 písm. c) ZKR (za prvou bodkočiarkou) a teda mali na ne prihliadať pri zistení platobnej
schopnosti
- dlžník dostatočne nepreukázal spornosť svojich záväzkov,

- evidentný sudcovský aktivizmus v tomto konaní presahuje mantinely stanovené ust. ZoKR a ochrana
„spotrebiteľa“ tu naopak diskriminuje veriteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zmenil uznesenie
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vydané Okresným súdom Prešov pod

č. konania XK/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka,
alebo aby uznesenie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie
skutkovéhostavuveci,akoajoprávneposúdenie.Skutkovýstavsanezmenilanivpriebehuodvolacieho
konania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré

použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.) a dodáva.

Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu navrhovateľa odvolací
súd uvádza:

Podľa § 196 ZoKR sa v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje vždy vtedy,
ak sám neobsahuje právnu úpravu pre prejednanie takéhoto návrhu v konaní, ktoré má charakter
sporového konania. Okrem náležitostí veriteľského návrhu uvedených v § 12 ZoKR je preto nevyhnutné,
aby konkurzný súd posúdil všetky obsahové náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, na ktoré

odkazuje§42a§79O.s.p.,atoztohodôvodu,žeoprotinávrhudlžníkanavyhláseniekonkurzu,ktorému
stačí uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu skutočnosti osvedčujúce jeho úpadok, musí veriteľ dlžníka
navyše uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on je tou oprávnenou osobou na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu a musí tiež preukázať, že má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je nielen splatná,
ale tak, ako to ukladá ust. § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR, aj vykonateľná. Aj keď vykonateľné rozhodnutie

dokladané veriteľom k návrhu je len prílohou tohto návrhu, je zároveň dôkazným prostriedkom na
tvrdenie veriteľa o existencii pohľadávky, ktorým veriteľ plní svoju dôkaznú povinnosť.

Keďže bol v prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom,
jeho úspech v konaní závisí na splnení obidvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ods. 2

ZoKR, a to, že osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a že preukáže, že je na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu oprávnený. Zároveň musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30
dní po lehote splatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem
toho je povinný k návrhu pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku jednou z listín uvedených v §

12 ods. 2 ZoKR, čím osvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj jeho oprávnenie veriteľa podať návrh na
vyhlásenie konkurzu.

Je treba uviesť, že ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 12 ods. 2 ukladá veriteľovi, ktorý podal
návrh na vyhlásenie konkurzu, aby doložil, že má proti dlžníkovi nielen splatnú, ale aj vykonateľnú

pohľadávku, nejde už v tomto štádiu konania u veriteľa, ktorý je navrhovateľom o splnenie povinnosti
tvrdenia, ale o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu musí návrh veriteľa obsahovať
náležitosti uvedené v §12 ods. 2, prvá veta ZoKR, ako aj náležitosti stanovené v § 79 a § 42 O.s.p.,
vrátane doloženia dôkazov.

Doloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné preto, aby z neho bolo
možné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením vykonateľnej
pohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, a teda jeho aktívnu legitimáciu.

Pokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí preukázať hoci len jednu z vyššie uvedených dvoch podmienok, ktoré
musia byť splnené pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu kumulatívne, a teda ak nedoloží existenciu
splatnej pohľadávky priznanej vykonateľným titulom, na základe ktorého možno nariadiť voči dlžníkovi
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nie je možné návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu

vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že z ďalších zistení súdu by bolo možné úpadok dlžníka usudzovať.

Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou návrhu, ktorou navrhovateľ dokladoval svoju vykonateľnú
pohľadávku bol rozhodcovský rozsudok, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.Vyplýva z neho nielen špecifikácia pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi, ale najmä to, že dlžník
uzavrel úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a že s poskytovateľom úveru dohodol na prejednanie prípadných
sporov rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať v tejto veci.

Práveztohtodôvodumusíkonkurznýsúdprimárneskúmať,činavrhovateľskutočneosvedčil,žemávoči
dlžníkovi vykonateľným rozhodnutím priznanú pohľadávku po lehote splatnosti a až následne zisťuje, či
sú splnené základné podmienky zákonnej definície úpadku dlžníka. K takémuto skúmaniu však Zákon o
konkurzeareštrukturalizáciinedávadostatočnýčasovýpriestor,pretovtejtoprvejfázesúdskúmanajmä

podmienky konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda právomoc,
príslušnosť a spôsobilosť byť účastníkom konania a formálne náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu,keďžemánatakýtoprieskumoddoručenianávrhunavyhláseniekonkurzukonkurznémusúdu
do jeho začatia len lehotu 15 dní. Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu spĺňal zákonom predpísané
formálne náležitosti, preto bol konkurzný súd povinný na jeho základe konkurzné konanie začať. Ak
až následne, a to po začatí konkurzného konania zistil, že navrhovateľom doložený exekučný titul, nie

pohľadávka, nepostupoval nezákonne, ak túto skutočnosť preskúmal.

V konkurznom konaní, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorému sa
historicky hovorí „generálna exekúcia“ musí konkurzný súd prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú pre
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodujúce. Medzi tieto nesporne patrí najmä vykonateľnosť

rozhodnutia, ktorým bola priznaná navrhovateľovi pohľadávka, ktoré je zároveň exekučným titulom, ale
aj zistenie, či na prejednanie veci, výsledkom ktorej bol rozhodcovský rozsudok bola daná právomoc
rozhodcovského súdu ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože len rozhodnutie vydané na to
oprávneným orgánom môže nadobudnúť vykonateľnosť a byť tak podkladom nielen pre exekučné
konanie, ale aj pre konanie konkurzné. Už z dikcie § 12 ods. 2 ZoKR vyplýva, že len také rozhodnutie,

ktoré doloží veriteľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu je vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého
možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v exekučných veciach dlhodobo zrejmé, že sa
exekučné súdy ex offo zaoberajú posúdením materiálnej vykonateľnosti rozhodnutí, a to najmä

rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach, ktoré sú podkladom pre vykonanie exekúcie,
pričom rovnaký postup by mal v tých prípadoch, keď podá návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka veriteľ, ktorý je podnikateľom voči dlžníkovi, ktorý podnikateľom nie je a keď záväzky dlžníka po
lehote splatnosti vznikli práve zo spotrebiteľských zmlúv, zaujať aj konkurzný súd a v konaní o vyhlásení
konkurzu ex offo zistiť, či je exekučný titul riadnym titulom, pretože postavenie dlžníka ako spotrebiteľa

je v oboch konaniach rovnaké. Aj postavenie navrhovateľa v konkurznom konaní je rovnaké, ako v
exekučných konaniach, pretože v ňom vystupuje na strane veriteľa a v exekučných konaniach je v pozícii
oprávneného rovnako veriteľom, ktorému by malo podľa toho istého vykonateľného rozhodnutia svedčiť
ním priznané právo. Ako veriteľ, ktorý podal veriteľský návrh je v rovnakej pozícii účastníka, ktorý, ak
chce byť v súdnom konaní, a to bez ohľadu na to, či je to konanie exekučné alebo konkurzné, musí svoju

pohľadávku doložiť takým istým formálne a materiálne vykonateľným titulom.

Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a

§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
vyplýva pre konkurzný súd rovnako ako aj pre súd exekučný priamo zo zákona a nie je potrebné ju
osobitne odôvodňovať. Ak sa konkurzný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani oprávnenosti, či spornosti pohľadávky a jeho postup

nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Aj keď bola rozhodcovská doložka súčasťou úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom veriteľa
s dlžníkom obsiahnutá priamo v úverovej zmluve, nie je možné prehliadnuť, že sa práve v dôsledku
spornosti vykonateľnosti exekučného titulu rieši medzi účastníkmi konkurzného konania pohľadávka

vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej
doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, cieľom ktorého je ochrana slabšej zmluvnej
strany. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky je treba zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných,
a teda nekalých podmienok tým, že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi zmluvy, pričomtakáto nerovnováha dosahuje obvykle značnú disproporčnú intenzitu spôsobilú vo svojom dôsledku
viesť k procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, ktorým je obvykle dlžník - spotrebiteľ. Podľa
názoru odvolacieho súdu je preto konkurzný súd rovnako, ako súd exekučný, či všeobecný povinný ex

offo prihliadnuť na prípadný nedostatok právomoci rozhodcovských súdov, a to aj vtedy, ak by dlžník
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietol.

Konkurzný súd tak musí v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti postupovať ešte do
vyhlásenia konkurzu, keďže práve spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok návrhu

na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva veriteľ. Jej nedostatok je neodstrániteľný a je dôvodom na
zamietnutie návrhu. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený veriteľom
nespĺňa formálne, ale ani obsahové náležitosti, nemusí konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu ani
začať. K takémuto procesnému postupu by však musel mať dostatok informácii a dôkazov, ktoré doložil
navrhovateľ konkurznému súdu až na základe jeho výzvy, po začatí konkurzného konania.

Z uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd námietky veriteľa, podľa ktorých mal konkurzný
súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX-/XXXX-XX zo dňa XX. novembra XXXX, v
ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. X X./XXX/XXXX
z XX. januára XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R XX/XXXX uviedol, že

„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že postupom konkurzného súdu nedošlo k porušeniu čl.

2 ods. 2 Ústavy SR tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil, pretože konkurzný súd konal v súlade
so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pri zachovaní všetkých ústavných práv jeho ako veriteľa
a aj dlžníka, v medziach a rozsahu stanovenom Ústavou SR. Práva navrhovateľa na súdnu ochranu a
na spravodlivý súdny proces neboli rozhodnutím súdu porušené a rozhodnutie súdu nebolo vydané v
rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a ani princípom právnej istoty.

Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ak dlžník neosvedčí po začatí konkurzného
konania svoju platobnú schopnosť, nemôže súd následne skúmať rozhodcovskú doložku, aj keď ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pretože inak by nemohol právne posúdiť, či je navrhovateľom predložený titul
riadnym exekučným titulom tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR.

Konkurzný súd opätovne neprejednával tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil a nanovo neskúmal
skutkový stav a ani nevykonával dôkazy. Posudzoval len platnosť rozhodcovskej doložky, k čomu
je ex offo oprávnený z dôvodu posúdenia nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
predloženého navrhovateľom, a teda či nebola dohodnutá v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na základe

posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku správne dospel
k záveru, že nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu navrhovateľa, a
preto nemohol rozhodcovský rozsudok vydaný neoprávneným orgánom nadobudnúť účinky riadneho
exekučného titulu.

Odvolací súd je z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že pri skúmaní materiálnych
podmienok nevyhnutných na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - spotrebiteľa nie je
možné opomenúť tie skutočnosti, ktoré by mohli vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí o priznaní
pohľadávky v prospech navrhovateľa spochybniť, pretože práve tie majú na posúdenie aktívnej
legitimácie navrhovateľa podstatný vplyv.

Skutočnosti a dôkazy na tvrdenia navrhovateľa ako veriteľa dlžníka spotrebiteľa, na základe ktorých
sa konkurzný súd rozhoduje po jeho začatí o tom, či konkurz vyhlási súd prejednával aj s dlžníkom a
následne tieto preskúmal a vyhodnotil.Konkurzný súd správne zistil, že listiny ako dôkazy, predložené navrhovateľom ohľadne
existencie vykonateľného rozhodcovského rozsudku vierohodne neosvedčujú a že len rozhodnutím

rozhodcovského súdu, ktorého vykonateľnosť je sporná, nebude možné osvedčiť a doložiť splatnú
pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi.

Pokiaľ v priebehu konania o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyšli
najavo skutočnosti, ktoré vykonateľnosť exekučného titulu týkajúceho sa pohľadávky navrhovateľa

spochybňujú, postupoval konkurzný súd podľa § 12 ods. 2, písm. b ZoKR správne, keď sa prv,
než by skúmal splnenie podmienok pre konštatovanie úpadku dlžníka právne vysporiadal s tým, či
je rozhodcovský rozsudok takým exekučným titulom, na základe ktorého by eventuálne mohla byť
vykonaná exekúcia podľa zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pretože konkurz je svojim
charakterom konania podobný konaniu exekučnému, aj keď jeho cieľom je len pomerné uspokojenie
veriteľov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne
správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.