Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212201459
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3212201459.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

navrhovateľky: N.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, X. B. X., zastúpená: hbr advokáti s. r. o.,
Obchodná 58, Bratislava, proti odporcom: 1/ N.. T. W. - G. H. W., N.: 40006522, C. B. XXXX/XX, X. B.
X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, 2/ N..
Y. O., nar. XX.XX.XXXX, T. U. XXXX/X, X. B. X., zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v
Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania v sume 1 955,23 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 2/ k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania v sume 1 402,95 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala ochrany osobnosti a po čiastočných späťvzatiach

žiadala súd zaviazať odporcu 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur a odporcu 2/ na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur. Návrh odôvodnila tým, že žije a podniká v meste X. B.
X. a v nedávnej minulosti sa občiansky aktivizovala a vykonávala aj funkciu predsedníčky „záujmového
združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov“, ktoré v mene svojich členov, bývalých nájomcov
realizovalo rôzne občianske aktivity za účelom dosiahnutia spätného prevodu tzv. tatrováckych bytov
do vlastníctva Slovenskej republiky a následne do vlastníctva vtedajších nájomníkov. Najmä zásluhou
aktivít tohto združenia sa nájomníci „tatrováckych bytov“ po dlhých rokoch dočkali spravodlivosti a bolo

im umožnené získať byty do osobného vlastníctva. Odporca 1/ je vydavateľom reklamných novín -
týždenníka BIN - Bánovské informačné noviny a dňa XX.XX.XXXX vydal XX. číslo P.. ročníka týždenníka
BIN, ktoré následne aj rozdistribuoval širokej verejnosti v okrese X. nH. X.. V tomto čísle týždenníka
zverejnil článok po názvom „Neboli potrestaní, ba naopak, používajú priazeň najvyšších predstaviteľov
nášho štátu“, „Za šírenie neprávd verejné ospravedlnenie“. Obsahom tohto článku sú nepravdivé,
poškodzujúce a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa navrhovateľky. Súčasťou článku sú aj vyjadrenia tretej
osoby a negatívne hodnotiace komentáre autora článku nasmerované voči navrhovateľke bez toho, aby

sa vydavateľ resp. autor článku aspoň pokúsil objektívne zistiť skutočný stav veci. V uvedenom čísle,
ani v žiadnom inom čísle týždenníka nebol navrhovateľke poskytnutý adekvátny priestor na vyjadrenie
sa k jednotlivým skutočnostiam a tvrdeniam, ktoré boli jeho obsahom. V uvedenom článku odporca 1/
zverejnil spravodajsko - publicistický článok o tom, že rozsudkom Okresného súdu X. nad Bebravou bolanavrhovateľka na základe žaloby N.. Y. O. zaviazaná verejne sa mu ospravedlniť a zaplatiť mu náhradu
nemajetkovej ujmy. Článok je nevyvážený a nedáva čitateľovi možnosť vytvoriť si objektívny názor na
skutočnosti, ktoré sú mu predkladané vydavateľom ako hodnoverné informácie. Čitateľ je obsahom

článku manipulovaný k tomu, aby si myslel, že rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je
konečné a nezvrátiteľné. Právoplatný rozsudok však v tomto spore nebol a ani nebude vydaný, pretože
N.. Y. O. vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené. V článku chýba akákoľvek informácia o tom, že
rozhodnutie nie je konečné. Bez ohľadu na prípadnú pravdivosť, či nepravdivosť jeho obsahu, je takto
zostavený článok sám osebe objektívne spôsobilý ohroziť dobré meno žalobkyne a v značnej miere

znížiť jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Skladba článku a jeho obsah navodzujú u čitateľa dojem z
možného prepojenia výsledkov súdneho sporu na verejnosti dobre známej a rozsiahlo medializovanej
kauzy „tatrováckych bytov“ a súdneho sporu medzi odporcom 2/ a navrhovateľkou, pričom z obsahu
článku môže čitateľ nadobudnúť dojem, že činnosť a postoje N.. Q. N. ako predsedníčky združenia
nájomcov tatrováckych bytov treba vnímať negatívne a naopak pozitívne hodnotiť postoje a stanoviská
N.. Y. O. v tejto kauze. V čase vydania inkriminovaného čísla BIN bola v plnom prúde politická kampaň

pred komunálnymi voľbami, v ktorých na post primátora mesta X. nad X. kandidoval aj odporca 2/. Takto
formulovaný článok mal zjavne zlepšiť názor širokej verejnosti na jeho osobu a vylepšiť jeho celkový
obraznaverejnosti.Odporca1/publikovalčlánokbeztoho,abyčitateľovjasneazrozumiteľneinformoval
o tom, že nejde o spravodajsko-publicistický článok, ale o predvolebnú propagáciu odporcu 2/. Odporca
1/ tak zatiahol meno navrhovateľky do predvolebnej kampane s jasným cieľom využiť to účelovo v

prospech odporcu 2/ bez toho, aby bola verejnosť o účelovosti tohto zverejnenia akokoľvek informovaná.
Spor dvoch obyvateľov mesta X. nad X. nie je vecou oprávneného verejného záujmu a obsah tohto
spravodajsko - publicistického článku ani verejnému záujmu nijak neslúži. Spôsob a dôvody (politická
reklama), pre ktoré odporca 1/ zverejnil inkriminovaný článok na verejnosti, sú objektívne spôsobilé
ohroziťdobrémenonavrhovateľky.Nielencelkovýkontextčlánkuajehoobsah,aleajjednotlivéskutkové

tvrdenia v ňom uvedené, sú nepravdivé resp. zavádzajúce. V osobitnom rámčeku uvedeného článku
je odporcom 1/ zverejnené tvrdené znenie rozsudku, ktoré nie je v súlade so znením samotného
rozsudku vydaného súdom. Po vyjdení uvedeného čísla bola navrhovateľka a verejnosti (najmä od
klientov správcovskej spoločnosti EKA s.r.o., ktorej je spolumajiteľkou a konateľkou) a aj v kruhu svojich
príbuzných a známych konfrontovaná s otázkami týkajúcimi sa tohto sporu, pričom zo strany príbuzných

a známych jej boli sprostredkované aj negatívne ohlasy verejnosti a posmešky od jej neprajníkov
týkajúce sa jej osoby typu: „má čo si zaslúžila“ a pod. Vzhľadom na spôsob akým odporca1/ rozšíril
poškodzujúce informácie o navrhovateľke a na dôvody, prečo tak urobil a s ohľadom na rozsah zásahu,
domáha sa navrhovateľka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďže zverejnením poškodzujúcej
informácie v týždenníku distribuovanom cielene v širokom okolí bydliska navrhovateľky došlo k značnej

miere k zníženiu dôstojnosti jej osoby a jej vážnosti v spoločnosti, požaduje navrhovateľka od odporcu
1/ nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,- eur.

V rovnakej výške sa navrhovateľka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy aj od odporcu 2/. Nárok
voči nemu zdôvodnila tým, že odporca 2/ je pôvodcom inkriminovaného článku a tento bol inzerciou v

rámci predvolebnej kampane, ktorú si u odporcu 1/ objednal odporca 2/. Značný podiel zodpovednosti
za rozšírenie informácií publikovaných vydavateľom mal práve odporca 2/, ktorý tak konal z vlastnej
iniciatívy, a to za účelom ovplyvniť verejnú mienku o svojej osobe a zároveň v negatívnom svetle
poukázať na osobu navrhovateľky. Zo strany odporcu 2/ došlo k hrubému zneužitiu dôvery verejnosti k
novinárskej práci o to viac, že verejnosti boli na jeho podnet podsúvané ním v rozpore so skutočnosťou

upravené a skreslené informácie týkajúce sa prebiehajúceho súdneho konania, a to v takej intenzite,
ktorá zasahuje nielen do práv navrhovateľky, ale aj do nezávislosti súdnictva. Vzhľadom na spôsob akým
odporca 2/ vytvoril a zabezpečil rozšírenie poškodzujúcich informácií o osobe navrhovateľky, vzhľadom
na dôvody prečo tak urobil (skrytá propagácia jeho osoby kandidáta na post primátora), s ohľadom na
uvedené skutočnosti a rozsah zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, sa táto domáha náhrady

nemajetkovej ujmy od odporcu 2/.

Odporca 1/ sa k návrhu písomne vyjadril a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že predmetný článok bol
inzerciou - komerčnou informáciou bez redakčnej úpravy, ktorú si u neho objednal odporca 2/. S
poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. (ďalej aj len tlačový zákon) tak odporca

1/ nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Ako navrhovateľka sama uvádza v návrhu, žije a podniká v
meste X. nH. X.. V rozhodujúcom období sa občiansky aktivizovala a vykonávala funkciu predsedníčky
záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov, ktoré realizovalo rôzne občianske
aktivity za účelom dosiahnutia prevodu tzv. „tatrováckych bytov“ do vlastníctva Slovenskej republikya následne do vlastníctva vtedajších nájomníkov. Aktívne viedla činnosť tohto záujmového združenia,
ktorého činnosť bola sledovaná verejnosťou najmä z dôvodu, že situácia okolo bývalých tatrováckych
bytov vzbudzovala veľký záujem celej spoločnosti Slovenskej republiky. S prihliadnutím na judikatúru

je nesporné, že navrhovateľku, ktorej sa dotýkal aj napadnutý článok publikovaný v BIN, je potrebné
považovať za osobu verejne činnú. A to z dôvodu, že sa aktívne podieľala na činnosti už spomenutého
záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov, v niektorých prípadoch jeho činnosť
sama iniciovala, prípad tatrováckych bytov bol spoločnosťou sledovaný, médiami vysielaný a v televízii
TA3 bola dokonca odvysielaná reportáž, ktorej súčasťou boli aj vyjadrenia navrhovateľky, ktoré boli

aj predmetom súdneho konania v právnej veci navrhovateľa N.. Y. O. proti odporkyni N.. Q. N. o
ochranu osobnosti pod sp. zn. 5C/3/2010. Navrhovateľka si mala byť vedomá, že ak sa bude aktívne
na poste predsedníčky záujmového združenia nájomníkov bývalých tatrováckych bytov angažovať na
riešení vtedajšej situácie, bude jej konanie podliehať väčšiemu záujmu zo strany spoločnosti a z toho
prirodzene vyplývajúcej väčšej kontrole. Navrhovateľka nevyužila ani jedno z práv, ktoré jej prináležia
podľa tlačového zákona. V dôsledku jej nečinnosti tieto práva zanikli. Len ťažko možno predpokladať, že

práva navrhovateľky boli porušené v takom rozsahu ako uvádza, keďže nevyužila ani jeden prostriedok
ochrany práv, ktoré jej právny poriadok priznával. Navrhovateľka podala návrh po viac ako 1,5 roku od
vydania predmetného článku a domáha sa len zaplatenia peňažnej sumy ako náhrady nemajetkovej
ujmy a nepožaduje žiadne morálne zadosťučinenie. Doposiaľ nepredložila ani jeden hodnoverný dôkaz,
ktorým by preukázala ujmu na svojich právach. Podľa odporcu 1/ je konanie navrhovateľky účelové a

nedôvodné.Navrhovateľkauvádza,žejednotlivéskutkovétvrdeniavpredmetnomčlánkusúnepravdivé,
resp. zavádzajúce. Takéto tvrdenia považuje odporca 1/ za zavádzajúce a nepravdivé zo strany
navrhovateľky.

Odporca 2/ sa k návrhu písomne vyjadril a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že zverejnenie

inkriminovaného článku si u odporcu 1/ objednal a odporca 1/ článok zverejnil ako platenú inzerciu.
Článok však neobsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie. Informácie o tom, že odporca 2/ podal
voči navrhovateľke žalobu na ochranu osobnosti za šírenie nepravdivých výrokov o jeho osobe, že
tieto výroky boli predmetom posudzovania nároku odporcu 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy voči
navrhovateľke v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou, a že súd rozhodol

v prospech odporcu 2/ rozsudkom, ktorý je v článku citovaný, možno preukázať spisovým materiálom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/3/2010. Aj keď v čase zverejnenia článku nebol
rozsudok právoplatný, článok neobsahuje klamlivý údaj o tom, že právoplatnosť nadobudol, pričom
tento článok treba posudzovať z hľadiska daného dňa a nie neskoršieho vývoja. Navrhovateľka sa
domáha ochrany osobnosti aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.

zn. 5C/158/2011, a to náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mala utrpieť zverejnením podobného článku
v inom periodiku, no nepredložila jediný relevantný dôkaz o tom, že zverejnením článku bola znížená
jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. To, že žalobu podala navrhovateľka takmer po 1 a pol roku od
zverejnenia článku v týždenníku BIN, spochybňuje, že zverejnením tohto článku utrpela nejakú ujmu.
Pokiaľ by bolo zverejnením článku zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky tak, ako to popisuje

v podanom návrhu, zrejme by návrhom podaným v predmetnom konaní nežiadala len finančné, ale aj
morálne zadosťučinenie.

Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov, vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Q. K. a L. N. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä

článku týždenníka BIN č. 15, ročník VII, zo dňa 01.11.2010, zoznamu periodickej tlače, predžalobnej
výzvy navrhovateľky, Rozsudku Okresného súdu nad Bebravou č. k. 5C/3/2010-112, faktúry, príjmového
pokladničného dokladu a spisu Okresného súdu nad Bebravou sp. zn. 5C/3/2010.

Súd vo veci rozhodol dňa 12.09.2013 rozsudkom č. k. 5C/37/2012 - 155, ktorý bol uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 6 Co/863/2013 - 204 zo dňa 29.12.2014 na odvolanie navrhovateľky zrušený a
vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu súd
prvého stupňa doplnil dokazovanie a vo veci znovu rozhodol. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov W. T., N.. Y. Z., Y. U. a X. L. a oboznámením listinných
dôkazov, a to najmä zápisníc zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva Bánoviec nad Bebravou č. 23/2010

ač.24/2010,konanýchvdňoch27.04.2010a29.06.2010,článkuvdenníkuSMEzodňa14.09.2010,ako
aj jeho zverejnenia na tabuliach v bytových domoch v Meste X. nad X. s dodatočným textom, uznesení
zo schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, výpovedí zo zmlúv o výkone správy, zmluvy o
združení,článkovznoví,komunikácienavrhovateľkysFNMaMinisterstvomhospodárstvaSR,prehľaduprevodu bytov, písomného vyjadrenia svedkyne T., spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.
zn. 4C/225/2008 a spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. BN-4C/184/2004.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že je presvedčená, že hrubým spôsobom bolo zasiahnuté do
jej osobnostných práv, bola poškodená jej dobrá povesť a dobré meno. Dotknutý článok jej spôsobil
veľké problémy na pracovisku, v okruhu známych ako aj zdravotné problémy. Odporcovi 1/ chýbala
pri uverejňovaní článku odborná spôsobilosť, keď ho mal posúdiť podľa obsahu, či ho zverejniť a či
má navrhovateľka dostať automaticky právo vyjadriť sa. Schovávať sa za platenú inzerciu považuje za

účelové, pretože článok nespĺňa náležitosti inzercie a ani reklamy. K časovému aspektu podania návrhu
uviedla, že bola dostatočne bdelá a ostražitá a bránila sa v rámci svojich možností, nakoľko v rovnakom
čase vyšli v Bánovskej televízii, v periodikách Europrofit a BIN útoky zo strany odporcu 2/ na jej osobu.
PožiadalaBánovskútelevíziuovyjadreniesa,prišlisňounakrútiťrozhovor,ktorývšakzakázalodvysielať
vtedajší primátor mesta. Podala sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu, bola úspešná a mesto
dostalo napomenutie. Pokiaľ ide o článok v Europrofite, tak občan X. sa domáhal uverejnenia reakcie

navrhovateľky, prečo nedostala priestor, na čo dostal odpoveď, že p. O. si za svoje uverejnenie zaplatil a
môžu uverejniť vyjadrenie navrhovateľky za cenu podľa platného cenníka. Na základe toho považovala
za už nepodstatné domáhať sa toho istého aj v novinách BIN. To, že bolo dané embargo na jej
vyjadrenia, považuje za jej úmyselné poškodenie. Odporca 2/ mal v tomto meste neobmedzenú moc,
silné postavenie, ktoré nadobudol počas 16-tich rokov výkonu funkcie primátora a dokázal ovplyvniť

a zničiť čokoľvek a kohokoľvek a navrhovateľka je toho dôkazom. Združenie nájomníkov tatrováckych
bytov nebolo registrovaným občianskym združením, v roku 2010 bolo už zaniknuté a navrhovateľka
nebola v žiadnych verejných funkciách, a preto nevidí dôvod, prečo by spor dvoch fyzických osôb
O. - N. mal byť mediálne sledovaný. BIN sú regionálne noviny a tým sa negatívne informácie o jej
osobe dostali medzi veľké množstvo ľudí ako o „babe na trhu, ktorá ohovára bývalého primátora a

splnomocnenca vlády“. Navrhovateľka nepovažuje článok za inzerciu, ale za zneužitie jej mena a
úspechuvkauzetatrováckychbytovvpredvolebnejkampani.Odporca1/uvádza,žeideozjednodušené
podanie informácií. Podľa navrhovateľky však ide o informácie klamlivé, zavádzajúce a skreslené. Podľa
odporcu 2/ nezáleží na ničom. Hlavne, že navrhovateľka bola krivo obvinená, a že bol zverejnený
bezpredmetný prvostupňový rozsudok. V článku je uvedených veľa nepravdivých údajov, neuvádza

sa v ňom, že rozsudok je neprávoplatný, nepravdivé je tvrdenie, že navrhovateľka bude musieť svoje
stanovisko prehodnotiť a ospravedlniť sa za nepravdivé tvrdenia. Jediná veta, ktorú vo vysielaní uviedla
bolo, že neboli potrestaní, naopak požívajú priazeň najvyšších predstaviteľov nášho štátu. Nič viac.
Odporca2/klamal,žehonavrhovateľkaobviňujezanesprávnerozhodovanie,pretožečlánokarozsudok
sa netýkajú 16-tich rokov jeho výkonu funkcie primátora. Aj informáciu v článku o tom, že súpisné čísla

boli pridelené predtým, než sa stal primátorom, považuje navrhovateľka za nepravdivú. Nepravdivé je
ďalej to, že to bol jej zámerný pokus o podanie žaloby, no nikdy nepodala žalobu na odporcu 2/, alebo
na mesto. Považuje to za klamanie verejnosti z dôvodu, aby sa niekto na základe úspechu druhej osoby
opeknel. Ľudia si v hlúčkoch rozprávali o navrhovateľke a O. a zabudli aj na to, kto tie byty vybavil.
Odporca 2/ z pozície moci a vplyvu sa snaží o diskrimináciu osoby navrhovateľky. Navrhovateľka nemá

širokú rodinu, má len syna, na ktorého výchove jej nesmierne záleží, a ktorý bol vystavený posmeškom
kamarátov, spolužiakov, ale aj iných osôb, ktoré hanlivo rozprávali o jej osobe. Známi jej volali, že čo to
má znamenať, že združenie zaniklo a či ona podniká nejaké kroky ohľadne sporu voči odporcovi 2/. V
čase tejto „poľovačky“ na navrhovateľku si jej neprajníci okolo seba zhromažďovali ľudí a podnecovali
nespokojnosť s ňou a jej spoločnosťou ako správcom bytov, čo malo za následok výpovede zmlúv o

správe a tým aj zníženie jej príjmov. Malo to negatívny vplyv na jej zdravie, keď stres spôsobuje 90 %
všetkýchchorôbavsúčasnostijenavrhovateľkapozávažnejoperáciivNárodnomonkologickomústave.
Jedna z jej najbližších priateliek, ktorá vystupovala ako svedkyňa v takomto spore s Europrofitom,
požiadala navrhovateľku, aby ju nezaťahovala do týchto záležitostí, aj keď ju chápe a pozná jej situáciu.
Ich vzťahy ochladli. Negatívny pohľad na osobu navrhovateľky pretrváva a tento podnecujú aj rodinní

príslušníci, resp. bývalí rodinní príslušníci odporcu 2/. Tatrovácke byty zasiahli širokú verejnosť v X., na
ktorých si p. O. vylomil zuby a odvtedy nie je primátorom a navrhovateľka má za to, že z týchto dôvodov
srší z neho pomsta a nenávisť k jej osobe. Svojim konaním „obrala“ o majetok veľkej finančnej hodnoty
p. T., u ktorého je momentálne p. O. zamestnaný. Navrhovateľka na pojednávaniach ďalej uviedla, že
zásah bol natoľko silný, že syn, ona a okruh ich známych narážali na opovrhovanie obyvateľmi tohto

mesta. Vina rovnakým dielom prináleží obom odporcom. Aktivita v spojení s tatrováckymi bytmi bola v
súvislosti s jej osobou vnímaná pozitívne a článok v týchto novinách bol ladený negatívne od začiatku
až do konca. Ani v roku 2010, ani predtým a ani potom nebola navrhovateľka politicky organizovaná, ani
spoločensky - verejne aktívna a v roku 2010 už vôbec nie, pretože aj aktivita tatrováckych bytov bolaukončená v októbri 2008. Od toho času neregistrované občianske združenie nájomníkov tatrováckych
bytov bolo ukončené, nikdy viac sa žiadne stretnutie, schôdza, verejné zhromaždenie nekonalo. Podľa
navrhovateľky ňou tvrdený zásah do jej osobnostných práv bol jednoznačne v príčinnej súvislosti len

s týmto predmetným článkom, aj keď v tom čase vyšiel podobný článok aj v inom médiu a podobný
rozhovor v Bánovskej televízii, no všetko to inicioval odporca 2/. Negatívny zásah do osobnostných práv
navrhovateľky sa mal týmto článkom prejaviť tak, že s viacerými priateľkami sa len tak prerušil kontakt,
napr.naulicijuniektorénepozdravili,takistosisynvypočulvreštauráciirozhovor,kdenavrhovateľkabola
predmetom chlapskej debaty v krčme a takisto u svojich kamarátov. Priamy útok na svoju osobu zažila

alebo zažívala aj na schôdzach, ktoré je ako správca zo zákona povinná zvolávať a tiež tam pocítila
určitú nedôveru tých ľudí, odstup, zdržanlivosť a negatívny postoj. Toto všetko sú vlastne skutočnosti,
ktoré jej ubližujú aj ako človeku a má to dopad aj na jej prácu. Pozitívna verejná mienka, ktorú si získala
u ľudí prostredníctvom tatrováckych bytov, sa vlastne stratila. Nepriamym dôkazom je situácia, že všetky
výpovedezmluvysjednotlivýmibytovýmidomamibolibezudaniadôvodu,abolotovroku2010.Odvtedy
od navrhovateľky neodišiel žiadny bytový dom, naopak, má ich viac. Pokiaľ ide o konanie 5C/3/2010,

tak navrhovateľka o tomto konaní širšiu verejnosť neinformovala, o článku v denníku SME na internete
vie, no podklady autorke neposkytla a s tým, že tento článok bol zverejnený pre obyvateľov bytoviek,
ktoré spravovala EKA na zamknutých oznamovacích tabuliach aj s hanlivým dodatkom k osobe p. O.,
nemá nič spoločné.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že v tom čase, keď vychádzali BIN, nedisponoval žiadnym
redaktorom a v novinách bola len inzercia a nevychádzali články, ktoré by komentovali dianie v meste.
Nebol povinný tieto články čítať. Navrhovateľka uviedla, že oslovila Bánovskú televíziu, Europrofit a
vysvetlia, prečo neoslovila jeho, no nemôže ho hádzať s nimi do jedného vreca. V minulosti už takéto
veci riešili a pokiaľ dotknutá strana požiadala o priestor na vyjadrenie, tak tento poskytol, aj keď dotknutá

strana to nevyužila. V čase zverejnenia článku bol náklad novín 7 500 ks a boli distribuované v meste
a v prímestských oblastiach. Noviny boli vkladané do schránok. V uvedenom čísle boli všetko platené
články a v tom čase odporca 1/ neskúmal, či ide o kampaň. Prišiel klient, mal požiadavku na zverejnenie
článku, povedali mu cenu, dodal všetky podklady, tieto odporca 1/ nespracovával, len ich na dohodnutej
ploche zverejnil. Predal v podstate len plochu.

Odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o to, čo ho viedlo k zverejneniu uvedeného článku,
tak to bola jeho prirodzená reakcia na reportáž v TA3, kde bol osočovaný. Keď niečo vyšlo celoplošne
v TA3, považoval za prirodzené reagovať na to v médiách a bolo to v danom čase preto, že to bola
aktuálna informácia a krátko predtým bol vyhlásený rozsudok. Pokiaľ by to bolo vyhlásené v inom čase,

tak by to zverejnil v tom čase. Bol presvedčený, že nezasiahne do nikoho práv, pretože zverejnil len
to, čo bolo vynesené a nič nepridával. Článok mu pripravila redaktorka a odporca 2/ sa s ním stotožnil.
Bol to jeho komentár, ktorý považuje za pravdivý. Redaktorku poznal, robila v týchto veciach a mal
ju najatú v rámci volebnej kampane. V tom čase nebol primátorom, ani splnomocnencom vlády a je
pravdou, že kandidoval na primátora a využíval média na kampaň a aj na takúto informáciu. Odporca

2/ však článok nepovažuje za súčasť svojej volebnej kampane. Po zverejnení článku mal ako kandidát
míting v Mestskom kultúrnom stredisku na sídlisku U. v X. nad X., na ktorom sa zúčastnila aj p. N.
a vystúpila a dala mu otázku, či nechce zvážiť stiahnutie kandidatúry, lebo ľudia ho nemajú radi. O
článku nebola ani zmienka. Konanie zo strany navrhovateľky považuje za zavádzanie ľudí aj súdu. Nie
je zamestnancom p. T., pracuje v spoločnosti W. U., kde je jeho nadriadeným generálny riaditeľ. Ani v

čase zverejnenia článku u p. T. a ani v W. U. nepracoval. Odporca 2/ na pojednávaniach ďalej uviedol,
že v čase vyjdenia predmetného článku nemal moc a verejne činný bol len v tom, že kandidoval na
primátora mesta. Bol si vedomý toho, že nemôže zasiahnuť do práv navrhovateľky. Podľa neho bola
verejnečinnáaovplyvňovalaverejnúmienku.Malazáujem,abysajejmenoaajmenoodporcu2/verejne
propagovalo, odporcu 2/ dehonestovalo. Článok - rozhovor s p. T. považuje odporca 2/ za pravdivý. Je

v ňom uvedené: „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“ a podľa odporcu 2/ aj osobe bez právnického
vzdelania musí byť zrejmé, že rozsudok nie je právoplatný. S p. T. spolupracoval v rámci predvolebnej
kampane. Tento článok bol reakciou na vynesený rozsudok a na osočovanie osoby odporcu 2/ na
nástenkách v bytových domoch v správe EKA, s.r.o. Jeho účelom bolo informovať verejnosť, že takýto
súdny spor bol a rozhodnutie prvostupňového súdu je takéto. Odporca 2/ ním chcel dosiahnuť to, že

obviňovania, ktoré média voči nemu viedli podľa neho za plnej iniciatívy p. N., neboli pravdivé.

Svedok L. N., syn navrhovateľky, na pojednávaní uviedol, že celý problém vznikol, keď vyšiel článok v
novinách BIN, ktorý veľmi účelovo popísal rozsudok tohto súdu, ktorý dal za pravdu p. O. a pre bežnéhočitateľa, koho svedok pozná, to vytvorilo atmosféru, že p. O. mal pravdu, keď vyhral a p. N. je povinná
sa mu ospravedlniť. Mame to spôsobilo veľkú psychickú traumu, keď veľkú časť života bezodplatne
venovalakauzetatrováckychbytov,vrámciktorejľudiazískaliveľkémajetkyamiestovďakybolavláčená

po súdoch p. O.. V tom čase mal svedok 22 rokov, boli sami dvaja a znášali to rovnako. Študoval
v X., mama nemala muža, priateľa, ťažko to sama niesla a odrazilo sa to na jej zdravotnom stave.
Mesto je malé, všetci sa poznajú, každý o každom všetko vie a jeho kamaráti mali uštipačné poznámky.
Rodinná známa, ktorá v minulom spore svedčila, im povedala, aby ju do toho nezaťahovali, že chce mať
pokoj. Prispelo to k ich zášti k článku a k spôsobu akým bol vytvorený, poznačilo ich to psychicky a aj

spoločensky, pretože každý v tomto meste ich mal neoprávnene za klamárov. Kamaráti sa svedka pýtali,
čo mama s tým O., nevydalo, asi mal pravdu. Svedok býval v X. so štyrmi X., ktorí ho podpichovali a pri
nejakej debate o vreckovom mali poznámky, že mama má nakradnuté, tak nech si to svedok kúpi. Bolo
to v období po zverejnení článku. Konkrétne mená nie je potrebné uvádzať, bola to široká verejnosť,
kamaráti z mesta vo veku svedka. Hneď ako bol rozsudok vyhlásený, robil sa pred súdom rozhovor a
fotografie. Vzhľadom k tomu, že v tom vydaní BIN bolo viacero článkov viacerých kandidátov, svedok

vnímal článok ako predvolebnú kampaň, ktorú si objednal p. O.. Vnímal to ako veľmi čudnú predvolebnú
kampaň, pretože iní kandidáti písali o svojej práci a svojich osobách a v tomto prípade bol na pol strany
výrok rozsudku súdu a na pol strany popis situácie s komentárom p. O.. Svedok so žalobkyňou boli
smutní,rozmýšľali,riešilipríspevkyvinýchmédiách,podalisťažnosťnaRadupreretransmisiunamesto,
resp. Bánovskú televíziu, ktorej bolo uložené napomenutie. Nemali síl, snažili sa to prehrýzť, boli zavretí

doma. No po nadobudnutí síl a poznámkach ľudí sa rozhodli riešiť aj túto vec právnou cestou. Tento
článok zmenil názor x - y ľudí na jeho mamu, no žiaden článok by nezmenil názor svedka na mamu.
V čase keď článok vyšiel, boli tie noviny na stole v bare L. a tam musel svedok vysvetľovať, prečo
ten spor bol, čo je to právoplatnosť rozhodnutia a uvedené reakcie kamarátov z X., s ktorými býval v
X., boli na základe najmä tohto článku, pretože poznali už predchádzajúci spor, boli spolu na strednej

škole, ich rodičia žijú tu v X. a oni si názory vytvárajú doma s rodičmi. Reakcia kamarátov svedka, že
jeho mama si už dosť nakradla, súvisí s tou časťou článku, že mama sa bude musieť ospravedlniť O.,
pričom to treba chápať v širších súvislostiach a ľudia to vnímali tak a aj svedok to vnímal, že v minulosti
sa pojednávalo o stovkách bytov, ktoré niekto ukradol, mama o ne bojovala, štát vyhral a za pár eur
ich dal ľuďom. Potom vyšiel článok, že mama sa má ospravedlniť a p. O. vyhral nejaký súd a v týchto

súvislostiach už je jedno aký. Pán O. bol vnímaný ako mesto a mesto v tom spore až do poslednej
chvíle vystupovalo proti ľuďom. Svedok za nepravdivý považuje výrok, že N. sa musí ospravedlniť a to
v nadväznosti na to, že rozsudok nebol právoplatný. Do jej práv zasiahol celý článok svojou povahou,
konštrukciou, každým jedným slovom, aj tými, ktoré v ňom absentovali o právoplatnosti. Svedok bol
niekoľko krát svedkom, ako sa cudzí ľudia negatívne vyjadrovali o žalobkyni. Najvypuklejším prípadom

bol ten, keď v spomínanom bare brigádne pracoval ako čašník, bola tam pani, ktorú nepoznal a táto
navrhovateľku označovala vulgarizmami a vyjadrovala, že navrhovateľka celý čas klamala a nabaľovala
sa a teraz všetci uvidia, že O. mal pravdu a musí sa ospravedlniť. Svedok sa nenápadne zamiešal do
debaty a keď sa tá pani dozvedela kto je, zahanbila sa a odišla.

Svedok Q. K. na pojednávaní uviedol, že keď si to prečítal trošku zainteresovaný človek, musel tým byť
traumatizovaný, pretože to bola sama klebeta a lož a nečuduje sa, že to pocítila aj p. N.. Odniesla si
to, zle to znášala, ľudia mali „blbé“ reči, pomaly chodila po kanáloch, no štvanica. Bojovala za občanov
ohľadne bytov a určitým ľuďom sa to nemohlo páčiť. Traumatizujúcich situácií tak mala okolo seba
bárskoľko a užívala si ich naplno. Po zverejnení článku ľudia boli rozčarovaní. Pani N. urobila pre nich

dobre, mesto neurobilo nič. Teraz už asi aj zabudli aj na to, že im urobila dobre. Predtým ľudia vnímali
navrhovateľku veľmi dobre, pomáhala im, a preto ich aj štvalo to, ako niekto o nej môže niečo také
rozprávať. Niektorí sa jej potom otočili chrbtom a u niektorých sa zmenili nálady, keď dostali byty a boli
zahojení. Na konkrétnych ľudí si svedok nespomenul, niektorých pozná len z videnia a je to už aj dosť
dlhá doba. Na otázku, či to bolo zapríčinené len týmto článkom, svedok uviedol, že bolo toho vyše a bolo

to aj týmto článkom. Po zverejnení článku vysvetľoval ľuďom nie raz o čo ide. Chodí na námestie, kde
sa stretávajú s ďalšími dôchodcami, rozprávali sa o tom a pár krát vystúpil na obhajobu navrhovateľky,
no niektorých ani vysvetľovanie nezaujíma. Článok by názor svedka na navrhovateľku zmenil ťažko,
keď spolu pracovali v tej bytovej komisii a bol vo veci zainteresovaný. Na otázku, čo v článku považuje
svedok za lož, svedok uviedol, že: „Takmer všetko, všetky tie vzťahy, nakoniec súd dosvedčil, že sme

mali pravdu a vyhrali sme.“.

Svedkyňa W. T. na pojednávaní uviedla, že tento článok písali spolu s odporcom 2/. Robili predvolebnú
kampaň a v rámci nej dostala informáciu, že bude robiť aj na tomto článku s p. O.. Toto bolo úplnemimo predvolebnej kampane a ani svedkyňa to tak nevnímala, pretože keby to bola kampaň, tak by
sa tam snažila uviesť čo najviac informácii o tom, že kandiduje. Tam sa to nespomína. Svedkyňa si
zohnala nejaké zdroje, čerpala z Bánovskej televízie (BTV) a TA3, z ktorej aj citovala. Je tu uvedený

rozsudok, pričom je uvedené, že je prvostupňový, aby bolo zrejmé, že vec je ešte otvorená. Redakčná
značka na konci článku patrí svedkyni. Po vytvorení článku ho svedkyňa odovzdala grafičke, ktorá
zalamuje noviny. Predpokladá, že bola zamestnankyňou p. W.. Svedkyňa si za článkom stojí aj dnes.
Snažila sa získať čo najviac informácii, v článku je veľa priamych rečí a nebolo to účelové len napísať
určitý článok, nedovoľuje jej to novinársky kódex. Tvorba článku bola taká, že svedkyňa si naštudovala

materiály, prečítala si nejaké články, prečítala si rozsudok, stretla sa s p. O., dala mu nejaké otázky
a na základe toho napísala článok. Doslovnou citáciou v článku je každá priama reč označená na
začiatku a na konci úvodzovkami. Je tam citácia z TA3, druhý stĺpec a tretí riadok odspodu začína citácia
odporcu 2/ a končí to tretím stĺpcom, ktorý je celý citáciou odporcu 2/. To, čo nie je v úvodzovkách, bol
komentár redaktorky W. B. z TA3, kombinovaný s komentárom svedkyne a je tam vyjadrenie N.. N., ktoré
odznelo v BTV. Svedkyňa neriešila, či článok bol inzerciou. Pre ňu je to článok a je na objednávateľovi a

vydavateľovi, aká forma je to pre nich. Rozsudok v článku nebol celý, svedkyňa tam dala najdôležitejšiu
časť, čo považovala ona za najdôležitejšie. Nedávala tam zámerne sumu, ktorú mala odporkyňa zaplatiť,
pretože to považuje za súkromnú informáciu a každý čaká informáciu o financiách. V čase písania tohto
článku svedkyňa vnímala navrhovateľku ako stále aktívnu s kauzou tatrováckych bytov. Rozhodnutie
dať do článku plné meno navrhovateľky bolo svedkyne, pretože to meno odznelo všade inde. Svedkyňa

poslala článok na autorizáciu odporcovi 2/, ktorý to schválil. Autorizácia sa podľa následného písomného
oznámenia svedkyne týkala výlučne priamej reči odporcu 2/.

Svedok N.. Y. Z. k okolnostiam týkajúcim sa textov zverejnených na vývesných tabuliach v bytových
domoch v roku 2010 uviedol, že je to už 5 rokov a konkrétne veci si nepamätá. V tom čase robil dôverníka

a zastupoval obyvateľov ich domu. Na prízemí bytového domu sú dve skrinky. Kľúče od nich má svedok,
ešte jedna osoba z domu a správca. Nevie, že by ich navrhovateľka alebo ktokoľvek iný zneužil. Nevie,
či Bánovské informačné noviny, no číta noviny, ktoré bývajú pohodené vo vestibule. Vie, že sú tam
Bánovské noviny, Tajms. Nepamätá si, že by niekedy čítal článok, ktorý by sa týkal navrhovateľky a
odporcu 2/, tieto informácie sú pre svedka ľahostajné.

Svedok Y. U. uviedol, že domového dôverníka robil v bytovom dome na ul. J. G. O. č. XXXX asi pred
6-7 rokmi a či to bolo aj v roku 2010, nevie. V tomto roku v mesiaci júl bol p. O. u neho a ukazoval mu
nejaký text, no už vtedy svedok povedal, že o tom nevie, že si na to vôbec nepamätá. Svedok Bánovské
informačné noviny nepozná, nevidí, ide na operáciu očí a nejaký čas dozadu už ani nečíta. Kľúče od

informačných tabúľ v dome mal svedok ako domový dôverník a spoločnosť EKA, resp. p. N.. Tabula sa
inak nedá odomknúť. Svedok nemá vedomosť o tom, že medzi odporcom 2/ a navrhovateľkou prebiehali
spory ohľadne ochrany osobnosti, nezaujímajú ho spory iných ľudí.

Svedkyňa X. L. na pojednávaní uviedla, že bola domová dôverníčka v bytovom dome na ul. U. č. XXXX,

ale už nevie, v ktorom období. Pán O. sa jej pýtal, či je dôverníčka a či tie listy boli v tých tabuliach, na čo
mupovedala,žetotambolo,lebototambolo.Svedkyňatotamnedávala,nemalaanikľúčeodtýchtabúľ.
Pani N. mala dve osoby, ktoré tam dávali veci. Konkrétne svedkyňa videla p. V. ako tam dáva nejaké listy,
ale či to boli konkrétne tieto, to nevie. Pani N. mala ešte na to jednu osobu. Svedkyňa nič konkrétne o
tom nevie, len bola v šoku, keď to tam videla napísané „O.- L.“ a volala susedu, aby sa išla na to pozrieť.

Nevidela, že by tam niečo dávala navrhovateľka. Svedkyňa sem - tam číta Bánovské informačné noviny,
no nepamätá si, či v nich niekedy niečo čítala o navrhovateľke. Konflikt s navrhovateľkou nemala, len
prestala byť dôverníčkou, pretože sa jej nepáčili niektoré výroky navrhovateľky. To, čo navrhovateľka
uviedla, tak to tak muselo byť. Ona sama rozhodovala „toto a toto môžete“, navrhovala dodávateľov a
ako vlastníci nemohli nič. Kvôli tomuto a aj kvôli jej správaniu zmenili správcu bytov. Vie, že spor medzi

navrhovateľkou a odporcom 2/ bol, ale nejako to neregistrovala. Tento neovplyvnil rozhodnutie o zmene
správy bytového domu.

Z vykonaných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

Dňa 08.01.2010 podal odporca 2/ voči navrhovateľke žalobu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti.
Konkrétne žiadal súd zaviazať navrhovateľku, aby sa mu ospravedlnila za verejne vyjadrené nepravdivé
tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečila,
aby bolo v televízií TA3 v čase pred hlavným spravodajstvom odvysielané požadované ospravedlnenie.Ďalej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur. Konanie bolo vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 5C/3/2010 a vo veci bolo dňa 21.10.2010
rozhodnuté rozsudkom č. k. 5C/3/2010-112. Výrok rozsudku bol nasledovný: „Žalovaná je povinná

ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízií TA3 v čase pred
hlavným spravodajstvom odvysielané nasledujúce ospravedlnenie: „Ja, N.. Q. N. sa týmto verejne
ospravedlňujem bývalému primátorovi Mesta X. nad X. a súčasnému splnomocnencovi vlády SR pre
územnú samosprávu Ing. Y. O. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla na jeho adresu v rozhovore

poskytnutom pre televíziu TA3 dňa 04.11.2009 v súvislosti s kauzou tzv. tatrováckych bytov.“ Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu vo
výške 3 000,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamieta. Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 910,40 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.“. Žalovanou bola navrhovateľka v tomto konaní a voči uvedenému
rozsudku podala odvolanie. Rozsudok bol vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania zrušený

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/21/2011-147 zo dňa 26.10.2011 a vec bola v tejto časti
vrátenásúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Dňa05.01.2012zobralodporca2/žalobuspäťauvedené
konanie bolo zastavené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2012.

Odporca 1/ bol od 01.08.2009, a to aj dňa 01.11.2010, vydavateľom týždenníka BIN - Bánovské

informačné noviny. Šlo o inzertné, reklamné noviny. V čísle 15, ročník VII, vydanom dňa 01.11.2010, bol
zverejnený článok s názvom „Neboli potrestaní, ba naopak, požívajú priazeň najvyšších predstaviteľov
nášho štátu.“ s podtitulom „Za šírenie neprávd verejné ospravedlnenie“. Na pravej strane článku je
fotografia odporcu 2/, vedľa nej a pod ňou je nasledovný text:

„ „Predsedníčka občianskeho združenia dnes obvinila z celej kauzy bývalého primátora a vtedajšie
vedenie mesta, ktoré vraj umožnilo pochybný prevod týchto nehnuteľností na firmu T., a nevylúčila
ani vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.“. Aj táto veta, ktorá odznela v reportáži televízie TA3
po „odklepnutí“ súdom posledných 13 tatrováckych bytov súčasným nájomníkom, viedla k podaniu
žaloby Ing. Y. O. na predsedníčku združenia nájomníkov Ing. Q. N.. Redaktorka televízie TA3 sa

totiž pri natáčaní reportáže (zo 4. novembra 2009) odvolala na odporkyňu nasledovne: „Predsedníčka
občianskeho združenia ale tvrdí, že celá záležitosť ešte nekončí, podľa nej za podozrivým predajom
stálo vtedajšie vedenie mesta na čele s bývalým primátorom Y. O., ktorý je dnes splnomocnencom vlády,
a tak nie je vylúčené, že podajú opäť trestné oznámenie.“. Tieto silné vyjadrenia autorky príspevku, po
vyhranom súdnom spore, na Jána O. zapôsobili dosť silne, a preto sa rozhodol podať žalobu na ochranu

osobnosti, v ktorej od Q. N. žiada verejné ospravedlnenie (ako sa uvádza v rozsudku). Navrhovateľ
sa pokúsil aj o zmier, pred súdnym pojednávaním, na čo odporkyňa reagovala negatívne: „Kategoricky
návrh odmietam a ospravedlniť sa nemienim!“ Po poslednom stretnutí oboch zainteresovaných strán na
súde bude musieť odporkyňa svoje stanovisko prehodnotiť, keďže súd rozhodol v prospech žalobcu Y.
O.. Spýtali sme sa na jeho stanovisko k tomuto sporu a nepravdivým vyjadreniam prezentovaným Q.

N. na jeho adresu: „Nepochybne na jednej strane som rád, že súdny spor o tatrovácke byty skončil v
prospech ich nájomníkov, a tým sa ukončil ich niekoľkoročný boj. Zároveň ma však mrzí, že pani Q. N.
ma v súvislosti s touto kauzou obviňuje za nesprávne rozhodovanie. Súpisné čísla boli týmto domom
pridelené oveľa skôr, ako som sa stal primátorom, o čom svedčí aj jej zmarený pokus o podanie žaloby
na mňa / mesto. Ako som sa už vyjadril pre iné noviny, som spokojný s rozsudkom prvostupňového

súdu.“ “ Pod článkom je značka „-km-“.

Pod týmto textom je v rámčeku pod nadpisom „Rozsudok“ uvedený text: „ „Žalovaná je povinná
ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízií TA3 v čase pred

hlavným spravodajstvom odvysielané nasledujúce ospravedlnenie: „Ja, N.. Q. N. sa týmto verejne
ospravedlňujem bývalému primátorovi Mesta X. nad X. a splnomocnencovi vlády SR pre územnú
samosprávu Ing. Y. O. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla na jeho adresu v rozhovore
poskytnutom pre televíziu TA3 dňa 04.11.2009 v súvislosti s kauzou tzv. tatrováckych bytov.“. Okrem
toho je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy a uhradiť súdne trovy v sume, ako bude

vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti. “Uvedený článok si ako inzerciu u odporcu 1/ objednal odporca 2/ a za inzerciu odporcovi 1/ zaplatil.
Bolo to v čase približne troch týždňov pred voľbami do orgánov samosprávy obcí, v ktorých odporca 2/
kandidoval na funkciu primátora Mesta X. nad X..

Zo zápisníc zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva X. nad X. č. 23/2010 a č. 24/2010, konaných v
dňoch 27.04.2010 a 29.06.2010, súd zistil, že na týchto zasadnutiach vystúpili niekoľkí obyvatelia T. X.
nad X. a vyjadrili nespokojnosť so správcovstvom bytov spoločnosťou EKA, s.r.o., ktorej konateľkou a
spoločníčkou je navrhovateľka. Obyvatelia na zastupiteľstvách uviedli, že navrhovateľka si robí čo chce,

byty nespravuje korektne, nevie odborne odpovedať na otázky a jej postoj je arogantný.

Dňa 14.09.2010 bol v denníku SME zverejnený článok informujúci o spore na ochranu osobnosti medzi
odporcom 2/ ako žalobcom a navrhovateľkou ako žalovanou, ktorý bol vedený na tunajšom súde pod
spisovou značkou 5C/3/2010. Tento článok bol následne zverejnený na tabuliach v bytových domoch v
Meste X. nad X. s dodatočným textom „Tak O. L. má toho za ušami podstatne viac... Rozdávanie majetku

mesta za babku, etc. Ale pokúšať spravodlivosť cez Bánovskú prokuratúru je viac ako naivné... :-D“.

Z predložených uznesení zo schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výpovedí zo zmlúv
o výkone správy súd zistil, že všetky predložené výpovede zo zmlúv o výkone správy so správcom -
spoločnosťou EKA, s.r.o., boli z obdobia spred zverejnením článku, ktorý je predmetom tohto konania.

Z pripojených spisov súd zistil, že konanie o určenie vlastníckeho práva k bytom v X. nad X., ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4C/225/2008 je právoplatne skončené a
konanieourčenievlastníckehoprávakbytomvBánovciachnadBebravou,ktoréjevedenénaOkresnom
súde Trenčín pod sp. zn. BN-4C/184/2004, nie je skončené.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlačový zákon) inzercia na účely tohto
zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj
reklama podľa osobitného predpisu zverejnená v periodickej tlači bezodplatne.

Podľa § 5 ods. 3 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá za pravdivosť informácie
zverejnenej v oprave, odpovedi, dodatočnom oznámení, inzercii a za klamlivú reklamu alebo
porovnávaciu reklamu; to sa nevzťahuje na inzerciu, ktorou vydavateľ periodickej tlače propaguje svoju
osobu, aktivity, služby alebo produkty.

Podľa§5ods.4Tlačovéhozákonaprávonaopravu,právonaodpoveďaprávonadodatočnéoznámenie
nie sú odsekmi 2 a 3 dotknuté.

Podľa § 7 ods. 1 Tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje
nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba

právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a
tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.Podľa§8ods.1Tlačovéhozákona,akperiodickátlačaleboagentúrnespravodajstvoobsahujeskutkové
tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti
právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie

odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne;
právo na opravu týmto nie je dotknuté.

Podľa§9ods.1Tlačovéhozákona,akperiodickátlačaleboagentúrnespravodajstvoobsahujeskutkové
tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci vedenom proti osobe, na základe ktorého možno osobu

presne určiť, a toto konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, má táto osoba právo žiadať
uverejnenie dodatočného oznámenia o konečnom výsledku tohto konania. Vydavateľ periodickej tlače
a tlačová agentúra sú povinní dodatočné oznámenie uverejniť bezodplatne.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľka
sa v tomto konaní domáhala ochrany osobnosti, konkrétne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za

zásah do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, práva na súkromie a ochrany svojho mena za podľa
nej nepravdivé, poškodzujúce a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa jej osoby, ktoré boli zverejnené v
týždenníku vydávanom odporcom 1/ na objednávku odporcu 2/.

Osoba, ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných práv neoprávneným spôsobom, má okrem iného právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za podmienky, že zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka by sa nezdalo za postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Tento právny prostriedok ochrany osobnosti
možno uplatniť žalobou voči tomu, kto za neoprávnený zásah do osobnostných práv zodpovedá,
t. j. voči osobe, ktorej zodpovednosť vyplýva z hmotného práva. V prejednávanej veci mal súd za

nesporne preukázané, že zverejnený článok, ktorý mal podľa tvrdení navrhovateľky zasiahnuť do jej
osobnostných práv, bol uverejnený v tlači za odplatu. Podľa odporcu 1/ tak malo ísť o inzerciu, a preto
odporca 1/ za pravdivosť informácii zverejnených v uvedenom článku v zmysle § 5 ods. 3 Tlačového
zákona nezodpovedá. Je pravdou, že uvedené zákonné ustanovenie vylučuje zodpovednosť vydavateľa
periodickej tlače. Podľa Tlačového zákona však inzerciou na účely tohto zákona je oznámenie

uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo za inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama podľa
osobitného predpisu zverejnená v periodickej tlači bezodplatne. Vychádzajúc z uvedených ustanovení,
formy a obsahu článku a viazaný názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že odporca 1/ je vo
veci pasívne legitimovaným. Odporca 1/ ako vydavateľ periodickej tlače zverejnil predmetný článok na
objednávku odporcu 2/ za odplatu. Týmto článok napĺňa jeden z pojmových znakov inzercie. Vzhľadom

na formu a obsah článku však tento nemožno považovať za inzerciu a ani za reklamu, pretože nie je
textom, ktorý by prezentoval nejaký výrobok, službu ale by išlo o oznámenie, ktoré ohlasuje niečo, čo by
bolo možné z hľadiska obsahu považovať za inzerát alebo reklamu. Článok je sčasti rozhovorom a jeho
súčasťou je aj hodnotiaci úsudok. Článok tak vytvára dojem, že je publicistickým článkom, komentárom
a rozhovorom novinára s konkrétnou osobou. Aj keď vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť informácie

zverejnenej v inzercii alebo v reklame, zodpovedá za obsah periodika, ktoré vydáva. Uvedený článok je
súčasťou periodika vydávaného odporcom 1/, pričom obsahuje údaje identifikujúce navrhovateľku, ktorá
sa mala správať protiprávne, za čo sa mala ospravedlniť odporcovi 2/. Z týchto dôvodov tak nemožno
uvedený článok považovať za platené tlačové oznámenie, podliehajúce obmedzeniam daným tlačovým
zákonom pre inzerát alebo reklamu, ale obmedzeniam slobody prejavu spojených s ochranou práv a

slobôd fyzických osôb. Pokiaľ ide o odporcu 2/, tento si uvedený článok objednal, zaplatil a v časti jeho
citácií ho autorizoval. Odporca 2/ tak zodpovedá za samotný obsah článku, ako aj za to, že tento bol
zverejnený. Jednoznačne je tak pasívne legitimovaným vo veci týkajúcej sa zodpovednosti za zásahy
do práv a právom chránených záujmov iných osôb spôsobených týmto článkom. O vecnej pasívnej
legitimácii odporcu 2/ napokon neboli žiadne pochybnosti.

Navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala ochrany osobnosti. Predmetom ochrany je osobnosť
človeka vo svojej celistvosti, ako nehmotný statok, ktorý prislúcha fyzickej osobe. Obsahom právnej
úpravy ochrany osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie,
alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladom v § 11 Občianskeho zákonníka, pričom sa

nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie
chránených práv. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetný článok bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo porušenie osobnostných práv navrhovateľky. Právo navrhovateľky na ochranu
osobnosti tu kolidovalo predovšetkým s právom na slobodu prejavu, ale aj právom verejnosti nainformácie. Pri kolízii uvedených práv za účelom zistenia, či právu na ochranu osobnosti poskytnúť nižšiu
mieru ochrany, je potrebné vykonať test proporcionality: Kto, O kom, Čo, Kde, Kedy a Ako uverejnil.

Odporca 1/ ako vydavateľ periodickej tlače, inzertných a reklamných novín BIN a odporca 2/ ako
osoba verejne známa a činná - bývalý primátor mesta, bývalý politik a v čase vydania článku
kandidát na primátora mesta v nadchádzajúcich voľbách zverejnili článok týkajúci sa navrhovateľky a
súdneho konania, v ktorom bola ako fyzická osoba účastníčkou, žalovanou odporcom 2/ v spore o
ochranu osobnosti. Z vykonaného dokazovania nebolo pritom preukázané, že by navrhovateľka bola

v čase zverejnenia článku verejne činnou. Bola verejne známou osobou z obdobia, keď na verejnosti
vystupovala v súvislosti so súdnymi spormi o určenie vlastníctva k bytom v X. nad X. ako predsedníčka
neregistrovaného občianskeho združenia a k týmto sporom sa v médiách verejne vyjadrovala. V konaní
bolo zo spisu 5C/3/2010 preukázané, že naposledy takto vystúpila v novembri 2009, keď dňa 04.11.2009
bol v televízii TA3 odvysielané jej vyjadrenie. Žiadne ďalšia, neskoršia aktivita navrhovateľky, na základe
ktorej by bolo možné navrhovateľku považovať za verejne činnú, preukázaná nebola. Navrhovateľka

v čase vydania článku nebola politikom, kandidátom na verejnú funkciu, ani inak verejne osobou
činnou. Bola z nedávnej minulosti osobou verejne známou z titulu aktivít z minulosti, preukázateľne
už nezasahujúcich do obdobia vydania sporného článku. V čase vydania článku sa navrhovateľka
zaoberala prostredníctvom právnickej osoby (EKA, s.r.o.), v ktorej bola spoločníčkou a konateľkou,
správoubytovvoviacerýchbytovýchdomochvX.nadX..Ajztohtotitulubolaznámoumedzimnožstvom

obyvateľov X. nad X.. Z týchto hľadísk však už viac nebola osobou tzv. verejného záujmu v nadväznosti
na ochranu osobnostných práv, v dôsledku čoho by jej patrila znížená miera ochrany jej osobnostných
práv v dôsledku záujmu o jej súkromný život zo strany verejnosti. Odporca 2/ sa snažil preukázať, že
navrhovateľka bola v čase zverejnenia článku osobou verejne činnou, pričom tak mala sama vystupovať,
sama mala mať záujem o prezentáciu svojej osoby na verejnosti a bol namieste záujem verejnosti o

informácie o jej osobe. Odporca 2/ sa uvedené snažil preukázať tým, že v denníku SME na internete bol
zverejnený článok o jeho súdnom spore o ochranu osobnosti voči navrhovateľke, pričom navrhovateľka
v ňom bola označená plným menom a na tento nereagovala. Okolnosť, že o určitej osobe je niečo
zverejnené a táto na zverejnené informácie nereaguje, ešte neznamená, že ju treba pokladať za osobu
verejne činnú alebo že by automaticky strácala nárok na reakcie a ochranu aj voči iným zverejneným

článkom.Tentočlánokztohtohľadiskaničnepreukazuje.Rovnakoto,žebolzverejnenýnainformačných
tabuliach v niektorých bytových domoch v Meste X. nad X. aj s dodatkom, ktorý by mal byť hanlivý
voči odporcovi 2/, nedokazuje, že ho tam zverejnila navrhovateľka, alebo že tam navrhovateľka jeho
zverejnenie zabezpečila a už vôbec nie, že by preto mala byť považovaná za osobu verejne činnú. Toto
nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov Z. U. a L..

Uvedené dôkazy, ktorými sa odporca 2/ snažil preukázať, že navrhovateľka bola v čase zverejnenia
článku osobou verejne činnou, boli dôkazmi, ktoré za účelom zistenia, či navrhovateľka bola alebo
nebola osobou verejne činnou, bolo potrebné vykonať, a to aj v nadväznosti na závery odvolacieho
súdu vo vyššie označenom uznesení. Z tohto hľadiska namietanie ich vykonania navrhovateľkou už

a priori nie je dôvodné. Rovnako tak nie je dôvod a priori spochybňovať výpovede týchto svedkov z
dôvodu, že ich v priebehu tohto konania pred niekoľkými mesiacmi mal navštíviť odporca 2/, nakoľko
z výpovedí svedkov nevyplynulo nič, čo by v tomto smere bolo v prospech tvrdení a názorov odporcu
2/ ohľadne verejnej činnosti navrhovateľky, prípadne o jeho domnienkach o zverejňovaní článku a
hanlivého dodatku na informačných tabuliach. Svedkovia prípadný predchádzajúci kontakt s odporcom

2/ vo svojich výpovediach potvrdili a podľa obsahu ich výpovedí a spôsobu ich podania tento kontakt
nemal vplyv na obsah výpovedí. Okrem toho z ich výpovedí vyplynulo aj to, že o predchádzajúci
spor navrhovateľky a odporcu 2/ sa nezaujímali. Z takýchto výpovedí troch nezainteresovaných osôb,
odlišných od príbuzných a priateľov účastníkov, potom možno vyvodiť aj to, že informácia o súdnom
spore v uvedenom článku nebola predmetom oprávneného verejného záujmu a zároveň to má vzťah

aj k navrhovateľkou tvrdenému rozsahu zásahu do jej osobnostných práv. Skutočnosť, že ani v
súčasnosti nie je jeden zo súdnych sporov o vlastníctvo bytov právoplatne skončený, nepreukazuje,
že by navrhovateľka v tomto smere vykonávala akékoľvek aktivity, v dôsledku ktorých by bola osobou
verejne činnou, ktorá by mala mať zníženú mieru ochrany osobnostných práv.

Ďalšou otázkou testu proporcionality je otázka „čo?“. Odpoveďou na túto otázku je článok v novinách
BIN o súdnom spore odporcu 2/ a navrhovateľky. Zverejnený článok sa týka súdneho konania, ktoré
bolo na tunajšom súde vedené pod spis. zn. 5C/3/2010. V tom konaní sa odporca 2/ skutočne
domáhal voči navrhovateľke ochrany osobnosti za vyjadrenia v televízii TA3, ktoré podľa reportážemali patriť navrhovateľke, a ktoré on považoval za nepravdivé a za zásah do jeho osobnostných práv.
Článok sa nedotýka intímnej sféry navrhovateľky. Článok popisuje uvedený súdny spor navrhovateľky
a odporcu 2/, obsahuje citácie z uvedeného televízneho vysielania, časť rozsudku a komentár odporcu

2/. V článku sú osoby navrhovateľky a odporcu 2/ jednoznačne identifikovateľné, keď sú označené
celým menom. Zverejnený článok nie je pre priemerného čitateľa identifikovateľný ako jednoduchá
inzercia. Obsahuje oznámenie o výsledku určitého súdneho sporu, pričom bez znalosti konkrétnej veci
a nedisponujúc právnickým vzdelaním, je nepravdepodobné sa domnievať, že priemerný čitateľ môže
poznať, že nejde o rozhodnutie konečné, na čom nič nemení ani posledná veta uvedeného článku, keď

článok má nadpis „Za šírenie neprávd ospravedlnenie“ a v texte sa uvádza: „Po poslednom stretnutí
oboch zainteresovaných strán na súde bude musieť odporkyňa svoje stanovisko prehodnotiť, keďže
súd rozhodol v prospech žalobcu Y. O..“. Týmto článok ako celok vyvoláva v konečnom dôsledku
pravdu skresľujúci dojem. Článok obsahuje tiež hodnotiaci úsudok autora, formulovaný ako rozhovor
a skutočnosť, že sa pod ním nachádza redakčná značka „-km-“ zavádza okrem iného aj pokiaľ ide o
formu tohto prejavu.

Vrámcitestuproporcionalityjepotrebnéďalejzodpovedaťotázkykde,kedyaakodošlokokolnosti,ktorú
treba skúmať z hľadiska kolízie uvedených základných práv, teda kde, kedy a ako došlo k zverejneniu
článku. Článok bol zverejnený v inzertných a reklamných novinách, distribuovaných v náklade 7500
kusov do schránok domácnosti v Meste X. nad X. a v jeho okolí. Bol zverejnený bez toho, aby bolo

zrejmé, že ide o inzerciu alebo reklamu, bol zverejnený na objednávku odporcu 2/ a v čase krátko po
rozhodnutí súdu v spore, ktorého sa článok týkal, pričom uvedený spor v tom čase nebol právoplatne
(definitívne) skončený a zároveň v čase 26 dní pred voľbami do orgánov samosprávy, v ktorých v
Meste X. nad X. za primátora mesta kandidoval odporca 2/, ktorý si uvedený článok aj objednal. Článok
bol zverejnený bez súhlasu navrhovateľky s uvedením jej celého mena v článku a bez toho, aby

navrhovateľka mala vôbec možnosť sa článku pred jeho zverejnením vyjadriť.

Navrhovateľka sa domáhala ochrany osobnosti, tvrdiac neoprávnenosť zásahu do jednotlivých
hodnotových zložiek tohto jej práva, konkrétne do práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, práva
na súkromie a ochranu svojho mena. Z vykonaného dokazovania, analýzou zisteného skutkového stavu

a najmä vykonaného testu proporcionality dospel súd k záveru, že obsah zverejneného článku nebol
oprávnene predmetom verejného záujmu, neobsahoval vyvážené informácie, ako celok pôsobí pravdu
skresľujúco, bol vydaný bez súhlasu navrhovateľky s uvedením jej plneného mena, týkal sa sporu
navrhovateľky s odporcom 2/, pričom v čase jeho zverejnenia nebola navrhovateľka osobou verejného
záujmu, naopak odporca 2/ ako kandidát na primátora ňou bol. Článok ako celok vytvára dojem, že

navrhovateľka uviedla o odporcovi 2/ informácie, ktoré neboli pravdivé, a že za tieto sa mu musí
ospravedlniť. Toto však pravdou nebolo, keďže nebolo definitívne rozhodnuté, že navrhovateľka sa o
odporcovi2/vyjadrilanepravdivo,ažesamumusíospravedlniť.Ztýchtodôvodovječlánokjednoznačne
objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľky, do ktorých aj neoprávnene
zasiahol. Článok zasiahol do ľudskej dôstojnosti navrhovateľky tým, že o nej vytvoril dojem ako o osobe,

ktorá sa nepravdivo vyjadrila a za svoje vyjadrenia sa musí ospravedlniť, čo však nebolo pravdou,
keďže súdne rozhodnutie, na ktoré sa článok odvolával, nebolo právoplatné, pričom článok navodzoval
dojem definitívneho skončenia veci. Navrhovateľka v minulosti pred zverejnením tohto článku požívala
v mieste svojho bydliska úctu a vážnosť z dôvodu, že sa ako predsedníčka občianskeho združenia
zasadzovala za práva nájomníkov bytov, pričom títo boli napokon úspešní, keď dosiahli prevody bytov

do ich vlastníctva za podstatne nižšie, ako trhové ceny. Uvedený článok však úctu a vážnosť, ktorú
požívala, narušil, keď mohol vyvolať dojem, že navrhovateľka sa vyjadrovala nepravdivo. Článok tým
zasiahol aj do občianskej cti navrhovateľky. Uverejnením plného mena navrhovateľky bez jej súhlasu
bolo článkom zasiahnuté aj do práva na ochranu mena navrhovateľky, keď výlučne táto bola oprávnená
s ním disponovať. Článok napokon zasiahol aj súkromie navrhovateľky, hoc neobsahuje informácie

týkajúce sa intímnej sféry navrhovateľky, no informuje o jej súkromnom spore, ktorý nebol oprávnene
predmetom verejného záujmu.

Keďže článok preukázateľne zasiahol do práva na ochranu osobnosti, je namieste zaoberať sa v akej
intenzite boli dotknuté jednotlivé zložky tohto práva a či si vzhľadom na intenzitu zásahu vyžaduje

ochrana práv navrhovateľky morálne, alebo finančné zadosťučinenie, ktorého sa navrhovateľka
domáhala.Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu ochrany osobnosti by bol dôvodný za
predpokladu, že článkom bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky takým spôsobom, že by
sa zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo za postačujúce, a to najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľky alebo jej vážnosť v spoločnosti. Uvedené
ustanovenie príkladom uvádza, kedy zadosťučinenie nie je postačujúcim. Ide o prípad, keď je v značnej
miere znížená dôstojnosť dotknutej osoby alebo keď je v značnej miere znížená vážnosť osoby v
spoločnosti. Samozrejme individuálne môžu byť preukázané aj iné okolnosti, v dôsledku ktorých by
bolo zadosťučinenie nepostačujúce. Zásah do osobnostných práv navrhovateľky sa mal prejaviť tým, že

ona a aj jej príbuzní mali byť konfrontovaní otázkami ohľadne zverejneného článku. Otázky príbuzných,
známych a aj cudzích osôb však bez ďalšieho nepovažuje súd za taký následok, ktorý by znamenal
zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere alebo za taký
následok, ktorý by z iného dôvodu dôvodil nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia. Navrhovateľke
ďalej boli príbuznými a známymi sprostredkované reakcie verejnosti, ktorými boli posmešky typu: „má
čo si zaslúžila“ a aj hanlivé vyjadrenia na jej osobu. Toto jej mali sprostredkovať predovšetkým jej syn a

svedok K.. Obaja svedkovia pritom zhodne uviedli, že pokiaľ ide o nich, u nich vzhľadom na predmetný
článok vážnosť prípadne dôstojnosť navrhovateľky nijako neutrpela. Dopad týchto článkov mal byť na
iné osoby, z ktorých ani jediná nebola konkretizovaná a ani jediná nebola navrhnutá ako svedok a
uvedené dve výpovede, ktoré sú v tomto iba veľmi všeobecné, nemožno hodnotiť ako dôkaz, ktorý bez
rozumných pochybností preukazuje konkrétny rozsah negatívneho následku zásahu sporného článku

do osobnosti navrhovateľky, ktorý by zdôvodňoval záver o nepostačujúcom morálnom zadosťučinení.
Takýmto nie je ani svedectvo syna navrhovateľka o rozhovore dvoch cudzích ľudí v bare, ktorý bol
podľa popisu svedka súkromným. Okrem toho svedok N., syn navrhovateľky, nie je podľa názoru súdu
v spore nestranným a objektívnym svedkom, keď uvedenú situáciu prežíval spolu s matkou a je na
nej od počiatku zainteresovaný, a to aj pokiaľ ide o podaný návrh na ochranu osobnosti, keď podľa

jeho výpovede bol aktívny aj vo veciach prostriedkov právnej ochrany navrhovateľky, kde rozhodovanie
navrhovateľky a svedka bolo spoločné. Vyjadrenia svedkov v časti ani neboli svedeckými výpoveďami
svedkov v pravom slova zmysle, teda o tom, čo svedok vlastnými zmyslami vnímal (videl, počul),
ale ich názormi a hodnotením, ako napríklad: „keď sa aj s niekým rozprávam, v duchu si myslí, že
N. je zlá“. Okrem toho je z výpovede svedka K. zjavné, že okrem uvedeného článku boli aj ďalšie

okolnosti, ktoré navrhovateľku traumatizovali, čiže existovali aj ďalšie okolnosti, v dôsledku ktorých sa
mohli zhoršiť vzťahy navrhovateľky s priateľmi, v dôsledku ktorých, ju ľudia mohli vnímať negatívne, v
dôsledku ktorých sa prejavili negatíva v rôznych sférach jej života. Podľa navrhovateľky ňou tvrdený
zásah do jej osobnostných práv bol jednoznačne v príčinnej súvislosti len s týmto predmetným článkom.
Takéto tvrdenie však nie je ničím preukázané. Súd mal naopak preukázaných niekoľko ďalších okolností,

ktoré mohli a objektívne boli spôsobilé zasiahnuť do súkromného a pracovného života navrhovateľky.
Dotknutý článok mal navrhovateľke spôsobiť veľké problémy na pracovisku, v okruhu známych ako
aj zdravotné problémy. Ani tieto tvrdenia navrhovateľky neboli nijakým spôsobom preukázané. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že niekoľkí obyvatelia na zasadnutiach mestského zastupiteľstva
uvádzali negatívne tvrdenia na adresu navrhovateľky v súvislosti s jej prácou ako konateľky spoločnosti

spravujúcej byty, keď tvrdili, že navrhovateľka si robí čo chce, byty nespravuje korektne, nevie odborne
odpovedať na otázky a jej postoj je arogantný. Tieto tvrdenia odzneli už niekoľko mesiacov pred tým,
ako vyšiel sporný článok a zjavne v nich nie je nič, čo by malo akúkoľvek spojitosť s uvedeným článkom.
Navrhovateľka ďalej tvrdila, že všetky výpovede zmluvy s jednotlivými bytovými domami boli bez udania
dôvodu, a bolo to v roku 2010. Podľa navrhovateľky to mal byť dôsledok článku. Ani toto však v

konaní preukázané nebolo, naopak, toto tvrdenie navrhovateľky bolo vyvrátené, keď bolo preukázané,
že výpovede boli dávané v období pred zverejnením článku. Nebol tak preukázaný žiaden negatívny
dopad zverejneného článku v pracovnej oblasti navrhovateľky. Naopak súd z uvedených dôkazov
dospel k záveru, že ešte pred zverejneným článku bola časť obyvateľov mesta nespokojných s prácou,
vystupovaním a jednaním navrhovateľky. Toto vyplýva nielen z listinných dôkazov (výpovedí zmlúv a

zápisníc zo zastupiteľstiev a zápisníc zo schôdzí vlastníkov), ale aj z výpovede svedkyne L., ktorá
potvrdila, že kvôli správaniu a rozhodovaniu navrhovateľky zmenili v bytovom dome správcu bytov. Aj
keďuvedenýčlánoknepochybnebolspôsobilýnarušiťúctuavážnosť,ktorúnavrhovateľkapožívala,keď
mohol vyvolať dojem, že navrhovateľka sa vyjadrovala nepravdivo, mohli byť tieto atribúty osobnostných
práv narušené aj vyššie uvedenými okolnosťami, a to v dôsledku správania sa samotnej navrhovateľky

ako osoby konajúcej za správcu bytov voči vlastníkom bytov a v nadväznosti na ne negatívnym
vyjadrovaním sa obyvateľmi o navrhovateľke v dôsledku jej práce. Konkrétny negatívny následok v
osobnostných právach navrhovateľky, ktorý by bol v priamej príčinnej súvislosti so zverejnením článkom,
a ktorý by bol takého charakteru, aby navrhovateľke bolo možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy,preukázaný nebol. Pokiaľ ide o aspekt publicity, teda že článok vyšiel v novinách s nákladom 7500
kusov, čím sa mohol dostať do povedomia širokej verejnosti a už tým bol spôsobilý neoprávnene
zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľky, tak áno, s takýmto argumentom je možné sa stotožniť.

Bez ďalšieho však nie je možne stotožniť sa s tým, že široká publicita článku bola spôsobilá zasiahnuť
do osobnostných práv navrhovateľky takým spôsobom, že by si ochrana jej práv vyžadovala náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon príkladom uvádza, že takéto právo má osoba v prípade, ak bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Zákonné ustanovenie
je konštruované tak, že formulácia „bola .... znížená“ je hypotézou, ktorá musí byť v konaní konkrétnym

spôsobom preukázaná, pričom nestačí, ak neoprávnený zásah do osobnostných práv je spôsobilý
takejto intenzity, ale intenzita zásahu v uvedenom rozsahu musí byť aj preukázaná. Rozsah zásahu
odporcov do osobnostných práv navrhovateľky v takej intenzite, že by navrhovateľke vzniklo právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, však preukázaný nebol. Rovnako tak nebola preukázaná ani
žiadna iná skutočnosť, odôvodňujúca nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V konaní boli vypočutí svedkovia Z., U. a L., teda osoby bez bližšieho príbuzenského alebo priateľského

alebo nepriateľského pomeru k jednému z účastníkov. Z ich výpovedí vyplynulo, že sa o predchádzajúci
spor navrhovateľky a odporcu 2/ a článok ani nezaujímali. V súvislosti so svedeckými výpoveďami týchto
osôb tak aj samotný náklad periodika ešte neznamená, že je preukázateľne v tomto rozsahu aj čítaný.
Tvrdený zásah do zdravia navrhovateľky preukázaný nebol vôbec, zásah do súkromia nastal, avšak v
miere, ktorá bola nie významnou, keď samotná navrhovateľka uviedla, že nemá širokú rodinu, má len

syna, pričom na tohto článok nemal negatívny vplyv v zmysle, že by zmenil na navrhovateľku názor.
Tvrdeniaoochladnutípriateľskýchvzťahov,ažeknímdošlovpríčinnejsúvislostisčlánkom,preukázané
neboli, naopak ani svedka K. článok neovplyvnil v tom, aby zmenil svoj postoj k navrhovateľke. Pokiaľ
ide len o samotné neoprávnené použitie mena navrhovateľky, tak v dôsledku tohto tiež nie je namieste
priznávať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď toto bolo verejnosti známe aj v súvislosti so

sporom (5C/3/2010), o ktorom informoval minimálne denník SME. Okrem toho významnými sú aj tie
okolnosti, že navrhovateľka bezprostredne po zverejnení článku nevyužila prostriedky ochrany svojich
práv, ktoré jej poskytoval Tlačový zákon, a to právo žiadať o uverejnenie opravy, alebo právo žiadať
o uverejnenie odpovede, alebo právo žiadať o uverejnenie dodatočného oznámenia o ukončenom
výsledku súdneho konania 5C/3/2010. V rozpore s tvrdeniami navrhovateľky o rozsahu zásahu v jej

pracovnej oblasti je potom aj jej ďalšie tvrdenie o tom, že od roku 2010 jej spoločnosti pribudli domy,
ktorých správu vykonáva. Jednoznačne tak nie je preukázaný taký rozsah a taká intenzita zásahu
odporcov prostredníctvom zverejneného článku do osobnostných práv navrhovateľky, že by jej patrila
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd ďalej uvádza, že nevidí absolútne žiaden súvis s vyjadrením kamarátov svedka Igaza, že
„mama má nakradnuté“ a zverejneným článkom. Z uvedeného je jednoznačný záver aj v tom, že
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani príčinná súvislosti medzi publikovaným článkom a
prípadnou ujmou na osobnostných právach žalobkyne, že by bolo namieste priznanie finančného
zadosťučinenia. O., že prípadné morálne zadosťučinenie napr. vo forme verejného ospravedlnenia

by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k navrhovateľke, považoval súd za neopodstatnené, účelové
a zjavne v logickom rozpore v nadväznosti na jej ďalšiu argumentáciu o závažnosti ujmy, ktorá jej
mala byť spôsobená v spoločnosti a v širokom okolí jej bydliska. Veď práve zadosťučinenie vo forme
napr. verejného ospravedlnenia, zverejnenie odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia v danom
periodiku je v takom prípade na prvom mieste a len toto pôsobí v širšom okolí žalobkyne a v spoločnosti,

než iba finančné zadosťučinenie, o ktorom sa môže dozvedieť podstatne menej ľudí.

Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté
účastníkmi s výnimkou oboznámenia spisu tunajšieho súdu 5C/158/2011, v ktorom sa navrhovateľka
domáhala ochrany osobnosti voči inému subjektu na základe článku obdobného tomu, ako bol

zverejnený v týždenníku BIN. Tento dôkaz navrhol odporca 2/ a malo ním byť preukazované, že v inej
veci neuniesla navrhovateľka dôkazné bremeno o tom, že zverejnením článku bola znížená jej vážnosť
a dôstojnosť v spoločnosti. Tento dôkaz považoval súd za nadbytočný a pre toto konanie nepodstatný.
To či v inej, hoc podobnej veci, navrhovateľka niečo preukázala alebo nie, nemá význam z hľadiska
tejto veci a preukazovania dôvodnosti uplatneného nároku v tejto veci. Súd považuje ďalej za potrebné

uviesť, že vykonal dôkazy - oboznámil listiny predložené účastníkmi, ktoré však po oboznámení sa s ich
obsahom vyhodnocuje ako irelevantné z hľadiska tohto sporu, a preto tieto v skutkových zisteniach a ani
vhodnotenídôkazovneuvádza.Ideopísomnúkomunikáciuštátnychorgánovanavrhovateľkyzobdobia
spred niekoľkých rokov pred uverejnením sporného článku a o články v novinách spred niekoľkýchrokov pred uverejnením sporného článku, hoc sa akokoľvek dotýkajú navrhovateľky, no nemajú časový
a ani vecný súvis s prejednávanou vecou. Rovnako to platí aj o prehľade právnych vzťahov k bytom.
Predložená zmluva o združení preukazuje len začiatok činnosti združenia, no nie jeho ukončenie, ale ani

žiadne konkrétne aktivity navrhovateľky, prípadne iné skutočnosti, v dôsledku ktorých by boli dôvodné
iné závery súdu než tie, ktoré sú uvedené vyššie.

V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd zdôraznil, že úlohou súdu je rozhodnúť spravodlivo
v súlade s rímsko-právnou zásadou ex aequo et bono (rozhodnutie sporu podľa slušnosti a

spravodlivosti), aby rozhodnutie korešpondovalo so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi
účastníkmi posudzovaného súdneho konania. Podľa názoru súdu je takým rozhodnutie o nepriznaní
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľke, ktorá sa jej domáhala bez toho, aby žiadala v prvom rade
morálne zadosťučinenie, pričom ju odôvodňovala takou mierou a intenzitou zásahu, ktorá preukázateľne
ani nenastala a ani nastať nemohla, pretože navrhovateľkou tvrdené následky zásahu tu boli skôr,
než vôbec nastal alebo mohol nastať samotný zásah do jej práv sporným článkom. Toto rozhodnutie

neznamená, že navrhovateľke nepatrí žiadna satisfakcia za neoprávnený zásah do jej osobnostných
práv, no podľa názoru súdu by postačujúcou bolo morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré by bolo vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci spravodlivé,
avšak takéhoto sa navrhovateľka nedomáhala.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovia tak mali plný úspech vo veci, a preto rozhodol súd o

náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal odporcom náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie trov konania odporcovi 1/
v celkovej výške 1 955,23 eur, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia, keďže v konaní bol
zastúpený advokátom. Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie trov konania odporcovi 2/ v celkovej
výške 1 402,95 eur, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia, keďže v konaní bol zastúpený

advokátom. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s ustanoveniami § 10 ods.
1, ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Trovy právneho
zastúpenia odporcu 1/ pozostávajú z nasledovných položiek:

- suma 118,70 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom dňa 06.11.2012, z režijného paušálu 7,63 eur a DPH 20 %,
- suma 118,70 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
13.11.2012, z režijného paušálu 7,63 eur a DPH 20 %,
- suma 228,47 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa

06.06.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur a DPH 20 % (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako
štyri hodiny),
- suma 228,47 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
12.09.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur a DPH 20 % (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako
dve hodiny),

- suma 118,92 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
11.11.2013 - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky, režijný paušál 7,81 eur a 19,82 eur ako 20 % DPH
k trovám tohto úkonu,
- suma 229,16 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
26.05.2015, z režijného paušálu 1 x 8,39 eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) a

38,19 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,
- suma 119,62 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.08.2015,
režijného paušálu 8,39 eur a 19,94 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,
- suma 119,62 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.10.2015,
režijného paušálu 8,39 eur a 19,94 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,

- suma 119,62 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
12.11.2015, režijný paušál 8,39 eur a 19,94 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,
- suma 119,62 eur pozostávajúca z odmeny 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2015,
režijného paušálu 8,39 eur a 19,94 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,- náhrada 52,04 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 06.06.2013
z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu),
- náhrada 52,04 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 12.09.2013

z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu),
- náhrada 55,92 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 26.05.2015
z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,98 eur za každú aj začatú polhodinu),
- náhrada 55,92 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 20.08.2015
z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,98 eur za každú aj začatú polhodinu),

- náhrada 55,92 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 27.10.2015
z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,98 eur za každú aj začatú polhodinu),
- náhrada 55,92 eur za stratu času štyroch polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 16.11.2015
z O. do X. nad X. a späť (v sume 13,98 eur za každú aj začatú polhodinu),
- cestovné náhrady v sume 20,31 eur za cestu na pojednávanie dňa 06.06.2013 z O. do X. a späť
(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe

10,6 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,364 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch),
- cestovné náhrady v sume 20,60 eur za cestu na pojednávanie dňa 12.09.2013 z O. do X. nad X. a späť
(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe
10,6 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,409 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch),
- cestovné náhrady v sume 16,73 eur za cestu na pojednávanie dňa 26.05.2015 z O. do X. nad X. a späť

(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe
6,4 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,357 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch),
- cestovné náhrady v sume 16,62 eur za cestu na pojednávanie dňa 20.08.2015 z O. do X. nad X. a späť
(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe
6,4 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,33 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch),

- cestovné náhrady v sume 16,12 eur za cestu na pojednávanie dňa 27.10.2015 z O. do X. nad X. a späť
(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe
6,4 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,202 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch),
- cestovné náhrady v sume 16,19 eur za cestu na pojednávanie dňa 16.11.2015 z O. do X. nad X. a späť
(základná náhrada za 1 km 0,183 eur x 62 km + náhrada za spotrebované pohonné látky pri spotrebe

6,4 l pohonných hmôt na 100 km, cene 1,221 eur za 1 l pohonných látok a 62 prejdených kilometroch).

Súd odporcovi 1/ nepriznal odmenu vo výške trojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za
zastupovanie odporcu 1/ pred súdom na pojednávaní dňa 06.06.2013, ale iba vo výške dvojnásobku.
Pojednávanie síce trvalo viac, ako štyri hodiny, no pokiaľ úkon trvá viac ako štyri hodiny, tak advokátovi

v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Pojednávanie
však netrvalo celých 6 hodín. Pokiaľ úkon trvá menej ako štyri hodiny a viac ako dve hodiny, tak len
v tom prípade patrí advokátovi odmena za každé dve začaté hodiny (napr. za pojednávanie trvajúce
2 hod. 10 min.). Súd odporcovi 1/ nepriznal ani dva resp. viac režijných paušálov k zastupovaniam na
pojednávaniach, ktoré presiahli dve hodiny, pretože režijný paušál patrí za každý úkon právnej služby

a úkon právnej služby je len jeden, a to zastupovanie na pojednávaní (resp. konanie pred súdom) bez
ohľadu na jeho dĺžku. V závislosti od dĺžky konania pred súdom sa odvíja iba odmena, nie paušál.
Náhradu za stratu času si advokát odporcu 1/ v prípade všetkých ciest na pojednávania a z pojednávaní
konaných v roku 2015 vyúčtoval sumou vždy 104,08 eur ako dvojnásobok sumy 13,98 eur. Cesta z O.
do X. nad X. a späť trvá v rozsahu štyroch začatých polhodín, pričom za každú aj začatú polhodinu

patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu, čo je
1/60 zo sumy 839,- eur, teda suma 13,98 eur. Štvornásobok tejto sumy je 55,92 eur, ktorá patrí ako
náhrada za stratu času advokátovi odporcu za každú jeho spiatočnú cestu z miesta jeho sídla do miesta
pojednávania. Vyčíslenie náhrady za stratu času advokátom odporcu 1/ jednotlivo v sume 104,08 eur
je tak nedôvodné. Súd vyčíslil pri zadaní rovnakých údajov ako advokát odporcu 1/ cestovné náhrady

za cestu na pojednávanie dňa 20.08.2015 v sume 16,62 eur a nie 16,63 eur. Súd nepriznal odporcovi
1/ odmenu a režijný paušál za úkon označený ako nahliadnutie do súdneho spisu zo dňa 25.05.2015,
nakoľko tento nepovažoval za úkon potrebný na účelné bránenie práva odporcu 1/.

Trovy právneho zastúpenia odporcu 2/pozostávajú z nasledovných položiek:

- odmena 91,29 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 06.07.2012
a režijný paušál 7,63 eur,
- odmena 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.09.2012 a režijný paušál 7,63 eur,- suma 190,39 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
06.06.2013 a z režijného paušálu 1 x X,XX eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako štyri hodiny),
- suma 190,39 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa

12.09.2013, z režijného paušálu 1 x 7,81 eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny),
- suma 115,72 eur predstavujúca 20 % DPH z uvedených odmien a náhrad právneho zástupcu
žalovaného 2/,
- odmena 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 22.11.2013 - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľky, režijný paušál 7,81 eur a 19,82 eur ako 20 % DPH k trovám tohto úkonu,

- suma 190,97 eur pozostávajúca z odmeny 2 x 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
26.05.2015, z režijného paušálu 1 x 8,39 eur (z dôvodu, že pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny),
- odmena 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.08.2015 a režijný paušál 8,39 eur,
- odmena 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.10.2015 a režijný paušál 8,39 eur,
- odmena 91,29 eur za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 10.11.2015 a režijný paušál 8,39 eur,
- odmena 91,29 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2015 a režijný paušál 8,39 eur.

Povinnosť na náhradu trov konania uloženú žalobkyni týmto rozsudkom je žalobkyňa povinná splniť do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (prvá časť prvej vety), pričom náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám
advokátov žalovaných v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.