Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2011

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3P/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511206353
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2011:2511206353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom vo veci starostlivosti súdu o maloletého

dieťa: W. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní právne zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR
v Piešťanoch, detašované pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov matky: S. J., nar. XX.XX.XXXX C. N.,
bytom H., D. XXX/XX a otca: W. P., nar. XX.XX.XXXX C. R., bytom H., K. XX/X, o návrhu navrhovateľa:
C. J., nar. XX.XX.XXXX C. Nitre, trvalé bydlisko H., D. XXX/XX, na osvojenie mal. dieťaťa manželom
matky dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Maloletý W. P., nar. XX.XX.XXXX C. Trnave, dieťa rodičov: matky S. J., nar. XX.XX.XXXX C. Pie a otca:
W.P.,nar.XX.XX.XXXXC.Nitre,sastávaosvojencommanželamatkydieťaťaC.W.J.,nar.XX.XX.XXXX

C. Nitre, trvalé bydlisko H., D. XXX/XX.

Osvojenec W. P., nar. XX.XX.XXXX bude mať priezvisko osvojiteľa, to znamená „..

Osvojiteľ C. J., nar. XX.XX.XXXX C. Nitre, syn rodičov F. J., R.. XX.XX.XXXX C. Borovej a E. J., rod.
D.V., nar. XX.XX.XXXX C. Spi N. bude po právoplatnosti tohto rozsudku zapísaný na základe oznámenia
súdu v Knihe narodení Matričného úradu v Trnava na miesto otca maloletého W. P.P., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal osvojenia maloletého dieťaťa ako manžel matky mal.
dieťaťa.

Na pojednávaní dňa 15.12.2011 za prítomnosti všetkých účastníkov súd vyhlásil rozsudok, prítomní
účastníci sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnostivšetkýchúčastníkovaleboichzástupcov,ktorísavzdajúodvolania,uvediesúdvodôvodnení
rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z týchto ustanovení Zákona o rodine:

§ 97(1) Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.
Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí
rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

( 2) O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

§ 98

(98)Osvojiteľomsamôžestaťlenfyzickáosoba,ktorámáspôsobilosťnaprávneúkonyvplnomrozsahu,
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v
domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje
na ustanovenie § 100 ods. 3.

§ 99

(1) Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

(2) Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

§ 100

(1) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa
v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa

môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme
dieťaťa.

(2) Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

(3) Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom
druhého manžela, súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak
je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 101

(1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
tentozákonneustanovujeinak.Odvolaťsúhlasmožnolendočasu,kýmniejemaloletédieťaumiestnené
na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je znám, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak
spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje
iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

(3) Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv
a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť
dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.

(4) Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

(5) Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 102(1) Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého
rodiča maloletého dieťaťa, ak

a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v

prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(2) Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred
súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu

sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len
do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich
osvojiteľov.

(3) Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému

maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka s primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol
ustanovený.

(4) O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na

návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

§ 103

(1) Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v

starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci
osvojiteľ.

(2) O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na
návrh budúceho osvojiteľa súd, ustanovenia § 101 a 10 sa použijú primerane.

(3) Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti,
nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa
odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že
maloletédieťachceosvojiťosoba,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti,

alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

(4) V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah
ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.

(5) Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

§ 104

Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v
rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámiť osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí
ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

§ 105

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené
vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v
prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.§ 106

(1) Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj
medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.

(2) Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom,
rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
(3) Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho
rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 107

(1) Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj
bez návrhu.

(2) Zrušením osvojenia vznikajú znova vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia naplnia alebo nemôžu plniť
povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa §
38 a 44.

§ 108

Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

§ 109

Po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol
byť znova osvojený.

Po vyhlásení rozsudku na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov sa všetci účastníci vzdali
práva podať proti nemu odvolanie. Súd preto na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
9. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.