Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/1416/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122332034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122332034.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XXD. E. X – F., G. H., o vymoženie 4.572,96 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, so sídlom exekútorského úradu
Radlinského č. 47, 026 01 Dolný Kubín, pod sp. zn. 90 EX 400/22, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1416/2022 zo dňa 20.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1416/2022 zo
dňa 20.07.2022 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 39EK/1416/2022 zo dňa 20.07.2022 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.05.2022 domáhal od
povinnej vymoženia 4.572,96 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov
č. 2223044013 vydaného oprávneným dňa 07.04.2022. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora dňa 01.06.2022.

2. Dňa 20.06.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený zo strany povinnej návrh na zastavenie exekúcie,
ktorýnávrhbolpodanývzákonnej15-dňovejlehoteododňadoručeniaupovedomeniaozačatíexekúcie.
Predmetný návrh povinná odôvodnila tým, že od roku 2002 žije v Česku aj so synom. Od 22.09.2006 tam
má prechodný pobyt a od 19.10.2021 trvalý pobyt. Na Slovensku nebola posledné dva roky z dôvodu
nepriaznivej situácie a všetkých protipandemických opatrení. Povinná ďalej uviedla, že nemá vedomosť
a ani jej nebol doručený exekučný titul a namieta existenciu dlhu. Od roku 2017 sa stará o syna so

zdravotnými problémami. V súčasnej dobe je vedená na úrade práce od decembra 2021 je jej jediným
príjmom príspevok na bývanie. Tento príspevok na pokrytie nákladov na bývanie, živobytie vrátane
úhrady liekov nepostačuje. Ako dôkaz predložila čestné vyhlásenie o nemajetnosti, potvrdenie o trvalom
pobyt, potvrdenie z úradu práce a zdravotné záznamy.

3. Uznesením sp. zn. 39Ek/1416/2022 zo dňa 27.07.2022 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie

podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho
úradníka) odôvodnil tým, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinná svoju pohľadávku
nesplnila. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2022. Exekučným
titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu preddavkov na poistné vo výške 4.572,96 eur
a poplatok 10 eur za obdobie od januára 2015 do decembra 2020. Nedoplatok bol zistený ku dňu
07.04.2022. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie

na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
v súlade s ust. § 45 ods. 2 a ust. § 48 Exekučného poriadku Tvrdenie povinnej o nemožnosti siriadne plniť záväzky nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Povinnánepreukázalasúduexistenciutakéhomajetku,zktoréhobynebolomožnéuspokojiťpohľadávku
oprávneného priznanú exekučnými titulmi v spojení so skutočnosťou, že súdu nepredložila ani iný

kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. K tvrdeniu
povinnej, ktorým odôvodnila svoj návrh na zastavenie exekúcie, že nemá finančné prostriedky na
zaplatenie exekúcie, teda že je nemajetná súd uvádza, že v zmysle novely zákona č. 2/2017, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti dôvod, pre
ktorý povinná navrhuje zastavenie exekúcie (nemajetnosť), bol pretransformovaný do ustanovenia § 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely má rozhodovanie o zastavení
exekúcie z dôvodu nemajetnosti v plnej kompetencii súdny exekútor, ktorý môže po uplynutí zákonnom
stanovenej lehoty vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Skutočnosti týkajúce sa majetkových
pomerov povinnej sú teda predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je
povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia
pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinnej v priebehu exekúcie,

podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti
vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho
exekútora. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora bude daný dôvod na

zastavenie exekúcie. V takomto potencionálnom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že
boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti
exekučného titulu, nakoľko sa jednalo a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej

aj formálnej stránke.

4.Protiuvedenémuuzneseniupodalapovinnávzákonnomstanovenejlehotesťažnosť,ktorúodôvodnila
tým, že od roku 2002 žije v ČR. Posledné roky vôbec nebola na Slovensku z dôvodu nepriaznivej
situácie a z dôvodov všetkých protipandemických opatrení. VZP mala prehľad o neplatení a informuje

ju až v roku 2022 ako uvádza v stanovisku a uplatňujú si dlh z roku 2015 t.j. po 7 rokoch. Z uvedeného
dôvodu vzniesla námietku premlčania s poznámkou, prečo si oprávnená neuplatnila svoje právo v roku
2015. Nedostala žiadnu výzvu ani upomienku zo strany VZP ale po 7 rokoch a zvlášť po dobe tvrdých
protipandemických opatreniach. Poukázala na dôkazy doložené ako prílohy k návrhu na zastavenie
exekúcie. Nie je si vôbec vedomá prevzatia výzvy, ktoré dokladá oprávnený. Vzhľadom k týmto

skutočnostiam touto cesto žiada súd o zhovievavosť.

5. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že dňa 12.06.2019
bol oprávnenému doručený formulár EU, ktorým sa preukazujú doby poistenia v inom členskom štáte
(E104SK), ktorým styčný orgán zdravotného poistenia v ČR informoval VšZP o zdravotnom poistení

klientky a to v období od 19.11.2013 do 30.11.2013. Na základe zistenej skutočnosti VšZP kontaktovala
klientku – povinnú listom, ktorým bola povinná upozornená na danú skutočnosť a zároveň bola
informovanáopotrebesaprihlásiťaodhlásiťzozdravotnéhopoisteniavSRabyjejobdobiapoisteniaboli
sústavné v SR a iných členských krajinách EÚ. List bol povinnej zaslaný na adresu trvalého pobytu, ktorý
VšZP eviduje potvrdenú registrom fyzických osôb. Dňa 13.11.2020 VšZP opakovane zaslala žiadosť

o potvrdenie priebehu poistenia v ČR (VšZP požiadala o vystavenie formuláru E104 – t.j. formulár
upravený nariadením EÚ, ktorým si migrujúci pracovníci v priestore členských štátov potvrdzujú obdobia
zdravotného poistenia v jednotlivých krajinách EÚ. Na základe opakovanej žiadosti boli potvrdené
rovnaké obdobia poistenia povinnej v ČR a to do 19.11.2013 do 30.11.2013. medzitým bola povinná
viac krát vyzývaná zo strany VšZP na doloženie dokladov na čo nereagovala. Dňa 12.05.2022 bol

do VšZP doručený elektronický „sed“ S_BUC_24 (Štrukturovaný dokument – ktorý výmenu informácií
opoistenívjednotlivýchkrajináchEÚjevybavovanýelektronicky)kdeVšZPprišlainformácia,žeklientka
– povinná je poistená od 19.10.2021 naďalej v ČR na základe čoho VšZP klientku – povinnú odhlásila
zo zdravotného poistenia v SR. Dodatočne bola doručená do VšZP aj elektronická dávka RFO (Registra
fyzických osôb SR) dávka o ukončení trvalého pobytu v SR a následnom trvalom pobyte v zahraničí.

Vyjadrenie klientky, že od roku 2002 žije v ČR nie je nijako potvrdené resp. žiť tam mohla, ale ak
nepracovala, resp. neplatilo sa tam za ňu zdravotné poistenie, musí byť poistná v zdravotnej poisťovni
v SR. Prípadne bolo potrebné riešiť zmenu ťažiska bydliska v zmysle legislatívy o vecných dávkach
sociálneho zabezpečenia migrujúcich obyvateľov členských štátov EÚ. Z uvedeného teda vyplýva, žepovinná bola poistená v ČR len v obdobiach od 19.11.2014 do 30.11.2013 a od 19.10.2021 doteraz čo
bolo zohľadnené v predmetnom výkaze nedoplatkov č. VN 2223044013 na základe ktorého je vedené
exekučné konania. Povinná naďalej využíva Európsky zdravotný preukaz VšZP a to na ošetrenie v ČR

v nasledujúcich obdobia o ktorých tvrdí, že bola poistená v ČR a to od 18.11.2006 do 05.12.2006, od
14.04.2007 do 14.04.2007 od 04.08.2007 do 27.09.2007, od 05.05.2019 do 05.05.2019, od 25.10.2020
do 25.10.2020. Požiadavky na preplatenie nákladov žiadateľa Kencelář zdravotního poištení Praha,
čo znamená, že uvedená inštitúcia má overené, že povinná nebola zdravotne poistená v ČR. SR –
VšZP v uvedených obdobiach refundovala vynaložené prostriedky na zdravotnú starostlivosť členskému

poskytovateľovi zdravotného poistenia v ČR. Do výkazu nedoplatkov č VN 2223044013 boli zahrnuté
neuhradené preddavky na poistené za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2020. Na uvedené obdobie
VšZP eviduje poistenkyňu ako platiteľku poistného ako tzv. samoplatiteľa podľa ust. § 11 ods. 2 zákona,
z dôvodu nesplnenia oznamovanej povinnosti na základe výzvy zo dňa 24.01.2022. Výzva bola zaslaná
doporučene do vlastných rúk a prevzatá dňa 27.01.2022. Poistenkyňa na výzvu nereagovala. Dňa
28.03.2022bolapovinnejzaslanávýzvanaúhradunedoplatkuanáslednedňa07.04.2022bolvystavený

výkaz nedoplatkov, ktorý bol dňa 13.04.2022 prevzatý povinnou. Po komplexnom preverí potvrdzujú, že
VšZP nedisponuje žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by ovplyvňovali výšku pohľadávky za obdobie
01/2015 do 12/2020.

6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,

ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10 Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej

nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj právne odôvodnil. Takýto postup
súdumáoporuvprávnychpredpisochabolodôvodnenýdotejmiery,ktorápostačujenazáveroústavnej
konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vyššiehosúdnehoúradníka.Napriekzneniuustanoveniazákonacitovanéhovbode8odôvodneniatohto

rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinnej prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti
napádaného rozhodnutia a pre doplnenie argumentácie súdu, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2
Exekučného poriadku) dodáva:15. K argumentácii povinnej ohľadom skutočnosti, že si nie je vedomá, že by jej mala byť zo strany
oprávneného doručená výzva (na splnenie oznamovanej povinnosti zo dňa 24.01.2022) prípadne
samotný výkaz nedoplatkov, súd poukazuje na to, že súčasťou vyjadrenia oprávneného k sťažnosti

povinnej boli aj kópie doručeniek svedčiacich o tej skutočnosti, že predmetná výzva označená ako REG
1/výzva NO/796215/MBA bola povinnej doručovaná do vlastných rúk na adresu I. XXX a túto zásielku
povinná prevzala dňa 27.01.2022. Výkaz nedoplatkov, na základe ktorého sa vedie predmetné exekučné
konanie č. OZP/VN 2223044013 bol povinnej doručovaný do vlastných rúk na adresu I. XXX a tento
povinná prevzala dňa 13.04.2022.

16. Podľa ust. 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

17.Vzmysleuvedenéhoustanoveniatedaplatízákonnávyvrátiteľnádomnienka,žeuvedenépísomnosti

boli povinnej zasielané a tieto prevzala. Je na povinnej, aby zákonnú domnienku vyvrátila, t.j. preukázala
opak (že uvedené písomnosti jej doručené neboli).

18. K okolnostiam týkajúcich sa skutočnosti že od roku 2002 žije povinná so synom v ČR, pričom
od októbra 2021 tam má trvalý pobyt nie je dôvodom na zastavenie exekučného konania, nakoľko

povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že za rozhodné obdobie (od 01/2015 do 12/2020 mala
uhrádzanéodvodynaverejnézdravotnépoistenievČR. Súdnaviacudáva,žeakékoľvekhmotnoprávne
námietky mala povinná namietať v základnom konaní, prípadne aj v rámci konania o využití opravného
prostriedku (podanie námietky) súlade s príslušnými právnymi predpismi a nie až v exekučnom
konaní. Sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31,

kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú
námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného
na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal
pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na
zastavenieexekúciebolzákonomzavedenýakoprocesnáobranapovinnéhoprotineprípustnejexekúcii,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je

opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na
vykonanie exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno
vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu.
Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo
hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom

nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd
už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinná nemôže v
návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň
nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná
inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní,

do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním
viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah,
musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej
vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného,
presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu

na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie
slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený
na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne
a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva

a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd
je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na
splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek
na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.19. Pokiaľ ide otázku nemajetnosti povinnej v tomto smere súd v plnom rozsahu poukazuje na
vyčerpávajúce odôvodnenie vyššieho súdneho úradníka, ktorý správne poukázal na skutočnosť, že

rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti je v plnej kompetencii súdneho exekútora,
ktorý môže po splnení zákonom predpokladaných skutočností vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie v súlade s ust. 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

20. K vznesenej námietke premlčania súd udáva, že túto povinná vzniesla až v sťažnostnom konaní

(táto nebola predmetom návrhu na zastavenie exekúcie). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. §
61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na
zastavenie exekúcie t.z,. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný
je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene napr. tvrdenie, či
dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie

v exekúcii. Zákonodárca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie
exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa
má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. V novom ustanovení § 61k ods.
2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie
exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod

ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň
k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Sťažnostné konanie
je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania
o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať

vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými
slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným
návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom,
v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu
predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre

sťažnostnékonanieasúd(sudca)vsťažnostiprotirozhodnutiuonávrhunazastavenieexekúcienemôže
riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec
exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré
účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol
prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania.

21. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods.
1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani
o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia

exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1416/2022 zo dňa 20.07.2022 zamietol.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť

povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému
ako úspešnej strane. Nakoľko však oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou
povinnej nevznikli (tento si žiadne trovy neuplatnil) súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).