Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/191/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202811
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:6923202811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. C. Mlynky - B. D., zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XX, t.č. na neznámom mieste a otca neuvedeného, za účasti Obce Gortva, v konaní o návrhu
Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Rimavská Sobota, o pozbavenie výkonu rodičovských práv a
povinností a ustanovenie poručníka a o splnení podmienok osvojiteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Pozbavuje sa matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal.
A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd určuje, že u mal. dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky E. B., nar. XX.XX.XXXX a otca
neuvedeného, sú splnené podmienky osvojiteľnosti.

III. Ustanovuje sa maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX za poručníka Obec Gortva.

IV. Ustanovený poručník je povinný súdu predkladať raz za 6 mesiacov správy o maloletom A. B., nar.

XX.XX.XXXX a o nakladaní s jeho majetkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 02.08.2023 na Okresný súd Rimavská Sobota Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Rimavská Sobota žiadal aby súd pozbavil matku E. B. rodičovských práv a povinností vo vzťahu
k mal. A., ustanovil maloletému dieťaťu poručníka Obec Gortva a vyslovil u maloletého osvojiteľnosť.
Okresný súd Rimavská Sobota uvedený návrh postúpil tunajšiemu súdu.

2. Podaný návrh bol zdôvodnený na tom skutkovom základe, že maloletý sa narodil matke E. B.
dňa 25.06.2022 vo Všeobecnej viedenskej nemocnici. Táto sa živila žobraním na ulici. Nakoľko

však matka nemala žiadne platné podklady pre pobyt vo Viedni, bolo jej dieťa odmietnuté vydať,
pokiaľ nepreukáže zabezpečenie vhodných podmienok pre starostlivosť o dieťa. Podpísala súhlas
s dočasným umiestnením dieťaťa v krízovom centre. Okresný súd Donaustadt vo Viedni vydal dňa
30.04.2023 uznesenie, ktorým rozhodol o repatriácií dieťaťa na územie Slovenska, maloletému bolo
určené zariadenie – Centrum pre deti a rodiny Mlynky – Biele Vody. Repatriácia bola zrealizovaná
dňa 13.07.2023. Dieťa s rodičmi nebolo v žiadnom kontakte. Matka má trvalý pobyt v obci F. G. XX,
v obci sa však zdržiavala u druha na adrese F. XXX. Z ich spolužitia pochádzajú 4 maloleté deti,

otec uznal otcovstvo len k jednému z nich. Deti s výnimkou mal. A. boli umiestnené dňa 05.03.2021
v Centre pre deti a rodiny Mlynky – Biele Vody neodkladným opatrením Okresného súdu Rimavská
Sobota sp.zn. 2P/23/2021 zo dňa 03.03.2021. Následne súd u maloletých nariadil ústavnú starostlivosť.
Maloletý A. sa od umiestnenia v zariadení nachádza v starostlivosti profesionálnych náhradných rodičov.Je zdravý. Zo strany matky nedošlo k úprave pomerov, jej pobyt nie je známy. V mieste bydliska sa
nenachádza žiadna blízka osoba, ktorá by sa dokázala o maloletého postarať. Zo záverov prípadovej
konferencie zrealizovanej dňa 25.07.2023 v CDR Mlynky – Biele Vody vyplýva, že návrat maloletého

do biologickej rodiny nie je možný, dieťa je vhodné zapísať do prehľadu detí, ktorým je potrebné
zrealizovať náhradnú rodinnú starostlivosť osvojením. O maloleté dieťa sa od príchodu do zariadenia
nikto nezaujímal. Matka počas najmenej šiestich mesiacov neprejavila skutočný záujem o dieťa najmä
tým, že ho nenavštevovala, neplnila si vyživovaciu povinnosť a nevynaložia úsilie upraviť si svoje rodinné
a sociálne pomery aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota súčasne predložil súdu oznámenie CDR so
súhlasom o umiestnení dieťaťa, potvrdenie o pobyte matky a rodný list maloletého.

4. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 25.04.2024 uviedol, že podmienky sa ani u matky
ani maloletého dieťaťa od podania návrhu nezmenili. Matka neprejavila o dieťa žiaden záujem, aj

naďalej sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste. Otcovstvo určené nie je. Maloletý bol od
28.02.2024 nahlásený do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú starostlivosť. Ku
dňu 22.04.2024 bola ukončená interakcia s p. H. D. s odporúčaním vyhovieť jej žiadosti.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 25.04.2024 odporúčal návrhu vyhovieť,

najvhodnejším riešením pre dieťa je zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti.

6. Zo správy Centra pre deti a rodiny Mlynky – Biele Vody zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že matka
od umiestenia dieťaťa v zariadení od 13.07.2023 neprejavila o dieťa žiaden záujem, o dieťa sa
neinformovala, navštíviť ho nebola. O dieťa sa nezaujímali žiadni príbuzní.

7. Podľa § 135 písm. a) CMP, konaním vo veci osvojenia je konanie o osvojiteľnosti.

8. Podľa § 137 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca
dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

9. Podľa § 137 ods. 2 CMP, ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov
rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo skôr na návrh

10. Podľa § 138 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.

11. Podľa § 138 ods. 3 CMP, rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských práv a
povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní
posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.

12. Podľa § 138 ods. 4 CMP, rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie
dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

13. Podľa § 139 CMP, súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo

štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o
osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.

14. Podľa § 140 CMP, ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 141 CMP, o osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia
konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody
a objektívne príčiny.

16. Podľa § 142 CMP, súd na návrh rozsudok o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh

možno podať len do času, kým nie je dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti
budúcich osvojiteľov.17. Podľa § 101 Zákona o rodine: (1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je

maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. (2) Ak
jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak
spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje
ibavtedy,akjespôsobilýposúdiťdôsledkyosvojenia.(3)Akobajarodičiamaloletéhodieťaťazomreli,nie

sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne
úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka,
ktorý bol dieťaťu ustanovený. (4) Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj
jeho súhlas. (5) Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

18. Podľa § 102 Zákona o rodine: (1) Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich
mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili
si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť

si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa,
ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov
po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná
prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa
osobitnéhopredpisub)apočasnajmenejdvochmesiacovponarodenídieťaťaneprejavilaodieťažiadny

záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. (2) Osobný súhlas
rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo
pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej
ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým
maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(3) Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému
maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol
ustanovený. (4) O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje
súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

19. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

20. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky pre

vyslovenie osvojiteľnosti maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u maloletého A.
sa sprostredkováva náhradná rodinná starostlivosť. Matka o maloletého neprejavuje žiaden záujem od
jeho narodenia a rovnako si ani neplní voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd mal preto
za preukázané nielen z vykonaného prešetrenia pomerov, že matka o maloletého neprejavuje žiaden
záujem a s maloletým neudržiava žiaden kontakt. Súd preto postupoval s poukázaním na ustanovenia

§ 102 ods. 1 písm. a), b) Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

21. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým

dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

22. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov,

vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.23. Podľa § 39 ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden
z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi,
ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.

24. Súd pri rozhodovaní o pozbavení matky jej rodičovských práv k mal. A. rovnako vychádzal zo
správy navrhovateľa, správy CDR Mlynky Biele Vody a obce Gortva, pričom má za to, že za závažné
zanedbávanie rodičovských povinností zo strany matky sa považuje dlhodobé neplnenie si rodičovských
práv a povinností, absolútny nezáujem o maloleté dieťa, najmä o jeho výchovu a výživu. Rozhodujúcou

skutočnosťou pre rozhodnutie o pozbavení rodiča jeho rodičovských práv a povinností je, že si rodičia
resp. jeden z rodičov neplnia rodičovské povinnosti, hoci by ich plniť mohli a nebránia im v tom žiadne
objektívne príčiny. Na základe toho, že matka nejaví o maloleté dieťa po dobu 2 mesiacov od jeho
narodenia žiaden záujem, pričom skutočný záujem neprejavovala ani v období 6 mesiacov. Súd dospel
k záveru, že boli splnené podmienky vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení na to, aby súd pozbavil
matku rodičovských práv a povinností k maloletému A. a ustanovil mu poručníka a to Obec Gortva, podľa

miesta jeho trvalého bydliska ako aj trvalého bydliska matky.

25.Podľa§58 ods.1Zákonaorodine,vrozhodnutíoustanoveníporučníkasúduvediekonkrétnyrozsah
majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný
predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati. Pri

výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis.

26. Podľa § 58 ods. 2 Zákona o rodine, správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje
najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s
týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho

vzdelávaní a o osobitných potrebách.

27. V súlade s citovanou právnou úpravou súd výrokom IV. tohto rozsudku uviedol konkrétny rozsah
majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný
predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati.

28. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

29. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

30. O trovách konania súd nerozhodoval nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na
rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať
len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).