Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202648
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3822202648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, deti rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. F. XXX/XX a otca: E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E., G. H. XXX,XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Kokindom,
advokátom, so sídlom v E., F. F. I. XXX/XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým deťom a o úpravu styku otca s maloletými deťmi a o vzájomnom návrhu otca o
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o odvolaní matky dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/33/2022-478 zo dňa 08.06.2023, takto

r o z h o d o l :

M e n í výrok II. a III. rozsudku tak, že:

Matka, C. B., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n á počnúc dňom 01.11.2022 platiť na výživu maloletej
A. sumu 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca E. B., nar.
XX.XX.XXXX.
Nedoplatok na výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.11.2022 do 08.06. 2023 vo výške 490,- eur
p o v o ľ u j e matke splácať v splátkach vo výške 25,- eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky

k rukám otca E. B..

Rozsudok z o s t á v a n e z m e n e n ý vo výrokoch I., IV., V., VI., VII., VIII. a IX.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol rozsudkom
č.k. 12P/33/2022-478 zo dňa 08.06.2023 tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.

7P/53/2018-150 zo dňa 21.06.2019 v časti o výkone práv a povinností rodičov voči maloletej A.,
nar. XX.XX.XXXX tak, že zveril mal. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca E. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.).
F. C. B., nar. XX.XX.XXXX, zaviazal počnúc dňom 01.11.2022 platiť na výživu maloletej A. mesačne
sumu 120,- eur k rukám otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa
kalendárneho mesiaca (výrok II.). Nedoplatok na výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.11.2022 do

vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 840,- eur povolil súd matke zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 25,- eur až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy spolu s bežným výživným s tým,
že prvá splátka bude zaplatená v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričomv prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas, sa stane zročným celý dlh (výrok III.). Ďalej
rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/53/2018-150 zo dňa 21.06.2019 v časti
vyživovacej povinnosti otca E. B. voči maloletým deťom B., C., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX

a E., nar. XX.XX.XXXX tak, že s účinnosťou od 13.07.2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca E. B.
voči maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne, voči
maloletému D., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne, voči
maloletému E., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, ktoré
výživné je otec E. B. povinný zaplatiť k rukám matky C. B. mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa

kalendárneho mesiaca (výrok IV.). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.07.2022 do vyhlásenia
tohtorozhodnutiaumaloletejC.vovýške297,15eur,umaloletéhoD.vovýške297,15euraumaloletého
E.vovýške297,15eurpovolilsúdotcoviE.B.zaplatiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške20,-
eur na každé z detí zvlášť, až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy spolu s bežným výživným s tým,
že prvá splátka bude zaplatená v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom
v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas, sa stane zročným celý dlh (výrok V.). Okresný

súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu v tomto znení: Otec E. B. je oprávnený s maloletými deťmi C.,
D. a E. sa stretávať v každom týždni kalendárneho roku od štvrtku 18.00 hod. do soboty 20.00 hod.
nepretržite s tým, že v čase dohodnutom ako začiatok styku si otec maloleté deti v mieste ich bydliska
prevezmeavčasedohodnutomakokoniecstyku,otecmaloletédetivmiestesvojhobydliskamatkevráti.
Podľa dohody počas letných prázdnin každého kalendárneho roku má predbežnou úpravou styku otca

s maloletými deťmi C., D. a E. prednosť táto úprava: Otec je oprávnený s maloletými deťmi C., D. a E. sa
stretávať v čase od 11.07. 09.00 hod. do 18.07. 09.00 hod. a od 08.08. 09.00 hod. do 15.08. 09.00 hod.
nepretržite s tým, že v čase dohodnutom ako začiatok styku si otec maloleté deti v mieste ich bydliska
prevezme a v čase dohodnutom ako koniec styku otec maloleté deti v mieste svojho bydliska matke
vráti (výrok IV.). Matka je povinná maloleté deti C., D. a E. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk

s maloletými deťmi otcovi umožniť (výrok VII.). V prevyšujúcej časti návrh matky a vzájomný návrh otca
zamietol (výrok VIII.). Obom rodičom maloletých detí uložil povinnosť podrobiť sa po dobu 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom
Centra pre deti a rodiny Prievidza, so sídlom v Prievidzi, Štefana Závodníka 494/24 (výrok IX.).
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tak, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinností rodičov

k deťom uplynula doba viac ako 3 roky, pričom došlo k podstatnej zmene pomerov. Predovšetkým na
strane maloletých došlo k zmene, keďže detí sú staršie ako 3 roky a maloleté deti A. a C. navštevujú
vyšší stupeň základnej školy, A. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala 3. ročník základnej
školy a v čase podania návrhu navštevovala 6. ročník základnej školy. V čase vyhlásenia rozhodnutia
nastúpila do 7. ročníka. C. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala 1. ročník základnej školy,

v čase podania návrhu na súd navštevovala 4. ročník základnej školy a v čase vyhlásenia rozhodnutia už
navštevuje 5. ročník. D. navštevoval v čase poslednej úpravy výživného materskú školu, v čase podania
návrhu na súd 2. ročník základnej školy a v čase vyhlásenia rozhodnutia 3. ročník. Maloletý E. bol v čase
poslednej úpravy výživného doma s matkou, v súčasnosti navštevuje materskú školu. Od času poslednej
úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane matky, kedy v čase úpravy vyživovacej

povinnosti bola s najmladším synom na rodičovskej dovolenke, poberala príjem vo výške 214,70 eur
a rodinné prídavky vo výške 94,72 eur. V súčasnosti nie je tak limitovaná na trhu práce a vie si zarobiť
u rôznych subjektov sumu 600,- eur mesačne, a to v pozícii čašníčky, rámovaním obrazov, uzatváraním
poistných zmlúv a upratovaním. Keď vykonávala práce v Rakúsku, čo však bolo na úkor maloletých detí,
jej príjem bol ešte vyšší. Matka poberá na 4 maloleté deti rodinné prídavky vo výške 240,- eur mesačne.

Matke pribudol v rámci vyporiadania BSM byt, v súvislosti z ktorého si otec vzal hypotekárny úver, ktorý
spláca mesačnými splátkami 400,- eur. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti podnikal, pričom
výsledky podnikania spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, vykazujú dlhodobo
stratu, avšak majetok spoločnosti sa zväčšil a otec v súvislosti s rozšírením podnikania kúpil ďalšiu
nehnuteľnosť. Vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo emocionálne vypäté kvôli finančnej situácii v rodine.

Matka vyčíta otcovi, že peniaze, ktoré má na deti od otca, sú jej uhrádzané oneskorene a peniaze, ktoré
zarobí, nepostačujú na výdaje detí a jej samotnej. Matka zaťažuje finančnými záležitosťami aj maloleté
deti. Maloletá A. v domácnosti matky sa vždy cítila dobre, v priebehu konania z dôvodu, že jej chýbal
pokoj a vzhľadom na jej vek a zhoršené študijné výsledky v škole a z toho vznikajúce konflikty medzi ňou
a matkou sa rozhodla ísť bývať k otcovi. Otec ju v športovej aktivite – hokej podporuje, v domácnosti sa

nachádzala od konca októbra 2022. Vzhľadom na tieto zistenia okresný súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 7P/53/2018-150 zo dňa 21.06.2019 v časti o výkone práv a povinností rodičov voči
maloletej A. tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca s tým, že maloletú bude zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matka síce uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletej doosobnej starostlivosti otca, avšak uviedla, že rešpektuje jej vôľu. Zmena výchovného prostredia nie je pre
maloletú A. zložitá vo vzťahu k súrodeneckým vzťahom, nakoľko navštevuje rovnaké školské zariadenia.
Maloletá sa už v starostlivosti otca v čase rozhodovania súdu stretávala s matkou a ďalšie stretávanie

môže byť na prospech ďalšiemu fyzickému a psychickému vývoju A.. Okresný súd rešpektujúc vôľu
ostatných maloletých detí, ktorým vyhovoval doterajší model prevažnej osobnej starostlivo o ne matkou
a časté stretávanie sa s otcom, ponechal doterajšie súdne rozhodnutie v časti osobnej starostlivosti
o maloleté deti v platnosti. Otec v priebehu konania navrhol aj zverenie maloletých do striedavej osobnej
starostlivosti, s čím nesúhlasila matka a nepriala si to ani maloletá A. ani ostatní súrodenci. Ďalej už

otec preto na svojom návrhu netrval. V priebehu konania matka navrhovala aj úpravu styku maloletých
detí s otcom z dôvodu zabezpečenia jeho pravidelnosti a stability, kde uzavreli rodičia rodičovskú
dohodu, ktorá kopírovala dovtedajší zaužívaný rozsah styku dieťaťa s otcom, na ktorý boli zvyknuté,
ktorú rodičovskú dohodu súd schválil. Matka žiadala upraviť aj styk s maloletou A., čo otec nenamietal,
napokon však matka považovala styk s maloletou upraviť a v tomto ponechať na jej dohode. Vzhľadom
na zmenu osobnej starostlivosti okresný súd rozhodol opätovne o vyživovacej povinnosti voči maloletej

A.. Keďže bola v starostlivosti u otca od októbra 2022, považoval súd za potrebné určiť vyživovaciu
povinnosť počnúc mesiacom november 2022. Matka bola ochotná akceptovať vyživovaciu povinnosť
vo výške 50,- eur mesačne, resp. 80,- eur mesačne, otec považoval za primerané určiť vyživovaciu
povinnosť vo výške 150,- eur mesačne, ktorú sumu ako minimálne výživné na maloletú A. navrhol aj
kolízny opatrovník. Okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej A. primeraných jej veku

súvisiacich s jej návštevou vyššieho stupňa základnej školy a jej športovou aktivitou, ktorej sa venuje
– hokej. Túto treba považovať na nadštandard. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že maloletá
je zdravá, vychádzal tiež z majetkových pomerov oboch rodičov, keď obaja vlastnia byt, kedy otec je
jediný spoločník v spoločnosti, ktorá niekoľko rokov vykazuje stratu v hospodárení, vlastní však rozsiahly
majetok, príjmov oboch rodičov, kedy otec má pravidelný mesačný príjem u zamestnávateľa vo výške

326,- eur mesačne do apríla 2023 a má príjem aj ako zástupca hokejového trénera, príjem z prenájmu
bytu a teoreticky môže mať nárok na podiel zo zisku spoločnosti, je jediný spoločník. Matka v minulosti
pracovala a aj v súčasnosti pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, privyrába si prostredníctvom
uzavretia poistných zmlúv, rámovaním obrazov aj upratovaním, pričom priznala okrem oficiálneho príjmu
aj neoficiálny, kde si zarobí okolo cca 600,- eur. Okresný súd taktiež vychádzal z predpokladaných

mesačných výdavkov – bývanie, strava, oblečenie, hygiena a za primerané považoval určiť vyživovaciu
povinnosť 120,- eur mesačne. Súd prihliadol osobitne aj na rozsah majetku spoločnosti, v ktorej je otec
jediným spoločníkom. Súd sa nestotožnil s názorom otca a kolízneho opatrovníka, že matka by mohla
mať vyšší príjem než v skutočnosti má, ak by si zabezpečila nejaké pracovné miesto prostredníctvom
úradu práce, kde by mohla mať vyšší príjem. Matke podľa okresného súdu nemožno vyčítať, že by

sa nesnažila, má čo najvyšší príjem v súčasnosti a tomu nebolo tak v minulosti. Matka si prácu
v minulosti hľadala a aj v súčasnosti má príjem od viacerých zamestnávateľov, pričom v jej možnostiach
a schopnostiach je zarobiť sumu 600,- eur mesačne, ktorý príjem po zdanení by zrejme dosahovala
aj u potenciálneho zamestnávateľa, ktorý je v zozname voľných pracovných miest na úrade práce,
v pracovnom pomere za predpokladu, že by doň bola prijatá. Matka v minulosti pracovala v Rakúsku,

kde mala nadštandardný príjem. Kvôli deťom z dôvodu starostlivosti o ne poukázala na to, že otec sa
venuje podnikaniu, sa nemôže a naplno venovať deťom, sa rozhodla túto zárobkovú činnosť ukončiť.
Na druhej strane okresný súd mal za to, že súčasný príjem matky je v budúcnosti neistý, keďže nemá
uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú a práce vykonáva len na dohodu. Časť z tohto príjmu je
navyše riziková, keďže ide o provízie, ktoré sú vyplácané v súvislosti s uzavieraním poistných zmlúv

a v prípade, že poistné zmluvy nebudú účinné určený čas, bude povinná vrátiť časť, čo je skutočnosť,
ktorá by mohla životnú situáciu matky a jej maloletých detí skomplikovať. Matke súčasný výkon prác
u viacerých zamestnávateľov síce vyhovuje, má viac času ako tvrdila, starať sa o deti a domácnosť, je
však potrebné, aby si v budúcnosti našla stabilné a čo najlepšie platené pracovné miesto. Vzhľadom
na to, že maloletá A. bola v starostlivosti otca od októbra 2022, určil vyživovaciu povinnosť matky súd

od 01.11.2022 a nedoplatok výživného do vyhlásenia rozhodnutia v sume 840,- eur, za 7 mesiacov:
od 01.11.2022 do 31.05.2023 po 120,- eur, povolil matke splácať (vychádzajúc z jej súčasných príjmov
a nákladov) spolu s bežným výživným v primeraných mesačných splátkach po 25,- eur až do úplného
zaplatenia celého dlžného výživného s tým, že v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas,
stane sa zročným celé dlžné výživné. Pokiaľ išlo o úpravu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým

deťom C., D. a E., podstatne sa zvýšili náklady u maloletých detí. U maloletej C. sa zvýšili náklady zo
sumy 236,98 eur mesačne na sumu 282,19 eur mesačne, u maloletého D. zo sumy 235,90 eur na 292,30
eur mesačne, u maloletého E. zo sumy 199,21 eur mesačne na sumu 270,40 eur mesačne. K týmto
nákladom je potrebné pripočítať aj náklady na telefón okrem maloletého E., vreckové, pomerné nákladyna bývanie vo výške 64,65 eur na každé dieťa a ďalšie nepravidelné náklady, ktoré neboli zohľadnené
v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. V podstate sa taktiež zmenili
majetkové pomery rodičov, matka nadobudla nehnuteľnosť – byt a otec nadobudol ďalšiu spoločnosť,

kde je otec jediným spoločníkom a táto nadobudla ďalšiu nehnuteľnosť, súčasný majetok spoločnosti
predstavuje hodnotu 150.333,- eur. Taktiež došlo k zmene príjmu a otec má príjem aj z nájmu bytu
vcelkovejvýške410,-eur,zktorejsumy120,-eurmesačnepredstavujenájomné,poberaldoapríla2023
ako zamestnanec svojej spoločnosti sumu 326,-eur a má účasť na zisku spoločnosti. Matke sa zvýšil jej
príjem zo sumy 214,70 eur, rodičovský príspevok na sumu asi 600,-eur mesačne z výkonu rôznych prác.

Kým matke boli na všetky maloleté deti v čase poslednej úpravy vyplácané rodinné prídavky 94,72 eur
mesačne, v súčasnosti ide o sumu 240,- eur mesačne na všetky štyri deti. Vzhľadom na vek maloletých
detí C., D. a E. vyživovacia povinnosť otca čiastočne vyvažuje osobnú starostlivosť matky o maloleté
deti, považoval súd za primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí o 40,- eur
mesačne. Pokiaľ sa všetky štyri deti venujú profesionálne hokeju, ide u nich o nadštandard, ktorý sa sám
rozhodol financovať otec maloletých detí, pričom na tieto náklady aj za pomoci svojich rodičov vynakladá

potrebné finančné prostriedky, nemôže však trvať na tom, aby sa na nich podieľala aj matka maloletých
detí. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom od
13.07.2022 do 31.05.2023 vo výške 424,50 eur na každé maloleté dieťa. Súd však vzhľadom na to, že
v období od 13.07.2022 do vyhlásenia rozhodnutia bol otec s maloletými deťmi C., D. a E. v pravidelnom
kontakte vždy od štvrtka poobede aj do soboty poobedia alebo do nedele, v každom týždni sa s deťmi

stretával aj mimo tohto času a deti sa v jeho jedálni zvykli aj dvakrát do týždňa stravovať, pričom s deťmi
sa venuje aj športovým aktivitám, ktoré financoval sám, považoval za spravodlivé uložiť otcovi povinnosť
zaplatiť nedoplatok na výživnom, krátený o 30 %, t.j. 297,15 eur na každé dieťa zvlášť, a to spolu
s bežným výživným v pravidelných 20,- eur mesačných splátkach u každého dieťaťa až do zaplatenia
celej dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok. Ako nedôvodné zamietol okresný súd ďalšie

návrhy matky v priebehu konania, ktorými sa domáhala konkrétnych súm otcom v prípade, že si nebude
riadne plniť svoje povinnosti v súvislosti s úpravou jeho styku s maloletými deťmi a vzniknú v súvislosti
s tým nejaké náklady a takisto zamietol vzájomný návrh otca na zverenie všetkých štyroch detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne okresný súd na návrh kolízneho opatrenia uložil
obom rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Prievidza.
S týmto opatrením obaja rodičia súhlasili, pretože úroveň komunikácie a kooperácie medzi rodičmi
je výrazne narušená a najmä vplyvom súčasnej rodinnej situácie, predovšetkým v oblasti finančného
zabezpečenia. Okresný súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods.
4 až 6, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3, § 37 ods. 2 písm. d) zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“).

2. Matka podala odvolanie voči rozsudku okresného súdu dňa 14.07.2023. Žiadala, aby odvolací súd vo
výroku II. zmenil rozsudok tak, že počnúc 01.11.2022 ju zaviaže platiť na výživu maloletej A. sumu 60,-
eur mesačne k rukám otca E. B. vždy vopred, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca a vo výroku

III. zmení a zaviaže matku zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.11.2022 do
vyhlásenia rozhodnutia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur až do úplného zaplatenia
celej sumy spolu s bežným výživným. Matka odôvodnila svoje odvolanie tým, že po rozvode s otcom
zabezpečovala starostlivosť o deti výlučne ona, aj keď otec má o nich záujem a stretáva sa s nimi,
bežnú starostlivosť ale zabezpečuje ona. Vzhľadom na počet detí, ich vek a ich potreby nebolo v jej

možnostiach sa riadne zamestnať. Všade po informáciách o počte detí ju odmietli zamestnať. V lete
minulého roka v čase prázdnin nastúpila na sezónne práce v Rakúsku, kde si chcela privyrobiť. Náklady
spojené s touto prácou a následne problémy s deťmi v dôsledku jej neprítomnosti ukázali, že nie je to
realizovateľné. Matka tvrdí, že si urobila kurz v oblasti finančného poradenstva a poisťovníctva a získala
oprávnenie finančného poradcu. V tejto oblasti začala podnikať od začiatku roku 2023. Od januára 2023

do júna 2023 z tohto podnikania mala príjem cca 800,- eur, čo je priemerne 133,- eur mesačne. Okrem
toho pracuje na skrátený úväzok v spoločnosti Perlla, s.r.o., kde zarobí priemerne 300,- eur mesačne.
Ďalej si dokáže zarobiť cca 50,- eur mesačne rámovaním obrazov. Jej príjmy predstavujú spolu sumu
cca 490,- eur. Z dokladov doložených v konaní bolo preukázané, že v roku 2022 bol jej mesačný príjem
cca 400,- eur. Mesačný príjem spolu s výživným na maloleté deti a detskými prídavkami ledva postačuje

na pokrytie základných výdavkov na domácnosť. Preto nie je v jej možnostiach a schopnostiach platiť
výživné na maloletú A. vo výške 120,- eur mesačne. Rešpektuje názor maloletej A. bývať u otca, nemôže
si však dovoliť platiť výživné v sume určenej súdom a zároveň zaplatiť nedoplatok na výživnom na časdo rozhodnutia súdu. Aj z vyjadrenia detí je zrejmé, že príjmy otca sú vyššie ako ich dokladoval. Pokiaľ
by nemal finančné prostriedky, nemohol by si dovoliť výdavky, ktoré uviedol v konaní.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2023 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich
písomných a ústnych vyjadreniach v rámci konania.

4. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2023, kde uviedol, že plnenie
vyživovacej povinnosti v rozsahu 120,- eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach matky. Je

to napriek tomu, že takáto výška výživného nie je dostačujúca, čo však vzhľadom na súčasný stav
nerozporuje. Preto žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Z vykonaného
dokazovania podľa otca vyplynulo, že matka vykonáva rôzne činnosti, z ktorých má náhodilé príjmy.
Zatiaľ si nenašla vhodné zamestnanie, z ktorého by mala príjem zo závislej činnosti aj napriek tomu,
že vzhľadom na jej kvalifikáciu sú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi evidované voľné
pracovné miesta. Z týchto by si mohla matka nájsť zamestnanie s oveľa lepším príjmom. V prípade

získania takejto pracovnej činnosti by mala zároveň nárok aj na poberanie daňového bonusu, okrem
rodinných prídavkov na detí, ktoré sú jej zverené do osobnej starostlivosti.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „ CMP“, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362
CSP, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP), procesným postupom podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok

okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. dotýkajúcich sa vyživovacej povinnosti
matky k maloletým deťom podľa ust. § 388 CSP zmenil. Výrokov rozsudku odvolaním nenapadnutých
( I., IV., V., VI., VII., VIII., a IX.) sa nedotýkal.

6. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine neurčuje

konkrétnu výšku výživného, okrem minimálneho, ktorú je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti
a možnosti povinný platiť. Zákon stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej
povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je účinný základ nároku dieťaťa na
výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samo sa živiť. V ods. 2. tohto zákonného
ustanovenia je určená povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona
o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon
o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku
výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.

7. Odvolací súd vychádzal z totožného skutkového stavu ako to zistil okresný súd, aj pri právnom
posúdení aplikoval totožné hmotno-právne ustanovenia, ktoré ale vzhľadom na zistený skutkový stav
inak premietol do rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti matky k maloletej A.. Okresný súd
správne zistil skutkový stav, keď v bode 32 rozsudku uvádza priemerné mesačné náklady na dieťa

vo výške 461,20 eur a matkine príjmové pomery v sume 600 Eur. Okresný súd ale nevyvodil správny
právny záver určením výživného na maloletú A. od matky vo výške 120 eur mesačne, teda v sume
neprimerane vysokej, nezodpovedajúcej rozhodným kritériám. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť
o 3 maloleté deti a donedávna o 4 maloleté deti. Jej možnosti zamestnania boli obmedzené, napriek
tomu dokázala získať príjme zodpovedajúci možnostiam a schopnostiam . Vzhľadom na existenciu

vyživovacej povinnosti matky voči ďalším 3 maloletým deťom, zohľadniac aj skutočnosť, že výdavky
maloletej A. sú čiastočne hradené aj štátnymi sociálnymi dávkami (t. j. prídavkami na deti v sume 60
eur) poukazujúc nato, že sa jedná o dieťa, ktoré už nevyžaduje vysokú mieru osobnej starostlivosti zo
strany druhého z rodičov vzhľadom na jeho vek, odvolací súd výživné na maloletú A. určil od matky
v sume 70 eur mesačne (teda nižšou sumou ako okresný súd). Mal zato, že určená suma 70 eur

výživného primerane zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, aj možnostiam a schopnostiam
matky. Súhrn všetkých uvádzaných úvah a súvislostí viedol ku zmene rozhodnutia rozsudku okresného
súdu vo výrokoch II.8. Zmena výroku II. rozsudku automaticky založila zmenu rozsudku v bezprostredne súvisiacom výroku
III. – o nedoplatku výživného na maloletú A.. Pri určení výšky výživného na maloletú A.. Pri určení
výšky výživného v sume 70 eur mesačne, suma zameškaného výživného je výške 490 eur, jedná sa

o splatné výživné od 01.11.2022 do 08.06.2023 za 7 mesiacov, bežné výživné za mesiac jún 2023 ku
dňu rozhodovania okresného súdu ešte splatné nebolo.
Zameškané výživné vo výške 490 eur na maloletú A. odvolací súd povolil matke splácať v splátkach po
25 eur mesačne, - v súlade s § 232 ods. 4 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby v primeranej
dobe bolo zabezpečené splatenie dlhu a to aj s ohľadom na vek dieťaťa a neboli ohrozené práva

žiadneho z účastníkov, - spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod stratou výhody splátok. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, sa stane nedoplatok
splatný naraz.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania
(prvoinštančné aj odvolacie) a v aplikácii s ust. § 52, § 57 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu

trovkonanianepriznal.Zospisovéhomateriálunevyplývanávrhotcaanimatkynarozhodnutieonáhrade
trov konania. Okrem toho nevidel dôvod na použitie výnimky podľa § 55 CMP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).