Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723204755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723204755.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcov 1/
A. B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, E., 2/ F. G., narodený XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom H. A. XXXX/XX, E., 3/ A. G., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
H. A. XXXX/XX, E., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so

sídlom Železničná 291, Poltár, proti žalovaným 1/ I. J., narodený XX. XX. XXXX a 2/ K. J., narodená
XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom H. XXX/XX, E., obaja žalovaní právne zastúpení OKTAVCOVÁ
& partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 2202/19, Zvolen, o návrhu žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
6C/31/2023-38 z 12. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného

opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/ až 3/ n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením nariadil na návrh žalobcov neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným
povinnosť zdržať sa prechodu a prejazdu pešo, motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami cez
pozemok vedený na LV č. XXXXX k. ú. E. ako C-KN parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere

805 m2, zároveň poučil žalovaných o možnosti podania žaloby vo veci samej a uložil im tiež povinnosť
nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom trovy konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým rozhodne o ich výške.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) mal na základe žalobcami predložených dôkazov osvedčené, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi uvedeného pozemku (žalobca 1/ v podiele 1/8 a žalobcovia 2/ a 3/ v podiele 1/8) spolu
s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi K. L. s manželkou M. L. (podiel 1/80), N. O. A. s manželkou
A. P. A. (podiel 1/8), Q. H. s manželkou I. H. (podiel 1/8), R. I. (podiel 1/8), A. L. (podiel 1/8), C. L.
s manželkou P. L. (podiel 1/8) a A. M. (podiel 9/80). Žalovaní 1/ a 2/ používajú tento pozemok bez
právneho dôvodu na prechod a prejazd k svojmu pozemku vedenému na LV č. XXXXX k. ú. E. ako
C-KN parcela č. XXXX/XX ttp o výmere 418 m2 a č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 252 m2, na

ktorom bez stavebného povolenia realizujú výstavbu rodinného domu. Žalovaní nereagovali na návrh
žalobcov na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdua pozemok využívajú a jazdia cezeň nielen ich osobné motorové vozidlá, ale aj stavebné stroje, nákladné
autá a ťažké mechanizmy k ich nepovolenému stavenisku, pričom za užívanie pozemku neposkytujú
žalobcom žiadnu náhradu. Prvoinštančný súd potom posudzujúc mieru zásahu do práv tej-ktorej strany

mal za to, že by mohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobcov a preto považoval za primerané nariadiť
požadované neodkladné opatrenie majúc súčasne za naplnené aj ostatné zákonné podmienky jeho
nariadenia. Zamedzí sa ním nielen vzniku ujmy na právach žalobcov a vzniku ďalších sporov, ale urýchli
sa aj vyriešenie otázky zriadenia vecného bremena. S odkazom na ust. § 336 ods. 1 CSP prvoinštančný
súd neuložil žalobcom podať žalobu vo veci samej, nakoľko sa neodkladným opatrením dosiahne trvalá

úprava pomerov sporých strán a v nadväznosti na to podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaných
o možnosti podania žaloby vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalobcov.

3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali uznesenie zmeniť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (a priznať im plnú náhradu trov konania).

Namietali, že potreba dočasnej úpravy pomerov nie je naliehavá a nevyhnutná a že žalobcovia
dostatočne neosvedčili bezprostredné ohrozenie svojich práv, teda nebolo potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Okrem toho sa prvoinštančný súd nedostatočne zaoberal skutkovým stavom, keď
neskúmal stanovisko väčšinových podielových spoluvlastníkov pozemku, ktorí im poskytli súhlas
s prechodom a prejazdom po ňom už dňa 20. 02. 2023. Aktuálne preto nie je potrebné uzatvárať

zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalobcovia podali svoj návrh účelovo bez vedomia ostatných
väčšinovýchspoluvlastníkov.Návrhžalobcovniejedôvodnýajpreto,ženapozemkusanachádzateleso
už vybudovanej (hoci ešte neskolaudovanej) cesty, ktorú môžu bez časového obmedzenia využívať na
základe súhlasu jej vlastníka p. L.. Fakticky tak prechádzajú po ceste a nie po pozemku, na ktorom sa
nachádza. V ďalšej časti odvolania poukázali žalovaní na priebeh stavebného konania týkajúceho sa ich

stavby rodinného domu a vo vzťahu k zmluve o zriadení vecného bremena uviedli, že jeho zriadenie za
požadovanú odplatu 8.000,- Eur odmietli ešte na osobnom rokovaní so žalobcami na mestskom úrade
v E., keď aj väčšinoví spoluvlastníci prehlásili, že s takouto zmluvu nebudú súhlasiť a že ju nepodpíšu,
a to aj z dôvodu, že žalobcom bola odplata ponúkaná zo strany p. L., neprijali ju a teraz žalobcovia
svojespoluvlastníctvozneužívajúnabránenievýkonuprávamstavebníkovvstavebnýchakolaudačných

konaniach.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že svoj návrh podali z dôvodu, že žalovaní začali stavať
rodinný dom bez územného a stavebného povolenia a na prechod používali ich nehnuteľnosť svojvoľne,
bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady, čo nie sú povinní trpieť. Pokiaľ ostatní spoluvlastníci

chcú zaťažiť svoje spoluvlastnícke podiely vecným bremenom v prospech žalovaných bez náhrady, je
to ich právom a teda zmluva o zriadení vecného bremena mohla byť uzatvorená s nimi za náhradu
a s ostatnými spoluvlastníkmi bez náhrady. Pokiaľ žalovaní k odvolaniu priložili zmluvu o poskytnutí
prechodu a prejazdu cez pozemok, táto nie je datovaná a podpísaná všetkými zmluvnými stranami,
pričom oni o nej nemali vedomosť. Svojou podstatou ide o zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu in rem, ktorá ale neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o vecnom bremene
a jej hodnovernosť je pochybná. Medzičasom žalovaní svoj rodinný dom postavili, pozemok nebudú na
prístup používať len dočasne a preto je nutné zriadiť právo prechodu vo forme vecného bremena in rem
a nielen záväzkového práva, navyše neplatnou zmluvou. Pokiaľ ide o zápis zo stretnutia vlastníkov zo
dňa 25. 03. 2023, je z neho zrejmé, že ostatní podieloví spoluvlastníci ich tam nezavolali a to spôsobuje

neplatnosť právnych úkonov podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaní
nemajú ani platný súhlas vlastníka cesty, pretože jej vlastníkmi sú spoluvlastníci pozemku pod ňou a
nie je preto zrejmé ako sa jej vlastníkom stal p. L.. Navyše stavba cesty nie je skolaudovaná. Žalovaní
nemôžu k svojmu domu prechádzať ani po časti telesa cesty, ktorá je umiestnená na pozemku mesta
E., pretože tento pás je dávno posadený ihličnanmi a kvetinovou výzdobou. Vo vzťahu k stavebnému

konaniu žalobcovia poukázali na to, že žalovaní iba nepravdivými tvrdeniami odvracajú pozornosť od
toho, že stavajú čiernu stavbu a na prístup k nej používajú neoprávnene ich pozemok. V ďalšom ešte
žalobcovia dodali, že odplatu za zriadenie vecného bremena odvodili od trhovej hodnoty pozemku.

5. Na základe odvolania žalovaných krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal

v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v súvislosti s čím v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodol
aj o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.6. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel žalobcami podanému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia majúc za to, že títo osvedčili všetky zákonné podmienky potrebné pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd síce správne
vychádzal z ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je
potrebnébezodkladneupraviťpomeryaleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená,alenesprávnetoto

ustanovenie aplikoval. Ust. § 325 ods. 1 CSP totiž rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu
neodkladného opatrenia – buď je to potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je teda inštitútom, ktorého základnou funkciou je
bezodkladná úprava pomerov strán, resp. zabránenie zmareniu exekúcie. Uplatnený nárok nemusí byť
nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený, pretože neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo
reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je

možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti procesom štandardného dokazovania
ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich
skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení teda nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či

obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia) a tieto musia byť takého charakteru,
že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k
stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Treba
samozrejme tiež posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení, resp. povinností nedochádza k zásahu
do práv dotknutého subjektu nad nevyhnutnú mieru a či zásah sleduje legitímny cieľ.

8. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd v súlade s uvedeným nepostupoval, lebo nesprávne
vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením a v tej
súvislosti sa dostatočne nezaoberal ani posúdením dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Obsah
žalobcami podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojené listinné dôkazy

totiž nijak neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením, pričom
listinné dôkazy predložené žalovanými v súvislosti s podaným odvolaním značne spochybňujú aj
dôvodnosť a trvanie nároku žalobcov, ktorý by mal byť neodkladným opatrením chránený.

9. Niet pochýb, že žalobcovia sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi (s celkovým podielom 2/8)

sporného pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX, (aj) na ktorom je v súčasnosti vybudovaná asfaltová
cesta a tento pozemok, resp. cestu na ňom používajú žalovaní ako prístup k svojmu pozemku, na
ktorom sa rozhodli postaviť si rodinný dom. Podľa žalobcov žalovaní takýmto spôsobom zasahujú do ich
vlastníckeho práva neoprávnene, lebo nemajú žiaden právny titul používať pozemok, či cestu na ňom
na prechod, resp. prejazd k svojej stavbe, ktorú navyše realizujú bez príslušného stavebno-právneho

povolenia.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v podanom návrhu a ani následne počas konania neuviedli
nič čo by opodstatňovalo obavu, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia dôjde k ťažko
zvrátiteľnému, resp. nezvratnému stavu vo vzťahu k ich (spolu)vlastníckym právam k spornému

pozemku. Svoj návrh založili žalobcovia v podstate iba na tvrdení, že žalovaní neoprávnene prechádzajú
po ich pozemku, čomu chcú zamedziť, avšak na tomto základe nie je možné bez ďalšieho založiť
poskytnutie ochrany neodkladným opatrením, ktorého účelom (ako už bolo uvedené) je predídenie
bezprostredne hroziacej ujme. Žalobcom podľa odvolacieho súdu nehrozí žiadna ťažko napraviteľná, či
dokonca nenapraviteľná ujma v dôsledku žalovanými realizovaného (podľa žalobcov neoprávneného)

prechodu po spornom pozemku, na ktorom sa navyše nachádza asfaltová cesta. Ani súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nezadefinoval hrozbu ujmy, ktorá by mala spomínaný charakter, keď za takú
odvolací súd nepovažuje konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že neodkladné opatrenie zamedzí
vzniku (bližšie nedefinovanej, pozn. odvolacieho súdu) ujmy na právach žalobcov, vzniku ďalších sporov
a urýchli vyriešenie otázky zriadenia vecného bremena. Žalobcovia sa za daného stavu môžu domáhať

ochrany svojich (spolu)vlastníckych práv s odkazom na ust. § 126 ods. 1 OZ podaním návrhu vo
veci samej, t. j. podaním žaloby, ktorá pre svoju úspešnosť nevyžaduje, aby vlastník preukázal, že
neoprávnené zásahy do jeho vlastníckeho práva spôsobujú nezvratné následky.11. Odvolací súd tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov neodkladným opatrením zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

12. Vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sa odvolací súd už nezaoberal
tvrdeniami žalovaných, že sú oprávnení používať sporný pozemok ako prístupovú cestu z dôvodu, že
majú na to súhlas ostatných (väčšinových) spoluvlastníkov sporného pozemku, resp. súhlas vlastníka
na ňom sa nachádzajúcej cesty. Odvolací súd len dodáva, že nie je opodstatneným tvrdenie žalobcov, že

je nevyhnutné zriadenie práva prechodu vo forme vecného bremena. Po cudzom pozemku možno totiž
prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov (na základe súhlasu vlastníka, na základe nájomnej
zmluvy, vecného bremena, z titulu verejnej komunikácie) a ani žalobcami označené rozhodnutia
tunajšieho odvolacieho súdu nehovoria, že prístup po cudzom pozemku musí mať len formu vecného
bremena v podobe práva cesty. Ak žalovaní realizujú nepovolenú stavbu, ide o okolnosť nemajúcu
právny význam pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom absencia príslušného stavebného

oprávnenia je otázkou, ktorej riešenie patrí príslušnému stavebnému úradu.

13. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2
CSP rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bol návrh
žalobcov zamietnutý, boli žalovaní plne úspešnou stranou a preto im odvolací súd s použitím ust. § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
keďže v prvoinštančnom konaní im žiadne trovy nevznikli (ich prvým procesným úkonom bolo odvolanie
proti uzneseniu prvoinštančného súdu). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.