Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:3120205004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Česká republika –
Ministerstvo financí, Letenská 15, 118 10 Praha 1, IČ: 00 006 947, Česká republika, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, zast.: AK VAVRINČÍK s.r.o., Hurbanova 752/1,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 40Odi/5/2020-149 zo dňa 07.09.2021,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 40Odi/5/2020-149 zo dňa 07.09.2021 p o t

v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 3 ods. 2, § 166d ods. 1, 2, §
166e ods. 1, § 166f ods. 1, 2, 4, 5, § 166g ods. 1, ods. 2 písm. a), c), h), f), ods. 3, 4 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), vyhovel žalobe žalobcu a zrušil oddlženie žalovaného priznané mu
uznesením Okresného súdu Trenčín v konaní č. k. 38Odk/404/2018-21 zo dňa 17.10.2018, ktorým
súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení videl v naplnení zákonných
dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. a), c), h), f) ZKR s tým, že podľa názoru žalobcu
je na žalovaného, vzhľadom na jeho skúsenosti s podnikaním, potrebné prihliadať prísnejšie.

1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný je aktívne legitimovaným na podanie žaloby ako
veriteľ, ktorý má voči žalovanému judikovanú pohľadávku a žalobu podal v zákonnej 6 ročnej lehote od
vyhlásenia konkurzu na žalovaného.

1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný v zozname majetku, ani na dopyt správcu,
neuviedol svoju pohľadávku voči dlžníkovi E. F., ktorá bola exekučne vymáhaná súdnou exekútorkou
JUDr. Evou Šteinerovou, v konaní EX 6/2015 a bola reálne vymožiteľná. Žalobcom uvádzaný dôvod

nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR bol podľa názoru súdu naplnený. Súčasne mal za
preukázané aj naplnenie zákonného dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR neposkytnutia dôležitej
informácie tým, že žalovaný neuviedol realizáciu exekučného príkazu voči E. F., ktorý sa pravidelne
mesačne realizuje (uhrádza) zrážkami z dôchodku uvedeného povinného. Neuvedenie podrobnostío vykonávanej exekúcii súd považoval za dôležitú informáciu, nakoľko táto pohľadávka bola v čase
podania návrhu na oddlženie formou konkurzu, majetkom žalovaného ako dlžníka a tieto informácie
podávali obraz o jej vymožiteľnosti (reálnej hodnote majetku).

1.3. Ako nedôvodné prvoinštančný súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu o naplnení zákonného dôvodu
podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR pre uvedenie nesprávnych údajov o výške starobného dôchodku
žalovaného a druhoch poberaného dôchodku (starobný a vdovský), nakoľko tieto údaje nepovažoval za
podstatné pre konkurz. Dospel však k záveru, že nekorektné informácie žalovaného uvedené v návrhu

a podkladoch pre vyhlásenie konkurzu dávajú celkovo obraz o postoji žalovaného pri príprave týchto
podkladov, pričom neobstojí obrana žalovaného, že všetky doklady vypĺňal jeho právny zástupca.
Poukázal na to, že povinnosťou žalovaného bolo všetky údaje uvedené v podkladoch pre vyhlásenie
konkurzu prekontrolovať, pričom žalovaný podpísal vyhlásenie, že všetky údaje v životopise a v opise
jeho životnej situácie sú pravdivé a je si vedomý následkov nepravdivých údajov. Na uvedenom základe
preto dospel k záveru, že žalobca preukázal i naplnenie zákonného dôvodu zrušenia oddlženia podľa §

166g ods. 2 písm. h) ZKR, t.j. zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

1.4. Zvyšné žalobcom tvrdené skutočnosti nepoctivého zámeru, a to účelové ukončenie zamestnania
žalovaného v spoločnosti Generali poisťovňa a.s., neuvedenie vlastníctva nehnuteľnosti na LV č.

XXXX v k. ú. D. (ktorý je majetkom nepatrnej hodnoty) a neexistenciu platobnej neschopnosti
dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu s oddlžením, súd vyhodnotil ako nedôvodné
a nepreukázané. Pokiaľ ide o posudzovanie žalovaného, prvoinštančný súd dospel k záveru, že na
prísnejšie posudzovanie žalovaného (§ 166g ods. 3 ZKR) nie je daný dôvod, nakoľko od ukončenia
jeho podnikania v prevádzkovaní živností a funkcii v obchodných spoločnostiach uplynul značný čas,

žalovaný je vo veku 70 rokov a je starobným dôchodcom.

1.5. Vychádzajúc z účelu oddlženia ako i judikatúry ústavného súdu k účelu a podstate oddlženia
(III.ÚS 570/2016) konštatoval, že ak žalovaný (dlžník) disponuje majetkom alebo stálym príjmom, je
jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať pohľadávky jeho veriteľov, a len v prípade, ak to objektívne

nie je možné, je dôvodným umožniť dlžníkovi oddlženie v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému
uspokojeniu veriteľov. Takéto konanie u žalovaného preukázané nemal, nakoľko žalovaný v roku 2004,
štyri mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č. k. 4Cb/29/2003-48 z 23.11.2004 (ktorý ho
zaväzoval na úhradu sumy 1.106.075,- Sk obchodnej spoločnosti CF Danube Leasing, s.r.o.) daroval
svoj nezanedbateľný nehnuteľný majetok, podľa vlastného vyjadrenia za účelom zrovnoprávnenia

svojho potomka s nevlastnými deťmi, ktoré by po jeho smrti mali menší dedičský podiel. Tento dôvod
bol pre súd neakceptovateľný. Prvoinštančný súd poukázal na to, že konkurzný zákon nestanovuje
konkrétnu lehotu pre posudzovanie poctivosti zámeru dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením.

1.6. Vyššie označené konanie dlžníka súd vyhodnotením skutkového stavu v právnom závere

považoval za naplnenie dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. a), c), h) ZKR. Na
uvedenom základe žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolacej argumentácii

namietal a súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne posúdenie naplnenia zákonného dôvodu zrušenia
oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR prevodom nehnuteľného majetku (podľa žalovaného
nepatrnej hodnoty) na svojich rodinných príslušníkov. Mal za to, že tento prevod vykonaný viac
ako 10 rokov pred vyhlásením konkurzu, podlieha premlčaniu podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ súd prevod považuje za nepoctivý zámer, potom tento úkon podlieha premlčaniu a premlčacia

lehota uplynula viac ako 10 rokov pred vyhlásením konkurzu. Mal za to, že žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka, ako zákona lex generalis, ani ZKR ako zákona lex specialis, neobsahuje
špeciálne ustanovenia o nepremlčateľnosti právnych úkonov dlžníka. Podľa žalovaného sa žalobca
domáha zrušenia oddlženia na podklade právneho úkonu, ktorý žalovaný vykonal v takom období pred
vyhlásením konkurzu, že nepopierateľne uplynula všeobecná premlčacia doba na domáhanie sa práva

z tohto právneho úkonu žalovaného. Na ochranu svojich práv mohol žalobca využiť viacero inštitútov
chrániacichveriteľovakojeurčenieneplatnostidarovacejzmluvy,resp.saochranysvojichprávdomáhať
v trestnoprávnej rovine. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje so závermi
prvoinštančného súdu. K námietke premlčania uviedol, že nakoľko túto žalovaný prvýkrát uplatnil až
v odvolacom konaní, odvolací súd by s poukazom na § 366 CSP na ňu nemal prihliadať. Navyše,
žalobcovi nie je zrejmé, aký konkrétny nárok žalovaného by mal byť premlčaný. Žalobca nenapadá, ani
nespochybňuje prevod vlastníckeho práva, ani nenapadá platnosť darovacej zmluvy. Žalobca poukazuje

na konanie žalovaného, ktoré vykazuje znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR,
ktoré ho oprávňuje na podanie návrhu na zrušenie oddlženia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v podanej replike uviedol, že námietku premlčania je možné uplatniť počas konania, až do
jeho právoplatného skončenia. V zmysle právnej teórie a praxe jej uplatnenie nie je viazané na niektoré

štádiumsúdnehokonaniaajemožnéjuuplatniťvktoromkoľvekštádiuaždojehoprávoplatnosti.Žalobca
sa domáha zrušenia oddlženia na podklade premlčaného právneho úkonu a podľa žalovaného preto
žalobca svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu nepreukázal. Zotrval na odvolacom návrhu,
ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia, vrátenia veci súdu prvej inštancie a náhrady trov odvolacieho
konania.

5. Žalobca v podanej duplike opätovne uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.
Odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie z 19.10.2021 a mal za to, že súd posudzoval správanie sa
dlžníka správne od momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. 4Cb/29/2003-48 z 23.11.2004.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Z obsahu odvolania a tam vymedzeného odvolacieho dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 380
CSP) vyplýva, že odvolateľ naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) videl výlučne len v tom, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

založil zákonný dôvod pre zrušenie oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR na právnom úkone
dlžníka, a to na prevode nehnuteľného majetku darovacou zmluvou, ku ktorému došlo viac ako 10
rokov pred vyhlásením konkurzu. Podľa odvolateľa ide o právny úkon, uplatnenie nárokov z ktorého
je premlčané a tohto premlčania sa odvolateľ dovoláva. Mal za to, že tento úkon nie je spôsobilým
na posudzovanie naplnenia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Iné dôvody

nesprávnosti napadnutému rozhodnutiu nevytkol.

8. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného a dospel k záveru, že táto
nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

9. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súdu uvádza, že premlčanie, ktorého sa odvolateľ
dovoláva s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, je právny inštitút, ktorému podliehajú
právne úkony a nároky z nich plynúce. Následkom premlčania sa oslabuje právo veriteľa domôcť sa
uspokojenia svojho nároku súdnou cestou.

Je nutné dôsledne rozlišovať medzi pojmom právny úkon, ktorý podlieha premlčaniu a správaním sa,
ktoré právnym úkonom nie je a premlčaniu nepodlieha.

Správanie sa osoby je prejavom jej konania a vystupovania navonok, ktoré vychádza z jej vnútorných
pohnútokajereakciounakonkrétnevonkajšiepodnety.Správaniejeprejavomemočnýcharacionálnych

vnemov človeka, hodnotených z hľadiska morálky a spoločenských noriem.

10. Pri skúmaní existencie okolností na zrušenie oddlženia zo zákonného dôvodu podľa § 166g ods.
2 písm. h) ZKR, súd neposudzuje a ani v prejednávanej veci neposudzoval samotný právny úkondarovania nehnuteľnosti dlžníka, ani nároky z neho plynúce, ktoré by podliehali premlčaniu. V zmysle
zákonnej úpravy konkurzného práva prvoinštančný súd hodnotí a hodnotil výlučne len správanie sa
dlžníka, t. j. jeho pohnútky, dôvody a okolnosti, ktoré ho v konkrétnej ekonomickej a sociálnej situácii,

viedli k vykonaniu majetkových právnych úkonov smerujúcich k zmenšeniu jeho majetku. Argumentáciu
žalovaného premlčaním, preto odvolací súd nevzhliadol dôvodnou, keďže takúto námietku vo vzťahu
k súdom hodnotenému správaniu sa dlžníka vzniesť nemožno.

11. Odvolací súd pre komplexnosť dopĺňa, že v posudzovaní dĺžky rozhodnej doby pre hodnotenie

správania sa dlžníka v jeho majetkových úkonoch na účely skúmania nepoctivého zámeru, sa
nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto doba nie je konkurzným zákonom nijako upravená,
a preto skúmanie správania sa dlžníka do minulosti nie je ničím ohraničené. Odvolací súd má za to, že
konkurzný zákon vo vzťahu k hodnoteniu majetkových právnych úkonov nepriamo stanovuje hranicu v
§ 167 ods. 2 písm. c) ZKR, kde v súvislosti s návrhom na vyhlásenie konkurzu ukladá dlžníkovi predložiť
zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

Pokiaľ teda konkurzný zákon pri skúmaní majetkového stavu dlžníka limituje rozhodný majetkový stav
dobou troch rokov pred vyhlásením konkurzu, potom nie je dôvod, aby následné skúmanie majetkových
úkonov presahovalo túto dobu. Ani prípadná nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v dĺžke doby, za
ktorúhodnotilsprávaniesadlžníka(žalovaného)zhľadiskadlžníkomvykonanýchmajetkovýchprávnych
úkonov, však nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

12. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a z obsahu rozhodnutia má odvolací súd bez
pochybností preukázané, že správanie sa dlžníka pri prevode jeho nehnuteľného majetku (darovaním
v roku 2004) nebolo jediným a výlučným dôvodom na zrušenie oddlženia žalovaného.

13. Súd prvej inštancie doplel k záveru o naplnení dôvodov zrušenia oddlženia aj podľa § 166g ods. 2
písm. a), c) ZKR, ktoré vzhliadol v neuvedení časti svojho majetku v zozname majetku, a to ani na dopyt
správcu (konkrétne judikovanú a exekučne vymáhanú pohľadávku voči E. F.) a v neuvedení podstatnej
informácie (konkrétne neuvedenie podrobností o vykonávanej exekúcii pohľadávky voči povinnému E.
F., ktorá bola exekučne vymožiteľná a pravidelne uspokojovaná z majetku tohto povinného). Existenciu

dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. a), c) ZKR súd prvej inštancie vyhodnotil správne
a odvolací súd sa s jeho skutkovým a právnym záverom stotožňuje. Naplnenie týchto dôvodov a vecnú
správnosť rozsudku z uvedených dôvodov žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil.

14. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho

právnym záverom, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer a konaniu dlžníka sledovaného
oddlžením nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie preto v zmysle § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plný nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).