Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200457
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5119200457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

členovsenátuJUDr.JozefaKolcuna,PhD.aJUDr.JanyHaluškovejvsporežalobcov1/M.O.,narodenej
XX. Y. XXXX, Č. H., E. Q., A. Š. XXX, 2/ G.. U. O., narodeného XX. E. XXXX, Č. H., E. Q., A. Š. XXX, 3/ U.
I., narodeného XX. T. XXXX, Q., T. XXX/X a 4/ P. I., narodenej XX. Y. XXXX, Q., T. XXX/X, zastúpených
advokátskou kanceláriou Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., Žilina, Bajzova 2414/10, IČO: 36 838 713,
protižalovaným1/U.P.,narodenémuXX.U.XXXX,W.,H.XXX/XXa2/N.P.,narodenejXX.T.XXXX,W.,
H. XXX/XX, zastúpeným advokátom Mgr. Lukášom Kysuckým, Žilina, Vojtecha Tvrdého 819/1, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C/3/2019, o

dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2022 sp. zn. 11Co/19/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcom priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 01. októbra 2021 č. k. 6C/3/2019-247 (ďalej aj „súd prvej
inštancie“, resp. „okresný súd“) určil, že pozemok parcela registra „C“ č. 1803/71 o výmere 173 m2,
druh pozemku trvalý trávny porast nachádzajúci sa v katastrálnom území D., vytvorený geometrickým
plánom č. 34933590-41/2018 vyhotovený G.. U. Š. dňa 26. júla 2018, autorizačne overený G.. W. Š. dňa

26. júla 2018 a úradne overený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor dňa 27. augusta 2018 pod
č. 1630/2018 z pôvodného pozemku parcela registra „C“ č. 1803/2 o výmere 3747 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor pre obec D., katastrálne územie D. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne 1/ a
žalobcu 2/ (výrok I. rozsudku), súčasne určil, že pozemok parcela registra „C“ č. 1802/2 o výmere 46 m2,
druh pozemku trvalý trávny porast nachádzajúci sa v katastrálnom území D., vytvorený geometrickým
plánom č. 34933590-41/2018 vyhotovený G.. U. Š. dňa 26. júla 2018, autorizačne overený G.. W. Š.

dňa 26. júla 2018 a úradne overený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor dňa 27. augusta 2018
pod č. 1630/2018 z pôvodného pozemku parcela registra „C“ č. 1802 o výmere 1299 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor pre obec D., katastrálne územie D. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcu 3/ a
žalobkyne 4/ (výrok II. rozsudku), deklaroval, že geometrický plán č. 34933590-41/2018 vyhotovený G..
U. Š. dňa 26. júla 2018, autorizačne overený G.. W. Š., dňa 26. júla 2018 a úradne overený Okresným
úradom v Žiline, katastrálny odbor dňa 27. augusta 2018 pod č. 1630/2018 tvorí neoddeliteľnú súčasť

rozsudku (výrok III. rozsudku) a súčasne rozhodol, že žalobcovia 1/ až 4/ majú voči žalovaným 1/, 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV. rozsudku).
1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa 1/
a žalobca 3/ nadobudli spoluvlastnícke podiely k pozemku parcela č. 1930/1 (k. ú. D.) na základerozhodnutiaŠtátnehonotárstvavŽilinezodňa08.júla1986sp.zn.5D/905/86(č.l.82spisu),atovrámci
dedičského konania po poručiteľovi G. I., a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3. Žalobkyňa
1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 123/144 k pozemku parc. č. 1930/1 (k. ú. D.) a žalobca

3/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku 1931 (k. ú. D.) na základe uznesenia
Okresného súdu Žilina zo dňa 27. februára 1995 sp. zn. 5D/142/94-42, v rámci dedičského konania po
poručiteľke F. I.. Následne na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 119/95,
NZ 109/95 dňa 02. júna 1995, vklad do katastra nehnuteľností označený pod V 2117/95, nadobudla
žalobkyňa1/výlučnévlastníctvokparcele1930/1ovýmere3286m2(D.)ažalobca3/výlučnévlastníctvo

k parcele 1931/1 o výmere 2162 m2 (D.). Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa 1/ je na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. zapísaná ako výlučná
vlastníčka pozemku parc. registra „C“ č. 1930/1 o výmere 3286 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
a žalobca 3/ je na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. zapísaný ako výlučný
vlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k pozemku parc. registra „C“ č. 1931/1 o výmere
2111 m2, druh pozemku trvalý trávny porast. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že žalovaní 1/,

2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k pozemkom
registra „C“ parc. č. 1802 o výmere 1299 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, a parc. č. 1803/2
o výmere 3747 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom
pre katastrálne územie D.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe geometrického plánu č.
34933590-41/2018 vyhotoveného dňa 26. augusta 2018 G.. U. Š., bola z pôvodnej parcely registra „C“

č. 1802 o výmere 1299 m2, druh pozemku trvalý trávny porast evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre
katastrálne územie D. vytvorená parcela registra „C“ č. 1802/2 o výmere 46 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast a z pôvodnej parcely registra „C“ č. 1803/2 o výmere 3747 m2, druh pozemku trvalý trávny
porast evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D. bola vytvorená parcela registra „C“
č. 1803/71 o výmere 173 m2, druh pozemku trvalý trávny porast. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili manželstvo dňa 12. júna 1976 a ich manželstvo trvá a súčasne žalobcovia
3/ a 4/ uzatvorili manželstvo dňa 13. júna 1974 a ich manželstvo trvá. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa 1/ dobromyseľne užívala novovytvorený pozemok
parc. registra „C“ č. 1803/71 o výmere 173 m2 v katastrálnom území D., a to od doby nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C“ č. 1930/1 v katastrálnom území D. v roku 1986,

resp.ajodnáslednéhonadobudnutiapozemku1930/1dojejvýlučnéhovlastníctvavroku1995,akoajto,
že žalobca 3/ dobromyseľne užíval novovytvorený pozemok parc. registra „C“ č. 1802/2 o výmere 46 m2,
k. ú. D., a to od doby nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C“ č. 1931/1, k.
ú. D. v roku 1986, resp. aj od následného nadobudnutia pozemku 1931/1 do jeho výlučného vlastníctva
v roku 1995, keď obidvaja užívali sporné časti pozemkov v domnení, že im predmetné pozemky patria.

Uvedené vyvodil z výpovedí žalobcov 1/ až 4/, z výpovede svedkov G.. U. Ď. a X. S., ako aj z obhliadky
vykonanej na mieste samom dňa 03. júna 2021. Na základe uvedeného mal za to, že žalobcovia 1/ a 3/,
resp. pred rokom 1986 ich právni predchodcovia užívali sporné pozemky v domnení, že im tieto patria,
a to už od druhej polovice 50-tych rokov 20. storočia (čo potvrdil žalobca 3/, ako aj svedok X. S.), pričom
svedok G.. U. Ď. potvrdil, že sporné pozemky užívali I. od roku 1962. Podľa názoru súdu prvej inštancie

boli žalobcovia 1/ a 3/ objektívne presvedčení o tom, že držané sporné pozemky poctivým spôsobom
nadobudli, keď dobromyseľnosť sa skúma so zreteľom na povinnosti rozumného hospodára. Ustálil, že
žalobcovia 1/ a 3/ spĺňajú podmienky nevyhnutné na vydržanie nehnuteľnosti stanovené v zákonnom
ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa
1/ novovytvorený pozemok parc. č. 1803/71 užívala v domnienke, že tento je súčasťou pozemku parc.

č. 1930/1 (v súčasnosti zapísaný na LV č. XXX o výmere 3286 m2) a žalobca 3/ novovytvorený pozemok
parc.č.1802/2užívalvdomnienke,žetentojesúčasťoupozemkuparc.č.1931/1(vsúčasnostizapísaný
na LV č. XXX o výmere 2162 m2), keď výmera novovytvorených pozemkov (t. j. pri pozemku 1803/71 ide
o výmeru 173 m2 a pri pozemku 1802/2 o výmeru 46 m2) je popri výmere pozemkov 1930/1 a 1931/1
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 3/ zanedbateľnou v tom zmysle, že popri užívaní pozemku, ktorého výmera

bola v prípade žalobkyne 1/ takmer dvadsaťnásobne väčšia ako výmera novovytvoreného pozemku a v
prípadežalobcu3/bolatakmerpäťdesiatnásobneväčšiaakovýmeranovovytvorenéhopozemku,nebolo
objektívne možné zistiť, že sporné (novovytvorené) pozemky nie sú súčasťou pozemkov parc. č. 1930/1
a parc. č. 1931/1. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ v roku
2014, kedy nadobúdali sporné časti pozemkov, tieto nadobúdali už od nevlastníkov, nakoľko vydržacia

doba na nadobudnutie sporných časti pozemkov do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov 1/ a 3/
bola naplnená už v roku 1984. V súlade so závermi uvedenými v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II.
ÚS 219/95 zo dňa 12. júna 1996, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli
pozemok parc. č. 1803/71 ako manželia do svojho bezpodielového spoluvlastníctva a žalobcovia 3/ a4/ ako manželia nadobudli pozemok parc. č. 1802/2 do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 4/, ktorí boli v spore v plnom
rozsahu úspešní, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28.
júna 2022 sp. zn. 11Co/19/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobcom 1/ a 2/ oprávneným
spoločne a nerozdielne priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, ktoré sú im žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne; žalobcom 3/ a 4/

oprávneným spoločne a nerozdielne priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, ktoré sú im žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.
2.1. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Skonštatoval, že si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo.

2.2. Na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami strán zdôraznil, že
oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak je daný domnelý
právny dôvod (titulus putativus). Ide teda o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu takýto právny titul patrí. Takýmto právnym titulom môže byť aj titul nadobudnutia pozemku
susediaceho (zo zmluvy, zo zákona) s pozemkom, ku ktorému má byť vlastníctvo vydržané. Odvolací

súd (v zhode so závermi vyšších súdnych autorít) poukázal na to, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľností
chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
je vlastníkom aj tejto časti, keď jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti chyby držiteľa je v
takom prípade aj pomer plochy nadobúdaného a skutočne držaného pozemku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukázal na to, že spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je

časťou inej parcely, pričom predmetom vydržania ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov
v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/27/2005 publikované v ZSP č. 39/2006. Odvolací súd skonštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 3/, resp. pred rokom 1986 ich právni predchodcovia, užívali

sporné pozemky už od druhej polovice 50-tych rokov 20. storočia v hranici tvorenej korytom potoka,
ktoré nebolo zmenené (prinajmenšom od rokov 1954 - 1955), keď uvedené potvrdil žalobca 3/, ako aj
svedok X. S., keď navyše z výpovede G.. U. Ď. vyplynulo, že na sporné pozemky pravidelne chodieval od
roku 1962, kedy už sporné pozemky užívala rodina I., pričom nevedel uviesť, kto užíval sporné pozemky
pred nimi. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukázal na bod 27. prvý odsek odôvodnenia

napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vykonal prepočet výmery pozemkov, vlastníckeho
práva ku ktorým sa žalobcovia 1/ a 3/ domáhajú, oproti výmerám pozemkov, od ktorých vlastnícke právo
k sporným pozemkom odvodzujú. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcov, súd skonštatoval, že v konaní
nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcov o tom, že oni nevykonali žiadny zásah do koryta sporného potoka,
keď z výpovede svedka X. S., prípadne aj G.. Ď.J., vyplynulo, že zásah do tohto koryta nebol vykonaný.

Naproti tomu žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia, že uvedené koryto
potoka mal prekopať žalobca 3/ tak, že v dôsledku toho malo dôjsť k zmene toku predmetného potoka.
S poukazom na dlhodobé užívacie vzťahy k sporným pozemkom zo strany právnych predchodcov
žalobcov 1/ a 3/, ktoré boli potvrdené aj skutočnosťami zistenými na mieste samom počas ohliadky
vykonanej súdom prvej inštancie, odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru

o oprávnenosti držby zo strany žalobcov 1/ a 2, ako aj žalobcov 3/ a 4/, ktorí sa na základe viacerých
po sebe nasledujúcich právnych skutočností (viď bod 7. až bod 9. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie) stali výlučnými vlastníkmi pozemkov susediacich so spornými pozemkami, a to konkrétne
žalobkyňa 1/ výlučnou vlastníčkou pozemku parc. registra „C“ č. 1930/1 o výmere 3286 m2 a žalobca
3/ výlučným vlastníkom pozemku parc. registra „C“ č. 1931/1 o výmere 2111 m2 (od ktorých žalobkyňa

1/ odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k novovytvorenému pozemku parc. registra
„C“ č. 1803/71 o výmere 173 m2 a žalobca 3/ odvodzuje svoje výlučné vlastníctvo k novovytvorenému
pozemku parc. registra „C“ č. 1802/2 o výmere 46 m2). V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukázal
na to, že v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti
alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací titul ku

skutočne vlastneným pozemkom (kúpna, či darovacia zmluva, závet alebo rozhodnutie v dedičskom
konaní a pod.); i keď ide o tzv. domnelý titul, je takýto titul postačujúci.
2.3. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali hmotnoprávne posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva
právnymi predchodcami žalobcov 1/ a 3/ v roku 1984, s poukazom na § 507a ods. 3 Občianskehozákonníka v znení účinnom od 01. apríla 1983 do 31. decembra 1991, odvolací súd sa stotožnil s ich
námietkou (ich právnym predchodcom mohlo v roku 1984 vzniknúť iba právo, aby s nimi bola uzavretá
dohoda o osobnom užívaní pozemku, keď navyše dňa XX. Y. XXXX, t. j. pred 01. januárom 1992

ich právny predchodca G. I. zomrel), avšak uvedená námietka nemohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, keď bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov žalobcovia 1/ a 2/, ako
aj 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe vyššie uvedených domnelých
titulov a držby sporných pozemkov ako celku po roku 1995, najneskôr roku 2005 (bez ohľadu na možné
vydržanie spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch zo strany ich matky), t. j. uplynutím 10-ročnej

premlčacej doby, a to žalobcovia 1/ a 2/, ako aj žalobcovia 3/ a 4/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku.
2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní, pričom ako dovolací dôvod uviedli
ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

3.1. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP odôvodnili nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozsudku, pretože v jeho písomnom vyhotovení absentujú zásadné vysvetlenia dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu. Namietali, že v odôvodnení sa odvolací súd nevysporiadal s
odvolacími námietkami a argumentmi žalovaných vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o vydržaní
spornej nehnuteľnosti žalobcami 1/, 2/ a 3/, 4/. Žalovaní namietali, že súd objektívnym spôsobom

neskúmal dobromyseľnosť žalobcov 1/ - 4/ a bližšie právne neposudzoval zistený skutkový stav
súdom prvej inštancie, obmedzil sa iba na konštatáciu, že žalobcovia 1/ - 4/ sa stali vlastníkmi
nehnuteľnosti najneskôr v roku 2005, t. j. uplynutím 10-ročnej vydržacej doby. Nezaoberal sa právnou
argumentáciou odvolania o úprave vydržania v slovenskom právnom poriadku v rozhodnom období na
právne posúdenie veci. Nevysporiadal sa so záverom vysloveným okresným súdom, že nehnuteľnosti

malibyťnadobudnutévroku1984právnymipredchodcamižalobcov1/a3/,kedyvtedyplatnýObčiansky
zákon vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom neumožňoval. Neuviedol skutkové a právne závery
k odôvodneniu rozsudku v rozsahu, že žalobcovia 1/ - 4/ držali nehnuteľnosti od roku 1995 do roku
2005, ktorým rokom nehnuteľnosti vydržali. Dovolatelia sa nestotožnili s právnym názorom odvolacieho
súdu v otázke dobromyseľnosti držby žalobcov 1/ - 4/. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je

daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo
držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec
prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a
pod. V súdenom prípade súd nekonštatuje žiadny právny úkon, ktorým by sa pozemok prevádzal na
žalobcov, z ktorého by mohli usudzovať titul dobromyseľnej držby.

3.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedli, že žalobcovia nepreukázali,
že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny vstup do
držby, pretože samotné dlhodobé užívanie, ani ich nerušené užívanie ich dobromyseľnosť nezakladá.
Odvolací súd nesprávne uzavrel, že žalobcovia splnili jeden zo základných predpokladov vydržania -
dobromyseľnosť držby. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva teda na nesprávnom právnom posúdení

veci. V tejto súvislosti poukázali na uznesenia NS SR 4Cdo/361/2012 zo dňa 27. januára 2015, podľa
ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená
v písomnej forme a uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/283/2009 zo dňa 27. októbra 2010, podľa

ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že je jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
Štátnym notárskom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym
notárstvom. V rozpore s rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/101/2003 a M Cdo 26/2003 súdy neposudzovali ani

dobromyseľnosť žalobcu 2/ ako manžela žalobkyne 1/ a dobromyseľnosť žalobkyne 4/ ako manželky
žalobcu 3/.
3.3. Dovolatelia navrhli dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal im trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcov, ktorý žiadal dovolanie odmietnuť, resp.
zamietnuť a priznať žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávneným subjektom (§ 424 CSP), zastúpeným
podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady

prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

7. Dovolatelia uplatnili dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolatelia uviedli, že odvolací súd sa nevysporiadal s
ich odvolacou námietkou k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto

titulom sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna
zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. V súdenom prípade súd nekonštatoval
žiadny právny úkon, ktorým by sa pozemok prevádzal na žalobcov, z ktorého by mohli usudzovať titul
dobromyseľnej držby.

8. Dovolací súd s argumentáciou dovolateľov nesúhlasí. Odvolací súd v bode 13. rozsudku uviedol,
že ... „v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo
celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne
vlastneným pozemkom (kúpna, či darovacia zmluva, závet alebo rozhodnutie v dedičskom konaní a
pod.); i keď ide o tzv. domnelý titul, je takýto titul postačujúci“. V nadväznosti na to skonštatoval, že v

prípade žalobcov to boli dedičské rozhodnutia a následná darovacia zmluva (presne popísané v bode
13.). Odvolací súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia, resp. pred
rokom 1986 ich právni predchodcovia, užívali sporné pozemky už od druhej polovice 50-tych rokov 20.
storočia v hranici tvorenej korytom potoka, ktoré nebolo zmenené (prinajmenšom od rokov 1954 - 1955),
keď uvedené potvrdili aj vypočutí svedkovia. Uviedol teda aj skutkové závery, ktoré podriadil pod daný

právny stav.

9. Nedôvodná je aj námietka spočívajúca v tvrdení, že odvolací súd sa nezaoberal právnou
argumentáciou odvolania o úprave vydržania v slovenskom právnom poriadku v rozhodnom období na
právne posúdenie veci. Nevysporiadal sa so záverom vysloveným okresným súdom, že nehnuteľnosti

malibyťnadobudnutévroku1984právnymipredchodcamižalobcov1/a3/,kedyvtedyplatnýObčiansky
zákon vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom neumožňoval. Dovolací súd poukazuje na bod 14.
rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že „bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov
žalobcovia 1/ a 2/, ako aj 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe vyššie
uvedených domnelých titulov a držby sporných pozemkov ako celku po roku 1995, najneskôr roku 2005“,

kedy už vydržanie ako právny inštitút Občiansky zákonník upravoval.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP všeobecne

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).12. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)

splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť

o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a

zrozumiteľným spôsobom).

14. Dovolateli nevymedzili dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 421 CSP, pretože nenaformulovali
žiadnu právnu otázku, od riešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo svojom dovolaní
okrem všeobecných citácií rozhodnutí najvyššieho súdu týkajúcich sa dobromyseľnosti držby, uviedli iba

námietky spadajúce pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, s ktorými sa dovolací súd vyporiadal
v bodoch 8. - 9., resp. sú iba polemikou s rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolací súd preto konštatuje,
že dovolatelia nenaplnili predpoklady kladené na prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods.
1 CSP.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľmi uplatnený
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP neexistuje (nie je daný) a dovolací dôvod v zmysle ust. § 421
ods. 1 písm. a) CSP nie je vymedzený zákonom predpísaným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto v

sumáre dovolanie dovolateľov podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.

16. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali plný úspech vo
veci, dovolací súd im tak priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom

rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.